Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, June 11, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 36Pc/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122203622
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7122203622.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v konaní osoby povinnej platiť výživné: A.

B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX C., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Juraj
Ferenčík PhD., s.r.o. so sídlom Krivá 23, Košice, IČO: 51 034 336, proti osobe oprávnenej na výživné:
D. B., nar. X.X.XXXX, C. X, XXX XX E., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Jusko s.r.o.,
so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice, IČO: 53 769 589, o zníženie výživného a o vzájomnom
návrhu na zvýšenie výživného

r o z h o d o l :

I. MenírozsudokOkresnéhosúduKošiceIzodňa14.9.2020sp.zn.20Pc/36/2020vovýrokuI.,ktorým
bola naposledy určená vyživovacia povinnosť osoby povinnej platiť výživné voči osobe oprávnenej na

výživné na sumu 200 EUR mesačne tak, že znižuje výživné od 25.4.2022 do 31.5.2022 na sumu 150
EUR mesačne, od 1.6.2022 do 31.8.2022 na sumu 180 EUR mesačne, od 1. 11. 2022 do budúcna na
sumu 160 EUR mesačne, ktorou sumou je osoba povinná platiť výživné osobe oprávnenej na výživné,
vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k jej rukám.

II. MenírozsudokOkresnéhosúduKošiceIzodňa14.9.2020sp.zn.20Pc/36/2020vovýrokuI,ktorým
bola naposledy určená vyživovacia povinnosť osoby povinnej platiť výživné voči osobe oprávnenej na

výživné na sumu 200 EUR mesačne tak, že zvyšuje výživné od 1. 9. 2022 do 31.10.2022 na sumu
270 EUR mesačne.

III. V prevyšujúcej časti návrh o zníženie výživného a vzájomný návrh o zvýšenie výživného zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Osoba povinná platiť výživné A. B., (ďalej len „osoba povinná“) sa návrhom došlým súdu dňa
25.4.2022 domáha zníženia výživného voči osobe oprávnenej na výživné (ďalej len „osoba oprávnená“)

na sumu 30 EUR mesačne. Osoba oprávnená sa vzájomným návrhom domáha zvýšenia výživného na
sumu 270 EUR mesačne od 30.8.2022.

2. Osoba povinná návrh na začatie konania o zníženie výživného odôvodnila tým, že dňa 22.4.2022
ukončila služobný pomer v ZVJS Košice a dňom 25.4.2022 sa zaregistrovala na Úrade práce a požiadala
o podporou v nezamestnanosti. Dodala, že je matkou neplnoletej dcéry F. F., ktorej na výživu prispieva
jej biologický otec sumou 100 EUR mesačne. Náklady na bývanie vyčíslila na sumu 200 EUR mesačne,

platbu za telefón a internet na sumu 50 EUR mesačne, spláca(la) pôžičku vo výške 80 EUR mesačne,
náklady na stravu, lieky a ostatné náklady vyčíslila na sumu 300 EUR mesačne. Dodala, že taktiež
má výdaje spojené s maloletou F. vo výške 45 EUR (30 EUR - platba v materskej škôlke a 15 EUR
- platba anglického jazyka). Uviedla, že doteraz osobe oprávnenej na výživné platila sumu 200 EUR,avšak s ohľadom na zmenu okolnosti v súčasnosti jej môže platiť výživné v sume 30 EUR. Tiež uviedla,
že osobe oprávnenej na výživné prispieva aj jej otec v sume 210 EUR a taktiež má vedomosť o tom,
že osoba oprávnená popri štúdiu pracuje na dohodu v spoločnosti Decathlon Košice. Osoba oprávnená

býva samostatne na vysokoškolskom internáte v Košiciach na G. E., kde platí mesačne 60 EUR.

3. K návrhu na začatie konania sa vyjadrila osoba oprávnená písomným podaním zo dňa 30. 8. 2022,
v ktorom s návrhom na zníženie výživného prejavila nesúhlas. Uviedla, že t.č. je študentkou 1. ročníka
denného štúdia na vysokej škole - Vysoké učení technické v Brne na podnikateľskej fakulte s nástupom

na štúdium od 19.9.2022. Uviedla, že s tým sa spájajú pravidelné poplatky na učebné materiály, študijné
pomôcky, technické zariadenia, ktoré sú na vysokej škole nutnosťou a tiež má zvýšené poplatky na
cestovanie. Býva na vysokoškolskom internáte s mesačným poplatkom 140 EUR. Tiež dodala, že keďže
prestala byť študentkou Technickej univerzity v Košiciach a nemala už nárok na ubytovanie v internáte
na G. E. v Košiciach, na krátku dobu sa tak presťahovala k svojmu priateľovi, pričom za bývanie v tom
čase platila sumu 150 EUR mesačne. Výdaje na stravu, zdravie, hygienu, cestovné, šatstvo, obuv, ako aj

paušál mobilného telefónu vyčíslila na sumu 350 mesačne. Pripustila, že počas vysokoškolského štúdia
v Košiciach pracovala v spoločnosti Decathlon s.r.o., pričom ku dňu 19.6.2022 ukončila pracovný pomer.
Dodala, že osoba povinná si neplní riadne a včas vyživovaciu povinnosť, ktorá jej bola určená súdnym
rozhodnutím, keď si samovoľne znížila platbu výživného z 200 EUR na 50 EUR mesačne. Dodala, že
má vedomosť o tom, že osoba povinná predala jeden zo svojich bytov v Košiciach, tým bola schopná

splatiť hypotéku a kúpila chatu asi za 40.000 EUR v okolí Ružína. Tiež má vedomosť o tom, že od
1.9.2022 osoba povinná nastúpila do nového zamestnania na základnú školu na pozíciu vychovávateľky.
Považovala za neadekvátne zo strany osoby povinnej odvolávať sa na zvýšené výdavky spojené s jej
neplnoletou dcérou F., keďže rovnako môže jej otca požiadať o zvýšenie výživného prostredníctvom
súdu. V tejto súvislosti, poukazujúc na to, že aj na jej strane došlo k zmene pomerov, žiadala zvýšiť

výživné na sumu 270 EUR mesačne.

4. K vyjadreniu osoby oprávnenej sa vyjadrila osoba povinná podaním zo dňa 28.9.2022, v ktorom
navyšeoprotitvrdeniamvnávrhunazačatiekonaniauviedla,žedomesiacaapríl2022osobeoprávnenej
titulom výživného prispievala sumou 200 EUR mesačne, keďže v tom čase pracovala v ZVJS s príjmom

cca 1.200 EUR netto. Po prepustení zo služobného pomeru poberala príspevok v nezamestnanosti
v sume 700 EUR mesačne a od mája 2022 jej titulom výživného prispievala sumou 50 EUR mesačne,
čo bolo v jej možnostiach a schopnostiach. Nepoprela, že od 1. 9. 2022 nastúpila do pracovného
pomeru na ZŠ Park Angelinum v Košiciach ako vychovávateľka ŠKD s čistým mesačným príjmom 600
EUR. Uviedla, že jej finančné možnosti sú obmedzené a v jej možnostiach a schopnostiach titulom

výživného je platiť v prospech osoby oprávnenej sumu 50 EUR mesačne. Dodala, že má zato, že osoba
oprávnenápoprištúdiusimôženájsťbrigáduazarobenéfinančnéprostriedkytakmôžepoužiťnaúhradu
svojich výdavkov, ktoré však považovala za vysoké. S návrhom na zvýšenie výživného v celom rozsahu
nesúhlasila.

5. Osoba povinná, berúc do úvahy právnu úpravu tzv. minimálneho výživného, podala návrh na zmenu
návrhu o zníženie výživného na sumu 71 EUR mesačne od 25.4.2022 do budúcna.

6.Podľa§2ods.1Civilnéhomimosporovéhoporiadku(ďalejlen„CMP“),nakonaniapodľatohtozákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ust. § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

8. Podľa § 140 ods. 1,2 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností

tvrdených v žalobe.

9. Podľa ust. § 142 CSP, (1) O prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní,
na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako
bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. (2) Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu

žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do
vlastných rúk.10. Keďže Civilný mimosporový poriadok neobsahuje komplexnú procesnoprávnu úpravu pre oblasť
mimosporových konaní, preto sa na konania podľa tohto zákona použijú podporne aj ustanovenia
Civilného sporového poriadku, a to v prípade, ak mimosporový kódex nemá odlišnú úpravu, alebo

výslovne nevylučuje úpravu konkrétnych inštitútov Civilného sporového poriadku.

11.Zmenažalobyjepodanímvovecisamej,jedispozitívnymúkonomžalobcuajeprejavomjehoslobody
v dispozícii s konaním a predmetom konania. Žalobca takto môže meniť žalobu, ale len so súhlasom
súdu.

12. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami pripustil zmenu žaloby, majúc zato, že výsledky
doterajšieho konania sú podkladom na konanie o zmenenej žalobe. O prípustnosti návrhu o zníženie
výživného rozhodol uznesením na pojednávaní konanom dňa 12.6.2023 v prítomnosti strán sporu.

13. Z obsahu spisu a listinných dôkazov doložených účastníkmi konania, ako aj z ich výpovedi doposiaľ

vyplynulo, že osoba povinná dňa 22. 4. 2022 ukončila služobný pomer v ZVJS Košice, počnúc
dňom 25. 4. 2022 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a bola poberateľkou podpory
v zamestnanosti, a to od 23. 4. 2022 do 22.10.2022 v sume 713 EUR mesačne. V mesiaci jún 2022
bola zamestnaná na dohodu v Základnej škole Park Angelinum 8 v Košiciach s priemerným mesačným
zárobkom 154,64 EUR s tým, že v tom čase ešte bola poberateľkou dávky v nezamestnanosti vo

výške 713 EUR. Od 1. 9. 2022 až do 31. 1. 2023 osoba povinná bola zamestnaná v Základnej
škole H. I. v Košiciach s priemerným mesačným zárobkom 746,98 EUR. K 31.1.2023 osoba povinná
ukončila pracovný pomer v Základnej škole H. I. C. dohodou, a to na vlastnú žiadosť. Do 31.3.2023
osoba povinná poberala podporu v nezamestnanosti v sume 713 EUR mesačne. Osoba povinná je aj
poberateľkou prídavku na dieťa - maloletú F. F., nar. 9. 1. 2016 od 1. 1. 2016 naposledy vo výške 60 EUR

mesačne. Z kópie služobného hodnotenia Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 27.4.2023 súd zistil, že
sosoboupovinnoubolskončenýpracovnýpomerprenespôsobilosťnazaradeniedostálejštátnejslužby
príslušníka ZVJS ku dňu 22. 4. 2022 pracovný pomer bol s osobou povinnou ukončený pre nesplnenie
povinnostivyplývajúcez§136písm.a)zákonač.73/1998Z.z.dbaťosvojubezpečnosťaosvojezdravie
pri výkone štátnej služby a dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri výkone štátnej služby a tiež pre porušenie služobnej prísahy kde okrem iného policajt prisahá, že
bude čestný, statočný a disciplinovaný, pričom zamestnávateľ v rámci služobného hodnotenia vzhľadom
na vzniknutú situáciu keď osoba povinná preukázateľne nedodržala nariadenú zdravotnú izoláciou v
nadväznosti na prijaté protipandemické opatrenie v súvislosti s respiračným ochorením COVID-19 v
dôsledku čoho sa súčasne dopustila porušenia niekoľkých ustanovení zákona konkrétne § 48 ods. 3

písm. a) citovaného zákona č. 48 ods. 3 písm. n); voči osobe povinnej bolo vedené disciplinárne konanie
J./XXXX zo dňa 29. 12. 2021 ukončená 5. 1. 2022 disciplinárnym opatrením zníženia služobného
platu o 15 % na dobu troch mesiacov v zmysle § 53 ods. 1 písm. b) citovaného zákona. Svojím
správaním zamestnávateľ zhodnotil, že osoba povinná svojím správaním a postojom stratila predpoklad
na riadny výkon štátnej služby v zbore, ktorým je podmienka spoľahlivosti a preto nebola navrhnutá

na zaradenie do stálej služby dňom 30. 1. 2022. Osoba povinná so služobným hodnotením prejavila
nesúhlas a zároveň podala žalobu o preskúmanie rozhodnutia, ktoré konanie nie je doposiaľ právoplatne
ukončené. Osoba povinná je vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu na ulici Zimnej č. 2, v ktorom v súčasnosti
býva spolu s maloletou dcérou F. F. a taktiež je vlastníčkou nehnuteľnosti – chaty nachádzajúcej sa v
rekreačnej oblasti Ružín, ktorú kúpila v roku 2021 z peňazí, ktoré utŕžila za predaj bytu na ulici C. K. X

L. C. v sume 80.000 EUR s tým, že kúpa chalupy ju vyšla, podľa jej tvrdení, na sumu 35.000 EUR a zo
zvyšku splatila hypotekárny úver. Osoba povinná má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletej
dcére F. F., na ktorú jej biologický otec prispieva sumou 100 EUR a podľa výpovede osoby povinnej v
súčasnosti všetky náklady súvisiace s potrebami maloletej F. znáša jej biologický otec.

14. Osoba oprávnená je od 19.9.2022 študentkou Vysokého učení technického v Brne, Česká republika,
do 20. 7. 2022 bola študentkou Technickej univerzity v Košiciach. V čase vysokoškolského štúdia
v Košiciach bývala na internáte v Košiciach, za ktorý platila sumu 60 EUR mesačne a túto sumu
znášala až do 20. 7. 2022. Do doby, dokedy nenastúpila na vysokoškolské štúdium do Brna, t. j.
do 19. 9. 2022, v súvislosti s bývaním mala náklad vo výške 150 EUR mesačne. Titulom výživného

osobe oprávnenej prispieva aj jej otec sumou 210 EUR mesačne, teda tak, ako bola naposledy určená
vyživovacia povinnosť rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 14. 9. 2020 sp. zn. 20Pc/36/2020.
Osoba oprávnená vyšpecifikovala výdaje v súvislosti s jej štúdiom v Brne celkovo na sumu 596 EUR,
pozostávajúcej z mesačnej platby internátu v sume 195 EUR, čo preukázala pohybom na bežnomúčte, strava 200 EUR, doprava 35 EUR, nákup skrípt 15 EUR, platba paušálu za mobilný telefón 16
EUR, nákup drogérie, ošatenia, vitamínov a pod. na sumu cca 130 EUR. Z obsahu spisu a z listinných
dôkazov tiež vyplýva, že osoba oprávnená v čase vysokoškolského štúdia v Košiciach bola zamestnaná

vspoločnostiDecathlonSKs.r.o.odjanuára2022do30.6.2022scelkovýmpríjmomzauvedenéobdobie
4.227,51 EUR netto, t. j. priemerne 704,58 mesačne.

15. Je tiež nepochybné, že osoba povinná v súčasnosti titulom výživného prispieva osobe oprávnenej
sumou 200 EUR mesačne, tak ako bola upravená naposledy vyživovacia povinnosť. Je pravdou aj to,

že počnúc mesiacom máj 2022 osoba povinná sama po svojom vlastnom rozhodnutí znížila platbu
výživného na sumu 50 EUR mesačne, a takto zníženú sumu platila až do mesiaca august 2022
vrátane. Z tohto dôvodu osoba oprávnená podala návrh na exekúciu, pričom pohľadávka ku dňu vydania
upovedomenia o začatí exekúcie, t. j. 30. 11. 2022 činila sumu 1.100 EUR s príslušenstvom. Medzi
účastníkmi konania nebolo sporné, že dlžné výživné bolo zo strany osoby povinnej splatené.

16.Jetiežnepochybné,žeosobaoprávnenájedcérouosobypovinnej.Naposledyvyživovaciapovinnosť
osoby povinnej voči osobe oprávnenej bola upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
20Pc/36/2020 a osoba povinná bola zaviazaná titulom výživného prispievať osobe oprávnenej sumou
200 EUR mesačne od 11. 6. 2020 do budúcna a doplňujúcim rozsudkom zo dňa 14. 9. 2020 súd rozhodol
o dlžnom výživnom za obdobie od 11. 6. 2020 vo výške 612 EUR, pričom osoba povinná bola zaviazaná

na zaplatenie dlžného výživného v lehote do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2020. V tomto čase, t. j. v čase poslednej úpravy výživného, osoba
oprávnená v tom čase bola študentkou 4. ročníka päťročného Bilingválneho gymnázia sv. M. N. v C., v to
čase mala 18 rokov a s osobou povinnou v spoločnej domácnosti nebývala. Bývala v tom čase u svojho
priateľa a zdieľala domácnosť aj s jeho matkou a s jeho sestrou, pričom výdavky v súvislosti s takýmto

bývaním a stravou ju vyšlo na 210 EUR. Ďalšími výdavkami boli obed v škole 36 EUR, platba paušálu
mobilného telefónu 10 EUR, MHD 10 EUR, nákup školských potrieb 10 EUR, nákup ošatenia, drogérie
cca80EUR, výdajevsúvislostiskultúrou,cvičenímcca90EUR.Taktiežvtomčasemalaajjednorázové
náklady v súvislosti so stužkovou slávnosťou, s kúpou notebooku a s prihlásením sa do autoškoly spolu
vo výške 1.300 EUR. Osoba povinná v tom čase bola v služobnom pomere v ZVJS s príjmom 1.305,60

brutto, bola vlastníčkou dvoch bytov, a to na ulici C. K. X L. C. a na ulici Zimnej 2 v Košiciach, kde toho
času aj býva, s tým, že v tom čase obývala byt na ulici C. K. a v druhom byte mala nájomcu, podľa jej
výpovede, švagrinú, ktorá jej za predmetný byt aj platila nájomné. V tom čase mala výdaj v súvislosti
s platením hypoúveru vo výške 317,60 EUR, čo vyplýva zo zmluvy, v zmysle ktorej osobe povinnej
bol poskytnutý účelový úver vo výške 90.000 EUR. V tom čase náklady osoby povinnej vyplývajúce z

pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 20Pc/36/2020, keďže rozsudok neobsahuje výdaje
a príjmy účastníkov konania, predstavovali platbu za byt priemerne vo výške 114 EUR mesačne, platba
internetu (ANTIK) 19,92 EUR mesačne, platba materskej škôlky pre maloletú F. vo výške 50 EUR. Aj
keď obsahom pripojeného spisu nie sú iné výdaje, ktoré by vyšpecifikovala osoba povinná, určite jej
nutnými výdajmi bol aj výdaj za stravu.

16. Z výpisu LV č. XXX pre katastrálne územie obec Veľký Folkmár, okres Gelnica vyplýva, že osoba
povinná je výlučnou vlastníčkou záhrady parc. č. 775/11 o výmere 482 m2, chaty súpisného č. 413
postavenej na parc. č. 780, druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2 v spoluvlastníckom
podiele 1/1; titul nadobudnutia: kúpna zmluva B-1208/2021 z 29.12.2021

17. Z výpovede osoby povinnej vyplynulo, že služobný pomer v ZVJS ukončila na základe dohody,
pričom ukončeniu predchádzalo jej hodnotenie ako príslušníka ZVJS so záverom jej nespôsobilosti na
výkon služobnej činnosti. Uviedla, že v mesiaci september 2022 splatila pôžičku, na ktorú poukazovala
v návrhu na začatie konania (80 EUR mesačne). Dodala, že pracovný pomer na ZŠ H. I. ukončila na

základe dohody ku dňu 31.1.2023. Uviedla, že vlastníčkou 1,5 izbového bytu na ulici Zimnej v Košiciach
a tiež je výlučnou vlastníčkou chaty na Ružíne. Dodala, že v decembri 2021 predala dvojizbový byt v C.
E. C. K. X a z utŕženej kúpnej ceny vo výške 80.000 EUR zaplatila hypotéku a zo zvyšku, t. j. za sumu
35.000 EUR kúpila chatu na Ružíne. Dodala, že aktívne si hľadá prácu a poukázala na výdaje, ktoré
vyšpecifikovala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Osoba oprávnená vo svojej výpovedi poukázala na skutočnosť, že inou formou ako platením
výživného sa matka nepodieľa na jej potrebách, s matkou sa od 06/2022 vôbec nestýka a ani telefonicky
nekontaktuje, pretože táto si ju v telefóne zablokovala.19. Bez povšimnutia súdu vo vzťahu k predmetu konania nemohlo ostať ani podanie návrhu osobou
povinnounanariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorýmžiadala,abyjusúdzaviazalprispievaťnavýživu

osoby oprávnenej 70 EUR mesačne do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd o návrhu
rozhodol uznesením zo dňa 3.4.2023 a návrh osoby povinnej platiť výživné na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

20. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osoba povinná uviedla, že je toho času

nezamestnaná a bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1. 2. 2023, pričom jej
súčasný príjem jej nepostačuje ani na pokrývanie jej základných potrieb. Vyčíslila mesačnú výšku
nutných výdajov celkovo na sumu 491,10 EUR, pozostávajúcu z platenia telefónu vo výške 34,60 EUR,
platba internetu 22,80 EUR, platba elektriny 45 EUR, platba bytu 150 EUR, výdaje na stravu, ošatenie
a s hygienu spolu v sume 230 EUR, náklad v súvislosti s povinným zmluvným poistením za motorové
vozidlo v sume 8,70 EUR. Tvrdila, že okrem týchto výdavkov, má výdavky spojené s jej maloletou

dcérou F.. Dôvodila, že nie je objektívne v jej možnostiach za aktuálnej situácie prispievať na výživu
osoby oprávnenej ani v sume 200 EUR mesačne. V súčasnosti jej jediným príjmom je dávka v
nezamestnanosti cca 713 EUR mesačne, z ktorých musí zaplatiť nevyhnutné výdavky na svoj život
a bývanie. Tvrdila, že osoba oprávnená sa dobrovoľne vzdala svojho príjmu v spoločnosti Decathlon
SK s.r.o., zmenila vlastným rozhodnutím vysokú školu a tieto jej životné zmeny žiada vykryť výživným

a to aj napriek tomu, že z doterajšieho dokazovania vyplýva, že je jednoznačne schopná samostatne
sa živiť. Namietla špecifikáciu výdavkov učinenou osobou oprávnenou v konaní majúc zato, že výdaj
za drogériu vo výške 50 EUR mesačne, výdaj za ošatenie a obuv vo výške 65 až 70 EUR mesačne,
rovnako tak nákupy vitamínov a doplnkov stravy vo výške 15 - 20 EUR mesačne a ani platba 50 EUR
za kredity neboli zo strany osoby oprávnenej preukázané. Uviedla, že potom, čo skončila služobný

pomer v ZVJS bola zamestnaná na Základnej škole H. I. v Košiciach a aktuálne jej príjem nedosahuje
takú výšku, ktorý dosahovala v čase rozhodovania o výživnom v minulosti. Za takýchto okolností
považuje za nespravodlivé, aby bola zaviazaná platiť výživné vo výške, ktorá je pre ňu likvidačná a
ohrozila by tak výživu aj jej maloletej dcéry F.. S poukazom na vyššie uvedené mala zato, keďže
nedosahujetaképríjmy,ktorébyjejumožňovaliplatiťnaďalejvýživnévovýške200EURazotrvanietohto

právneho stavu nepriaznivo zasahuje do jej života, tiež ovplyvňuje aj jej ďalšiu vyživovaciu povinnosť,
do skončenia konania vo veci samej žiada, aby súd dočasne upravil pomery nariadením neodkladného
opatrenia, ktorým zníži aktuálnu vyživovaciu povinnosť na sumu 70 EUR mesačne. Uviedla, že pokiaľ
by neodkladné opatrenie nariadené nebolo, reálne hrozí, že by sa mohla dostať aj do situácie, keby sa
nie vlastnou vinou dopustila trestného činu zanedbania povinnej výživy, keďže nemá príjem na to, aby

výživné naposledy stanovené súdom naďalej plnila. Dodala, že ak súd rozhodne vo veci samej, môže
ju následne zaviazať na úhradu dlžného výživného, ktoré by mohlo vzniknúť v dôsledku platenia nižšej
vyživovacej povinnosti, čím by osoba oprávnená nebola ukrátená o žiadne plnenie, ktoré by jej malo
prináležať.

21. Podľa ust. § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa
zmenia pomery.
22.Podľaust.§62ods.1Zákonaorodine,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť , ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného predpisu.

25. Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada sa
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.
26. Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnostia majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

29. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,

ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
30. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

31. Podľa ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

32. Základná suma životného minima (na jednu plnoletú fyzickú osobu) je za obdobie od 1.7.2022 do
30.6.2023 v sume 234,42 EUR mesačne. Táto suma sa zmenila z pôvodnej sumy 218,06 EUR platnej
pre obdobie od 1.7.2021 do 30.6.2022. Minimálny rozsah výživného v danom prípade - 30% tak činí

70,32 EUR zo sumy 234,42 EUR a 65,42 EUR zo sumy 218,06 EUR.

33. Z vykonaného dokazovania jednoznačne a nepochybne vyplynulo, že osoba oprávnená sa štúdiom
na vysokej škole pripravuje na budúce povolanie, a preto nie je schopná sa sama živiť, je nezaopatreným
dieťaťom. Súd zároveň zistil, že rodičia osoby oprávnenej sú rozvedení a otec osoby oprávnenej titulom

výživného prispieva osobe oprávnenej sumou 210 EUR mesačne a matka - osoba povinná prispieva
sumou 200 EUR mesačne, teda tak, ako to bolo určené naposledy súdnym rozhodnutím.

34. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť).
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti (aj po dosiahnutí plnoletosti)

nie sú schopné sa sami živiť. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch
rodičov, a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd určiť rozsah vyživovacej povinnosti a pokiaľ
ide o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, je možné určiť tento rozsah iba na
návrh. Výživou dieťaťa, na ktorú sú povinní prispievať obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp.
uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, zahrnuté je v

tom aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Pri určení vyživovacej povinnosti súd ďalej prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné
je osobným právom dieťaťa. Nadobudnutie plnoletosti nemá pre trvanie vyživovacej povinnosti význam.
Pri určení výživného súd prihliada jednak na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
rodiča, v tomto prípade matky ako osoby povinnej a aj na odôvodnené potreby oprávneného, a jednak

aj na to, že výživné má prednosť inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi rodičov, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu
dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie

a celkového uplatnenia v spoločenskom živote, od hodnoty jeho majetku a výnosov z neho, ako aj
od výšky prípadných vlastných príjmov dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie
všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv), ale aj ďalších odôvodnených
potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové,
rekreačné potreby a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové

možnosti, schopnosti ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi
vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí,
ktoré sú primerané daným vlastnostiam rodičov.

35. Súd zhodnotiac vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav dospel k záveru, že tak na strane

osoby povinnej, ako aj na strane osoby oprávnenej došlo k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú jednak
zníženie výživného a jednak zvýšenie výživného tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.36. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti sa u osoby oprávnenej zvýšil vek, táto je toho času
študentkou Vysokého učení technického v Brně, Česká republika, čím došlo k zvýšeniu jej nutných
výdajov v súvislosti s jej štúdiom na vysokej škole. S pribúdajúcim vekom sú odôvodnené zvýšené

výdavky na zabezpečenie nielen základných potrieb ako je strava, ošatenie, hygienické potreby, potreby
súvisiace s návštevou školy, ale aj ostatných potrieb súvisiacich s vekom detí, s ich sociálnym vývojom.
Jejodôvodnenévýdaje predstavujúsumu391,20EURmesačne.Ztejtosumylennutnývýdajvsúvislosti
s jej ubytovaním na vysokoškolskom internáte činí sumu 195 EUR, ktorú skutočnosť osoba oprávnená
aj hodnoverne preukázala – výpisom z účtu. Zostatok, t.j. 196 EUR, predstavujú adekvátne (primerané)

výdaje študenta vysokej školy.

37. K zmene pomerov došlo aj na strane osoby povinnej. Od poslednej úpravy výživného sa jej príjem
znížil, a to potom, čo došlo k ukončeniu jej pracovného resp. služobného pomeru v ZVJS pre jej
nespôsobilosť na ďalšie zaradenie do štátnej stálej služby, t. j. od 04/2022 na sumu 713 EUR mesačne
do konca mája 2022. V mesiaci 06/2022 jej príjem činil spolu 867,64 EUR (713 EUR+154,64 EUR),

za mesiac september a október 2022 jej príjem činil 1.459,98 EUR, pretože okrem poberania dávky
v nezamestnanosti, sa v tom čase osoba povinná zamestnala s príjmom 746,98 EUR a od mesiaca
11/2022 do 01/2023 mala príjem 746,98 EUR, kedy k 31. 1. 2023 ukončila pracovný pomer dohodou,
podotýkajúc na vlastnú žiadosť. Oproti predchádzajúcim zisteným pomerom v konaní 20Pc/36/2020,
v súčasnosti osoba povinná už neplatí mesačnú splátku pôžičky vo výške 80 EUR a taktiež neplatí

ani hypoúver vo výške 317,60 EUR, pretože tento vyplatila z predaja bytu, ktorého bola výlučnou
vlastníčkou. Jej ostatné výdaje sa oproti zisteným pomerom v citovanom konaní, pričom súd uvádza,
že rozsudok, ktorým bola naposledy stanovená vyživovacia povinnosť, neobsahuje výdaje a príjmy
účastníkov konania, preto súd vychádzajúc z obsahu spisu, porovnávajúc tam deklarované výdaje
s výdajmi, ktoré má osoba povinná v súčasnosti a ktoré boli ňou špecifikované a listinnými dôkazmi

doložené, zistil, že nedošlo k takému rapídnemu nárastu výdajov a v podstate tieto výdaje deklarované
osobou povinnou, voči ktorým osoba oprávnená nemala námietky, sú v identickej výške ako tomu bolo v
čase určenia vyživovacej povinnosti, t. j. v roku 2020. Tieto tak predstavujú sumu 490 EUR, z ktorej sumy
náklad na bývanie predstavuje 150 EUR, platba elektriny 45 EUR, platba internetu ANTIK 22,80 EUR,
platba telefónu Slovak Telekom a.s. 34,60 EUR, ktoré výdaje osoba povinná aj preukázala. Zvyšok, t.j.

sumu 237,60 EUR predstavujú výdaje na stravu, ošatenie a hygienu.

38. Súd neuznal obranu osoby povinnej, ktorou argumentovala, že osoba oprávnená sa dobrovoľne
vzdala svojho príjmu v spoločnosti Decathlon SK s.r.o., že vlastným rozhodnutím zmenila vysokú školu
a tiež, že má za to, že osoba oprávnená je schopná samostatne sa živiť.

39. Judikatúra súdov SR jednoznačne konštatuje, že schopnosťou dieťaťa sa samostatne živiť treba
rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady.
Musí pritom ísť o stav trvalý, pričom príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie
schopnosti sa samostatne živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená

úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu),
sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre
nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého
stupňa. Vo všeobecnosti sa vychádza z definitívneho získania predpokladov na výkon povolania, pričom
vždy je potrebné prihliadnuť na individuálne okolnosti každého prípadu.

40. Osoba oprávnená podmienky schopnosti sa samostatne živiť nespĺňa. Táto, hoci je už plnoletá, stále
študuje a pripravuje sa tak na budúce povolanie, teda nie je objektívne schopná adekvátne okolnostiam
samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky svoje relevantné životné náklady a naďalej je
odkázaná na výživu rodičov. Ani okolnosť, že osoba oprávnená zmenila vysokú školu, nemá vplyv na

plnenie vyživovacej povinnosti osobou povinnou, pretože táto pokračuje v jednom štúdiu toho istého
stupňa.

41.Aniojedinelýpríjemdieťaťa,napr.brigádapočasškolskýchprázdnin,ktorésainakštúdiompripravuje
na budúce povolanie spravidla neovplyvňuje vyživovaciu povinnosť rodičov. Tzn., že aj keby osoba

oprávnená mala takýto príjem, išlo by o príjem mimoriadny, ojedinelý, ktorý nie je spôsobilý zaistiť jej
výživu, resp. uspokojovanie jej potrieb s trvalým charakterom. Tiež nie je povinnosťou dospelého dieťaťa
pri štúdiu pracovať, pričom nemožnosť práce garantujúcu vlastnú výživu bola doložená prezenčnouformou štúdia osobou oprávnenou. Osoba oprávnená štúdiom na vysokej škole si zabezpečuje
zvyšovanie kvalifikácie pre budúce lepšie pracovné uplatnenie.

42. Práve naopak, osoba povinná tým, že ku dňu 31. 1. 2023 dohodou na základe vlastnej žiadosti
skončila pracovný pomer, vzdala sa bez dôležitého dôvodu svojho zamestnania a tak aj príjmu, ktorý
v tom čase činil 746,98 EUR, ktorá skutočnosť nemôže byť na ujmu osobe oprávnenej. Pokiaľ osoba
povinná poukazovala na skutočnosť, že má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej F. F., na
ktorú jej biologický otec prispieva sumou 100 EUR a následne tvrdila, že všetky výdaje s maloletou F.

hradí jej otec, súd má zato, že pokiaľ osoba povinná tvrdí, že má zvýšené výdaje v súvislosti s maloletou
dcérou F., a pokiaľ výška výživného, ktorou biologický otec prispieva na výživu maloletej nepostačuje,
osoba povinná má právo žiadať o zvýšenie výživného. Na strane druhej je však toto tvrdenie v rozpore
s jej ďalším tvrdením, že celú výživu zabezpečuje pre maloletú F. jej otec. Súd uvedené vyhodnotil tak,
že osoba povinná voči maloletej F., aj keď zo zákona má vyživovaciu povinnosť, túto v súčasnosti znáša
iba otec maloletej, teda osoba povinná výživným vo vzťahu k maloletej F. je zaťažená iba v minimálnom

rozsahu, napr. zabezpečenie stravy doma. V tejto súvislosti bez povšimnutia súdu nemohla ostať ani
tá skutočnosť, že osoba povinná je poberateľkou prídavku na maloleté dieťa v sume 60 EUR. Súd
poukazujenauznesenieNSSRsp.zn.3Cdo/88/2017z19.3.2018,ktorývyslovil,že...“prídavoknadieťa
je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu
nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia

a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len vyplácané rodinné
prídavky môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výživného na
maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto
zdrojov“.

43. Nedá súdu, aby neuviedol, že medzi osobou povinnou ako matkou a osobou oprávnenou ako
dcérou nie je dobrý vzťah, tieto sa od júna 2022 nekontaktujú a to ani telefonicky. Osoba povinná
osobe oprávnenej na jej výživu, prípadne na úhradu jej nutných potrieb, sa žiadnou inou formou
nepodieľa. Pričom osoba oprávnená, keďže je študentkou vysokej školy a pripravuje sa štúdium na
budúce povolanie, je odkázaná na výživu od svojich rodičov, a to až do doby, dokedy nebude schopná

sa sama živiť. Pokiaľ osoba povinná tvrdí, že osoba oprávnená popri štúdiu môže brigádovať a takto
si zarábať a tým si uhrádzať svoje výdaje, ktoré tvrdenie s najväčšou pravdepodobnosťou smeruje k
tomu, aby na jej strane došlo k zníženiu výživného, takáto predstava osoby povinnej je absolútne mylná,
pretože, ako už súd uviedol vyššie, aj keby osoba oprávnená popri štúdiu si privyrábala, uvedené nemá
vplyv na určenie (zníženie) výživného od osoby povinnej výživné platiť. Práve mala by to byť osoba

povinná,ktorásvojímprístupombymalazabezpečiť,abyokremuspokojovaniasvojichvlastnýchpotrieb,
vedela uspokojiť aj potreby svojich detí, t. j. aj dcéry D. - osoby oprávnenej. Nebolo preukázané a ani
nebolo tvrdené, aby osoba povinná mala nejaký zdravotný hendikep, ktorý by jej bránil vo vykonávaní
pracovnej činnosti.

44. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že osoba povinná si nie dostatočne uvedomila pri podávaní
návrhu na zníženie výživného, že je vlastníčkou dvoch nehnuteľností, má aj motorové vozidlo, pričom
ide o majetok, ktorý je potrebné zarátať do jej „príjmov“ pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti.

45. Pokiaľ osoba povinná tvrdila že má údajný dlh voči svojej kamarátke a ktorej údajne spláca 100 EUR

mesačne, súd tieto ničím nepodložené tvrdenia nevzal do úvahy pri stanovení rozsahu vyživovacej
povinnosti.

46. Vychádzajúc z vyššie uvedeného (zisteného skutkového stavu a z vykonaného dokazovania) súd

rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti tak návrh na
zníženie výživného, ako aj vzájomný návrh na zvýšenie výživného zamietol, pričom rozhodným obdobím
pre zníženie výživného na sumu 71 EUR je obdobie od 25.4.2022, t. j. od podania návrhu a rozhodným
obdobím pre zvýšenie výživného na sumu 270 EUR je obdobie od 30. 8. 2022, t. j. od podania
vzájomného návrhu osobou oprávnenou.

47. Pri znížení výživného súd vzal do úvahy zníženie príjmu osoby povinnej v rozhodnom období oproti
predchádzajúcej úprave vyživovacej povinnosti, ktorá skutočnosť bola v konaní preukázaná, prihliadajúc
na odôvodnené nutné výdaje tak osoby povinnej ako aj osoby oprávnenej. Aj keď u osoby povinnejdošlokpoklesujejpríjmu,výškajejnutnýchvýdajovsaoprotipredchádzajúcejúpravevýživnéhorapídne
nezmenila, t.j. nezvýšila. Osoba povinná už nemá výdaj vo výške 397,60 EUR - splátky hypoúveru
a pôžičky, zrealizovala predaj jedného zo svojich bytov, z utŕžených finančných prostriedkov okrem

splatenia celého zostatku hypoúveru, kúpila nehnuteľnosť v roku 2021. Teda tak v súčasnosti ako aj pri
zisťovaní jej pomerov v konaní 20Pc/36/2020 bola výlučnou vlastníčkou dvoch nehnuteľností (predtým
2 bytov, teraz 1 bytu a 1 chaty). V danom prípade ide o rozhodujúce skutočnosti, ktoré majú vplyv na
zníženie výživného, avšak nie do takej výšky ako to deklarovala osoba povinná.
48. Pri znížení výživného od 1.11.2022 do budúcna súd vychádzal z príjmu osoby povinnej, ktorý

dosahovala v poslednom zamestnaní (746,98 EUR). Osoba povinná pracovný pomer u svojho
posledného zamestnávateľa skončila na vlastnú žiadosť dohodou.
49. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich
zákonnou povinnosťou; pri určení jej rozsahu súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Na tieto skutočnosti prihliada aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Pri rozhodovaní o výživnom je

rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať, teda nie príjem, ktorý fakticky dosahuje.
Princíp potencionality má totiž prednosť pred princípom fakticity. Na strane povinného súd prihliada
na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na
svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti
i situáciu na trhu práce. Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery a to, či má vyživovaciu povinnosť voči

iným osobám. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate zárobku či iného
príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970). Zásada, že nerozhodujú skutočné
zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho,
že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali
sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou

rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného a
duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe
docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie zamestnanie za menej výhodné. Pri uplatnení
princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické)
príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych

príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný
stav,schopnosti,stupeňdosiahnutéhovzdelaniaajehozamerania,prax,jazykovéznalosti,dopytnatrhu
práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania
takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.
50.Nazníženie(stratu)príjmupovinnéhosúdprihliadalenvprípadejednoznačnéhopreukázaniatakého

dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Na účely určovania vyživovacej
povinnosti je dôležité posudzovať, či strata zamestnania u povinného nastala ako výsledok objektívnych
skutočností, ako je napr. dôvod organizačných zmien, prípadne hromadného prepúšťania alebo z
dôvodov na strane povinného (zo subjektívnych dôvodov, jeho zavinením). Zo subjektívnych dôvodov
môže povinný stratiť zamestnanie napríklad v dôsledku svojho nezodpovedného konania, porušenia

pracovnej alebo služobnej disciplíny, kedy je so zamestnancom okamžite skončený pracovný pomer
(§ 68 Zákonníka práce) alebo je pracovný pomer skončený výpoveďou, napr. z dôvodu opakovaného,
menej závažného porušenia pracovnej disciplíny (§ 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce). Rovnako za
subjektívny dôvod straty zamestnania možno považovať situáciu, keď výpoveď z pracovného pomeru
doručí zamestnanec zamestnávateľovi. Povinný stratí zamestnanie z objektívnych dôvodov vtedy,

keď ani pri maximálne vynaloženom úsilí, ktoré od neho možno očakávať, nemohol nijako ovplyvniť
skončenie pracovného pomeru. Súd je povinný na objektívne zmenené pomery na strane povinného
prihliadnuť pri určení výšky vyživovacej povinnosti na dieťa. Pokiaľ však povinný zapríčinil stratu svojho
zamestnania alebo je pri skončení pracovného pomeru súčinný nad očakávanú mieru ochrany svojich
práv (súhlasí s dohodou o skončení pracovného pomeru), je možné, v súlade s § 75 ods. 1 Zákona

o rodine, prihliadnuť na v minulosti dosahované príjmy zamestnanca a tieto použiť ako východisko na
určenie výšky výživného vzhľadom na to, že povinný sa vzdal bez dôležitejšieho dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.

51. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie osoby povinnej, ktorým sa

sama bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ňou nezavinených), vzdala doterajšieho
výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zaevidovala sa na Úrade práce do evidencii
nezamestnaných, čo viedlo k jej nižšiemu príjmu, (§ 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine), má aj
skončenie pracovného pomeru osobou povinnou na základe jej vlastnej žiadosti, v dôsledku čoho došlok poklesu alebo až strate jej príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality
príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa osoba povinná vzdala objektívnej možnosti platiť výživné,
nemôže byť na úkor osoby oprávnenej.

52. Osoba oprávnená tvrdila, že s najväčšou pravdepodobnosťou osoba povinná prišla vlastnou vinou
o zamestnanie, a tak o pravidelný príjem, aj v prípade skončenia služobného pomeru s ZVJS.

53. Osoba povinná sa žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave domáha preskúmania
rozhodnutia vydaného Generálnym riaditeľstvom ZVJS č. GR ZVJS- 02140/14-2022 zo dňa 7.4.2022,

ktorým bolo potvrdené predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Ústavu na výkon väzby
a trestu odňatia slobody Košice zo dňa 26.1.2022, a ktorým bolo osobe povinnej schválené služobné
hodnotenie so záverom „nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby“. Konanie je vedené pod sp.
zn. 1S/130/2022 a doposiaľ právoplatne rozhodnuté nebolo.

54. Z personálneho rozkazu riaditeľa Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia

slobody Košice zo dňa 22.4.2022 č. 230/2022 vyplýva, že s osobou povinnou bol dňom 22.4.2022
ukončený služobný pomeru príslušníka ZVJS potom, čo služobné hodnotenie so záverom „nespôsobilý
na zaradenie do stálej štátnej služby“ zo dňa 26.1.2022 nadobudlo právoplatnosť dňa 13.4.2022. Postup
bol súladný s ust. § 198b zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého služobný pomer policajta v prípravnej
štátnej službe sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že

policajt je nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby. Služobné hodnotenie u osoby povinnej bolo
vykonané jej bezprostredne nadriadeným podľa ust. § 27 ods. 5 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., t.j.
pred skončením prípravnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti policajta na zaradenie do stálej
štátnej služby, so záverom podľa ust. § 27 ods. 4 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. - nespôsobilý na
zaradenie do stálej štátnej služby (došlo k strate dôvery vo vzťahu podriadený - nadriadený a tým aj

k strate jej spoľahlivosti ako jedného z predpokladov na riadny výkon štátnej služby).

55. Súd má zato, že nie je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností uzavrieť, že osoba
povinná zapríčinila stratu zamestnania v ZVJS. Aj keď voči nej bolo vedené disciplinárne konanie,
služobný pomer nebol ukončený jej prepustením pre porušenie služobnej disciplíny. Osoba povinná

voči služobnému hodnoteniu zo dňa 26.1.2022 podala odvolanie, tiež podala žalobu o preskúmanie
rozhodnutia vydaného Generálnym riaditeľstvom ZVJS č. GR ZVJS- 02140/14-2022 zo dňa 7.4.2022,
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie riaditeľa Ústavu na výkon väzby a trestu odňatia slobody Košice zo
dňa 26.1.2022. Je preto možné pripustiť, že osoba povinná ani pri maximálne vynaloženom úsilí, ktoré
od nej možno očakávať, nemohla nijako ovplyvniť skončenie služobného pomeru.

56. Za obdobie od 1.9.2022 do 31.10.2022 súd zvýšil výživné, pretože osoba povinná za uvedené
obdobie dosiahla príjem 1.459,98 EUR. Po odrátaní ňou deklarovaných nutných výdajov, jej zostala
suma 969,98 EUR (1.459,98 EUR mínus 490 EUR), z ktorej, aj po zvýšení výživného na sumu 270 EUR,
t.j. sumy 699,98 EUR, bola úplne v poriadku schopná si zabezpečiť svoje ďalšie (vzniknuté) potreby.

57. Vzhľadom k tomu, že osobe povinnej nevznikol žiaden dlh na výživnom za obdobie od 25.4.2022 do
15.6.2023,nebolopotrebnérozhodovaťodlžnomvýživnom.Osobapovinnázarozhodnéobdobietitulom
výživného zaplatila osobe oprávnenej sumu 2.639,96 EUR (do 31.5.2023). V zmysle tohto rozsudku
výška výživného činí sumu 2.380 EUR (do 31.5.2023), do 15.6.2023 sumu 2.460 EUR.

58. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

59. O trovách konania (vrátane konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) súd rozhodol

v súlade s § 52 CMP, majúc za to, že náhrada zaplatených trov konania účastníkovi je v mimosporových
konaniach zásadne vylúčená, a teda žiaden z účastníkov nemá voči ostatným účastníkom nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP).Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávne skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).