Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 12, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/66/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113217441
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1113217441.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej v právnej veci žalobcu: LOSL GROUP s.r.o., Kaukazská 2,
851 01 Bratislava, IČO: 35 873 132, právne zast.: Advokátska kancelária LWL s.r.o., Šafárikova 431/4,
924 01 Galanta, IČO: 54 846 382, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zast.: JUDr. Baltazár Mucska,
advokát, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava o zaplatenie 26.000,- EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/93/2013-135 zo dňa 6.12.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/93/2013-135 zo dňa 6.12.2019

p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 26.000,- EUR
a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.5.2013
domáhal, aby mu žalovaný zaplatil istinu vo výške 26.000,- EUR. Svoj nárok žalobca odôvodnil tak,

že dňa 24.8.2009 uzavrel žalobca so žalovaným poistnú zmluvu č. 080-2016294, ktorej neoddeliteľnú
súčasť tvoria Všeobecné poistné podmienky a Osobitné poistné podmienky (v texte ďalej aj OPP) pre
prípad krádeže č. 205. V čase od 17:00 hod dňa 18.11.2011 do 08.00 hod dňa 21.11.2011 dosiaľ
neznámy páchateľ odcudzil žalobcovi motorové vozidlo zn. Scania zaparkované v areáli EKOBETON
čím spôsobil žalobcovi škodu vo výške 26.000,- EUR. Dňa 22.11.2011 oznámil žalobca škodovú udalosť
žalovanému aj orgánom činným v trestnom konaní, a následne podal aj trestné oznámenie. Žalovaný vo
vyrozumení k oznámeniu o škodovej udalosti dňa 15.2.2012 oznámil žalobcovi , že vzhľadom k tomu,

že v tomto prípade došlo k odcudzeniu kľúčov a následne motorového vozidla bez prekonania prekážky,
nie je táto škodová udalosť krytá poistením a preto žalovaný neplnil. Žalovaný poukázal na poistné
podmienky č. 205 čl. 1 bod 1, kde je dojednané, že poistenie sa vzťahuje na krádež poistenej veci
vlámaním, pri ktorej páchateľ prekonal prekážky chrániace vec pred krádežou. Orgány činné trestnom
konaníuviedlivuznesenízodňa16.1.2012,žesajednáoprečinkrádežepodľa§212ods.1,ods.2písm.
a, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Podľa predmetného uznesenia neznámy páchateľ sa nezisteným
spôsobom dostal do budovy, kde sídli žalobca, odkiaľ z kancelárie ukradol kľúče od nákladného vozidla

Scania. Toto tvrdenie je hypotetické nakoľko nebolo preukázané. Žalobca poukázal na § 122 ods. 4
Trestného zákona a má za to, že predmetná škodová udalosť je krytá poistením. Žalovaný uviedol,
že nedošlo k poistnej udalosti, pretože páchateľ neprekonal pri odcudzení kľúčov žiadnu prekážku. Kvýkladu pojmu nemožno použiť ustanovenia trestného zákona, pretože OPP špeciálne definujú pojem
vlámanie a koncipujú ho osobitne odlišne od trestnej praxe.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záverom, že medzi stranami nebola sporná
ani aktívna ani pasívna legitimácia. Medzi stranami nebolo tiež sporné, že vozidlo bolo odcudzené z
uzavretého a stráženého areálu a žalobca si riadne u žalovaného uplatnil nárok na poistné plnenie,
ktoré žalovaný odmietol žalobcovi poskytnúť z dôvodu, že najprv došlo k odcudzeniu kľúčov a následne
motorového vozidla bez prekonania prekážky. Súd dospel k záveru, že tvrdenie, že k odcudzeniu vozidla

došlo za pomoci kľúčov od vozidla ostalo v rovine tvrdení a nijako v konaní preukázané nebolo. V
konaní došlo zo strany žalobcu aj k zmene argumentácie a k uvedeniu skutočnosti, že kľúče sa mali
nájsť po štyroch rokoch, čo preukazoval aj výsluch svedka Y.. Pojem vlámanie poistná zmluva ani
osobitné poistné podmienky neobsahujú. Ako poistné riziko je v osobitných podmienkach uvedené
poistenie krádeže vlámaním, pri ktorej páchateľ prekonal prekážky chrániace vec pred krádežou. Súd
vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že predmetná škodová udalosť napĺňa predmetné poistné

riziko. Majetková škoda, ktorá poistenému vznikla bola podľa súdu spôsobená predmetným rizikom,
krádežou vlámaním. Súd má za to, že vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané, žeby žalobca vozidlo
neuzamkol, prekonanie uzamknutia motorového vozidla napĺňa podstatu predmetného poistného rizika,
tak ako je uvedené v osobitných poistných podmienkach, teda že došlo k prekonaniu prekážky chrániace
vec pred krádežou. Vzhľadom k tomu, že inú definíciu poistná zmluva neobsahuje súd sa stotožnil s

tvrdením, že pre posúdenie uvedeného pojmu je nutné aplikovať ustanovenie § 122 ods. 4 Trestného
zákona a vychádzať aj z rozhodovacej praxe, kde bolo vyslovené, že za vlámanie treba považovať
aj prekonanie uzamknutia bez použitia násilia. (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, R
21/1995). Súd vychádzal aj z ustanovenia § 266 ods. 1, 2, 4 Obchodného zákonníka. Pri spornosti pojmu
treba výraz vykladať na ťarchu strany, ktorá ho použila prvýkrát, teda žalovaný. Konajúci súd mal za

to, že aj keby bolo preukázané, že vozidlo bolo ukradnuté za pomoci kľúčov, ku ktorým sa páchateľ
dostal neoprávnene, spadala by uvedená udalosť pod poistné riziko definované v osobitných poistných
podmienok ako krádež vlámaním. V konaní však nebolo preukázané ako k odcudzeniu vozidla došlo,
ako došlo k prekonaniu prekážky, nakoľko kľúče sa mali s odstupom času nájsť. Trestné konanie bolo
prerušené , lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej

osobe.

4. K porušeniu prevenčnej povinnosti žalobcom, ktorú namietal žalovaný súd prvej inštancie uviedol, že
poistná zmluva ani osobitné poistné podmienky žiadne prevenčné povinnosti žalobcu neobsahovali. Z
tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nesporoval vyplýva, že predmetné motorové vozidlo bolo odparkované

v uzavretom areáli, ktorý bol strážený strážnou službou. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že žalobca
vykonal aktívne úkony vlastnej prevenčnej povinnosti. Žalovaný tvrdil, že žalobca porušil prevenčnú
povinnosť tým, že podľa vyjadrenia žalobcu a svedka Y. sa kľúče od vozidla našli asi po štyroch
rokoch. Súd konštatuje, že medzi stranami nebolo sporné, že kľúče poisťovni predložené neboli. Zo
samotnej skutočnosti, že sa kľúče následne našli nie je podľa súdu preukázané, žeby žalobca porušil

svoju prevenčnú povinnosť. Nepreukazuje to, že by boli voľne k dispozícií resp. žeby vozidlo nebolo
uzamknuté. K výške škody súd prvej inštancie uviedol, že táto nebola medzi stranami sporná. Žalovaný
hodnotu odcudzeného vozidla v konaní preukázal aj odborným vyjadrením znalca Š., z ktorého vyplýva,
že znalec určil všeobecnú hodnotu vozidla na výšku 27997,00 EUR, ktorá prevyšuje sumu žalovanú
žalobcom. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, podľa ktorého bolo v konaní preukázané, že k
odcudzeniu vozidla došlo bez použitia násilia, a teda nedošlo k prekonaniu prekážky chrániacej vec
pred krádežou. V prospech tohto tvrdenia hovorí napr. aj absencia kľúčov od vozidla (čomu nepomohlo

ani nájdenie jedného kľúča s odstupom času). Konajúci súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami
žalovaného, a to, že ku krádeži nedošlo prekonaním prekážky chrániacej vec pred krádežou. Žalovaný
má za to, že v konaní bolo preukázané použitie kľúča od vozidla na jeho otvorenie, a teda zariadenia,
ktoré slúži na riadne otvorenie vozidla (nie na prekonanie prekážky chrániacej vozidlo pred krádežou).
Je pravdou, že šetrením polície nebolo zistené, že k odcudzeniu vozidla došlo použitím odcudzených

kľúčov alebo iným spôsobom, takisto nebolo zistené akým spôsobom sa dostal páchateľ do budovy za
účelom odcudzenia kľúčov a následného odcudzenia vozidla. Ale vzhľadom na skutočnosť, že žalobca
neodovzdal po vzniku poistnej udalosti kľúče od vozidla žalovanému bolo potrebné prijať záver, že tie
boli odcudzené spolu s vozidlom. Následné nájdenie kľúčov po štyroch rokoch, nemôže obstáť najmä ajv tom zmysle, že v konaní nebolo dokazovaním vykonané spárovanie nájdených kľúčov s odcudzeným
vozidlom. Ani výpoveďou svedka Y.Á. nebolo preukázané, že nájdené kľúče patrili k odcudzenému
vozidlu. Žalovaný zdôraznil, že predmetom poistenia bolo vozidlo a nie kancelária, kde sa kľúče

nachádzali. Preto vlámanie sa do kancelárie, resp. odcudzenie kľúčov za prekonania prekážky nie je
spojené priamou príčinnou súvislosťou s odcudzením motorového vozidla. Teda príčinou odcudzenia
vozidla nebolo prekonanie prekážky násilím, ale za pomoci kľúčov, ktoré možno boli odcudzené násilím,
avšak táto skutočnosť nemá priamu príčinnú súvislosť so škodovou udalosťou. Preto nemožno prijať
záver, že násilné odcudzenie kľúčov je vznikom nároku na plnenie. Žalovaný poukázal na znenie č. 205

čl. I bod 1 OPP poistenia pre prípad krádeže veci, v ktorom sa uvádza: „Základné poistenie pre prípad
krádeže sa vzťahuje na krádež poistenej veci, ku ktorému došlo krádežou vlámaním, pri ktorej páchateľ
prekonal prekážky chrániace vec pred krádežou.“

6. Podľa žalovaného je potrebné vychádzať z OPP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy
a ktoré presne definujú pojem vlámanie a odlišujú ho od výkladu tohto pojmu v Trestnom zákone.

Tiež správanie žalobcu indikuje aj to, že sa kľúče dokonca mohli nachádzať vo vozidle, čím
bezprostredne svojím konaním prispel k vzniku škodovej udalosti. Žalovaný namietal, že sa súd prvej
inštancie nevysporiadal s námietkami žalovaného s odkazom na ust. § 441 OZ. Žalovaný namietal aj
nepreskúmateľné a nedostatočné odôvodnenie rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok tak, že žalobu voči žalovanému zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania v celom

rozsahu. Alebo rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a prizná žalovanému
trovy odvolacieho konania.

7. K odvolaniu sa vyjadril žalobca a uviedol, že okresný súd zistil skutkový stav veci riadne, úplne
a to na základe dôkazov, ktoré navrhli vykonať nie iba žalobca ale aj žalovaný. Súd dopodrobna v

odôvodnení uviedol, ktoré skutočnosti považovali sporové strany za nesporné a čo bolo sporné. Z
odvolania žalovaného nie je vôbec zrejmé, k akým nesprávnym skutkovým zisteniam mal súd dospieť
na základe vykonaných dôkazov. K výkladu pojmu vlámanie žalobca uviedol, že OPP pojem vlámanie
nedefinuje. Uvádza len, že základné poistenie sa vzťahuje pre prípad, kedy došlo ku krádeži vlámaním,
pri ktorej boli páchateľom prekonané prekážky chrániace vec pred krádežou. Spôsob akým mali byť

prekonané tieto prekážky však v OPP nie je uvedené, nie je uvedené ani to, že k prekonaniu prekážok
musí dôjsť silou. Je absurdné žiadať od poistenca, aby on preukazoval, či konkrétny páchateľ odcudzil
vozidlo tak, že vypáčil dvere, alebo rozbil okno, alebo použil moderné technologické prostriedky na
odomknutie vozidla atď. Pojem vlámanie definuje jedine Trestný zákon a to konkrétne v § 122 ods. 4.
Žiadny iný právny predpis či už z oblasti občianskeho práva, obchodného práva alebo trestného práva

a tiež ani poistné podmienky v tomto prípade vlámanie nedefinujú. S prihliadnutím na zabezpečenie
právnej istoty je nevyhnutné vychádzať z definície vlámania, ktoré uvádzajú právne predpisy SR a
nie pojmové výklady právnických osôb, ktoré môžu byť účelové. V OPP je síce uvedené, že základné
poistenie sa vzťahuje pre prípad krádeže vlámaním, pri ktorej boli prekonané prekážky chrániace vec
pred krádežou, nie je však uvedený spôsob prekonania. Tu totiž Trestný zákon jednoznačne uvádza,

že prekonaniu prekážok, môže dôjsť silou ale aj ľsťou. Tieto podmienky však už OPP neupravujú. To
znamená,ženeuvádzajú,žekprekonaniuprekážokmusídôjsťsilouatď.Ajteória,žedošlokodcudzeniu
vozidla ukradnutým kľúčom bola iba v teoretickej rovine. Predmetnú teóriu ohľadne odcudzeného kľúča
vyvracia aj výpoveď svedka B. Y..

8. Ohľadne tvrdení žalovaného, že žalobca dostatočne nezabezpečil vozidlo pred krádežou žalobca
uviedol,že vozidlobolozaparkovanévuzavretomareáli,kdebolaajstrážnaslužba.Kľúčesanachádzali
v uzavretej kancelárií v budove, ktoré bola tiež uzavretá. Tieto zistenia neboli nikdy spochybnené ani
žalovaným v rámci konania. Žalobca poukázal na ust. § 266 ods. 4 Obch. zák., podľa ktorého prejav
vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany,

ktorá ako prvá tento výraz použila, teda žalovaného. Keďže návrh zmluvy vypracoval žalovaný, (vrátane
VPP a OPP) a žalobca nemal možnosť do nej zásadným spôsobom zasahovať, je potrebné prípadný
sporný termín vykladať v neprospech žalovaného /NS SR sp.zn. 4MObdo 6/2011/. Žalobca navrhol, aby
Krajský súd Bratislava, ako súd odvolací, napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu a žalobcovi
priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

9. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na všetkých svojich doterajších tvrdeniach a
právnych záveroch.10. Žalobca sa rovnako vo svojom následnom vyjadrení pridržiaval svojho vyjadrenia k odvolaniu
žalovaného.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa4.10.2022.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací

súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

12. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. Podľa ustanovenia § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v

poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

15. Podľa článku I. bod 1 /poistné riziká/ Osobitných poistných podmienok žalovaného č. 205, základné
poistenie pre prípad krádeže sa vzťahuje na krádež poistenej veci, ku ktorému došlo: krádežou

vlámaním, pri ktorej páchateľ prekonal prekážky chrániace vec pred krádežou, lúpežou.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne

posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na
ne poukazuje. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím
dôvodom odvolateľa dodáva:

17. Žalobca si u žalovaného uplatnil nárok na poistné plnenie titulom škody, ktorá mu vznikla
odcudzením motorového vozidla. Žalovaný odmietol žalobcovi plniť z dôvodu, že v danom prípade došlo
k odcudzeniu kľúčov a následne motorového vozidla bez prekonania prekážky a táto poistná udalosť nie
je krytá poistením. Žalovaný poukazoval na OPP č. 205 čl. I. bod 1 , kde bolo dojednané, že poistenie
sa vzťahuje na krádež poistenej veci, ku ktorému došlo krádežou vlámaním, pri ktorej páchateľ prekonal

prekážky chrániace vec pred krádežou. Súd prvej inštancie uviedol, že pojem vlámanie poistná zmluva
ani osobitné poistné podmienky neobsahujú. Ako poistné riziko je v osobitných podmienkach uvedené
poistenie krádeže vlámaním, pri ktorej páchateľ prekonal prekážky chrániace vec pred krádežou. Súd
dospel k záveru, že predmetná škodová udalosť napĺňa predmetné riziko poistenia. S týmto tvrdením
sa stotožnil aj odvolací súd, ktorý má za to, že nebola naplnená výluka z poistenia. Súd prvej inštancie

poukázalnato,ževzhľadomktomu,žeinúdefiníciupojmukrádežvlámanímpoistnázmluvaaniosobitné
poistné podmienky neobsahujú, je na posúdenie uvedeného pojmu nutné aplikovať ustanovenie § 122
ods. 4 Trestného zákona a vychádzať aj z rozhodovacej praxe. Odvolací súhlasí s názorom súdu
prvej inštancie, že pri posudzovaní, či išlo o krádež vlámaním je potrebné vychádzať s ustanovenia
§ 122 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého „trestný čin je spáchaný vlámaním ak páchateľ vnikol

do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej
prekážky použitím sily alebo ľsťou“. Tiež dáva do pozornosti /ako aj súd prvej inštancie/ rozsudok NS
SR zo dňa 29.9.1994 sp. zn. 6Tz 25/94/ R21/1995/, podľa ktorého za vlámanie treba považovať aj
prekonanie uzamknutia bez použitia násilia, napr. otvorenie zámku pravým kľúčom.

18. Odvolací súd na zdôraznenie uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že došlo k odcudzeniu
motorového vozidla za pomoci pravých kľúčov, ktoré sa mali nachádzať v budove /kancelárii/. Nakoniec
aj svedok B. Y. vo svojej výpovedi potvrdil, že pravé kľúče od motorového vozidla sa cca po 3-4 rokoch
našli, preto nemohli byť použité pri krádeži. Z vyššie uvedeného dôvodu už vôbec nebolo preukázanéhypotetické tvrdenie žalovaného, že sa kľúče nachádzali vo vozidle. Sám žalovaný v odvolaní uviedol, že
šetrením polície nebolo zistené, že k odcudzeniu vozidla došlo použitím odcudzených kľúčov alebo iným
spôsobom, takisto nebolo zistené akým spôsobom sa dostal páchateľ do budovy za účelom odcudzenia

kľúčov a následného odcudzenia vozidla. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neodovzdal po
vzniku poistnej udalosti kľúče od vozidla žalovanému, bolo potrebné podľa žalovaného prijať záver, že
tie boli odcudzené spolu s vozidlom. Uvedené tvrdenia žalovaného jednoznačne vyvracia vykonané
dokazovanie súdom prvej inštancie. Námietka žalovaného v odvolaní, že predmetom poistenia bolo
motorové vozidlo a nie kancelária, kde sa kľúče nachádzali, je bez právneho významu, nakoľko v konaní

sa nepreukázalo, že by k odcudzeniu vozidla došlo použitím kľúčov od vozidla, ktoré mal páchateľ získať
vlámanímdokancelárie,kdesakľúče nachádzali.Jepotrebnétiež uviesť/takakoajsúdprvejinštancie/,
žepokiaľbyajbolopreukázané,ževozidloboloukradnutépoužitímpravýchkľúčovodvozidla,kuktorým
sa páchateľ dostal neoprávnene, spadala by poistná udalosť pod poistné riziko.

19. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkami žalovaného

s odkazom na ust. § 441 OZ je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na
to, že motorové vozidlo bolo odparkované v uzavretom areáli, ktorý bol strážený strážnou službou.
Zo samotnej skutočnosti, že sa kľúče od motorového vozidla následne našli nebolo podľa súdu prvej
inštancie preukázané, že by žalobca porušil svoju prevenčnú povinnosť. Odvolací súd v názorovej zhode
so súdom prvej inštancie uvádza, že v konaní nebolo bez pochýb preukázané, že by sa kľúče od vozidla

nachádzali voľne k dispozícii, resp. že by vozidlo nebolo uzamknuté. K prevenčnej povinnosti žalobcu
je potrebné tiež uviesť, že táto bola žalobcom splnená, žalobca zabezpečil priestory tak, že celý areál
bol oplotený, uzavretý, strážený strážnou službou, aby nedošlo k odcudzeniu vecí.

20. K odvolacej námietke, podľa ktorej je odôvodnenie rozsudku nepreskúmateľné odvolací súd

uvádza, že dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným
na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného
dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepreskúmateľný. Ako vyplýva

aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa
rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

21. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti

žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).