Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší Správny súd
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Elena Berthotyová, PhD.
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 10Asan/15/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201747
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:1019201747.1
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): Obec Nová
Kelča, so sídlom: 094 02 Nová Kelča č. 72, IČO: 00 332 623, právne zastúpený: Advokátska kancelária
- JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s. r. o., so sídlom: Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou,
IČO: 47 245 034, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom: Ružová dolina 10,
821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
13927-3000/2018 zo dňa 09. septembra 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave č. k.: 5S/288/2019-42 zo dňa 10. marca 2020, takto
r o z h o d o l :
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .
II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie pred orgánom verejnej správy
1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný uložil žalobcovi pokutu vo výške 32 747,55 eur podľa § 182
ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z. z.“) za to, že žalobca podľa §
182 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. zvolenou formou kombinácie v napadnutom rozhodnutí
uvedených uzatvorených zmluvných vzťahov neoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2 písm.
c) zákona č. 343/2015 Z. z., čím sa pri obstaraní stavby: súpisné číslo XXX, „Bytový dom 12 b. j. -
nájomné byty v obci Nová Kelča“, list vlastníctva č. XXXX, k. ú. N. K., spolu s technickou vybavenosťou,
zastavaným pozemkom a pozemkom s technickou vybavenosťou 1 - tak ako sú tieto pojmy definované
v Kúpnej zmluve zo dňa 14.02.2019 (ďalej len „predmet zákazky“) vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu na
predmet zákazky spôsobom alebo postupom ustanoveným zákonom č. 343/2015 Z. z., a teda konal v
rozpore s § 10 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z.
2. Žalovaný rozhodnutie doručoval žalobcovi elektronicky do vlastných rúk v zmysle § 32 ods. 5 písm.
b) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o e-Governmente“). Ako vyplýva z elektronickej
doručenky, ktorá je súčasťou priloženého administratívneho spisu, toto rozhodnutie bolo žalobcovi
doručené do vlastných rúk dňa 10.09.2019.
3. Žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti prvostupňového rozhodnutia č. 13927-3000/2018 zo
dňa 09.09.2019, voči ktorému je prípustný rozklad podľa § 61 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov na Úrade pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10,
821 09 Bratislava, do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Žalobca podal rozklad dňa 26.09.2019. Žalovaný
listom zo dňa 26.11.2019 oznámil žalobcovi, že o podanom rozklade nebude rozhodovať, pretože bol
podaný po zákonom stanovenej lehote. Zároveň oznámil žalobcovi, že jeho podanie neodôvodňuje
obnovu konania ani zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.II.
Konanie pred správnym súdom
4. Žalobca podal na správnom súde všeobecnú správnu žalobou, ktorou sa domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (žalovaného) č. 13927-3000/2018 zo dňa
09.09.2019. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie prvostupňového orgánu považoval za vydané
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj na základe nesprávneho vyhodnotenia
skutkových okolností prípadu. Žalobca zároveň uviedol, že správny orgán príslušný na rozhodnutie o
rozklade v rozpore so zákonom odmietol prejednať rozklad žalobcu, podaný v zákonnej lehote. Ohľadom
tohto žalobného bodu uviedol, že správnymi orgánmi nebolo pri posudzovaní doručenia prvostupňového
rozhodnutia žalobcovi do vlastných rúk aplikované ustanovenie § 32 ods. 5 písm. c) zákona o e-
Governmente. V dôsledku neaplikovania tohto ustanovenia žalobca nestihol zákonnú lehotu na podanie
riadneho opravného prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu.
5. Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13927-3000/2018 zo dňa 09. septembra 2019, ako neprípustnú
v správnom súdnictve odmietol.
6. Správny súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom súdneho prieskumu malo byť v
tomto prípade rozhodnutie žalovaného, ktoré má povahu prvostupňového rozhodnutia. Voči tomuto
rozhodnutiu bol prípustný opravný prostriedok (rozklad). Žalobca však pri podaní rozkladu nedodržal
zákonnú lehotu na jeho podanie, keďže ho prvostupňovému správnemu orgánu doručil do elektronickej
schránky až dňa 26.09.2019, t. j. na šestnásty deň po doručení prvostupňového rozhodnutia žalovaného
žalobcovi. Napadnuté prvostupňové rozhodnutie žalovaného bolo podľa doručenky nachádzajúcej sa
v administratívnom spise žalovaného doručené do elektronickej schránky žalobcu dňa 10.09.2019 o
15 hodine, 59 minúte a 29 sekunde. Vzhľadom na zmeškanie lehoty je predmetná žaloba vylúčená
zo súdneho prieskumu v zmysle § 7 písm. a) SSP, pre nevyčerpanie riadneho opravného prostriedku
ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Z tohto dôvodu správny súd žalobu odmietol.
III.
Konanie na kasačnom súde
7. Žalobca (sťažovateľ) podal proti uzneseniu krajského súdu v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť
z dôvodov, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby
uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Odôvodnenie kasačnej sťažnosti spočíva v nesprávnej (resp. chýbajúcej) aplikácii ustanovenia
§ 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente v spojení s § 24 ods. 1 správneho poriadku,
pri posudzovaní zákonnosti elektronického doručenia sťažovateľovi do vlastných rúk. Žalovaný mal
nesprávne (nezákonne) doručovať preskúmavané prvostupňové rozhodnutie, pretože sťažovateľovi
najskôr nebola doručená notifikácia a až následne samotné rozhodnutie. Zároveň bola správa, ktorej
obsahom bolo preskúmavané rozhodnutie, doručená do elektronickej schránky bez toho, aby bolo jej
prijatie potrebné potvrdiť elektronickou doručenkou. Vzhľadom na uvedené má sťažovateľ za to, že
doručenie nebolo zákonne vykonané, v dôsledku čoho by nemalo ani spôsobovať začatie plynutia lehoty
na podanie opravného prostriedku.
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu
použitú v konaní pred krajským súdom, kde poukázal na skutočnosť, že preskúmavané rozhodnutie
bolo riadne doručené do vlastných rúk prostredníctvom elektronickej schránky, o čom svedčí doručenka
založená v administratívnom spise. Vzhľadom na riadne doručenie predmetného rozhodnutia začala
sťažovateľovi plynúť lehota na podanie opravného prostriedku, ktorú nedodržal. Žalovaný uzavrel,
že krajský súd podľa neho rozhodol správne, keď odmietol správnu žalobu, pretože prvostupňové
rozhodnutie, proti ktorému nebol uplatnený riadny opravný prostriedok nepodlieha súdnemu prieskumu.
IV.
Konanie pred kasačným súdom
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“)
preskúmal vyššie napadnuté uznesenie správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti a dospel
jednomyseľne k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobcu je potrebné zamietnuť. Jeho pôsobnosť pre totokonanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP a § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o súdoch“).
V.
Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
Podľa § 441 SSP v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.
Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje
sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo
márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát
o tom nedozvedel
Podľa § 32 ods. 5 písm. c) zákona o e-Governmente ak nie je adresátom orgán verejnej moci a
nedoručuje sa do vlastných rúk, deň bezprostredne nasledujúci po uložení elektronickej úradnej správy.
VI.
Právne posúdenie veci kasačným súdom
11. V samotnej správnej žalobe sťažovateľ namietal nezákonnosť doručovania rozhodnutia žalovaného.
Sťažovateľ však za vadu doručovania v dobe podania správnej žaloby považoval len skutočnosť, že
moment doručenia mal byť po správnosti posúdený podľa § 32 ods. 5 písm. c) zákona o e-Governmente.
Uvedené odôvodnil tým, že v správnom konaní nevystupoval ako orgán verejnej správy a zároveň v
moment doručenia rozhodnutia do elektronickej schránky (teda dňa 10.09.2019 o 16 hodine, 47 minúte
a 35 sekunde) už bolo po pracovnej dobe, kedy túto správu už nemohol otvoriť žiaden zo zamestnancov
sťažovateľa. V dôsledku toho sa za moment doručenia rozhodnutia nemá pokladať deň 10.09.2019, ale
až nasledujúci deň, teda 11.09.2019. Pri posúdení doručenia v zmysle tohto ustanovenia by bol opravný
prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu podaný včas.
12. Sťažovateľ, na rozdiel od námietok uplatnených v správnej žalobe, odôvodňuje svoju kasačnú
sťažnosť inými skutkovými a právnymi okolnosťami. Podstatou sťažnosti je, na rozdiel od správnej
žaloby,nesprávna(resp.chýbajúca)aplikáciaustanovenia§32ods.5písm.b)zákonaoe-Governmente
v spojení s § 24 ods. 1 správneho poriadku, pri posudzovaní zákonnosti elektronického doručenia
sťažovateľovi do vlastných rúk správnym súdom. Podľa sťažovateľa správny súd nevzal do úvahy
jednak, že preskúmavané rozhodnutie bolo doručené do elektronickej schránky žalovaným bez
predchádzajúceho doručenia notifikácie a tiež, že pre otvorenie tejto správy v elektronickej schránke
nebolo potrebné potvrdiť jej prijatie prostredníctvom elektronickej doručenky. V dôsledku uvedeného
sťažovateľ považuje začatie plynutia lehoty na podanie opravného prostriedku proti preskúmavanému
rozhodnutiu za nesúladné s ustanovením § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente.
13.Akoužkasačnýsúdzhrnulvyššie,skutočnostinamietanésťažovateľomvsprávnejžalobeakasačnej
sťažnosti sú podstatne odlišné. Aplikáciu ustanovenia § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente
zákonodarca predpokladá za situácie kedy subjekt, ktorému je elektronická úradná správa doručovaná
nie je orgánom verejnej moci a súčasne je táto správa určená na doručenie do vlastných rúk podľa
osobitného predpisu. Ustanovenie § 32 ods. 5 písm. c) zákona o e-Governmente na druhú stranu
predpokladá situáciu, kedy adresátom elektronickej úradnej správy tiež nie je orgán verejnej moci, avšak
správa sa nedoručuje do vlastných rúk. Z- uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ sa domáha preskúmania
rozhodnutia správneho súdu z dôvodu, ktorý nebol predmetom konania o správnej žalobe. V kasačnej
sťažnosti teda sťažovateľ vybočuje z argumentačných medzí, ktoré určil pri podaní žaloby právnou
kvalifikáciou namietaného porušenia ustanovenia zákona pri elektronickom doručovaní.
14. Svoje závery sťažovateľ dokonca aj preukazuje novými dôkaznými prostriedkami, keď na príklade
doručovania písomností v tomto súdnom konaní hodnotí postup správnych orgánov pri doručovaní
preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu. Novým tvrdením sťažovateľa je aj skutočnosť, že mu
nebola najskôr doručená notifikácia o uložení elektronickej správy a až následne samotná elektronická
správa, ktorej predmetom bolo rozhodnutie žalovaného. V tomto prípade sťažovateľ tiež zásadne
vybočuje z rozsahu skutkových tvrdení, než stanovil v konaní pred prvostupňovým súdom.
15. Uvedené je podstatné, pretože § 441 SSP explicitne ustanovuje, že novoty v kasačnom konaní sú
prípustné len na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. V tomto kontexte
kasačný súd odkazuje na svoj skorší rozsudok sp. zn. 5Sžrk/5/2019 zo dňa 28.10.2021: „...A tedazmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej žalobe je jednoznačné stanovenie rámca
(obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom stanovenej na podanie správnej
žaloby, t. j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej
nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu,
a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený,
žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné
body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani
ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky sp. zn. 8 Azs 134/2005). Možno teda konštatovať, že od miery precizovania žalobných bodov
závisí, akej ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane.
S uvedeným úzko súvisí ust. § 441 S.s.p., v zmysle ktorého v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať
nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podanej kasačnej sťažnosti. V zmysle § 441 S. s. p., novoty v kasačnom konaní zásadne nie sú
prípustné, keďže ide o mimoriadny opravný prostriedok a režim koncentrácie sporu nepripúšťa od istej
fázy uplatňovanie práva novôt. Preto všetky skutočnosti a dôkazy tieto skutočnosti preukazujúce musí
sťažovateľ uviesť a navrhnúť už v konaní pred krajským súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené musel
kasačný súd konštatovať, že uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.
nebol dôvodný.“
16. Vzhľadom na právne závery uvedené vo vyššie citovanom rozsudku dospel kasačný súd k tomu,
že sťažnostný bod v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP je nedôvodný. Sťažovateľ v jeho odôvodnení
uviedol skutočnosti, ktoré neboli predmetom správnej žaloby, o ktorej rozhodol správny súd napadnutým
uznesením. Rovnako to platí aj o sťažnostnom bode podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, pretože aj tento
sťažovateľ oprel o rovnaké argumenty.
17. Kasačný súd záverom pre úplnosť uvádza, že krajský súd rozhodol vecne správne keď žalobu
odmietol v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP, keďže smeruje proti prvostupňovému rozhodnutiu proti
ktorému nebol využitý riadny opravný prostriedok. Ustanovenie § 7 SSP zreteľne vypočítava veci, ktoré
sú vylúčené zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Hneď prvou z týchto vecí sú právoplatné
rozhodnutia orgánov verejnej správy, proti ktorým účastník správneho konania nevyčerpal všetky
riadne opravné prostriedky. Ide o najtypickejší prejav zásady subsidiarity správneho súdnictva, ktorá
vyjadruje preferenciu prostriedkov administratívneho práva pred súdnym prieskumom pri odstraňovaní
nezákonnosti.
18. Predmetom konania pred krajským súdom bolo v tomto prípade preskúmanie zákonnosti
právoplatného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, proti ktorému však nebol využitý riadny
opravný prostriedok - rozklad. Sťažovateľ síce neúmyselne, avšak objektívne a preukázateľne, nestihol
lehotu na jeho uplatnenie. Ustanovenie procesných lehôt je vyjadrením pôvodne rímskoprávnej zásady
„vigilantibus iura scripta sunt“, teda „práva patria len bdelým", ktorá je rešpektovaná naprieč celým
právnym poriadkom. Táto zásada má opodstatnenie v tom, že subjekty práva podporuje v aktívnom
uplatňovaní svojich subjektívnych práv (vrátanie využitia možnosti podania opravných prostriedkov),
keďže je práve na ich zodpovednosť zanedbanie alebo podcenenie plynutia času v práve, s ktorými
právny poriadok spája určité právne následky. Inými slovami, každý by si mal počínať tak, aby riadne
a včas uplatnil svoje práva, inak bude sám zodpovedný za vzniknuté následky. V tomto prípade je
dôsledkom neuplatnenia práva na podanie opravného prostriedku včas vylúčenie veci zo správneho
súdnictva, a teda následné odmietnutie správnej žaloby v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
VII.
Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
19.Kasačnýsúddospelkzáveru,žekrajskýsúdneporušilzákon,keďsprávnužalobuodmietol.Kasačná
sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s § 461 SSP zamietol.
20. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 467
ods. 4 SSP a analogicky podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri odmietnutí žaloby.21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne (§
147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.