Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 10, 2022

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 0T/42/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5621010473
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2022:5621010473.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

11. mája 2022 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
T. W. D. O. I. Í. W., nar. XX. XX. XXXX P. I. T., trvale bytom X. XX, X., okres I. T., toho času bytom
B.N. J.. H. U. XXXX/XX, I. T., zamestnaný,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa4.12.2021včaseo11.25hod.viedolosobnémotorovévozidloznačkyBMWX3,evidenčnéčísloLM
903 DG, po miestnej komunikácii po Ulici Generála Milana Rastislava Štefánika od železničnej stanice
smerom na cestu II/584 Ulica revolučná v Liptovskom Mikuláši, pričom počas jazdy sa plne nevenoval
vedeniu motorového vozidla a prednou časťou vozidla narazil do zadnej časti stojaceho osobného
motorového vozidla značky Škoda Fabia, evidenčného čísla LM 727 BN, ktoré viedol W. W., B.. X. XX.
XXXX, trvale bytom N. XX, okres I. T., ktorý s vozidlom zastavil na hranici križovatky, kde dával prednosť

vozidlám idúcim po hlavnej ceste, a po príchode hliadky Okresného dopravného inšpektorátu Liptovský
Mikuláš na miesto dopravnej nehody bol obžalovaný po riadnom poučení o správnom používaní prístroja
podrobený dychovej skúške na zistenie požitia alkoholu v dychu meracím prístrojom typu Alco Quant
6020 plus, výrobného čísla A410205, ktorým mu bola v čase o 11.42 hod. nameraná hodnota 1,65
mg etanolu v 1 litri vydychovaného vzduchu, čo je po prepočte 3,44 promile alkoholu v krvi, pričom na
osobnom motorovom vozidle Škoda Fabia, evidenčného čísla LM 727 BN, ktorého vlastníčkou je N.. T.
W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XX, C. I. T., vznikla škoda poškodením vo výške 2.100,- Eur,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na
trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d
k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona mu súd u k l a d á trest zákazu činnosti viesť
všetky druhy motorových vozidiel na dobu 6 (šesť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 6. 12. 2021 na T. W. obžalobu pre

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona pre skutok uvedený
vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný T. W. na hlavnom pojednávaní urobil v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku
vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a odpovedal kladne na otázky podľa

§ 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku,

- či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,

- či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť

na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona,

- či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečin kladený mu za vinu,

- či sa obžalovaný priznal dobrovoľne, uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Prokurátorka navrhla prijať vyhlásenie obžalovaného, preto súd na hlavnom pojednávaní prijal

vyhlásenie obžalovaného T. W., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ako aj
vyhláseniepodľa§333ods.3Trestnéhoporiadkuauznalhovinnýmzospáchaniaprečinuohrozeniapod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, pretože vykonané dôkazy nasvedčujú
pravdivosti jeho priznania. Dokazovanie o vine v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku,
súd preto už nevykonával a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

K osobe obžalovaného T. W. zo správy o povesti z miesta trvalého bydliska vyplýva, že žije s rodičmi
v ich rodinnom dome, jeho správanie na verejnosti je normálne, obec neeviduje žiadne priestupky proti
verejnému poriadku v súvislosti s jeho osobou. Mestskou políciou Liptovský Mikuláš, ani Mestským
úradom Liptovský Mikuláš nebol riešený v priestupkovom konaní. Z lustrácie v centrálnej evidencii

správnych deliktov a priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva jeden záznam za
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, za ktorý bol postihnutý v rozkaznom konaní uložením
pokuty vo výške 50,- Eur. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že vodičské oprávnenie skupiny B mu
bolo udelené v roku 1993. Zo záznamov o priestupkoch a trestných činoch v cestnej premávke vyplýva
jeden záznam - dňa 26. 2. 2018 vrátenie vodičského preukazu bez rozhodnutia o sankcii po zadržaní

vodičského preukazu (dátum spáchania skutku dňa 16. 12. 2016). Zákaz činnosti bol obžalovanému
uložený v roku 2016 v súvislosti s uvedeným skutkom zo dňa 16. 12. 2016, za ktorý bol odsúdený
Okresným súdom Liptovský Mikuláš sp. zn. 0T/70/2016 zo dňa 17. 12. 2016 pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest zákazu činnosti
na 24 mesiacov. Podľa lustrácie GP v zozname trestných konaní vedených proti osobám v SR sa proti

obžalovanému nevedie žiadne iné trestné konanie. Rovnakému záveru zodpovedá aj lustrácia trestných
konaní v databáze súdov. V odpise registra trestov má obžalovaný tri záznamy, pri ktorých sa na neho
hľadí, akoby nebol odsúdený (dva prečiny nebezpečného vyhrážania v konaniach z roku 2008 a 2014, v
oboch prípadoch bolo uložené ochranné ambulantné protialkoholické liečenie), pričom pre toto konanie
je významným odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 0T/70/2016 zo

dňa 17. 12. 2016, právoplatný dňa 17. 12. 2016, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa§ 289 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere na 6 mesiacov s podmienečným
odkladom a skúšobnou dobou na 2 roky a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd u obžalovaného vyhodnotil povahu spáchaného trestného činu, osobu páchateľa a možnosti jeho
nápravy. Obžalovaný sa svojím konaním dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok. Pri ukladaní

trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom obžalovanému bolo možné priznať jednu
poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, keďže sa k spáchaniu trestného
činu priznal a úprimne ho oľutoval. Priťažujúca okolnosť u obžalovaného nebola zistená žiadna (pri
predchádzajúcich odsúdeniach sa obžalovaný osvedčil a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený).

Pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností sa v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znižuje
horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, t. j. súd mohol ukladať trest odňatia
slobody až na osem mesiacov.

Po vykonanom dokazovaní o treste súd dospel k záveru, že po zohľadnení poľahčujúcej okolnosti

prihliadajúc na deklarovaný postoj obžalovaného k spáchanému skutku, ku ktorému sa priznal a
zároveň ho úprimne oľutoval, jeho náhľad na trestnú činnosť a osobu obžalovaného by uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody bolo neprimerane prísnym druhom trestu a postačujúcim
trestom je trest odňatia slobody, ktorého výkon bude podmienečne odložený, a to v hornej polovici
upravenej trestnej sadzby, t. j. na šesť mesiacov. Z vykonaného dokazovania niet pochybností o

tom, že obžalovaný už bol právoplatne odsúdený za skutok spáchaný pod vplyvom alkoholu a v
súvislosti s vedením motorového vozidla, hoci pri hodnotení priťažujúcich okolností na toto odsúdenie
nemožno prihliadať, pretože sa osvedčil. Pre túto výmeru sa súd rozhodol z dôvodu, že hoci prevažujú
poľahčujúce okolnosti a horná hranica trestnej sadzby sa v dôsledku toho znížila, súd pri hodnotení
osoby obžalovaného nemôže opomenúť, že sa už druhý krát ocitá pred súdom pre rovnaký trestný čin,

teda prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný
sa tejto trestnej činnosti dopustil opakovane, preto súd ukladal trest v hornej polovici upravenej trestnej
sadzby. Keďže súd podmienečne odložil trest odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, zároveň
určil skúšobnú dobu v súlade s ustanovením § 50 ods. 1 Trestného zákona v prvej polovici zákonom
ustanovenej sadzby na dva roky, ktorú vzhľadom na výmeru podmienečne odloženého trestu odňatia

slobody nie je podľa názoru súdu potrebné ukladať v dlhšom trvaní. Dĺžka skúšobnej doby má slúžiť na
to, aby v priebehu jej plynutia obžalovaný preukázal, že sa účel uloženého trestu dosiahol aj bez jeho
výkonu a je schopný v tomto čase viesť riadny život.

Obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla, preto mu súd

uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 6 rokov. Pri jeho výmere
zohľadnil najmä ustanovenie § 61 ods. 3 Trestného zákona účinného od 1. 11. 2011, kedy uloženie
trestu zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v § 61 ods. 2 (jeden rok až desať
rokov, t. j. najmenej na 5 rokov, 6 mesiacov a 1 deň) je nevyhnutné a obligatórne, ak súd odsudzuje
páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako

vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin odsúdený. Zahladenie predchádzajúceho
odsúdenia (Okresným súdom Liptovský Mikuláš sp. zn. 0T/70/2016) na to nemá vplyv (§ 61 ods. 7
Trestného zákona). Pri určení doby trestu zákazu činnosti prihliadal súd na osobu páchateľa, mieru
jeho ovplyvnenia návykovou látkou, dobu, ktorá uplynula od predchádzajúceho odsúdenia, ako aj to,
že pri ukladaní trestu zákazu činnosti podľa § 61 ods. 3 Trestného zákona, súd v budúcnosti nemôže

podmienečne upustiť od výkonu jeho zvyšku, čo znamená, že obžalovaný ho bude musieť vykonať v
celej uloženej výmere 6 rokov.Súd je presvedčený, že takto uložené tresty sú primerané a spravodlivé a dostatočne splnia svoj
účel, najmä, že obžalovanému zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Vytvoria podmienky na jeho
prevýchovu a povedú ho k tomu, aby preukázal nielen celej spoločnosti, ale aj sebe, že je schopný

počas skúšobnej doby a aj po jej uplynutí viesť riadny život. Z týchto dôvodov má súd za to, že uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo prísnejšieho podmienečného trestu odňatia slobody,
vrátane prísnejšieho trestu zákazu činnosti nie je nevyhnutné a účel generálnej, ale najmä individuálnej
prevencie dostatočne splnia tresty v uloženej výmere.

Pokiaľ sa týka návrhu prokuratúry na uloženie probačného dohľadu v skúšobnej dobe a obmedzenia v
zmysle § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, spočívajúcom v zákaze požívania alkoholických nápojov
počasskúšobnejdoby,súdsastakýmtonávrhomnestotožnilzviacerýchdôvodov.Argumentáciamierou
ovplyvnenia alkoholom (obžalovaný mal v čase vedenia motorového vozidla v krvi 3,44 promile alkoholu)
pre rozhodnutie o uložení probačného dohľadu a s tým súvisiaceho obmedzenia alebo povinnosti nemá
význam.

Znenie § 50 ods. 2 Trestného zákona účinného pred dátumom 1. 1. 2019, umožňovalo uložiť
obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 alebo ods. 4 smerujúce k tomu, aby obžalovaný
viedol riadny život, ktorých kontrolu vykonáva probačný a mediačný úradník. V dôsledku novely účinnej
od 1. 1. 2019 nie je možné uložiť tieto primerané povinnosti alebo obmedzenia (okrem povinnosti

nahradiť škodu spôsobenú trestným činom v skúšobnej dobe podľa svojich schopností alebo zaplatiť
dlh alebo zameškané výživné). Trestný zákon v § 51 ods. 1 určuje, že možno za podmienok uvedených
v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi
súd zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Z dôvodovej správy k §
51 ods. 1 Trestného zákona vyplýva, že „v tomto ustanovení je zakotvený nový inštitút, podmienečný

odklad výkonu trestu s probačným dohľadom, ktorý je vlastne určitou modifikáciou trestu odňatia slobody
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu. Vykonávať ho budú probační a mediační úradníci v
zmysle zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch. Tento druh trestu by mal byť
ukladaný najmä v tých prípadoch, keď sa bude vyžadovať určitá prísnejšie zameraná kontrola uložených
obmedzení a povinností.“ Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu súd

zároveň uloží (nie je tu možnosť, ale povinnosť súdu takto postupovať) obmedzenia alebo povinnosti,
ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Z uvedených citácií Trestného zákona a dôvodovej správy, resp.
komentára k Trestnému zákonu vyplýva, že uložiť obmedzenie podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného
zákona je možné len za súčasného uloženia probačného dohľadu podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona,
ktorým sa však už zákonodarcom sledovalo jeho ukladanie najmä v prípadoch, keď sa bude vyžadovať

určitá prísnejšie zameraná kontrola uložených obmedzení a povinností., čo je vzhľadom na trestnú
sadzbu stanovenú § 289 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého páchateľovi tohto trestného činu hrozí
trest odňatia slobody „až na jeden rok“, absolútne neprimeraným opatrením a obmedzením.

Uloženie probačného dohľadu s uvedeným obmedzením spočívajúcom v zákaze požívania

alkoholických nápojov ako súčasť probačného dohľadu obžalovanému má nepochybne zámer vplývať
na obžalovaného T. W. tak, aby nepožíval alkoholické nápoje počas skúšobnej doby pod hrozbou
vyslovenia o neosvedčení sa a nariadenia výkonu trestu odňatia slobody, čo však pri vyššie uvedenej
trestnejsadzbeauloženejvýmereskúšobnejdobyna2rokypodľanázorusúdupredstavujeneprimeraný
zásahdoprávobžalovaného.Vtomtoprípaderozhodujúcimúčelomukladanéhotrestujenajmäzabrániť

obžalovanému, aby sa dopúšťal akejkoľvek trestnej činnosti, resp. najmä trestnej činnosti v súvislosti
s vedením motorového vozidla. Najúčinnejším prostriedkom pre dosiahnutie tohto účinku je uloženie
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorá v tomto prípade je až 6 rokov, preto súd nevidí
žiaden racionálny dôvod pre uloženie probačného dohľadu a zároveň obmedzenia požívať alkoholické
nápoje obžalovaným počas skúšobnej doby 2 rokov, pretože zo spisového materiálu nevyplývajú ani

žiadne priestupky, či právoplatné odsúdenia pre konanie pod vplyvom alkoholických nápojov po dátume
17. 12. 2016, nie sú indikované ani žiadne prehrešky z občianskeho života obžalovaného vyplývajúce
zo správy o povesti z obce, ktorých by sa dopustil pod vplyvom alkoholu. Z týchto dôvodov nie je
dôvod obmedzovať obžalovaného na požívaní alkoholu v jeho súkromnom živote (požitie alkoholu v
domácom prostredí, rodinné oslavy, návšteva pohostinského zariadenia, a pod.), pretože spáchanie

skutku pod vplyvom alkoholu bolo jediným za posledných 6 rokov a skutočnosť, že sa obžalovaný
opakovane dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, je už zohľadnená vo výmere
ukladaného trestu odňatia slobody, dĺžke skúšobnej doby a najmä v dobe trestu zákazu činnosti viesť
motorovévozidlá,ktorýboluloženývhornejpolovicizákonomstanovenejsadzby.Potrebauloženia,čiužobmedzeniapožívaniaalkoholickýchnápojovaleboochrannéhoopatrenia(liečenia),nebolapreukázaná
žiadnou lekárskou správou, žiadnym znaleckým úkonom a nevyplýva zo žiadneho listinného dôkazu
predloženého prokurátorom spolu s obžalobou a spisovým materiálom zabezpečeným v priebehu

prípravného konania alebo prečítaného na hlavnom pojednávaní.

Napokon súd považuje za potrebné poukázať na to, že skutočnosť, že obžalovaný spáchal skutok pod
vplyvom návykovej látky - alkoholu, je samotným znakom skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky tvoriacim jej objektívnu stránku, kedy páchateľ vykonáva činnosť v stave

vylučujúcom spôsobilosť v dôsledku požitia alkoholu a pod jeho vplyvom. Súd preto vidí vo všeobecnosti,
aj pri individuálnom posúdení okolností tohto prípadu, opodstatnenie pre uloženie takého obmedzenia
primárne v prípadoch, ak by sa páchateľ dopustil iného protiprávneho konania (okrem prečinu ohrozenia
podvplyvom návykovejlátky)za súčasného ovplyvnenia návykovou látkou (alkoholom), ktorá mala vplyv
na to, že sa vôbec dopustil tohto protiprávneho konania (napr. prečin výtržníctva, ublíženia na zdraví,
nebezpečného vyhrážania, poškodzovania cudzej veci, a podobne), avšak nie za situácie, keď inak

bežná činnosť (vedenie motorového vozidla) z dôvodu ovplyvnenia návykovou látkou mení charakter
konania páchateľa na protiprávne a to tým, že tvorí obligatórny znak skutkovej podstaty trestného činu,
bez splnenia ktorého by páchateľovo konanie vôbec nebolo trestným. Obdobným spôsobom uvažuje aj
dôvodová správa, resp. komentár k ustanoveniu § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, podľa ktorého
zákaz požívania alkoholických nápojov alebo iných návykových látok, sa bude ukladať predovšetkým v

prípadoch, keď sa páchateľ dopustil trestného činu pod vplyvom takýchto látok alebo v súvislosti s ich
zaobstarávaním alebo požívaním. Vzhľadom na uvedené súd nezistil dôvody pre uloženie probačného
dohľadu a obmedzenia spočívajúcom v zákaze požívania alkoholických nápojov počas skúšobnej doby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom

Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.