Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, October 17, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/42/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119408376
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:6119408376.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. A. XXX, XXX XX B., právne zastúpeného JUDr. Lukášom Polákom, advokátom so sídlom Hlavná 137,
080 01 Prešov, IČO: 50 170 759, proti žalovanému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, právne
zastúpenému JUDr. Vieroslavou Vočkovou, advokátkou so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, v spore

o zaplatenie 4.806,- Eur, o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 7C/1/2020
- 159 zo dňa 12.05.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozsudok vo výroku I. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Zastavuje odvolacie konania vo vzťahu k výroku II.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.691,- Eur, a to v mesačných splátkach vo výške 200
Eur splatných vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku

až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu zamieta.
III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,60 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 136 ods. 1 a 2, § 137 ods. 1 a 2, § 139 ods. 1 až 3, § 451 ods.

1 a 2 Občianskeho zákonníku, § 255 ods. 2, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“).

V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz,
ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 4.806,- Eur z dôvodu, že žalobcovi ako

podielovému spoluvlastníkovi bytu číslo XX nachádzajúcom sa na X. poschodí vo vchode číslo XX,
ulica F., v bytovom dome súpisné číslo XXXX nebolo umožnené byt ako podielovému spoluvlastníkovi
užívať. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané podielové spoluvlastníctvo
strán sporu k bytu číslo XX, vo vchode XX, X. poschodie, v bytovom dome E. G. XXXX H. F. XXXX/
XXX, a to žalobcu v podiele 2/3 a žalovaného v podiele 1/3 k celku. Predmetný byt užíval po celú
dobu žalovaný so svojou rodinou. Súd prvej inštancie preto žalobný návrh žalobcu považoval v časti

za dôvodný, nakoľko mal ta to, že žalovaný neuniesol dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno a
nepreukázal existenciu dohody o bezplatnom užívaní predmetného bytu zo strany predchádzajúcichspoluvlastníkov, na ktorú v rámci procesnej obrany poukazoval a tieto jeho tvrdenia ostali iba v rovine
jeho hypotetických tvrdení. Súd prvej inštancie existenciu spomínanej dohody nepovažoval za reálnu,
nakoľko sám žalovaný vo svojich písomných podaniach, napríklad v podaní zo dňa 07.02.2020 uvádzal,

že po smrti ich otca k náhrade a kompenzácií za jeho starostlivosť, ktorú venoval otcovi zo strany
jeho súrodencov D. B. a I. B. nedošlo, keď im to pripomenul, obaja začali tvrdiť, že to nie je pravda.
S poukazom na tieto vyjadrenia samotného žalovaného, ktorý poukazuje aj na podvodné konanie
predchádzajúcich podielových spoluvlastníkov, t. j. svojich súrodencov, kde zároveň uviedol, že vďaka
ich podvodnému konaniu je teraz v znevýhodnenej situácii, sa tak jeho tvrdenia o tom, že existovala

medzi nimi bezodplatná dohoda o užívaní danej nehnuteľnosti zdala súdu prvej inštancie nepravdivá.
Súd prvej inštancie sa zaoberal aj kompenzačnou námietkou- obranou žalovaného, o tom, že uhrádzal
za rozhodné obdobie všetky platby správcovi bytového domu, a to bytovému družstvu. Za dôvodnú
posúdil kompenzačnú námietku v sume po zaokrúhlení 1.115,- Eur (322,65 + 431,20 + 361,10 Eur),
apretopoodrátanítejtosumyodžalobouuplatnenejpohľadávkyvovýške4.806,-eur,súdprvejinštancie
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.691,- Eur, a to v mesačných splátkach vo výške 200,- Eur

a v prevyšujúcej časti bol žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnutý. Výrok o trovách konania
odôvodnil v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že úspech žalobcu ustálil na 76,80 %, jeho neúspech
na 23,20 % a vyslovil, že nárok žalobcu na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému je v rozsahu
53,60 %. Záverom doplnil, že nevzhliadol dôvod pre aplikáciu výnimočného ust. § 257 CSP.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že žalobca
ako väčšinový spoluvlastník neuplatnil svoje rozhodovacie právo vo svoj prospech, nedomáhal sa
užívania veci pre seba, nevyzval k tomu menšinového spoluvlastníka, že chce užívať nehnuteľnosť,
pričom do dnešného dňa spoločnú vec neužíva, čo je podľa žalovaného dôkazom toho, že toto právo

nevyužil účelovo. Namietal, že terajšiemu ani nepredchádzajúcim spoluvlastníkom nebránil vstúpiť do
predmetného bytu, pričom títo mali od bytu k dispozícií aj kľúče. Žalovaný nesúhlasí s nárokom žalobcu,
nakoľkoonnebolvpodnájme,alesilenuplatňovalprávoužívaťsvojpodiel,naktorýmázozákonaprávo.
Má za to, že je potrebné vnímať aj správanie žalobcu, ktoré považuje za účelové. Žalovaný opätovne
poukázal na dohodu medzi súrodencami ako aj jeho výlučnú starostlivosť o ťažko chorého otca ako

aj na svoju ťaživú majetkovú situáciu, ktorá opodstatňuje možnosť aplikácie ust. § 257 CSP: Navrhol
rozsudok v jeho napadnutej časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že pred postúpením pohľadávok predmetný byt
obýval výlučne žalovaný, ktorý znemožňoval užívanie bytu ostatným spoluvlastníkom. Poukázal na
skutočnosť, že byt je v pôvodnom stave, pričom jeho údržba je značne zanedbaná. Pre potvrdenie
správnosti výpočtu bezdôvodného obohatenia doručil odvolaciemu súdu presný popis predmetného
výpočtu. Navrhol rozhodnúť v súlade s jeho odvolacím návrhom. Uplatnil si trovy odvolacieho konania

voči žalovanému v celom rozsahu.

K vyjadreniu žalobcu zaslal repliku žalovaný. Poukázal na zhoršujúce sa vzťahy v rodine po smrti
jeho otca. Za konaním žalobcu vidí jeho účelové konanie a snahu získať nemalý finančný obnos na

základe postúpených pohľadávok, ktoré získal za odplatu spolu vo výške 20,- Eur. Za zarážajúcu
považuje skutočnosť, že predchádzajúci podieloví spoluvlastníci nikdy od žalovaného bezdôvodné
obohatenie nepožadovali. Tento fakt teda podľa žalovaného spochybňuje vznik a existenciu pohľadávky.
Poukazuje na konanie žalobcu ešte pred začiatkom tohto súdneho konania (jeho snaha vniknúť do
obydlia žalovaného v jeho neprítomnosti, ponuka žalovaného za odpredaj svojho podielu žalobcovi a i.).

Zároveň zdôraznil, že v čase pred postúpením pohľadávok byt užíval aj C. B., t. j. otec žalovaného.
V ostatnom zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a návrhoch.

K replike žalovaného zaslal dupliku žalobca. Má za to, že vyjadrenia žalovaného k rodinným vzťahom sú

bezprávnehovýznamukuplatnenémunároku.Spochybňovanieplatnostizmlúvopostúpenípohľadávok
považuje za právne nesprávne závery a tvrdenia bez opory vo vykonanom dokazovaní. Žalobca
postúpenie pohľadávok preukázal ako postupník. Žalobca má za to, že tvrdenia o zlej majetkovej situácií
žalovaného, pokiaľ aj sú pravdivé, nie sú dôsledkom jeho konania. Ďalej doplnil argumentáciu ohľadomsvojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a poukázal na závery vyplývajúce zo znaleckého
posudku. V ostatnom zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a návrhoch.

K duplike žalobcu zaslal tripliku žalovaný. Namietal, že tým, že mu nebolo oznámené, že došlo zo strany
jeho súrodencov k postúpeniu pohľadávky, dostal sa do znevýhodnenej pozície a bol ukrátený včas a vo
svoj prospech bez následkov riešiť vzniknutú situáciu. Preto opakovane poukazuje na účelové konanie
žalobcu a ako aj pochybnosti o platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok aj ich správnosti datovania.

Opätovne zdôraznil, že ani jeden z predchádzajúcich spoluvlastníkov sa nepodieľal na akýchkoľvek
platbách voči bytovému družstvu, či na opravách a zveľaďovaní bytu. V ostatnom zotrval na svojich
doterajších vyjadreniach a návrhoch.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalobca. Namietal, že súd

prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa
ktorých síce správne považoval kompenzačnú námietku žalovaného za nedôvodnú avšak nesprávnym
výpočtom odrátal od žalovanej sumy kompenzačnou námietkou žalovaného sumu v celkovej výške
1.115,- Eur, ktorá mala predstavovať úhrady bytovému družstvu do fondu opráv. Navrhol, aby odvolací
súd rozhodol v súlade s jeho odvolacím návrhom a napravil tak jeho porušené práva z dôvodu

nesprávneho výpočtu súdu prvej inštancie o nároku žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia
žalovaného.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný.

Dňa 07.06.2021 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie označené ako späťvzatie odvolania
žalobcu. Žalobca zobral odvolanie proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu spať.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolacie konanie vo vzťahu k výroku II. je potrebné zastaviť
z dôvodu späťvzatia odvolania žalobcom a odvolanie žalovaného vo vzťahu k výroku I. je dôvodné.

Podľa ust. § 369 ods. 1 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ

vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa ust. § 369 ods. 2 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví

V danej veci žalobca vzal späť ním podané odvolanie predtým, ako o ňom rozhodol odvolací súd.

Z vyššie uvedených dôvodov, vzhľadom na tento dispozitívny úkon žalobcu odvolací súd odvolacie
konanie vo vzťahu k výroku II. podľa ust. § 369 od. 2 CSP zastavil a v ďalšom sa zaoberal len odvolaním
žalovaného, ktoré smerovalo voči výroku I. a súvisiacemu výroku III.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný predmetný byt obýval spolu so svojou rodinou a do
roku 2016 aj so svojim ťažko zdravotne postihnutým otcom, ktorému poskytoval zdravotnú starostlivosť.
Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 4.806,- Eur z dôvodu,
že žalovaný predmetný byt užíval výlučne. Žalovaná suma má predstavovať nárok žalobcu bez energiíza obdobie od 30.10.2017 do 29.10.2019. Dôvodnosť svojho nároku odvodzoval okrem iného aj od
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.12.2018 (č. l. 19) a Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
16.07.2019 (č. l. 21).

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie
neskúmal existenciu, resp. vznik pohľadávok, ktoré mali byť vyššie uvedenými zmluva na žalobcu
postúpené. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie namietal, že právni predchodcovia žalobcu

ho nikdy nevyzvali k úhrade v tomto konaní uplatnených pohľadávok a o existencii pohľadávok sa nijako
nezmienili ani v osobných rozhovoroch. Súd prvej inštancie sa však s týmito námietkami žalovaného
nijakonevysporiadal.Dôvodnépochybnostiotom,čipohľadávky,ktorémalibyťpostúpenénažalobcuzo
strany súrodencov žalovaného, aj reálne existujú, a teda nie sú len účelovo vykonštruované, podporuje
aj konanie súrodencov žalovaného, t. j. právnych predchodcov žalobcu, ktorí svojho brata neinformovali
o postúpení pohľadávok (odvolací súd si je vedomí, že takúto povinnosť im zákon neukladá), no súčasne

svojho brata ani len neinformovali o tom, že voči nemu evidujú nejaké pohľadávky, a teda od neho
ani nič nevymáhali. Na uvedené poukazoval žalovaný, a keďže žalobca pravdivosť týchto skutočností
nijako nenamietal, odvolací súd ich považoval za nesporné. Právni predchodcovia žalobcu rovnako
neinformovali žalovaného o tom, že svoje podiely na predmetnom byte predali žalobcovi, aj keď ich
žalovaný vyzýval na odpredaj ich podielov a vo vzťahu k výzvam žalovaného ostali úplne pasívni.

Odvolací súd pre úplnosť dopĺňa, že mu je zrejmé, že právni predchodcovia nemali povinnosť informovať
žalovanéhoopostúpenípohľadávoknažalobcuaaniotom,žesvojepodielynapredmetnombytepredali
žalobcovi, no uvedené konanie považuje odvolací súd minimálne za prekvapujúce, keďže sa jedná
o osoby, ktoré mali voči žalovanému evidovať neuhradené pohľadávky, a teda vzbudzujúce pochybnosti
o tom, či k vzniku pohľadávok, ktoré mali byť zo strany súrodencov žalovaného postúpené na žalobcu,

aj reálne došlo.

Z obsahu spisu nevyplýva, že by právni predchodcovia žalobcu vyjadrili akýkoľvek nesúhlas s tým, že
v predmetnom byte býva len žalovaný spolu so svojou rodinou, príp. s ich nebohým otcom. Navyše,

dokonca povolili C. J. B. F. si bezodplatne prihlásiť prechodný pobyt na uvedenú adresu.

V kontexte uvedeného sa tak odvolaciemu súdu javia tvrdenia žalobcu, aj ním uplatnené pohľadávky ako
účelové, umelo vytvorené a nezrkadliace realitu. Odvolací súd zdôrazňuje, že v priebehu celého konania

nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by žalovaný užíval predmetný byt
nad rámec svojho podielu bez súhlasu svojich súrodencov, vtedajších spoluvlastníkov, resp. že by sa
títo dožadovali užívania predmetného bytu, či vyplatenia náhrady za jeho výlučne užívanie žalovaným,
či platby nájomného, a teda, že došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu vo vzťahu
k predchádzajúcim podielovým spoluvlastníkom.

Odvolací súd zobral na zreteľ skutočnosť, že môže byť komplikované predkladať súdu dôkazy v rámci
procesnej obrany, keďže strany sporu sú v príbuzenskom vzťahu a právni predchodcovia žalobcu sú
dokonca súrodenci žalovaného. Nie je totiž ničím neobvyklým, že v rámci rodiny dochádza len k ústnym

dohodám, nakoľko medzi členmi rodiny prevláda vzájomná dôvera, rešpekt a úcta, a teda jej členovia
necítia potrebu upravovať vzájomné vzťahy zmluvne. Odvolaciemu súdu sa javí, že obdobne tomu
mohlo byť aj v prípade žalovaného, ktorý sa skutočne mohol so svojimi súrodencami dohodnúť na
tom, že žalovaný dochová ich spoločného otca, ktorý bol ťažko zdravotne postihnutý s tým, že jeho
súrodenci mu následne vyjdú v ústrety ohľadom prevodu podielu na predmetnom byte. Opodstatnenosť

a dôvodnosť takejto dohody odvolací súd vidí v tom, že žalovaný so svojou rodinou ako jediný zo
súrodencov prebral zodpovednosť za ich spoločného otca, ktorému dlhodobo poskytoval všestrannú
starostlivosť, nakoľko žili v spoločnej domácnosti. Prípadnú pravdivosť vyššie uvedeného nenarúša ani
skutočnosť, že otec žalovaného zomrel v nemocnici, keďže pri ťažko chorých ľuďoch neraz dochádza
k situácií, že starostlivosť rodiny nie je postačujúca, nakoľko ich zdravotný stav je natoľko závažný, že

si vyžaduje nepretržitý dohľad lekárov.Aj keď súd prvej inštancie správne zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania vypočutím
svedkov z dôvodu, že takýto návrh je podľa neho v rozpore so sudcovskom koncentráciou konania
a v rozpore so zásadou hospodárnosti, pochybil, keď sa nezaoberal tým, či žalobca a právni

predchodcovia žalobcu sa domáhali, aby žalovaný odstránil protiprávny stav, čo v danom prípade malo
predstavovať užívanie bytu v podielovom spoluvlastníctve zo strany žalovaného a jeho rodiny nad
rámec podielu žalovaného (súčasťou spisu nie sú žiadne výzvy žalobcu, či právnych predchodcov
žalobcu, z ktorých by vyplývalo, že sa vo vzťahu k žalovanému domáhali, aby im umožnil užívanie
predmetného bytu, príp. jeho časti, príp. že by sa domáhali úhrady nejakej sumy za to, že predmetný

byt užíva výlučne žalovaný, aj keď vo vzťahu k predmetnému bytu je len podielovým spoluvlastníkom, či
požadovali platbu nájomného za užívanie predmetného bytu nad rámec podielu žalovaného, eventuálne
žiadali žalovaného, aby sa z predmetného bytu aj s rodinou vysťahoval a uvoľnil ho tak na účely
prenájmu). V kontexte uvedeného sa tak odvolaciemu súdu javí, že právni predchodcovia žalobcu nič
nenamietali voči zaužívanému stavu, (t. j. užívanie predmetného bytu žalovaným spolu s jeho rodinou
a predtým aj s ťažko zdravotne postihnutým otcom žalovaného bez nároku na akúkoľvek náhradu,

ktorá by zohľadňovala skutočnosť, že žalovaný je len podielovým spoluvlastníkom daného bytu), že
títo s užívaním bytu žalovaným a jeho rodinou súhlasili, nakoľko dochovával ich ťažko zdravotne
postihnutého otca a dokonca ani po smrti ich spoločného otca nič nenamietali voči tomuto zaužívanému
stavu, keďže až následne, po prevedení podielov súrodencov žalovaného je možné evidovať vôbec
prvú zmienku o tom, že by mala existovať nejaká pohľadávka právnych predchodcov žalobcu voči

žalovanému.

Odvolací súd v tejto súvislosti ako inšpiráciu dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu ČR so.
sp. zn. 22 Cdo 958/2006 zo dňa 31.05.2007, v ktorom Najvyšší súd ČR ustálil nasledovné: „Dovolací

soud uvedl, že bezdůvodné obohacení podílového spoluvlastníka, který užívá věc nad rozsah svého
spoluvlastnického podílu vzniká bez ohledu na to, zda o užívání rozhodla většina spoluvlastníků podle
velikosti jejich spoluvlastnických podílů nebo bylo upraveno dohodou spoluvlastníků nebo o užívání
rozhodl soud, pokud byť i z konkludentně uzavřené dohody spoluvlastníků nevyplývá něco jiného, např.
že si nad rámec odpovídajícího spoluvlastnického podílu nebudou nic hradit.“.

Vzhľadom na všetky skutkové okolnosti má odvolací súd za to, že je dôvodné sa domnievať, že
medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovaným mohla skutočne existovať ústna dohoda o tom, že
žalovaný a jeho rodina bude užívať predmetný byt bezodplatne s tým, že dochová ich společného otca
a následne sa ich vlastnícke práva vysporiadajú tak, že sa zohľadní aj starostlivosť žalovaného a jeho

rodiny o ťažko zdravotne postihnutého otca. To, že sa tak nestalo do času prevodu vlastnických práv
zo strany matky žalobcu na jej syna, ktorý v tomto konaní vystupuje jako žalobca, podľa odvolacieho
súdu ešte automaticky nevylučuje existenciu dohody, na ktorej možnú existenciu poukazoval odvolací
súd vyššie.

So zreteľom na všetky vyššie skutočnosti, odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako postupom podľa §
389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku I., ktorým súd prvej
inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.691,- Eur, a to v mesačných splátkach
vo výške 200,- Eur splatných vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou

tohto rozsudku a v súvisiacom výroku III. o trovách konania a postupom podľa § 391 CSP v rozsahu
zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie v zmysle vyššie uvedených inštrukcií odvolacieho
súdu s tým, že odvolací súd zdôrazňuje, že požiadavky uznesenia dôkazného bremena leží nielen na

strane žalovaného, ale aj na strane žalobcu, ktorý musí jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázať, že mu nárok na zaplatenie sumy 3.691,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu
užívania spoločnej veci zo strany žalovaného nad rámec výšky jeho podielu skutočne patrí, čo sa mu
doposiaľ nepodarilo.

Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v
inštruktívnej časti rozhodnutia (§ 391 ods. 2 CSP).O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v rozhodnutí vo
veci samej v zmysle ust. § 396 ods. 3 spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).