Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. jún 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 7C/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420203372
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová Koprdová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1420203372.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: G. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. X. č. XXX/

X, XXX XX R. nad I., zastúpená : JUDr. Viera Kolibašová , advokát, so sídlom ul. Nám. Slobody č. 13,
071 01 Michalovce, IČO : 35 562 129, proti žalovanému v 1. rade : HABITAT, spol. s.r.o., so sídlom ul.
Saratovská č. 4, 841 02 Bratislava, IČO: 35 713 429, žalovanému v 2. rade : K. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom ul. F. č. XXX/XX, XXX XX U., obaja právne zastúpení : JUDr. Oliver Korec, advokát, so
sídlom ul. Záhradnícka č. 9, 811 07 Bratislava, IČO : 317 699 69, obaja právne zastúpení : Advokátska
kancelária Mgr. Karol Haťapka s.r.o., so sídlom ul. Vretenová č. 4, 841 04 Bratislava - Karlova Ves,
adresa na doručovanie : P.O.BOX č. 17, 840 00Bratislava 4, IČO : 46606122, o určenie neplatnosti

kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu
100%.

III. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou zo dňa 28.08.2020, doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 02.09.2020 sa žalobkyňa
domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy registrovanej v evidencii nehnuteľností pod č. V 30056/07
zo dňa 20.02.2008, uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade
ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
v katastrálne územie D., obec - U. - mestská časť D., okres U. IV, zapísaných v evidencii Okresného
úradu U. IV, katastrálny obor, na LV č. XXXX ako:
-byt č. XX na 7. posch., vchod Y. X bytového domu súpisné číslo č. XXXX, postaveného na parc. CKN

č. XXXX na ul. Y. v U. - m. č. D., v celosti (podiel 1/1),
-spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti
2289/232191-in k celku,
-spoluvlastnícky podiel k pozemku - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape parc. č. XXXX
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 361 m2 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2289/292191-in
z celku s odôvodnením, že nebola jej účastníčkou , ale jej postavenie ako nájomcu bude priaznivo
ovplyvnené a dôjde k náprave právneho stavu. Žalobkyňa poukázala na to, že takmer 40 rokov je

nájomníčkou predmetného bytu, ktorý jej bol pridelený na základe rozhodnutia č. 300/79-byt.vydaného
spoločnosťou Z. U. dňa 10.10.1980 ako podnikový stabilizačný byt a stavebné náklady na tento byt
uhradil jej vtedajší zamestnávateľ Y. š.p. Bratislava, ktorý vstúpil do likvidácie a predal v II. kole
verejnej verejnej dražby dňa 22.10.1992 celý bytový dom súp. č. XXXX pozostávajúci zo 71 bytovýchjednotiek vrátane pozemku do výlučného vlastníctva JUDr. W. O. (fyzickej osoby). Predmetný dom bol
vložený ako nepeňažný vklad do spoločnosti HABITAT spol. s.r.o. a takto sa žalovaný v 1.rade stal
vlastníkom bytového domu na Y. X v U.. H.. W. O. bol v spoločnosti HABITAT spol. s.r.o. ako jediný

spoločník a konateľ od 01.04.1997 do 20.05.1997. Od 09.05.1997 bol konateľom spoločnosti Z.. W. B.
ktorého spoločnosť V.S.O.P-Výroba, Sprostredkovanie, Obchod, poradenstvo, s.r.o. IČO: 35 711 850 od
21.05.1997 bola jediným spoločníkom žalovaného v 1.rade HABITAT spol.s.ro. Správu predmetného
bytového domu vykonával žalovaný v 1. rade do 30.06.2007 a navrhoval žalobkyni odpredaj bytu
za trhovú cenu. Podaním zo dňa 17.12.2001 žalobkyňa požiadala HABITAT spol. s.r.o. o odkúpenie

garsónky a spoločnosť navrhla odkúpenie za trhovú cenu a opakovane listom zo dňa 18.09.2003,
listom zo dňa 20.11.2003 so zľavou 20% do 30.11.2003. Žalobkyňa požiadala HABITAT spol. s.r.o.
opakovane o odkúpenie bytu listom zo dňa 08.12.2003 a HABITAT spol. s.r.o. trvala na trhovej cene. V
súvislosti so zmenou správcu od 01.07.2007 HABITAT spol. s.r.o. listom z 25.06.2007 ponúkla odpredaj
bytu žalobkyni, ktorá reagovala listom z 10.07.2007. HABITAT spol. s.r.o. predal začiatkom roka 2008
žalovanému v 2. rade K. B. kúpnou zmluvou zo dňa 20.02.2008 predmetnú nehnuteľnosť. Podaním

zo dňa 20.09.2011žalovaný v 2.rade ako vlastník predmetného bytu dal žalobkyni výpoveď z nájmu
bytu. Žalobkyňa dňa 16.11.2011 podala Žiadosť o pridelenie bytovej náhrady na Magistrát hl. mesta
SR Bratislavy. Rozhodnutím Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS SNM 30266/2012-56435/116/Do
zo dňa 20.03.2012, právopl. dňa 27.04.2012 žalobkyni vznikol nárok na bytovú náhradu za predmetný
nájomný byt a bola dňa 11.05.2012 zapísaná do zoznamu žiadateľov, ktorým bol priznaný nárok na

bytovú náhradu. Žalobkyňa sa dňa 07.07.2020 zúčastnila ohliadky náhradného nájomného bytu č. XX na
U. ulici č. X v U. a Podaním zo dňa 16.07.2020 správnemu orgánu oznámila, že bytovú náhradu odmieta
s poukazom na § 5 ods. 4, § 10 ods. 4 zák. č. 260/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov a uviedla
písomne dôvody. Dňa 19.08.2020 žalobkyni bolo doručené rozhodnutie Hlavného mesta SR Bratislavy
č. MAGS ONBaSIM-27753/2020-395040 zo dňa 27.07.2020 v zmysle ktorého žalobkyni zanikol nárok

na bytovú náhradu z dôvodu, že odmietla poskytnutú bytovú náhradu z iných ako zákonom stanovených
dôvodov a žalobkyňa podala voči rozhodnutiu odvolanie. Poukázala na § 5 ods. 5, § 16 ods. 1, §17, §18
zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 39 Občianskeho zákonníka a na súdne konanie
sp. zn. 12C/347/2009 s tým, že požiadala žalovaného v 1.rade ako vlastníka bytu za účinnosti zák. č.
182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov o odkúpenie bytu a teda k prevodu bytu na žalovaného v

2.rade došlo podľa žalobkyne v rozpore so zákonom resp. tento úkon svojím účelom zákon obchádza.
Naliehavý právny záujem osvedčovala tým, že sa ocitla v neriešiteľnej situácii v ktorej jej hrozí reálna
strata bývania, z postavenia nájomcu má právo na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu na
základe žiadosti (zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov) čo sa nestalo a čo nie je možné,
kým súd nevysloví neplatnosť napadnutej kúpnej zmluvy a podľa § 20 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení

neskorších predpisov má vlastník bytu a nebytového priestoru v dome právo previesť svoje vlastníctvo
nainúosobut.j.žalovanýv2.radebymoholpreviesťvlastníctvonatretiuosobubezpovinnostiupravenej
v § 16 ods. 1 citovaného zákona nakoľko táto sa vzťahuje iba na vlastníka bytového domu.

2. Na základe výzvy súdu (§ 167 ods. 1, 2 CSP) žalovaní v 1. a 2. rade sa k podanej žalobe vyjadrili

podaním zo dňa 08.12.2020 (l.č.38) a navrhli, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal
žalovaným nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že :

- žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu z dôvodu rozporu s ustanovením §
16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. nie je v zmysle § 137 písm. d/ CSP prípustná, nakoľko jej prípustnosť

nevyplýva z osobitného predpisu a poukázal na § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade
sa žalobkyňa domáha určenia právnej skutočnosti - neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode
vlastníctva bytu a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Právne úkony, ich existencia, platnosť alebo
neplatnosť súd v zmysle § 2 ods.1 Občianskeho zákonníka právnymi skutočnosťami a pre účely § 137
CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej

skutočnosti, ktorá v zmysle § 137 písm. d/ CSP je prípustná iba za predpokladu ak to vyplýva z právneho
predpisu ( najmä z hmotného práva). CSP nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti
s výnimkou osôb , pri ktorých by určenie právnej skutočnosti vyplývalo z osobitného predpisu. Nakoľko
zák. č. 182/1993 Z. z. je špeciálnym predpisom upravujúcim prevody vlastníctva k bytom a nebytovým
priestorom, ako ani žiadny iný predpis výslovne nestanovuje možnosť podania určovacej žaloby o

určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva pre jej rozpor s § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., je
neprípustná a navrhol, aby súd žalobu zamietol pre jej procesnú neprípustnosť,-uplatnený nárok žalovaný v 1. a 2. rade neuznali, nakoľko žalovaný v 1. rade HABITAT spol. s.r.o.
nebol osobou na ktorú by sa vzťahovala povinnosť podľa § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., nadobudol
predmetný byt č. XX nachádzajúci sa na X.poschodí bytového domu súp. č. XXXX postaveného na

parc. CKN č. XXXX na ul. Y. v U. evidovaný na LV č. XXXX k. ú. D. v dôsledku vkladu bytového
domu vrátane všetkých bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome predchádzajúcim vlastníkom H.. W.
O. ako nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti HABITAT spol. s.r.o. a týmto vkladom prešlo
vlastnícke právo k bytu na spoločnosť HABITAT spol. s.r.o. Ustanovenie § 16 ods. 1 cit. zák. obmedzuje
v prevode vlastníctva bytu pôvodného vlastníka domu t.j. obmedzenie sa netýka každého vlastníka bytu,

ale len vlastníka domu pri prvom prevode bytu. Žalovaného v 1. rade HABITAT s.r.o. nemožno označiť za
pôvodného vlastníka domu t.j. za osobu vlastniacu dotknutý byt pred prvým prevodom, nakoľko žalovaný
v 1. rade nadobudol byt jeho prevodom v rámci vkladu do jeho základného imania t.j. žalovaný v 1.rade
nebol prvým vlastníkom bytu z tohto dôvodu sa na žalovaného v 1rade nemohlo vzťahovať obmedzenie
podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona,

-žalovaný v 2. rade poukázal na skutočnosť, že byt nadobudol od žalovaného v 1. rade kúpnou zmluvou,
ktorej vklad bol povolený do katastra nehnuteľností pod V-30056/07 zo dňa 20.02.2008, platnosť zmluvy
nebola počas celej doby nijakým spôsobom spochybnená a počas celej doby (viac ako 10 rokov) bol
a je žalovaný v 2 rade presvedčený, že vlastnícke právo nadobudol riadne a že mu byt patrí (Kúpna
zmluva zo dňa 27.09.2007),

-v súlade so zák. č. 260/2011 Z. z. žalovaný uviedol, že doručil žalobkyni dňa 06.10.2011 Výpoveď z
nájmu bytu (poukázal na ustanovenia § 2 ods. 1 písm. d/, § 3 ods. 1, 6, § 5 ods. 1 , § 7 ods. 1 zák. č.
260/2011 Z. z. , § 139 Občianskeho zákonníka) a na základe doručenej výpovede podala dňa 16.11.2011
žalobkyňa žiadosť obci Hl. mesto SR Bratislave o poskytnutie bytovej náhrady za byt, pričom jej žiadosť

bola odôvodnená aj prevzatím výpovedne od žalovaného v 2 rade ako prenajímateľa. Hl. mesto SR
Bratislavapopreskúmanísplneniavšetkýchpodmienok avydalorozhodnutieč.30266/2012-56435/116/
Do zo dňa 20.03.2012 ktorým priznalo žalobkyni nárok na bytovú náhradu - náhradný nájomný byt
s jednou obytnou miestnosťou a žalobkyni bola ponúkaná bytová náhrada, dňa 16.07.2020 pridelenú
bytovú náhradu odmietla v dôsledku čoho príslušná obec Hl. mesto SR Bratislava vydala rozhodnutie č.

MAGSONBaSIM-27753/2020-395040zodňa27.07.2020ozánikunárokužalobkynenabytovúnáhradu
zdôvodu,žežalobkyňaodmietlaposkytnutúbytovúnáhraduzinýchakozákonomstanovenýchdôvodov.
V zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 260/2011Z.z. nájomný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade
zanikol uplynutím výpovednej lehoty (12 mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom bola žalobkyni ako nájomcovi bytu doručená výpoveď) t.j. dňa 01.11.2012. Pred povinnosťou

vysťahovať sa z predmetného bytu po uplynutí výpovednej doby chránilo žalobkyňu ako osobu, ktorej
bol príslušnou obcou priznaný nárok na bytovú náhradu, ust. § 3 ods. 6 zák. č. 260/2011 Z. z. v zmysle
ktorého žalobkyňa nebola povinná vysťahovať sa z bytu kým jej obec neposkytne bytovú náhradu podľa
§ 5 ods. 4. V období od 01.11.2012 žalobkyňa užívala byt po zániku nájmu, na základe § 3 ods. 6 zák. č.
260/2011Z.z. a v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia príslušnej obce o zániku nároku na

bytovú náhradu, má žalovaný v 2 rade za to, že žalobkyňa bude povinná byt vypratať. Žalobkyňa nemá
postavenieriadnehonájomcuaanižiadnyinýrelevantnýprávnyvzťahaprávakbytuokremneexistenciu
v aktuálnej situácii povinnosti vysťahovať sa z bytu. A preto nemá žiadny právny záujem, ani naliehavý
právny záujem na vyslovení neplatnosti kúpnej zmluvy nakoľko ani prípadné vyslovenie neplatnosti by
nijakým spôsobom nezmenilo jej právne postavenie a práva vo vzťahu k bytu a bez ďalších súdnych

konaní by neodstránilo neistotu či spornosť práv.

3. Na základe Výzvy súdu (§ 167 ods. 3 CSP) k vyjadreniu žalovaných v 1. a 2. rade žalobkyňa
podaním doručeným súdu dňa 23.04.2021 (l. č. 82) zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu.
Poukázala na súdne konania vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/253/2003, 9C/316/2004,

8C/415/2004, 7C/416/2004, 7C/200/2007, 12C/34/2009, 9C/48/2019, 8C/15/2020 a okrem iného na
ustanovenia § 16, § 17, §18 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov s tým, že boli naplnené
predpoklady absolútnej neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy. K vydržaniu poukázala na zákon, ktorý
určujepredpokladyvydržaniaktorémusiabyťsplnenépocelúvydržaciudobu(§134ods.1Občianskeho
zákonníka). Vyslovila, že ak by súd vyslovil neplatnosť napadnutej kúpnej zmluvy, bola by neplatná aj

výpoveď, ktorú jej dal žalovaný v 2.rade a dospela k záveru, že by mala nárok na odkúpenie bytu za
jeho zostatkovú cenu.4. Žalovaní v 1. a 2. rade na výzvu súdu (§ 167 ods. 4 CSP) zaslali súdu dňa 12.07.2021 (l. č. 91)
vyjadrenie s rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 18C/58/2007 - 107 zo dňa 11.11.2008,
právoplatný dňa 23.04.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 4Co/8/2009 - 148 z

17.02.2010. Vo vyjadrení žiadali žalovaní v 1. a 2. rade súd pre neexistenciu naliehavého právneho
záujmu na určení, jej nedôvodnosť a procesnú neprípustnosť (§ 137 písm. d/ CSP), žalobu zamietnuť.
Ak by súd skúmal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy z podaní žalobkyne je
zrejmé, že jej konečným cieľom nie je vyriešenie otázky platnosti kúpnej zmluvy, ale nadobudnutie bytu
do jej vlastníctva za zostatkovú hodnotu. Ale samotný určovací výrok o platnosti či neplatnosti kúpnej

zmluvy tu nie je potrebný, pretože ten sám o sebe neodstráni právnu neistotu žalobkyne spočívajúcu
v tom či má alebo nemá nárok na odkúpenie bytu za „zostatkovú hodnotu“ a bude musieť iniciovať
konanie v rámci ktorého bude mať súd možnosť prejudiciálne posúdiť predbežne otázku platnosti kúpnej
zmluvy (§ 193, § 194 CSP). Opätovne poukázali na skutočnosť, že žalovaný v 2.rade v súlade so zák.
č. 260/2011 Z. z. doručil žalobkyni dňa 06.10.2011 výpoveď z nájmu bytu a ona podala dňa 16.11.2011
žiadosť obci o poskytnutie bytovej náhrady a jej žiadosť bola odôvodnená aj prevzatím výpovede z

nájmu. Nájomný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade zanikol 01.11.2012 (§ 3 zák. č. 260/2011
Z. z.). Žalobkyňa nemá postavenie riadneho nájomcu a ani iný právny vzťah a práva k bytu okrem
neexistencie povinnosti vysťahovať sa z bytu v zmysle § 3 ods. 6 zák. č. 260/2011 Z. z. Vyslovenie
neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy by nijakým spôsobom nezmenilo jej právne postavenie a práva
vo vzťahu k bytu a bez ďalších súdnych konaní by neodstránilo neistotu či spornosť práv. Žalovaného

v 1 rade nemožno označiť za pôvodného vlastníka, žalovaný v 1 rade HABITAT spol. s.r.o. nadobudol
predmetný byt č. XX na X.poschodí na ul. Y. v U. v dôsledku vkladu bytového domu (vrátane všetkých
bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome) predchádzajúcim vlastníkom H.. W. O. ako nepeňažný vklad
do základného imania spoločnosti HABITAT spol. s.r.o. a týmto vkladom prešlo vlastnícke právo k bytu
na spoločnosť HABITAT spol. s.r.o. Žalovaný v 2.rade počas celej doby bol a je stále presvedčený, že

vlastnícke právo nadobudol riadne a že mu dotknutá nehnuteľnosť - byt patrí (§ 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) čo je samo o sebe dostatočné na nadobudnutie vlastníckeho práva k veci. Tunajší súd
vo viacerých súdnych konaniach žaloby nájomcov o určenie neplatnosti zmlúv o prevode vlastníctva
niektorého z bytov bytového domu zo spoločnosti HABITAT spol.s.ro. na tretiu osobu zamietol(napr.
rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 18C/58/2007 - 107 zo dňa 11.11.2008 - odvolací súd

uviedol, že podaný návrh na určenie neplatnosti prevodov vlastníctva nie je nástrojom prevencie, ale v
skutočnosti smeruje k narušeniu právnej istoty na strane súčasného vlastníka bytu“).

5. Podaním doručeným súdu dňa 18.08.2021 (l. č. 104) prostredníctvom právneho zástupcu žalovaní v
1. a 2. rade poukázali na zák. č. 427/1990 Z. z. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné

právnické alebo fyzické osoby, zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov s tým, že žalobkyňa
byt opustila a v roku 2012 jej bol pridelený náhradný byt, ktorý odmietla. Sporný byt potom obýval jej
údajný synovec, ktorý žalovanému v 2. rade odovzdal kľúče od bytu pred jeho opustením, momentálne
v byte nikto nebýva, postupne sa vlastníkom rekonštruuje. Okrem iného vzniesli námietku nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobkyne (hmotnoprávna podmienka konania) a navrhli súdu z

uvedeného dôvodu konanie zastaviť.

6. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 06.02.023 (l.č. 161) okrem iného oznámila, že . žalovaný v
2. rade listom doručeným žalobkyni 10.05.2021 ju vyzval na vypratania bytu a protokolárne odovzdanie
bytu Bola nútená sa z bytu vysťahovať a byt odovzdala dňa 14.06.2021 na účely rekonštrukcie a J. X.

(synovec žalobkyne) Z.. W. B. odovzdal kľúče od bytu za účelom realizácie úprav. Žalobkyňa navrhla
zmenu žalobného návrhu (l. č. 167 - § 140, § 143 CSP). Súd uznesením dňa 06.06.2023 za prítomnosti
strán sporu na pojednávaní navrhnutú zmenu žalobného návrhu o určenie, že nájomný pomer žalobkyne
k bytu č. XX trvá, nepripustil súd (výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie
o zmenenej žalobe) a pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (o

zmene žaloby súd rozhodol na pojednávaní, ktoré nasledovalo bezprostredne po tom, ako bola zmena
žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania).

7. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav :

8. Z listinných dôkazov vyplýva, že :-žalobkyni bol pridelený predmetný byt na základe rozhodnutia č. 300/79-byt. vydaného spoločnosťou
Z. U. dňa 10.10.1980 ako podnikový stabilizačný byt (bola nájomcom predmetného bytu do 01.11.2012
(§ 3 zák. č. 260/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov). Y.atislava vstúpil do likvidácie,

- H.. W. O. nadobudol vlastníctvo k predmetnému bytovému domu na základe verejnej dražby vyhlásenej
v rámci likvidácie štátneho podniku Y..p. dňa 20.11.1992 (bol aplikovaný zákon č. 92/1991 Z. z. o tzv.
veľkej privatizácii, ale nešlo o predaj privatizovaného majetku, Y. š. p. ktorý bol vlastníkom predmetného
bytového domu vstúpil do likvidácie a rozpredával majetok). Je nesporné, že v čase verejnej dražby
neplatil zákon č. 182/1993 Z. z., ktorý bol prijatý s účinnosťou od 01.01.1993 (dražba prebehla dňa

20.10.1992 o 08,00 hod. v priestoroch budovy riaditeľstva Y. š.p. v likvidácii, na N. ul. XX v U.). Účelom
likvidácie štátneho podniku bolo vyporiadať majetkové pomery zrušeného štátneho podniku (ust. § 761
ods. 3, § 71 ods. 3 až 6, § 75 ods. 2,3 Ob. zák., osobitná právny úprava zák. č. 92/1992 Zb. s účinnosťou
od 28.02.1992 v ust. § 47b cit. zák. doplnila právnu úpravu likvidácie štátnych podnikov o spôsob
speňaženia majetku likvidátorom predajom vecí na verejnej dražbe na postup ktorej sa mali použiť
ustanovenia zák. č. 427/1990 Zb.). Obmedzenia prevodov vlastníctva dané zákonom č. 182/1993 Z. z.

sa vzťahujú na prípady nadobudnutia obytného domu na základe veľkej privatizácie a nie na prípady ich
získania predajom majetku zrušeného štátneho podniku likvidátorom na verejnej dražbe,
- JUDr. W. O. (pôvodný vlastník) prevodom vlastníckeho práva k obytnému domu jeho vkladom do
základného imania spoločnosti HABITAT s.r.o. (žalovaný v 1. rade) na základe zakladateľskej listiny zo
dňa 20.02.1997 neporušil ust. § 29 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. - nevzťahovalo sa na neho zákonné

obmedzenie previesť vlastníctvo domu len do vlastníctva štátu alebo obce s účasťou FNM SR a v
danom prípade nešlo ani o byt v dome nadobudnutom podľa osobitného predpisu - zák. č. 92/1991 Z.
z. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, pričom nešlo o predaj privatizovaného majetku,
pretože Y. štátny podnik, ktorý bol vlastníkom bytového domu vstúpil do likvidácie a rozpredával majetok
a účelom likvidácie štátneho podniku bolo vyporiadať majetkové pomery zrušeného štátneho podniku,

- H.. W. O. nenadobudol obytný dom na základe privatizačného projektu podľa zákona č. 92/1991
Zb., nemohla byť preto ďalšia dispozícia jeho vlastníctva k tejto nehnuteľnosti obmedzená ustanovením
§ 29 ods. 5 Zák. č. 185/1993 Z. z. len na prevod vlastníctva k vybraním subjektom vymenovaným v
ustanovení. H.. W. O. sa stal vlastníkom obytného domu v bloku č. XX B na Y. č. 4,
- následne H.. W. O. ako jediný spoločník a zakladateľ založil spoločnosť HABITAT, s.r.o. (žalovaný v

1. rade), ktorej základne imanie vo výške 20.000 000 Sk tvoril nepeňažný vklad tohto spoločníka a to
nehnuteľnosť - obytný dom č. XXXX, ktorý pozostávajúci z XX. poschodí na Y. ulici č. X v U. s domom
a zastavaný pozemok. H.. W. O. previedol vlastnícke právo k obytnému domu a to jeho vkladom do
základného imania spoločnosti HABITAT, s.r.o. ( žalovanému v 1. rade). Takého konania a disponovanie
predmetnou nehnuteľnosťou nebolo obmedzené podľa § 29 ods. 5 Zákona č. 185/1993 Z. z., pretože

H.. W. O. nebol osobou, ktorá v zmysle uvedeného ustanovenia by mala obmedzenie pri prevode
vlastníctva,pretoženebolsubjektom,ktorýbymalpovinnosťpreviesťbytdovlastníctvanájomcuzacenu
ustanovenú v § 18 zák. č. 182/1993 Z. z., pretože túto povinnosť mali osoby uvedené v ust. § 17 ods.
3 cit. zákona, t.j. štát, vrátane štátnych podnikov v likvidácii a Slovenského pozemkového fondu, obec,
obchodná spoločnosť účasťou štátu alebo fondu národného majetku SR, alebo obce, poľnohospodárske

družstvo, výrobné alebo spotrebné družstvo, obchodná spoločnosť založená obchodnou spoločnosťou
s účasťou štátu, alebo fondu národného majetku SR, alebo obce, alebo založené družstvo, právnická
alebo fyzická osoba, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu, t.j. zákona č.
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, v znení neskorších predpisov. H.. O.
pred vkladom domu do základného imania HABITAT s.r.o. a nebol povinný previesť predmetný byt do

vlastníctva žalobkyne v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. (toto ustanovenie sa týka bytu, nie
bytového domu). Zo žiadaného ustanovenia Zák. č. 182/1993 Z. z. nemožno vyvodiť povinnosť vlastníka
domu pred prevodom domu na iný subjekt, ponúknuť nájomcovi bytu v tomto dome sa nachádzajúcom,
prevod tohto bytu do jeho vlastníctva (vklad domu do základného imania je platným právnym úkonom).

9. Žalobkyňa bola nájomcom predmetného bytu od 10.10.1980 do 01.11.2012 (§ 3 zák. č. 260/2011 Z.
z. v znení neskorších predpisov). Správu predmetného bytového domu vykonával žalovaný v 1. rade
HABITAT spol.s.ro. do 30.06.2007 a navrhoval žalobkyni odpredaj bytu za trhovú cenu. Podaním zo
dňa 17.12.2001 žalobkyňa požiadala HABITAT spol. s.r.o. o odkúpenie garsónky a spoločnosť navrhla
odkúpenie za trhovú cenu a opakovane listom zo dňa 18.09.2003, listom zo dňa 20.11.2003 so zľavou

20% do 30.11.2003. Žalobkyňa požiadala HABITAT spol. s.r.o. opakovane o odkúpenie bytu listom zo
dňa 08.12.2003 a HABITAT spol. s.r.o. trvala na trhovej cene. V súvislosti so zmenou správcu od
01.07.2007 HABITAT spol. s.r.o. listom z 25.06.2007 ponúkla odpredaj bytu žalobkyni, ktorá reagovala
listom zo dňa 10.07.2007. HABITAT spol. s.r.o. predal žalovanému v 2. rade K. B. kúpnou zmluvouzo dňa 20.02.2008 predmetný byt. Podaním zo dňa 20.09.2011 žalovaný v 2. rade ako vlastník
predmetného bytu dal žalobkyni výpoveď z nájmu bytu.

10. Žalobkyňa postupovala podľa zák. č. 260/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov a dňa 16.11.2011
podala Žiadosť o pridelenie bytovej náhrady na Magistrát hl. mesta SR Bratislavy. Rozhodnutím
Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS SNM 30266/2012-56435/116/Do zo dňa 20.03.2012, právopl.
dňa 27.04.2012 žalobkyni vznikol nárok na bytovú náhradu za predmetný nájomný byt a bola dňa
11.05.2012 zapísaná do zoznamu žiadateľov, ktorým bol priznaný nárok na bytovú náhradu. Žalobkyňa

sa dňa 07.07.2020 zúčastnila ohliadky náhradného nájomného bytu č. XX na U. ulici č. X v U. a Podaním
zo dňa 16.07.2020 správnemu orgánu oznámila, že bytovú náhradu odmieta ( § 5 ods. 4, § 10 ods. 4 zák.
č. 260/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov ). Dňa 19.08.2020 žalobkyni bolo doručené rozhodnutie
Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS ONBaSIM-27753/2020-395040 zo dňa 27.07.2020 v zmysle
ktorého žalobkyni zanikol nárok na bytovú náhradu z dôvodu, že odmietla poskytnutú bytovú náhradu
z iných ako zákonom stanovených dôvodov a žalobkyňa podala voči rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný

v 2. rade nemal/nemá záujem predmetný byt predať, byt po daní Výpovede z nájmu bytu podľa zák.
č. 260/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov a jeho odovzdaní dňa 16.06.2021 J. X. (synovcom
žalobkyne), rekonštruuje. Žalobkyňa po doručení výpovede z nájmu urobila právne kroky v zmysle zák.
č. 260/2011 Z. z. a bol jej obcou pridelený náhradný byt (prebieha odvolacie konanie). Nájom žalobkyni
zanikol dňa 01.11.2012 (§ 3 zák. č. 260/2011 Z. z.).

11. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.

12. Podľa čl. 2 ods. 3 CSP, ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti
prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

13. Podľa čl. 16 ods. 1 CSP, súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi

predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

14. Podľa § 137 písm. c/, d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d)určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a
slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

16. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

17. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

20. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam,
ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb (§ 125).21. Podľa § 2 ods. 1 písm. d/ zák. č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých
nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z.
o cenách v znení neskorších predpisov ( v čase doručenia výpovede z nájmu 06.10.2011), tento zákon

sa vzťahuje na byty
d/ v domoch, ktoré boli súčasťou prevodu majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu alebo
ktoré sú ku dňu účinnosti tohto zákona vo vlastníctve inej osoby ako tej, ktorá ich podľa osobitného
predpisu nadobudla, alebo boli vložené ako vklad do obchodnej spoločnosti a v ktorých nájom vznikol
podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá.

22. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných
vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v
znení neskorších predpisov, prenajímateľ bytu podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), d) a e) môže vypovedať
nájom bytu bez uvedenia dôvodu do 31. marca 2012; ak ide o byt podľa § 2 ods. 1 písm. a), ustanovenie
§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nepoužije. Výpovedná lehota je 12 mesiacov a začína plynúť

prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď.

23. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných
vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v
znení neskorších predpisov, nájomca, ktorý má nárok na bytovú náhradu, nie je povinný sa vysťahovať

z bytu a byt vypratať, kým mu obec neposkytne bytovú náhradu podľa § 5 ods. 4. Na práva a povinnosti
nájomcu podľa prvej vety sa vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

24. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných
vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v

znení neskorších predpisov, ak sa nájom skončí podľa tohto zákona, nárok na bytovú náhradu má len
nájomca bytu podľa § 2 ods. 1, ktorý požiada o bytovú náhradu podľa § 7 (ďalej len „žiadateľ“) a ktorý
je v materiálnej bytovej núdzi.

25. Podľa § 5 ods. 4 zák. č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných

vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v
znení neskorších predpisov, bytovou náhradou na účely tohto zákona je náhradný nájomný byt podľa
osobitného predpisu, nachádzajúci sa v tej istej obci ako vypratávaný byt. Nájomca sa môže dohodnúť
s inou obcou na poskytnutí bytovej náhrady v jej katastrálnom území; túto dohodu je táto obec povinná
oznámiť obci, v ktorej katastrálnom území sa nachádza vypratávaný byt.

26. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných
vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v
znení neskorších predpisov, žiadateľ podá po doručení výpovede nájmu bytu od prenajímateľa podľa § 3
do 30. septembra 2012 žiadosť obci, v ktorej katastrálnom území sa nachádza byt, ktorý sa má vypratať;

inak jeho nárok na poskytnutie bytovej náhrady zanikne.

27. Žaloba o určenie neplatnosti právnych úkonov je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa
§ 137 písm. d) CSP, nie žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je. Podstatný rozdiel medzi
tomu uvedený v § 137 písm. c) a d) CSP spočíva v tom, že preukazovanie naliehavého právneho

záujmu, resp. predpoklad jeho danosti v prípade, ak vyplýva priamo z osobitného predpisu sa vyžaduje
len pri žalobách o určenie (ne)existencie práva podľa § 137 písm. c) CSP. Pri žalobách o určenie
právnej skutočnosti sa ustanovenie § 137 písm. d) CSP o naliehavom právnom záujme nezmieňuje,
jeho preukazovanie teda nie je pre prípustnosť takejto určovacej žaloby podstatné. Jedinou zákonnou
podmienkou jej prípustnosti je skutočnosť, že oprávnenie (možnosť) domáhať sa určenia právnej

skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu. Občiansky zákonník neobsahuje ustanovenie o tom,
že sa absolútnej neplatnosti právnych úkonov možno domáhať na súde, pričom ustanovenie § 38
Občianskeho zákonníka, od ktorého žalobkyňa odvodzuje neplatnosť právnych úkonov, stanoví len
podmienky, za akých je právny úkon neplatný. Pre prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti -
neplatnosti právneho úkonu nestačí, že osobitný predpis stanovuje podmienky (ne)platnosti právneho

úkonu, ale že výslovne stanovuje aj možnosť domáhať sa určenia tejto právnej skutočnosti na súde. Ak
však zákon stanoví ako podmienku podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, že to musí vyplývať z
osobitného predpisu, nemožno túto podmienku ignorovať a tvrdiť, že sa jedná v tomto prípade o žalobu
sui generis, nakoľko stanovenie tejto podmienky by potom nemalo zmysel. Predmetom súdneho sporuje určovacia žaloba ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti prevodu vlastníctva - neplatnosti
kúpnej zmluvy registrovanej v evidencii nehnuteľností pod č. V 30056/07 zo dňa 20.02.2008, uzatvorenej
medzi žalovaným v 1. rade HABITAT spol. s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade : K. B., ako

kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálne územie D., obec - U. - mestská časť D., okres U. IV, zapísaných v evidencii Okresného úradu
U.IV,katastrálnyobor,naLVč.XXXXakobytč.XXna7.posch.,vchodY.Xbytovéhodomusúpisnéčíslo
č.XXXX,postavenéhonaparc.CKNč.XXXXnaul.Y.vU.-m.č.D.,vcelosti(podiel1/1),spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti 2289/232191-

in k celku, spoluvlastnícky podiel k pozemku - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape
parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 361 m2 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu
2289/292191-in.

28. Súd podotýka, že pri určovacej žalobe (§ 137 písm. c/ CSP) sa vychádza z toho, že naliehavý
právny záujem na podaní určovacej žaloby je daný vtedy, ak je daný aktuálny stav objektívnej právnej

neistoty medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorým je jasné ohrozenie právneho postavenia žalobkyne a
ktorý nemožno odstrániť inými prostriedkami. Pritom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. Posúdenie
právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie týchto pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou. Určovacia
žaloba predpokladaná ust. § 137 písm. c) CSP je preventívneho charakteru a má miesto jednak
tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a

k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba
účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej
prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia
budúcich sporov strán. Na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem, žalobkyňou
žiadané určenie nie je spôsobilé zjednať právnu istotu v ich právnom vzťahu a ani dosiahnuť cieľ

sledovaný žalobkyňou podanou žalobou a to dosiahnuť „odkúpenie predmetného bytu do jej vlastníctva
za zostatkovú hodnotu“ t.j. ku získaniu predmetného bytu do vlastníctva podľa § 16 ods. 1 zák. č.
182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Za zvýhodnenú cenu, nie trhovú. Vyhovujúce rozhodnutie
vo veci vzhľadom na nespornú skutočnosť, že žalovaný v 2. rade v súlade so zák. č. 260/2011 Z. z.
už doručil žalobkyni dňa 06.10.2011 výpoveď z nájmu bytu a ona podala dňa 16.11.2011 žiadosť obci

o poskytnutie bytovej náhrady (jej žiadosť bola odôvodnená aj prevzatím výpovede z nájmu), pričom
nájomný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade už zanikol 01.11.2012 (§ 3 zák. č. 260/2011
Z. z.), by nebolo spôsobilé v danom právnom postavení žalobkyne nič zmeniť a neprivodilo by pre
žalobkyňu oproti súčasnému stavu priaznivejšie postavenie a jej súčasnú situáciu by takéto rozhodnutie
súdu nevyriešilo. Prostredníctvom žaloby o určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy uzatvorenej

medzi žalovanými v 1. a 2. rade nie je možné v tomto prípade eliminovať stav ohrozenia práva alebo
neistoty v právnom vzťahu. Tieto závery súdu sú spojené nielen so žalobou o určenie, ale aj s otázkou,
akéhokonkrétnehourčeniabysažalobkyňažaloboudomáhala.Absencianaliehavéhoprávnehozáujmu
na požadovanom určení je prvoradým dôvodom, pre ktorý žaloba nemôže obstáť, a preto je ďalšie
dokazovanie vo veci nadbytočné. Ale v tomto konaní sa žalobkyňa domáha určenia právnej skutočnosti

- neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nedomáhala sa určenia, či tu
právo je alebo nie je. Právne úkony, ich existencia, platnosť alebo neplatnosť sú právnymi skutočnosťami
a pre účely citovaného ustanovenia § 137 CSP predmetnú žalobu o určenie neplatnosti právneho
úkonu - spornej kúpnej zmluvy súd mal za žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorá v zmysle § 137
písm. d/ CSP je prípustná iba za predpokladu ak to vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného

práva). CSP nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou osôb, pri ktorých
by určenie právnej skutočnosti vyplývalo z osobitného predpisu. Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov je špeciálnym predpisom upravujúcim prevody vlastníctva k bytom a
nebytovým priestorom, ako ani žiadny iný predpis výslovne nestanovuje možnosť podania „určovacej
žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva“ pre jej rozpor s ustanovením § 16 ods. 1 zák.

č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. S poukazom na uvedené sa súd ďalej
nezaoberal otázkou platnosti právneho úkonu a žalovaným v 2. rade nastolenou otázkou vydržania a
žalobu v celom rozsahu zamietol.

29. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.30. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

31. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v
konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Nakoľko súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí,rozhodujeonárokunanáhradutrovkonania,pričompriznánároknanáhradutrovkonaniastranev
spore úspešnej, pre toto rozhodovanie je nevyhnutné primárne je ustáliť aké výdavky v priebehu konania

v spore úspešnej strane vznikli, teda v akej výške vynaložila výdavky, pričom tieto výdavky strana musí
aj reálne zaplatiť (napr. súdny poplatok, hotové výdavky a pod.), aby bolo možné vôbec uvažovať o
existencii trov konania na konkrétnej procesnej strane, ktoré je povinná neúspešná strana nahradiť.
Prvotne je teda potrebné, aby určité výdavky strana zaplatila (v zmysle CSP každý platí výdavky, ktoré
mu v konaní vzniknú) a následne, pokiaľ bude táto strana v spore úspešná, vzniká jej nárok na náhradu
týchtoňouplatenýchvýdavkov( zapodmienokpodľa CSP,t.j.preukázania,odôvodnenostiaúčelnosti).

V prejednávanej veci súd o náhrade trov konania súd rozhodol podľa CSP a žalovaným v 1. a 2. rade,
ktorých čistý pomer úspechu vo veci bol 100%, priznal nárok na náhradu trov konania ako plne úspešnej
strane s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,
na Mestskom súde Bratislava IV, Saratovská 1/A, Bratislava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP ) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie