Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 24, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 9Sžsk/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200381
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:3020200381.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Martinčekovej a členov JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci
žalobcu: V.. D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, C. H., právne zastúpený JUDr. Tiborom
Bickom, advokátom so sídlom Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, proti žalovanému: Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2020/12757-0003 KmZ zo
dňa 03.11.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k.
14Sa/17/2020-40 zo dňa 22.02.2021, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky m e n í rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.
14Sa/17/2020-40 zo dňa 22.02.2021 tak, že z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.j. UPS/US1/
SSVOPHNSSD1/SOC/2020/12757-0003 KmZ zo dňa 03.11.2020 a vec v r a c i a žalovanému na
ďalšie konanie.

Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súdu v Trenčíne rozsudkom č. k. 14Sa/17/2020-40 zo dňa 22.02.2021 zamietol žalobu
žalobcu zo dňa 03.12.2020, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny Považská Bystrica č. PB1/OHNNVaŠSD/SOC/2020/3000-29 zo dňa 09.10.2020 (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie“), zrušenia rozhodnutia žalovaného č.j. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/
SOC/2020/12757-0003 KmZ zo dňa 03.11.2020 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Preskúmavaným rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica (ďalej len

„prvostupňový správny orgán“) vo veci odňatia prídavku na jeho dieťa I. W. (ďalej len „syn žalobcu“)
a to s účinnosťou od 01.09.2020. Dôvodom odňatia dávky bola skutočnosť, že I. W. nie je študentom
dennej formy vysokoškolského štúdia a teda nie je nezaopatreným dieťaťom v zmysle ust. 3 ods. 1
v spojení s ust. § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa (ďalej len zákon č.
600/2003 Z.z.). Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia poukázal na to, že syn žalobcu bol
na vysokej škole v Českej republike študentom prezenčnej formy štúdia od 20.06.2019 do 04.09.2019 a
študentom kombinovanej formy štúdia od 12.07.2019. Takáto forma je kombináciou prezenčnej formy a

dištančnej formy štúdia. Takéto štúdium nie je možné považovať za štúdium v dennej forme a teda ho
nie je možné považovať za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie, preto sa syn žalobcu nepovažuje
za nezaopatrené dieťa.3. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 4 ods.1 písm. b/ zákona č.
600/2003 Z. z., ktorý výslovne stanovuje, aká forma štúdia sa považuje za takúto sústavnú prípravu
na povolanie; v prípade vysokoškolského štúdia musí ísť o dennú formu. Z uvedeného vyvodil, že ide

o štúdium, pri ktorom sa prakticky na dennej báze uskutočňuje vyučovanie a to formou prednášok,
cvičení a podobne. Ďalej poukázal na skutočnosť, že syn žalobcu navštevuje vysokú školu v Českej
republike a tam platný zákon o vysokých školách stanovuje, že sa vzdelávanie môže realizovať v
prezenčnej, dištančnej alebo kombinovanej forme, ktorá spája prvky oboch. Krajský súd uviedol,
že výlučne prezenčná forma predstavuje dennú formu, pri ktorej dochádza k priamemu kontaktu s

vyučujúcim. Pri kombinovanej forme dochádza len sčasti k prezenčnej výučbe a to v stanovené dni,
spravidla niekoľkokrát za mesiac (v závislosti na škole a študijnom programe).

4. Krajský súd ďalej skonštatoval, že zákonodarca výslovne stanovil formu vysokoškolského štúdia,
pri ktorej je dieťa považované za nezaopatrené, keď v ust. § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 600/2003
Z. z. uviedol, že musí ísť o denné štúdium. Nezaopatrenosť dieťaťa je potom jednou z podmienok

vzniku resp. trvania nároku na prídavok na dieťa. Dá sa predpokladať, že táto forma vzdelávania bola
určená z dôvodu, že pri inom type štúdia sa zväčša vzdelávanie realizuje popri zamestnaní. Iné formy
vzdelávania ako denné resp. prezenčné nepredpokladajú účasť na vyučovaní na dennej báze, ale
naopak sú založené primárne na samoštúdiu a konzultáciách. Syn žalobcu študuje v Českej republike
v kombinovanej forme štúdia, ktorá v sebe spája prvky prezenčného a dištančného vzdelávania. Je

teda zrejmé, že nebola splnené jedna zo základných podmienok pre nezaopatrenosť dieťaťa v zmysle
zákona.

5. Na uvedený záver nemá podľa správneho súdu žiaden vplyv skutočnosť, že rozsah predpokladaných
hodínštúdiavakademickomrokuajpretútoformuštúdia indikujeprípravunadennejbáze.Podstatnéje,

že takýto študent nemá stanovený rozvrh prednášok, cvičení a seminárov pravidelne počas pracovného
týždňa a teda nejde o denné štúdium, tak ako predpokladá zákon. Krajský súd skonštatoval, že pre
posúdenie veci nie je podstatné, že z hľadiska zákona o vysokých školách ide o rovnocennú formu
vzdelávania. Ak správne orgány vzhľadom na zistený skutkový stav žalobcovi odňali dávku, konali v
súlade so zákonom a správna žaloba nebola podaná dôvodne, preto ju správny súd zamietol podľa §

190 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

6. Proti uvedenému rozsudku včas podal žalobca (ďalej tiež ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z
dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP a žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského
súdu zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Zároveň navrhol, aby kasačný súd zaviazal žalovaného k náhrade trov konania za dva úkony právnych
služieb v rozsahu 100%.

7. Sťažovateľ namietal, že prvostupňový správny orgán okrem citácie zákonných ustanovení
svoje rozhodnutie absolútne neodôvodnil. Taktiež žalovaný sa skutkovo a ani právne nezaoberal

argumentáciou sťažovateľa, uvedenou v odvolaní. Sťažovateľ sa nestotožnil, so záverom krajského
súdu, že výlučne prezenčná forma predstavuje dennú formu a že podstatným je, že jeho syn nie je
študentom dennej formy štúdia. Krajský súd, obdobne ako správne orgány, sa podrobne nezaoberal jeho
právnou argumentáciou vo veci časovej náročnosti práce študenta v rozsahu 1500 hodín za akademický
rok, nezaoberal sa okolnosťami, ktoré sú podstatné pre posúdenie, či študijný program jeho syna

uskutočňovaný v kombinovanej forme podľa právneho poriadku Českej republiky nespĺňa podmienky
dennej formy štúdia podľa nášho právneho poriadku a v tomto smere napadnutý rozsudok neodôvodnil.
Z dôvodu, že nedostatočné odôvodnenia správneho orgánu sú nezákonné a nepreskúmateľné, krajský
súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (poukaz na rozhodnutia sp. zn.
8Sžfk/46/2000, sp. zn. 10Asan/23/2018, sp. zn. 3Sžfk/28/2018, sp. zn. 7Sžsk/6/2020).

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 14.04.2021 uviedol, že kasačnú sťažnosť
považujezanedôvodnúakasačnémusúdunavrhol,abyjuakonedôvodnúvzmysle§461SSPzamietol.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že

kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote a je prípustná,
bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a po vyhodnotení
sťažnostných námietok zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná z nasledovných dôvodov:10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu 10.11.2020 (právoplatnosť
preskúmavaného rozhodnutia) nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej

školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak
a) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo
b) sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre
chorobu alebo úraz.

11. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je
štúdium, ktoré sa
a) organizuje na strednej škole dennou formou alebo
b) uskutočňuje na vysokej škole dennou formou.

12. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona oprávnená osoba má nárok na prídavok, ak

a) sa stará o nezaopatrené dieťa; podmienka starostlivosti o nezaopatrené dieťa oprávnenou osobou
podľa § 2 ods. 1 písm. d) sa považuje za splnenú,
b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky alebo je osobou podľa
osobitného predpisu.

13. Podľa § 13 ods. 1 citovaného zákona ak oprávnená osoba už nespĺňa podmienky nároku na prídavok
alebo ak platiteľ vyplácal prídavok oprávnenej osobe neprávom, platiteľ rozhodne o odňatí prídavku.

14. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení účinnom ku dňu 10.11.2020
(ďalej zákon o vysokých školách) študijný program sa môže uskutočňovať v dennej forme štúdia alebo

v externej forme štúdia.

15. Podľa § 60 ods. 2 cit. zákona denná forma štúdia je organizovaná tak, že štúdium podľa
odporúčaného študijného plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej
náročnostiprácištudentavrozsahu1500až1800hodínzaakademickýrokvrátanesamostatnéhoštúdia

a samostatnej tvorivej činnosti.

16. Podľa § 60 ods. 3 citovaného zákona externá forma štúdia je organizovaná tak, že štúdium podľa
odporúčaného študijného plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej
náročnosti práci študenta v rozsahu 750 až 1440 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia

a samostatnej tvorivej činnosti.

17. Podľa § 60 ods. 4 citovaného zákona vzdelávacie činnosti podľa § 51 ods. 2 sa môžu uskutočňovať
a) prezenčnou metódou,
b) dištančnou metódou alebo

c) kombinovanou metódou.
18. Podľa § 60 ods. 5 citovaného zákona prezenčná metóda štúdia spočíva na vyučovaní s priamym
kontaktom učiteľa so študentom.

19. Podľa § 60 ods. 6 citovaného zákona dištančná metóda nahrádza priamy kontakt učiteľa so

študentom komunikáciou prostredníctvom komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených
na využívaní počítačových sietí.

20. Podľa § 60 ods. 7 citovaného zákona pri dennej forme a externej forme uskutočňovania študijného
programu sa používajú rovnaké metódy. Ak používanie rovnakých metód nie je možné, prípadné

nevyhnutné rozdiely v uskutočňovaní študijného programu v dennej forme a externej forme nesmú mať
negatívny vplyv na výsledky vzdelávania.

21. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská

Bystrica č. PB1/OHNNVaŠSD/SOC/2020/3000-29 zo dňa 09.10.2020, ktorým bol žalobcovi odňatý
prídavok na dieťa.22. Kasačný súd z obsahu súdneho spisu, súčasťou ktorého bol aj administratívny spis žalovaného,
mal za preukázané, že syn žalobcu bol študentom prezenčného štúdia na Vysokom učení technickom v
Brne od 20.06.2019 do 04.09.2019 a od 12.07.2019 je študentom magisterského kombinovaného štúdia

České zemědělské univerzity v Prahe.

23. Spornou medzi účastníkmi konania bol právne posúdenie, či sa syn žalobcu svojím štúdiom,
uskutočňovaným na vysokej škole kombinovanou formou, sústavne pripravoval na povolanie v zmysle §
3 ods. 1 písm. a/ zák. č. 600/2003 Z.z. a teda či spĺňa podmienku nezaopatrenosti pre účely poskytovania

štátnej sociálnej dávky prídavku na dieťa.

24. Podľa názoru kasačného súdu sa žalovaný so spornou skutočnosťou, či možno formu štúdia syna
žalobcu považovať za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie, uskutočňovanú na vysokej škole, v
preskúmavanom rozhodnutí nesprávne právne vysporiadal. Z preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé,
že žalovaný za ekvivalent dennej formy štúdia považuje výhradne štúdium prezenčné. S týmto právnym

názorom sa kasačný súd nestotožnil.

25. Z ustanovenia § 60 zákona o vysokých školách vyplýva, že študijný program sa môže uskutočňovať
v dennej forme štúdia alebo v externej forme štúdia. Každá forma zodpovedá inému limitu časovej
náročnosti práci študenta za akademický rok, vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej

činnosti (§ 60 ods. 2, ods. 3 zákona o vysokých školách). Štúdium dennej formy štúdia je organizované
tak, že podľa odporúčaného študijného plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z
hľadiska časovej náročnosti práci študenta v rozsahu 1500 až 1800 hodín za akademický rok vrátane
samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti.

26. Študijný program ako vzdelávacia aktivita podľa § 51 ods. 2 zákona o vysokých školách sa
môže uskutočniť troma metódami: prezenčnou, dištančnou alebo kombinovanou. Je teda potrebné
striktne rozlišovať pojem forma štúdia (ktorá môže byť denná alebo externá) a pojem metóda štúdia
(prezenčná, dištančná a kombinovaná.). Pri oboch uvedených formách štúdia sa používajú rovnaké
metódy - prezenčná, dištančná, kombinovaná (§ 60 ods. 7 zákona č. 131/2002 Z. z); ak používanie

rovnakých metód (prezenčná, dištančná, kombinovaná) nie je možné, prípadné nevyhnutné rozdiely v
uskutočňovaní študijného programu v dennej forme a externej forme nesmú mať negatívny vplyv na
výsledky vzdelávania. Je teda potrebné konštatovať, že aj denná forma štúdia môže byť vykonávaná
dištančnou metódou alebo kombinovanou metódou, nielen prezenčnou metódou. Pojem denná forma
štúdia v zmysle § 60 ods. 2 zákona o vysokých školách je totožný s rovnakým pojmom použitým v

§ 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 600/2003 Z. z., preto aj na účely pojmov sústavná príprava dieťaťa na
povolanie (§ 4 ods. 1 cit. zákona) a nezaopatrené dieťa (§ 3 ods. 1 cit. zákona) je potrebné vychádzať
z konštrukcie foriem a metód štúdia na vysokej škole stanovenej zákonom o vysokých školách.

27. Pokiaľ správny súd argumentoval českým zákonom o vysokých školách, definovanie foriem štúdia

v § 44 ods. 4 českého zákona č. 111/1998 Sb. v znení neskorších predpisov pre aplikáciu výkladu
pojmu forma štúdia podľa slovenského zákona o vysokých školách nie je možné použiť ani podporne,
pretože nekorešponduje so slovenskou právnou úpravou. Pojem formy štúdia použitý v českom zákone
nie je obsahovo totožný s týmto pojmom podľa slovenského zákona o vysokých školách. Vyjadruje skôr
spôsoby(metódy),akýmištúdiummôžeprebiehať(štúdiumprezenčné,dištančnéaleboichkombinácia).

Forma štúdia denná alebo externá v tomto zákone upravená nie je. Pre obsahovú kvalifikáciu formy
štúdia na českej vysokej škole je potrebné aj v tomto prípade vychádzať z charakteristík tohto štúdia
relevantných pre určenie jeho formy podľa slovenského zákona o vysokých školách. V tom prípade
jedinou relevantnou skutočnosťou, či sa jedná o denné alebo externé štúdium je, či štúdium podľa
odporúčaného študijného plánu zodpovedá z hľadiska časovej náročnosti práci študenta v rozsahu 1500

až 1800 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti (senné
štúdium) alebo 750 až 1440 hodín (externé štúdium).

28. Z potvrdenia o štúdiu zo dňa 23.09.2020 (Česká zemědělská univerzita v Prahe) vyplýva, že
syn žalobcu od 12.07.2019 je študentom magisterského štúdia České zemědělské univerzity v Prahe

kombinovanou metódou. Žalobca v odvolaní poukazoval na skutočnosť, že študijný program jeho syna
má časovú náročnosť 1500 hodín za akademický rok. Táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná.
Od 12.07.2019 teda vzdelávaciu činnosť uskutočňuje kombinovanou metódou, čo je však na prijatie
záveru o externej forme štúdia nepostačujúce, pretože aj denná forma štúdia môže byť uskutočňovanátouto metódou. Pre riadne posúdenie formy štúdia syna žalobcu tak bude smerodajné, či spĺňa definíciu
dennej formy štúdia uvedenú v § 60 ods. 2 zákona o vysokých školách, teda či časová náročnosť
práce študenta za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti je v

rozsahu 1500 až 1800 hodín za akademický rok. Pokiaľ tomu tak je, bez ohľadu na zvolenú metódu
uskutočňovania štúdia sa bude jednať o dennú formu štúdia v zmysle § 4 ods. 1 písm. b/ z. č. 600/2003
Z.z.

29. Preto v prípadoch, akým je aj prípad žalobcu, nemožno pri výklade pojmu denná forma štúdia

podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 600/2003 Z. z. vychádzať zo zvolenej metódy štúdia a stotožňovať
metódu s formou (konkrétne prezenčnú metódu s dennou formou). Naopak, je potrebné prihliadať na
časovúnáročnosťpráceštudentazaakademickýrokvrátanesamostatnéhoštúdiaasamostatnejtvorivej
činnosti. Ak je v rozsahu 1500 až 1800 hodín za akademický rok, ide o dennú formu štúdia (§ 60 ods.
2 zákona o vysokých školách), ak je v rozsahu 750 až 1440 hodín za akademický rok, ide o externú
formu štúdia (§ 60 ods. 3 cit. zákona).

30. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu ako aj žalovaného
bolo potrebné rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 2 SSP zmeniť tak, že kasačný súd zrušil
preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní je žalovaný
viazaný právnym názorom kasačného súdu.

31. O náhrade trov kasačného konania rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s §
467 ods. 2 SSP. Žalobca bol v konaní úspešný a preto má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne
vynaložených trov konania na krajskom a kasačnom súde v plnom rozsahu.

32. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.