Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, July 10, 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 44Ek/575/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123250421
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hrušovská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123250421.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: STEMP - M & G, s.r.o., Hodžova 14/5048,
058 01 Poprad, IČO: 31 679 030, právne zast.: JUDr. Peter Behúň, advokát, Námestie sv. Egídia 44, 058
01 Poprad, IČO: 52 461 092, proti povinnému: IMVS, s.r.o., PD Zábrež 81, 027 54 Oravská Poruba, IČO:
36 410 951, právne zast.: JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., M. R Štefánika 1822, 026 01 Dolný
Kubín, IČO: 36 832 103, o vymoženie 10.279,41 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom

JUDr. Jaromír Pavlík, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 54, 034 01 Ružomberok, IČO: 42
072 212 pod číslom XXXEX XXX/XX, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica
dňa 23.02.2023 domáhal od povinného vymoženia peňažného nároku vo výške 10.279,41 Eur s
príslušenstvom, a to na základe Exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica,
sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 20.10.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
22.11.2022, v spojení s uznesením XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 12.01.2023 (ďalej len „Exekučný titul“).
2. Súd po preskúmaní návrhu a príloh k nemu vydal pod spisovou značkou 44Ek/575/2023 dňa

29.03.2023 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jaromír Pavlík, so sídlom
exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 54, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 072 212, ktorý exekúciu vedie
pod sp. zn. XXXY. XXX/XX.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 03.04.2023 bolo povinnému doručené do elektronickej
schránky dňa 12.04.2023. Podanie povinného - návrh na zastavenie exekúcie bol na Exekútorský úrad
doručený dňa 26.04.2023. Súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v

zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.
4. Súdny exekútor postúpil Okresnému súdu Banská Bystrica návrh povinného na zastavenie exekúcie
spolu s ostatnými prílohami dňa 15.05.2023.
5. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podanom návrhu na zastavenie exekúcie zo
dňa 25.04.2023 uvádza dôvody, pre ktoré žiada začatú exekúciu zastaviť. V úvode svojho návrhu na
zastavenieexekúcieuvádza,žeexekučnýmtitulomjevtomtoprípadeplatobnýrozkazvydanýOkresným

súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 20.10.2022, proti
ktorému povinný podal dňa 07.12.2022 odpor spolu so žiadosťou o odpustenie zmeškanej zákonom
stanovenej 15-dňovej lehoty na podanie odporu z dôvodu, že predmetný platobný rozkaz bol uložený
do elektronickej schránky povinného dňa 20.10.2022 a 15-dňová lehota na jeho prevzatie uplynula
05.11.2022. Povinný si prevzal tento platobný rozkaz po uplynutí tejto 15-dňovej zákonom stanovenej
lehoty t. j. po 05.11.2022 a tento platobný rozkaz bol povinnému doručený márnym uplynutím úložnej

lehotyrozhodnutiat.j.fikcioudoručeniadňa05.11.2022atedanadobudolprávoplatnosťavykonateľnosť
dňa 22.11.2022. Povinný ďalej uvádza, že Okresný súd Banská Bystrica svojím uznesením sp. zn.XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 21.12.2022, návrh povinného odpustenia zmeškanej lehoty na podanie
odporu proti platobnému rozkazu zamietol. Následne Okresný súd Banská Bystrica svojím uznesením
sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 12.01.2023 odpor povinného voči platobnému rozkazu Okresný súd

Banská Bystrica sp. zn. 35Up/1373/2022 zo dňa 20.10.2022 odmietol. Povinný namieta, že sa pred
súdomnemalmožnosťúspešnebrániťprotineoprávneneuplatňovanýmnárokomoprávneného,nakoľko
platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť ,,len“ márnym uplynutím úložnej lehoty rozhodnutia t. j. fikciou
doručenia. Povinný považuje žalobu oprávneného za účelovú a podanú bez právneho dôvodu. Povinný
odmieta tvrdenie oprávneného, že sa mal na jeho úkor obohatiť tým, že bez právneho dôvodu užíval

parcelu registra ,,C“ KN parcela číslo XXXX/XXX-ostatná plocha o výmere 810 m2, k. ú. Veľká, obec
Poprad, okres Poprad v období od 18.12.2019 do 08.03.2022. Povinný poukazuje na skutočnosť, že
predmetný pozemok vznikol odčlenením na základe GP číslo XX/XXXX zo dňa 27.05.2020 vyhotoviteľa
B.. Y. E.-C., G. XXXX/XX, Poprad, IČO:XX XXXXXX z pozemku parcely ,,C“ KN parcela číslo XXXX/
XXX-ostatná plocha o výmere 1968 m2 zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. Veľká. Povinný uvádza, že v
rozhodnom čase mal priznané právo z vecného bremena k pozemku. Povinný tiež poukazuje na to, že

vlastníkom pozemku ,,C“ KN parcela číslo XXXX/XXX a stavby súpisné číslo XXXX zapísaný na LV č.
XXXX k. ú. Veľká, je od 18.12.2019 povinný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.11.2019,H.. Povinný
na preukázanie jeho tvrdení predmetné dokumenty súdu predložil. Povinnému sa javí celá žaloba ako
účelový krok zo strany oprávneného na získanie neoprávnených finančných prostriedkov od povinného
za účasti jeho právneho zástupcu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto povinný navrhuje,

aby súd vedenú exekúciu v zmysle ust. § 61k ods. 1. písm. d) Exekučného poriadku zastavil.
6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho
zástupcu dňa 09.05.2023. Oprávnený považuje tvrdenia povinného za irelevantné a nezakladajúce
dôvod pre zastavenie exekúcie, a teda má za to, že na strane povinného neexistujú iné skutočnosti, ktoré
bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní bol povinnému

riadne doručený a nadobudol právoplatnosť. Podľa názoru oprávneného, námietky povinného k tomu,
ako a za akých okolností predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, nemajú žiaden právny
význam. Oprávnený dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011, v
zmysle ktorého „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým.“ Oprávnený ďalej uvádza,
že povinný opomína zásadný rozdiel a charakter vecného bremena a užívania pozemku povinným

bez platnej zmluvy či iného právneho dôvodu. Oprávnený konštatuje, že pohľadávka, ktorú si uplatnil
v súdnom konaní, predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane povinného z titulu užívania cudzej
veci vo výške zodpovedajúcej tzv. obvyklému nájomnému, ktorý oprávnený spravodlivo určil znaleckým
posudkom. Pohľadávka vo výške 10.279,41 EUR predstavuje sumu za neoprávnené užívanie pozemku,
nepredstavuje teda akúkoľvek náhradu (odplatu) za zriadenie vecného bremena, a nepredstavuje ani

náklady na zachovanie a opravy tejto nehnuteľnosti (cesty). Oprávnený ďalej uviedol, že predmetom
dohody v čase predzmluvných jednaní bolo to, že povinný uzatvorí s oprávneným kúpnu zmluvu na
predmetný pozemok bezodkladne po uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 19.11.2019, ktorej predmetom
bol prevod vlastníckeho práva k stavbe betonárky s. č. XXXX a pozemkov KNC č. XXXXXXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX. Pre úplnosť oprávnený uviedol, že kúpnu zmluvu uzatvoril povinný so

spoločnosťou G., E..A..O.., nie s oprávneným. Oprávnený dodal, že vecné bremeno na súčasných
listoch vlastníctva (LV č. XXXX a LV č. XXXX) evidované nie je a evidované nebolo ani čase podania
žaloby. Oprávnený má za to, že rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vedie, je formálne aj
materiálne vykonateľné. Na základe uvedeného oprávnený naďalej trvá na vykonaní exekúcie a má
za to, že nie sú dané dôvody na jej zastavenie, pričom argumenty povinného na zastavenie exekúcie

neuznávavcelomrozsahu.Nazákladevyššieuvedenéhooprávnenýnavrhuje,abysúdnávrhpovinného
na zastavenie exekúcie zamietol.
7. Súdny exekútor sa vo svojom podaní zo dňa 15.05.2023 vyjadril k doručovaniu písomností v tomto
exekučnom konaní a zároveň navrhol, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali
okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa
osobitnéhopredpisu,prektorýsúuznaniealebovýkoncudziehoexekučnéhotituluneprípustné,ibažeho
bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti

exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenieexekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie

môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
11. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný

účinok nemajú.
12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví
a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
14.Súdzastavíexekúciuvočipovinnémuibavprípadochuvedenýchv§61kods.1Exekučnéhoporiadku
a teda ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ak

bol exekučný titul zrušený, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon
cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
15. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že exekúcia je vedená dôvodne. Rozhodnutie
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20.10.2022, sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX, ktoré nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.11.2022, v spojení s uznesením XXUp/XXXX/XXXX zo dňa
12.01.2023, je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu voči
povinnému. Z uvedených skutočností zároveň vyplýva, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie.
16. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho

rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o
tom bol, v exekučnom titule, poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom
povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky,
toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
17. Súd sa oboznámil s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a tiež vyjadrením oprávneného.

Povinný ako dôvod zastavenia exekúcie uviedol skutočnosť, že proti exekučnému titulu podal dňa
07.12.2022 odpor spolu so žiadosťou o odpustenie zmeškanej zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty
na podanie odporu z dôvodu, že predmetný platobný rozkaz bol uložený do elektronickej schránky
povinného dňa 20.10.2022 a 15-dňová lehota na jeho prevzatie uplynula 05.11.2022, pričom povinný si
prevzal tento platobný rozkaz po uplynutí tejto 15-dňovej zákonom stanovenej lehoty t. j. po 05.11.2022

a tento platobný rozkaz bol povinnému doručený márnym uplynutím úložnej lehoty rozhodnutia t.
j. fikciou doručenia dňa 05.11.2022. Povinný namietal, že sa pred súdom nemal možnosť úspešne
brániť proti neoprávnene uplatňovaným nárokom oprávneného, nakoľko platobný rozkaz nadobudol
právoplatnosť ,,len“ márnym uplynutím úložnej lehoty rozhodnutia t. j. fikciou doručenia.
18. Súd vzhľadom k týmto skutočnostiam uvádza nasledovné. Súd mal zo spisu vedeného na

Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX za preukázané, že dňa 20.10.2022
bol vydaný platobný rozkaz. Tento platobný rozkaz bol následne doručovaný do elektronickej schránky
žalobcu (právneho zástupcu oprávneného) a žalovaného (povinného). Predmetný platobný rozkaz bol
povinnému doručený dňa 05.11.2022, a to fikciou doručenia.
19. Podľa § 9 odsek 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „ZoUK“) platobný rozkaz súd odošle žalobcovi a žalovanému. Žalovanému sa odošle spolu s
rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a tlačivom na podanie odporu.
20. Podľa § 9 odsek 2 ZoUK žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický
úradný dokument podľa osobitného predpisu.
21. Podľa § 29 odsek 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov

verejnejmociaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„zákonoe-Governmente“)elektronické
podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické
doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického
podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitnépredpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej
vety tým nie je dotknuté.
22. Podľa § 29 odsek 2 zákona o e-Governmente do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické

dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej
podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.
23. Podľa § 29 odsek 3 zákona o e-Governmente doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického
doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo
osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“),

formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.
24. Podľa § 30 odsek 1 zákona o e-Governmente elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický
dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby
prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických
dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických
dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.

25. Podľa § 32 odsek 1 zákona o e-Governmente uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie
okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke
adresáta.
26. Podľa § 32 odsek 2 zákona o e- Governmente úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota,
počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní

odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje
inú lehotu.
27. Podľa § 32 odsek 4 zákona o e-Governmente ak sa elektronicky doručuje do vlastných rúk,
prijímateľ je povinný potvrdiť doručenie elektronickej úradnej správy formou elektronickej doručenky;
potvrdenie doručenia je podmienkou sprístupnenia obsahu elektronickej úradnej správy prijímateľovi v

jeho elektronickej schránke. Elektronická úradná správa sa sprístupní v momente potvrdenia doručenia.
28. Súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že exekučný titul bol vydaný v rámci
upomínacieho konania, pričom toto konanie má samostatnú zákonnú úpravu, ktorá je obsiahnutá v
zákone č. 307/2016 Z. z o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. V rámci ZoUK
je obsiahnutá aj úprava doručovania, pričom táto úprava predstavuje lex specialis k doručovaniu

upravenému v Civilnom sporovom poriadku (lex generali). To znamená, že v tomto prípade bude platiť
zásada lex specialis derogat legi generali (konkrétnejší zákon deroguje všeobecnejší zákon), t. j. na
doručovanie exekučného titulu, ktorý bol vydaný v upomínacom konaní sa neuplatní úprava obsiahnutá
v CSP, nakoľko existuje špeciálna úprava doručovania, ktorá je obsiahnutá v ZoUK. V tomto smere
súd poukazuje najmä na skutočnosť, že podľa § 9 odsek 2 ZoUK, ktorý uvádza, že žalovanému sa

platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu. V tomto smere
sa rozumie osobitným predpisom zákon o e-Governmente, ktorý podrobne upravuje doručovanie do
elektronickej schránky. Čo sa týka zákona o e-Governmente, tento jednoznačne v ustanovení § 29
odsek 1 uvádza, že elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky,
pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. V zmysle

zákona o e-Governmente (§ 11 odsek 1) sa elektronické schránky zriaďujú orgánu verejnej moci,
právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke
alebo organizácii podľa § 12 ods. 6 a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis. Je teda zrejmé,
že táto schránka je zriadená aj povinnému, nakoľko ide o právnickú osobu. Súd zároveň poukazuje
na skutočnosť, že nepostačuje samotné zriadenie tejto schránky, na doručovanie je potrebné, aby

táto schránka bola aktívna. Táto aktivácia je proces, ktorým sa umožní využívanie tejto schránky na
elektronické doručovanie, pričom tento proces začína úkonom správcu modulu a končí prvým prístupom
oprávnenejosobydoelektronickejschránky,najneskôrvšakuplynutímdesiatehodňaododňavykonania
úkonu správcu modulu elektronických schránok. Súd s poukazom na vyššie uvedené má za to, že
povinný mal aktívnu elektronickú schránku na doručovanie, pričom k tejto schránke bol vytvorený

prístup jednotlivým osobám v zmysle zákona o e-Governmente. V prípade, ak by povinný túto schránku
aktivovanú nemal, nemohol by mu súd tento exekučný titul doručiť. V danom prípade však súd pri
doručovaní exekučného titulu správne vychádzal z vyššie citovaných ustanovení ZoUK a zákona o
e-Govenmente a platobný rozkaz bol doručovaný povinnému do jeho aktívnej elektronickej schránky
na doručovanie. Keďže si povinný schránku neskontroloval, bol mu platobný rozkaz doručený fikciou

doručenia, t. j. po uplynutí 15-dní sa považoval za doručený, aj keď sa s jeho obsahom neoboznámil. Súd
konštatuje, že je v záujme povinného, aby si svoju elektronickú schránku pravidelne kontroloval, rovnako
ako je v jeho záujme preberať aj inú „klasickú“ poštu. Súd taktiež poukazuje na zásadu „vigilantibus iura
scripta sunt“ (práva patria len bdelým), a teda tým, ktorí sa aktívne o svoje práva (ochranu a ich výkon)zaujímajú. Ak je povinný pasívny, je si vedomý toho, že môže tieto svoje práva strácať. Nemôže byť na
ťarchu oprávneného,ktorý si svoje právo aktívne uplatňoval nielen v rámci konania o vydanie platobného
rozkazu ale aj v rámci exekučného konania, tá skutočnosť, že povinný bol pasívny a platobný rozkaz si

neprevzal, čo by podľa názoru povinného malo spôsobiť zastavenie exekúcie.
29. Taktiež súd považuje za potrebné uviesť, že ak povinný mal záujem voči predmetnému exekučnému
titulu podať odpor, mal na to zákonnú lehotu, ktorú zmeškal. Uvedené má exekučný súd preukázané zo
súdneho manažmentu upomínacieho konania sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX, keďže Okresný súd Banská
Bystrica svojim uznesením zo dňa 21.12.2022 návrh žalovaného (povinného) na odpustenie zmeškania

lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.12.2022. Následne Okresný súd Banská Bystrica svojim uznesením sp. zn. XXUp/
XXXX/XXXX zo dňa 12.01.2023 odpor žalovaného (povinného) voči platobnému rozkazu odmietol.
Predmetné uznesenie o odmietnutí odporu nadobudlo právoplatnosť dňa 01.02.2023. Na základe
uvedeného teda exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a je riadnym exekučným
titulom na podklade ktorého je možné viesť exekúciu. Súd konštatuje, že skutočnosť, že si povinný

prevzal platobný rozkaz po uplynutí 15-dňovej zákonom stanovenej lehoty nie je dôvodom na zastavenie
exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k Exekučného poriadku. Vzhľadom k uvedenému súd považoval
tieto námietky zo strany povinného za nedôvodné.
30. Ďalšou skutočnosťou, ktorú povinný namietal a súd sa ňou zaoberal je, že platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť ,,len“ márnym uplynutím úložnej lehoty rozhodnutia t. j. fikciou doručenia. K

tejto námietke povinného súd uvádza, že základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie
exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Exekučný titul tvorí
podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Riadnym exekučným titulom
môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Pod vykonateľnosťou rozumieme takú vlastnosť
civilných rozhodnutí, ktorá umožňuje vynútiť splnenie povinnosti v nej obsiahnutej prostriedkami

štátnomocenského donútenia. Vykonateľnosť rozoznávame formálnu a materiálnu. Pod formálnou
vykonateľnosťou rozumieme splnenie formálnych predpokladov na to, aby rozhodnutie mohlo byť
označené za vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa osvedčuje ako tzv. doložka
vykonateľnosti, ktorou rozhodnutie opatrí príslušný orgán. Formálna vykonateľnosť vykonávaného
rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp.

že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Pod materiálnou vykonateľnosťou, naopak,
rozumieme súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého
v exekučnom titule (v rozhodnutí súdu). Pod materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia rozumieme
predovšetkým taký enunciát (výrokovú časť) súdneho rozhodnutia, ktorý umožňuje exekúciu niektorým
zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku. Súd má za to, že materiálna vykonateľnosť

predloženého titulu je daná, nakoľko v exekučnom titule je jednoznačne identifikovaný povinný,
oprávnený, taktiež je v tomto exekučnom titule jasne vymedzená povinnosť žalovaného (v tomto konaní
povinného) a právo žalobcu (v tomto konaní oprávneného). Vzhľadom na uvedené má súd za to, že
podmienky materiálnej vykonateľnosti boli v rámci exekučného titulu splnené. Súd zároveň poukazuje
na skutočnosť, že v prípade, ak by existoval nedostatok materiálnej (alebo aj formálnej) vykonateľnosti

exekučnéhotitulu,exekúciabymuselabyťzastavená(R58/1997).Vzhľadomnauvedenésúdpovažoval
námietku povinného za nedôvodnú.
31. Tunajší súd sa v neposlednom rade zaoberal aj tvrdeniami povinného, že nesúhlasí s tým, že bez
právneho dôvodu užíval parcelu registra ,,C“ KN parcela číslo XXXX/XXX-ostatná plocha o výmere
810 m2, k. ú. Veľká, obec Poprad, okres Poprad v období od 18.12.2019 do 08.03.2022. Povinný

poukázal na skutočnosť, že predmetný pozemok vznikol odčlenením na základe GP číslo XX/XXXX zo
dňa 27.05.2020 vyhotoviteľa B.. Y. E.-C., G.M. XXXX/XX, D., B.:XX XXXXXX z pozemku parcely ,,C“
KN parcela číslo XXXX/XXX-ostatná plocha o výmere 1968 m2 zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. Veľká.
Povinný tiež súdu uviedol, že v rozhodnom čase mal priznané právo z vecného bremena k pozemku, a
že vlastníkom pozemku ,,C“ KN parcela číslo XXXX/XXX a stavby súpisné číslo XXXX zapísaný na LV

č. XXXX k. ú. Veľká, je od 18.12.2019 povinný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.11.2019,H.. Súd k
uvedeným tvrdeniam povinného uvádza, že sa jedná o skutočnosti, ktoré mohol a mal povinný namietať
v základnom (nachádzacom) konaní. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale
len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základom konaní (ani
odvolacom konaní) a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je vykonateľným rozhodnutím vo veci

samej (exekučným titulom) viazaný.
32. Exekučný súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že nedisponuje právomocou rušiť či meniť
rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní,
v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Ak súdpo posúdení návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh dôjde k záveru, že návrh je dôvodný a
sú splnené ostatné procesné podmienky, vydá poverenie na vykonanie exekúcie podľa § 55, teda
pridelí vec náhodným výberom súdnemu exekútorovi a toho poverí vykonaním exekúcie. Poverenie

na vykonanie exekúcie následne doručí poverenému súdnemu exekútorovi a o vydaní poverenia
upovedomí oprávneného. Vo fáze rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný
súd vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie, z exekučného titulu a pripojených
príloh. Exekučný súd pritom nevykonáva dokazovanie ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú
v ustanoveniach § 185 - 211 CSP, postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne

osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu vrátane k nemu pripojených príloh. Vzhľadom na to
sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a
predpokladov pre vyhovenie návrhu na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní a za
prítomnosti oprávneného a povinného (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol.
Exekučný poriadok. Komentár 3. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2018). Predmetom návrhu na zastavenie
exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto

skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu,
zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia,
ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
33. Súd má za to, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti,
ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu

alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru,
že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení
exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného
na zastavenie exekúcie zo dňa 25.04.2023 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok)
34. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
35. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

36. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
37. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
38. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov
konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výrok)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.