Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, July 12, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/44/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6223010043
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6223010043.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov

JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. júla
2023, v trestnej veci obžalovaného 1/ C. B., nar. XX.XX.XXXX v B. a obžalovaného 2/ Z. Al D., nar.
XX.XX.XXXX v D., stíhaných pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., o odvolaní
okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/16/2023-372 zo dňa
12.04.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký

Krtíš sp. zn. 3T/16/2023 zo dňa 12.04.2023 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por., o d s u d z u j e obžalovaného C. B. a obžalovaného
Z. Al D., a to každého z nich samostatne,

podľa § 355 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák., § 39
ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam, na trest odňatia

slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j ú do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vo výrokoch o treste prepadnutia vecí zostáva rozsudok okresného súdu nezmenený.

Vo výrokoch o vine zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/16/2023 zo dňa 12.04.2023 boli
obžalovaní 1/ C. B. a obžalovaný 2/ Z. Al D. uznaní vinnými zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2
písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 17.10.2022 C. B. ako vodič a Z. AL D. ako spolujazdec v presne nezistenom čase, v ranných
hodinách cez presne nezistený hraničný priechod umožnili za doposiaľ presne nezistenej výšky
finančnej výhody piatim osobám, ktoré nie sú štátnymi občanmi K. republiky, ani osobami s trvalým

pobytom na území K. republiky, nedovolene prekročiť štátnu hranicu Z. a K. republiky a to takým
spôsobom, že tieto osoby naložili dňa 17.10.2022 v presne nezistenom čase na presne nezistenom
mieste v okolí mesta K. v Z. do osobného motorového vozidla zn. S. XXX SW, evidenčného čísla
E. BD XXX, imatrikulované v K. Q. H., striebornej metalízovanej farby a tieto previezli vo vyššiešpecifikovanom motorovom vozidle cez bližšie nezistený hraničný priechod na územie K. republiky,
pričom dňa 17.10.2022 v čase o 08.50 h bolo uvedené motorové vozidlo hliadkou OO-PZ N. zastavené
pred obcou Z. E. na ceste č. P./XXXX po tom, čo bolo vozidlo prenasledované od obce N. K., kde vodič

nerešpektoval výzvu na zastavenie vozidla a pokračoval v jazde až pred obec Z. E., kde vodič zastavil
až za použitia zvukovo výstražného svetelného signálu a rozsvietením nápisu STOP a pri následnej
kontrole hliadka našla vo vozidle päť osôb zo K. republiky a to 1) Q. Al Z., nar. XX.XX.XXXX, štátna
príslušnosť K., 2) B. C., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť K., 3) B. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna
príslušnosť K., 4) D. AL K., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť K., 5) Z. B., nar. XX.XX.XXXX,

štátna príslušnosť K., pričom ani jedna osoba nemala pri sebe žiadne hodnoverné doklady totožnosti
obsahujúce platné víza k pobytu.
Za to boli obžalovaní 1/, 2/, a to každý z nich samostatne, odsúdení podľa § 355 ods. 3 Tr. zák. s použitím
§ 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. na
trest odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne, na výkon ktorého boli podľa § 48 ods. 2 písm.
a) Tr. zák. zaradení do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému 1/ C. B. bol podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. uložený trest prepadnutia vecí, a to
motorového vozidla zn. S. XXX SW, evidenčné číslo E. BD XXX, imatrikulované v K. republike H., N.:
N striebornej farby, rok výroby XXXX a mobilného telefónu zn. K. O. K P.: XXXXXXXXXXXXXXXX/XX,
P.: 2: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, S/N: Q striebornej farby.
Obžalovanému 2/ Z. Al D. bol podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. uložený trest prepadnutia

vecí, a to mobilného telefónu zn. K. P. 1: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, P. X:XXXXXXXXXXXXXXX, S/
N: Q svetlomodrej farby a mobilného telefónu zn. K. O. B P. 1: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, P. 2:
XXXXXXXXXXXXXXX/XX, S/N: Q čiernej farby.
Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor v zákonnej lehote odvolanie čo do výroku o trestoch
uložených obžalovaným 1/ a 2/ v ich neprospech s tým, že uložené tresty považoval za neprimerane

nízke. Z doplnených dôvodov podaného odvolania, ktoré boli Okresnému súdu vo Veľkom Krtíši
doručené dňa 05.05.2023 vyplynulo, že nesúhlasí s uloženými nepodmienečnými trestami odňatia
slobody vo výmere dvoch rokov u obidvoch obžalovaných, pretože takto uložené nepodmienečné tresty
odňatia slobody považuje za neprimerane nízke. Nesúhlasil s mimoriadnym znížením trestu odňatia
slobody u obidvoch obžalovaných aplikujúc ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., ktoré okresný súd

odôvodnil tým, že obžalovaný 1/ C. B. je jediným živiteľom rodiny, výlučne sám sa stará o manželku a
štyri deti a jeho príbuzní zahynuli pri nedávnom zemetrasení v K.. U obžalovaného 2/ Z. Al D. mimoriadne
zníženie trestu odôvodnil skutočnosťou, že je jediným živiteľom rodiny, jeho manželka má plánovaný
termín pôrodu 06.05.2023 a okrem uvedeného konštatoval, že doposiaľ boli bezúhonní a nemajú žiadne
záznamy o priestupkoch. Ohľadom uložených trestov prepadnutia veci okresný prokurátor u obidvoch

obžalovaných súhlasil s prvostupňovým rozhodnutím.
Okresný prokurátor nesúhlasil s názorom okresného súdu, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti
postačuje uložiť obžalovaným nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dva roky s tým, že
použitie trestnej sadzby aj na spodnej hranici trestnej sadzby by bolo pre nich neprimerane prísne a
poukázal na zmysel ust. § 39 Tr. zák., ktorým je individualizovať trest a umožniť súdu riešiť situácie, keď

trest odňatia slobody ukladaný v rámci zákonom určenej trestnej sadzby by nezodpovedal konkrétnym
okolnostiam prípadu. Zdôraznil, že pri využití § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody
musí dôsledne posúdiť okolnosti samotného prípadu alebo pomery páchateľa. Okolnosťami prípadu
sú z hľadiska použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie stupňa
nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť a možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie

trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty
trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita naplnenia výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov
takýchto trestných činov a odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu, pričom medzi takéto
skutočnosti možno zaradiť napr. spáchanie trestného činu pod tlakom závislosti alebo podriadenosti,
pod vplyvom hrozby alebo nátlaku, pod vplyvom ťaživých osobných alebo rodinných pomerov, ktoré si

páchateľ sám nezavinil a podobne. Na základe uvedeného bol toho názoru, že okresný súd ustanovenie
§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. použil neopodstatnene, pretože neprihliadol na okolnosti prípadu, a
to spáchanie závažnej trestnej činnosti, zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm.
d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorému
prislúcha zákonom stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody vo výmere 7 až 10 rokov. Namietal,

že okresný súd sa neriadil zásadami ukladania trestov v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. Bol toho názoru,
že prvostupňový súd mal zobrať do úvahy charakter prejednávanej trestnej činnosti s tým, že obidvaja
obžalovaní nelegálne prevážali cez hranice K. republiky päť osôb, z ktorých dve osoby sa nachádzali v
kufri vozidla. Mali vedomosť o tom, že sa dopúšťajú trestnej činnosti, pretože potom, ako ich zastavovalahliadka polície, nezastali, ale unikali a s vozidlom zastavili až po tom, ako boli hliadkou PZ prinútení. Bol
toho názoru, že ochrana spoločnosti, ani náprava obžalovaných nebude dostatočne zabezpečená pri
uložení nepodmienečných trestov odňatia slobody len vo výmere dvoch rokov každému obžalovanému

samostatne, pretože uložením takýchto trestov nebude naplnená ani požiadavka pôsobenia trestov
aj na ostatných potenciálnych páchateľov prevádzačstva tak, aby sa takéhoto protiprávneho konania
nedopúšťali a neodradí ani samotných obžalovaných 1/ a 2/, aby sa v budúcnosti obdobnej trestnej
činnosti opakovane nedopustili. Okresným súdom uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody
obžalovaným 1/, 2/ sú podľa okresného prokurátora neprimerane nízke, nevystihujú stupeň ich konania,

a preto im mali byť uložené prísnejšie nepodmienečné tresty odňatia slobody, resp. tresty odňatia
slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, ktoré by boli v súlade so zákonom a tiež by boli
dostatočnou hrozbou pre obžalovaných 1/, 2/, aby sa podobného tak závažného protiprávneho konania
vyvarovali a zároveň by odrádzali aj prípadných potenciálnych páchateľov.
Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu čo do výrokov o nepodmienečných
trestoch odňatia slobody a aby vo veci sám rozhodol tak, že obžalovaným uloží prísnejšie

nepodmienečné tresty odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby zločinu prevádzačstva
podľa § 355 ods. 3 Tr. zák. so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný 1/ C. B. podal k odvolaniu okresného prokurátora vyjadrenie, ktoré doručil Okresnému súdu
voVeľkomKrtíšidňa15.05.2023.Vovzťahukokresnýmprokurátoromnamietanémuneopodstatnenému
použitiu ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. a mimoriadnemu zníženiu trestu, poukázal na to, že

na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a spáchanie skutku, z ktorého bol uznaný vinným,
oľutoval. Okresný súd správne prihliadal aj na to, že je jediným živiteľom rodiny a zabezpečuje výlučnú
starostlivosť o manželku a spoločné štyri deti. Ostatní príbuzní zahynuli pri nedávnom zemetrasení v
K.. Doposiaľ nebol súdne trestaný, ani prejednávaný za žiadny priestupok. Už doterajší výkon väzby
má prevýchovný charakter a pôsobí na neho preventívne tak, že nikdy v budúcnosti sa takéhoto

alebo obdobného konania nedopustí. Nesúhlasil s tým, že trestom uloženým okresným súdom nebude
dostatočne zabezpečená jeho náprava a nebude naplnená ani požiadavka účinného pôsobenia trestov
aj na ostatných potenciálnych páchateľov prevádzačstva, pretože ani ukladanie prísnejších trestov v
minulosti za trestný čin prevádzačstva nezabezpečilo to, aby potenciálnych páchateľov odradilo od
páchania takéhoto druhu trestnej činnosti. Práve naopak, trend je taký, že tento druh trestnej činnosti sa

rozmáha aj napriek tomu, že v minulosti boli za takýto druh trestnej činnosti ukladané prísnejšie tresty.
Trest, ktorý mu bol uložený považoval za dostatočný z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie a
navrhol, aby odvolací súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Tr. por.
K odvolaniu okresného prokurátora podal písomné vyjadrenie aj obžalovaný 2/ Z. Al D., ktoré doručil
Okresnému súdu vo Veľkom Krtíši dňa 15.05.2023. Jeho obsah bol totožný s obsahom vyjadrenia

obžalovaného 1/ s tým rozdielom, že pokiaľ ide o jeho osobné pomery, poukázal na to, že je jediným
živiteľom rodiny a jeho v tom čase tehotná manželka by mala v mesiaci máj 2023 porodiť.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, pred tým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu
povinnosť podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zistil, že odvolanie okresného prokurátora bolo podané včas, v
lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307

ods. 1 písm. a) Tr. por., pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu
podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa
§ 316 Tr. por.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd vykonal vo veci verejné zasadnutie v prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry a
obžalovaných 1/ a 2/ a súdneho prekladateľa a tlmočníka pre jazyk arabský, ktorému obžalovaní 1/ a

2/ rozumejú v súlade s § 28 Tr. por., pričom obžalovaným 1/, 2/ bolo preložené do arabského jazyka aj
predvolanie na verejné zasadnutie so všetkými poskytnutými poučeniami.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol zrušiť prvostupňové rozhodnutie vo
výroku o uložených nepodmienečných trestoch odňatia slobody z dôvodov, ktoré sú uvedené v
písomnom odôvodnení podaného odvolania s tým, aby krajský súd vo veci sám rozhodol a obžalovaným

uložil prísnejšie nepodmienečné tresty odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzbybezpoužitia§39Tr.zák.anavýkontrestuichzaradildoústavusminimálnymstupňomstráženia.
Obhajca obžalovaných 1/ a 2/ na verejnom zasadnutí uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje
vo všetkých výrokoch za zákonný a správny. Má za to, že okresný súd uviedol svoje úvahy ku všetkýmrozhodujúcim skutočnostiam pokiaľ ide o okolnosti spáchaného skutku aj pokiaľ ide o okolnosti, týkajúce
sa osôb páchateľov. Správne aplikoval § 39 Tr. zák., a preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie
okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Tr. por.

Obžalovaný 1/ C. B. na verejnom zasadnutí uviedol ctihodnému súdu, že k zákonom SR, k súdu aj k
prokuratúre prechováva úctu. Je si vedomý toho, že urobil chybu, ale poukázal na to, že ľudia sa chýb
dopúšťajú. Výsledkom tejto chyby je, že jeho najstarší 15 ročný syn, keď pôjde von s kamarátmi a bude
hovoriť, že má otca vo väzení, bude to pre neho neopísateľné. Má strach, že vzhľadom na jeho vek a
jeho neprítomnosť, by sa mohol dopúšťať nekalých vecí. Rovnaký strach pociťuje aj vo vzťahu ku svojej

14 ročnej dcére. Okrem toho má ešte 9 ročnú a 7 ročnú dcéru a poukázal na to, že jeho manželka sa
nedokáže sama postarať o celú rodinu. Bude pod obrovským tlakom. Na pomoc nemá nikoho, pretože
po nedávnom zemetrasení stratili väčšinu rodiny. Mohol by im pomáhať len jeho synovec, pokiaľ ho sem
dopraví. Je mu ľúto, čo vykonal a žiada súd o milosrdenstvo.
Obžalovaný 2/ Z. Al D. na verejnom zasadnutí prejavil ľútosť nad tým, že súdnictvo SR sa navyše musí
zaoberať vecami, ktoré sa týkajú ich. Spolu s C. B. pochybili voči SR a jej zákonom, ale prejavili a

prejavujú ľútosť nad tým, čo vykonali. Želajú si, aby súd bral ich ľútosť vážne. Sám má 4 deti a manželku,
posledná dcéra sa mu narodila cca pred mesiacom. Želá si a žiada, aby súd bol zhovievavý, pomohol
mu a prejavil milosť.
Na podklade podaného odvolania okresného prokurátora Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle §
317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým

podal odvolateľ odvolanie, i správnosť postupu konania, ktorý mu predchádzal. Na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por., pričom také chyby nezistil. Dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné.
Primárne je nutné konštatovať, že výroky o vine obžalovaných 1/ a 2/, ktorými boli uznaní za vinných
zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138

písm. j) Tr. zák., a to formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako
je vyššie uvedený, už nadobudli právoplatnosť, pretože obžalovaný 1/ a obžalovaný 2/ na hlavnom
pojednávaní pred okresným súdom, ktoré sa konalo dňa 12.04.2023 podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.
každý samostatne vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom následne
na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por. odpovedal každý zvlášť

kladne ,,áno“, a preto okresný súd po príslušnom procesnom postupe podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por.
vyhlásenia obžalovaných 1/ a 2/ o tom, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prijal
s tým, že v tomto rozsahu dokazovanie nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a
vo veci rozhodol rozsudkom.
Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a ani v postupe súdu

predchádzajúcom tomuto výroku nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie
dovolania, z podnetu okresným prokurátorom podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods.
1 Tr. por. len výroky o uložených trestoch odňatia slobody obžalovaným 1/ a 2/ a dospel k záveru,
že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné, pretože napadnutým rozsudkom bolo porušené
ustanovenie Trestného zákona a trest odňatia slobody, ktorý bol obžalovaným 1/ a 2/ uložený, je

neprimerane mierny. Preto krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok vo výrokoch o treste odňatia slobody a jeho výkone a následne podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, ako je to uvedené v jeho výrokovej časti.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vo vzťahu k uloženým trestom odňatia slobody odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. dostatočne uviedol, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov. Napriek tomu, že pri ukladaní trestu prihliadol na skutočnosti a zásady

podľa § 34 ods. 1 až ods. 4 Tr. zák., § 36 Tr. zák. § 37 Tr. zák. § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
d) Tr. zák., napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona, pretože vo výroku
o uložených trestoch odňatia slobody obom obžalovaným zvlášť neuviedol ust. § 39 ods. 2 písm. d)
per analogiam, ods. 4 Tr. zákona a uložené tresty odňatia slobody obžalovaným 1/ a 2/ sú neprimeranenízke najmä preto, že nezodpovedajú požiadavke generálnej prevencie v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona.
Uvedené nedostatky prvostupňového rozhodnutia odvolací súd odstránil tak, že výroky o treste odňatia
slobody a jeho výkone zrušil a nahradil ich vlastným rozhodnutím.

Krajský súd k uvedenému uvádza, že za zločin prevádzačstva, z ktorého boli obžalovaní 1/ a 2/ uznaní
vinnými stanovuje Trestný zákon v § 355 ods. 3 trestnú sadzbu od 7 rokov do 10 rokov. V zhode so
skutkovými zisteniami okresného súdu aj odvolací súd vzhliadol u oboch obžalovaných 1/ a 2/ zvlášť dve
poľahčujúce okolnosti, a to, že pred spáchaním trestného činu viedli riadny život v zmysle § 36 písm. j) Tr.

zák.,keďpodľaodpisuzregistratrestovapodľavýpisuzústrednejevidenciepriestupkovdoposiaľneboli
trestne stíhaní a ani priestupkovo postihnutí a že sa priznali k spáchaniu trestného činu a trestný čin
úprimne oľutovali v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., keď na hlavnom pojednávaní po príslušnom procesnom
postupe vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a tiež u nich nezistil žiadnu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zákona. S poukazom na prevahu dvoch poľahčujúcich okolností v
pomere k žiadnej priťažujúcej okolnosti sa horná hranica trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3, ods. 8 Tr.

zákona znižuje o tretinu, v dôsledku čoho bolo možné obžalovaným 1/ a 2/ uložiť trest odňatia slobody
na 7 rokov až 9 rokov.

Okrem pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností krajský súd pri určovaní výmery trestu odňatia
slobodyosobitneprihliadolinato,žeobžalovaní1/a2/ urobilivyhlásenieosvojejvinepodľa§257ods.1

písm. b) Tr. por., ktoré okresný súd uznesením prijal. Prijaté vyhlásenie o vine je samostatným dôvodom
na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam. Vyhlásenie viny
obžalovaných 1/ a 2/ považoval odvolací súd za významnú skutočnosť vyznievajúcu v ich prospech a
prihliadal na ňu pri ukladaní druhu a výmery trestu. Ako vyplýva zo stanoviska trestnoprávneho kolégia
NS SR č. 44/2017, samotné vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1

písm.b)Tr.por.ajehonáslednéprijatiesúdomsamoosebesíceniejemožnépovažovaťzapoľahčujúcu
okolnosť podľa ust. § 36 písm. n) Tr. zák., ale len za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. l) Tr.
zák., avšak takýto postoj je potrebné vziať v úvahu, keďže neodvolateľne prijme všetky právne účinky
uznania viny, dokonca bez toho, aby vopred vedel, aký druh trestu a v akej výmere mu bude následne
súdom uložený, a preto možno aplikovať pri ukladaní trestu ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák.

vzťahujúce sa na konanie o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, t. j. môže mu byť uložený trest odňatia
slobody znížený o 1/3-inu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. S poukazom na
uvedené bolo možné obžalovaným 1/ a 2/, každému zvlášť, uložiť trest odňatia slobody na 4 roky a osem
mesiacov až 9 rokov, čo krajský súd zobral pri rozhodovaní o výmere trestu do úvahy.

Okrem uvedeného pristúpil krajský súd pri určovaní výmery trestu odňatia slobody aj k aplikácii
mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona, podľa ktorého,
ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie
trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú

hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. V danom prípade to znamenalo, že obžalovaným 1/ a 2/
bolo možné uložiť trest odňatia slobody aj pod dolnou hranicou trestnej sadzby, ktorá bola upravená
podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona, nie však nižší ako 2 roky, čo vyplýva z § 39 ods. 3 písm.
d) Tr. zákona.

Na rozdiel od okresného prokurátora videl odvolací súd u obžalovaných 1/ a 2/ dôvod na mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody jednak podľa § 39 ods. 2 písm. d) v spojení s § 39 ods. 4 Tr. zákona s
ohľadom na súdom prijaté vyhlásenie ich viny ale aj podľa § 39 ods. 1 v spojení s § 39 ods. 3 písm. d) Tr.
zákona,atovpomerochobžalovaných,ktoríobidvajasúrodičmi4maloletýchdetí,ktorésúodkázanéna
starostlivosť, opateru a výživu aj zo strany obžalovaných a o ktoré sa v súčasnosti starajú len ich matky,

a to naviac v cudzej krajine, bez možnej pomoci iných príbuzných. Krajský súd pritom prihliadal na
zásadu ukladania trestov v zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorej má trest postihovať iba páchateľa
tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súčasne zohľadnil aj to,
že zo spisového materiálu neboli zistené žiadne negatívne skutočnosti o osobách obžalovaných 1/ a 2/,
ktorí doposiaľ viedli riadny život, rešpektovali normy spoločenského správania a nedostali sa do rozporu

so zákonom. Možno preto urobiť záver, že u nich išlo o prvý, nerozvážny a ojedinelý exces z riadneho
spôsobu života, a preto trest uložený čo aj na samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby
by bol pre obžalovaných 1/ a 2/ neprimerane prísny. Nebolo ale možné prisvedčiť úvahe okresného
súdu, že účel trestu bude u obžalovaných 1/ a 2/ s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti týkajúcesa ich pomerov a s ohľadom na vyhlásenie ich viny naplnený aj trestom odňatia slobody vo výmere
2 roky, pretože takto uložený trest nezodpovedá požiadavke generálnej prevencie, ktorú má, okrem
iného, uložený trest plniť. Hoci bol odvolací súd toho názoru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti

postačuje aj trest kratšieho trvania, a to pod dolnou hranicou trestnej sadzby aplikujúc ust. § 39 ods. 1 a
ust. § 39 ods. 2 písm. d) per analogiam Tr. zákona, pre dosiahnutie účelu trestu z hľadiska generálnej a
individuálnej prevencie a s ohľadom na okolnosti prípadu a pomery obžalovaných možno je primeraným
trestom trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Preto sa odvolací súd stotožnil s názorom okresného
prokurátora, že okresným súdom uložený trest je neprimerane mierny. Z dôvodov uvedených vyššie sa

však nestotožnil s jeho tvrdením, že pomery obžalovaných neodôvodňovali mimoriadne zníženie trestu
podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Vo vzťahu k uloženému trestu odňatia slobody vo výmere 4 roky poukazuje krajský súd na okolnosti
daného prípadu, keď sa obžalovaní 1/ a 2/ dopustili závažnej trestnej činnosti, zločinu prevádzačstva,
čím významným spôsobom porušili záujem štátu na kontrole osôb, ktoré prekračujú štátnu hranicu, a

to v oboch smeroch, ktorý je objektom daného trestného činu. Dôležitosť tohto verejného záujmu je
vyjadrená v trestnej sadzbe, v rámci ktorej je jeho porušenie trestané. Za predmetný skutok, ako už bolo
vyššie uvedené, je v § 355 ods. 3 Tr. zákona ustanovená trestná sadzba pre trest odňatia slobody 7 až
10 rokov. I keď považoval krajský súd za potrebné prihliadnuť na to, že obžalovaní 1/ a 2/ vyhlásili svoju
vinu, sú rodičmi 4 maloletých detí a že doposiaľ boli bezúhonní, zároveň nebolo možné prehliadnuť, že v

úmysle získať pre seba finančnú výhodu pomáhali 5 osobám, ktoré nie sú štátnym občanom K. republiky
a ani nemajú na jej území trvalý pobyt nedovolene prekročiť štátnu hranicu K. republiky a prejsť cez jej
územie. Dve z týchto osôb pritom prevážali spôsobom, ktorý nie je určený na prevoz osôb (v kufri auta)
a pred hliadkou OO PZ sa snažili unikať.

Hoci mal krajský súd v zhode s názorom okresného súdu za to, že okolnosti konkrétneho prípadu ako
aj vyššie uvedené pomery obžalovaných 1/ a 2/ odôvodňujú mimoriadne zníženie ich trestu podľa § 39
ods. 1, ale aj podľa § 39 ods. 2 písm. d) per analogiam Tr. zákona, trest uložený okresným súdom bol
neprimerane mierny, čo okresný prokurátor namietal dôvodne, a preto krajský súd tresty odňatia slobody
u oboch obžalovaných sprísnil a každého z nich odsúdil na trest odňatia slobody na 4 roky a na jeho

výkon obžalovaných 1/ a 2/ zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v súlade
s § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného
činu neboli vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Takto obžalovaným 1/ a 2/ uložené tresty odňatia slobody sú zákonné, primerané a správne a ako

celok v dostatočnej miere zabezpečia dosiahnutie účelu trestu, ktorým je ochrana spoločnosti a
zároveň zohľadňujú aj osoby obžalovaných, u ktorého doposiaľ nebolo zistené protiprávne konanie.
V primeranom rozsahu obsahujú prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie a
zodpovedajú všetkým požiadavkám vyplývajúcim z § 34 ods. 1 a ods. 4 Tr. zák., ako aj ďalších
ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Výroky o trestoch prepadnutia vecí neboli podaným odvolaním okresného prokurátora osobitne
napadnuté, a preto krajský súd len v stručnosti konštatuje, že obžalovaným boli správne, v súlade s §
60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona uložené tresty prepadnutia vyššie špecifikovaných vecí, ktoré boli použité
na spáchanie predmetného trestného činu. Vo výrokoch o treste prepadnutia vecí zostal rozsudok

okresného súdu nezmenený.

Výroky o vine obžalovaných 1/ a 2/ už nadobudli právoplatnosť, a preto tieto výroky krajský súd
nepreskúmaval a v tejto časti zostal napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého rozsudku okresného súdu vo výrokoch o
treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu krajský súd rozhodol z vyššie uvedených dôvodov o
odvolaní okresného prokurátora tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to pomerom
hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.