Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. máj 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119408376
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:6119408376.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.DanouFarkášovouvprávnejvecižalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom B. A. XXX, XXX XX B., právne zastúpeného JUDr. Lukášom Polákom, advokátom so sídlom
Hlavná 137, 080 01 Prešov, IČO: 50 170 759, proti žalovanému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E.
XX, právne zastúpenému JUDr. Vieroslavou Vočkovou, advokátkou so sídlom Slovenská 69, 080 01
Prešov, v spore o zaplatenie 4.806 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.691 Eur, a to v mesačných splátkach vo výške 200 Eur
splatných vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až
do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu zamieta.

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,60 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica žiadal, aby súd vydal platobný
rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 4.806 Eur z dôvodu, že žalobcovi ako
podielovému spoluvlastníkovi bytu číslo XX nachádzajúcom sa na 1. poschodí vo vchode číslo XX, ulica

F., v bytovom dome súpisné číslo XXXX nebolo umožnené byt ako podielovému spoluvlastníkovi užívať.
Predmetný byt užíva výlučne žalovaný, pričom žalobcu doň odmieta vpustiť. Z tohto dôvodu vznikol
žalobcovi nárok na úhradu v celkovej výške 4.806 Eur bez energií za obdobie od 30. októbra 2017 do 29.
októbra 2019, čo preukázal priemernou výškou trhovej hodnoty nájmu predmetného bytu vystaveného
dňa 23. októbra 2019 realitnou kanceláriou.

2. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica vydaného v rámci upomínacieho konania

spisová značka 8Up/1433/2019 zo dňa 21. novembra 2019 súd uložil žalovanému, aby do pätnástich
dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi istinu vo výške 4.806 Eur alebo aby v tej
istej lehote podal odpor s odôvodnením.

3. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote dňa 16. decembra
2019 odpor, v ktorom uviedol, že ponuku na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu prednesenú žalobcom
neprijal z dôvodu, že nezodpovedala reálnej trhovej hodnote predmetného bytu. V uvedenom byte má od

narodenia až po súčasnosť nepretržite trvalý pobyt, pričom súrodenci ako bývalí spoluvlastníci, rovnako
aj žalobca nikdy nenamietali, že býva na adrese trvalého pobytu aj spolu so svojou rodinou, postaral sa
o ich spoločného otca. Platil všetky poplatky, ako aj nájom, poplatky súvisiace s údržbou bytu a bytovky,ako aj úhradu do bytového fondu a to včas a riadne. Má za to, že vstup do predmetnej nehnuteľnosti
ostatným spoluvlastníkom nijako neznemožňoval, nakoľko nikdy ho o to nežiadali.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil
tento skutkový stav:

5. Z výpisu z Listu vlastníctva číslo XXXXX, okres Prešov, obec F., katastrálne územie F. mal súd za
preukázané, že žalobca a žalovaný sú vedení ako podieloví spoluvlastníci bytu číslo XX, vo vchode

XX, na 1. poschodí, súpisné číslo XXXX, G. F. XXXX/XXX, bytový dom, to žalobca v podiele 2/3 a
žalovaný v podiele 1/3. Medzi stranami sporu prebieha konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v senáte 11C na Okresnom súde Prešov.

6. Ponukou na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu zo dňa 29. marca 2019 vyzval žalobca žalovaného
na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu, a to za sumu v celkovej výške 23.000 Eur. Túto sumu

žalovaný odpoveďou zo dňa 03. apríla 2019 neprijal, nakoľko požadoval cenu titulom odpredaja jeho
spoluvlastníckeho podielu v hodnote polovice ceny bytu, a to sumu 45.000 Eur. Rovnako tak neprijal
ponuku na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu zo dňa 23.07.2019, ktorú odmietol listom zo dňa
07.08.2019.

7. Dňa 07. decembra 2018 bola podpísaná Zmluva o postúpení pohľadávky v súlade s § 524
Občianskeho zákonníka medzi postupcom D. B. a postupníkom A. B., predmetom ktorej bolo postúpenie
pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu číslo XX G. X. F. D. D. H. XX G. I. F., a
to pomerne k výške všeobecnej hodnoty nájmu pri podiele 1/3 k celku bytu za obdobie od 30.10.2017
do 07.12.2018, a to za odplatu vo výške 10 Eur.

8. Dňa 16.07.2019 bola podpísaná Zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom J. B. a
postupníkom A. B. vo výške bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu číslo XX G. X. F. D. D. H. XX
G. I. F., a to v pomernej výške všeobecnej hodnoty nájmu pri podiele 1/3 k celku bytu za obdobie od
30.10.2017 do 16.07.2019 za odplatu 10 Eur.

9. Dňa 30. mája 2019 bola podpísaná Zmluva o prevode vlastníctva k bytu a zmluva o prevode
nehnuteľností medzi kupujúcim A. B. a predávajúcim J. B., predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel
k bytu číslo XX nachádzajúcom sa na 1. poschodí vo vchode číslo XX G. I. F. v bytovom dome so
súpisným číslom XXXX, a to podiel o veľkosti 1/3 k celku. Žalobca zároveň nadobudol Darovacou
zmluvou D. XXXX/XXXX, ktorej vklad bol povolený dňa 07. decembra 2018 spoluvlastnícky podiel vo

výške 1/3 od darcu D. B.. Žalobca súdu predložil potvrdenie o trhovej hodnote nájmu nehnuteľností zo
dňa23.októbra2019vystavenéspoločnosťouArcheusrealitycenter,s.r.o.,zobsahuktoréhovyplýva,že
hodnota nájmu, vrátane energií sa pohybovala za obdobie od november 2017 do decembra 2017 v sume
400-430 Eur za mesiac, za obdobie od januára 2018 do decembra 2018 430-450 Eur mesačne a za
obdobie január 2019 až október 2019 450-490 Eur mesačne. Žalobca súdu predložil predpis mesačných

platieb spojených s užívaním bytu účinný od 01.06.2019, kde celková úhrada nákladov spojených s
užívaním bytu predstavuje sumu 150,85 Eur. Vo svojom žalobnom návrhu žalobca odrátal z obvyklej
trhovej ceny nájmu priemernú cenu za energie za predmetné obdobie vo výške 150 Eur na mesiac tak,
ako to uviedol správca bytového domu podľa predloženého predpisu. Žalobca súdu predložil doklad
číslo PP 1245, z obsahu ktorého vyplýva, že zaplatil nedoplatok za nájom vo výške 280,75 Eur v zmysle

upomienky správcu bytového domu Bytové družstvo Prešov so sídlom Bajkalská 30, Prešov a zároveň
zaplatil poplatok za vydanie potvrdenia v sume 4 Eur. Rovnako súdu predložil pokladničný doklad PP
1248 o úhrade nájmu vo výške 104,07 Eur zo dňa 22.07.2020.

10. V spore sa bolo potrebné zaoberať kompenzačnou námietkou, ktorú vzniesol žalovaný na súdom

nariadenom pojednávaní a doplnil ju v písomnom podaní zo dňa 18. septembra 2020, v ktorom žiadal
započítať celkovú sumu 1.265,09 Eur. Uviedol, že žalobca neuhrádzal platby pre VSE a SPP, ako aj
pre správcu bytového domu vo forme úhrad zálohových platieb, celkovo tak dlh titulom SPP a VSE v
podiele 2/3 prislúchajúceho na žalobcu predstavuje sumu 150,09 Eur a zároveň je potrebné zohľadniť
povinnosť žalobcu ako podielového spoluvlastníka predmetného bytu uhrádzať príspevok v celkovej

výške za obdobie od 01.06.2017 až do apríla 2020 do fondu prevádzky opráv a údržby, kde podiel
žalobcu vypočítaný ako 2/3 predstavuje spolu sumu 1.115 Eur. V rámci kompenzačnej námietky túto
žiadal žalovaný zohľadniť.11. Právny zástupca žalobcu žiadal na súdom nariadenom pojednávaní žalobe v celom rozsahu
vyhovieť. Poukázal na to, že žalobca svoj nárok zdokladoval príslušnými listinnými dôkazmi. Právna
zástupkyňa žalovaného žiadala návrh zamietnuť z dôvodov, ktoré uvádzal žalovaný vo svojich

písomných podaniach. Ak by súd bol opačného názoru, žiadala v tomto spore zohľadniť kompenzačnú
námietku, ktorú v spore vzniesol žalovaný.

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
Podľa § 136 ods. 1 až 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

Podľa § 137 ods. 1 až 2 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa § 139 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou
rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa
väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o

dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a to z výpisu z Listu vlastníctva číslo XXXXX,
okres Prešov, obec F., katastrálne územie F. podielové spoluvlastníctvo strán sporu k bytu číslo XX,
vo vchode XX, 1. poschodie, v bytovom dome E. H. XXXX G. F. XXXX/XXX, a to žalobcu v podiele

2/3 a žalovaného v podiele 1/3 k celku. Žalobca svoje podiely nadobudol uzatvorením kúpnej zmluvy
medzi predchádzajúcim podielovým spoluvlastníkom J. B., ktorý zmluvou o prevode vlastníctva k bytu
podpísanej dňa 30. mája 2019 previedol svoj podiel o veľkosti 1/3 k celku, k bytu číslo XX, G. X. F., D.
D. H. XX, G. I. F. na žalobcu. D. B. darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 07. decembra
2018 pod číslom D. XXXX/XXXX darovala svoj podiel žalobcovi. Zmluvou o postúpení pohľadávky,

ktorá bola uzatvorená dňa 07. decembra 2018 previedol postupca D. B. na postupníka (v spore
žalobcu) pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu číslo XX, a to v pomernej výške
všeobecnej hodnoty nájmu pri podiele 1/3 k celku bytu za obdobie od 30.10.2017 do 07. decembra 2018.
Obdobne tak urobil postupca J. B., ktorý zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.07.2019 postúpil
pohľadávku v pomernej výške všeobecnej hodnoty nájmu pri podiele 1/3 k celku bytu za obdobie od

30.10.2017 do 16.07.2019 priamo na žalobcu.

14. Žalobca súdu preukázal svoj žalobný návrh potvrdením vystaveným spoločnosťou Archeus, a to
potvrdením o trhovej hodnote nájmu nehnuteľnosti, kde za obdobie november 2017 do decembra 2017
sa obvyklá hodnota nájmu pohybovala od 400 do 430 Eur, za január 2018 do decembra 2018 430-450

Eur a za obdobie od januára 2019 do októbra 2019 vo výške 450 - 490 Eur. Táto trhová hodnota
nájmu je vrátane energií. Žalobca súdu predložil predpis mesačných platieb spojených s užívaním bytu
za obdobie od 01.06.2019, kde v zmysle zmluvy o výkone správy a stanov družstva je stanovená
mesačná platba spojená s užívaním bytu na ulici F. XX F. vo výške 150,85 Eur. Žalobca v žalobnom
návrhu nepožaduje od žalovaného priemernú cenu za energie za predmetné obdobie vo výške 150 Eur

na mesiac tak, ako je to uvedené v potvrdení správcu bytového domu. Od žalovaného tak požaduje
všeobecnú výšku nájmu bez energií za obdobie od 30. októbra 2017 do 29. októbra 2019. Túto výšku
žalobca vypočítal priemerným nájomným za obdobie od novembra 2017 do decembra 2017, čo je 2
mesiace priemerná výška nájmu predstavuje 415 Eur, spolu sumu 830 Eur, za obdobie od 01. januára
2018 do decembra 2018 priemerné nájomné predstavuje sumu 440 Eur, za 12 mesiacov ide o sumu

5.280 Eur. Pokiaľ ide o obdobie od januára 2019 do októbra 2019 spoločnosť Archeus reality center
uviedla priemernú hodnotu nájmu 450 - 490 Eur na mesiac, čo v priemere zodpovedá sume 470 Eur,
za 10 mesiacov je to suma 4.700 Eur. Spolu ide o sumu 10.810 Eur, od ktorej žalobca odrátal celkovo
za 24 mesiacov po 150 Eur mesačne, ako to vyplýva z predpisu mesačných platieb správcu bytovéhodomu, t.j. odrátal z tejto sumy sumu 3.600 Eur, čo predstavuje sumu 7.210 Eur. Podiel 2/3 žalobcu na
predmetnom byte dosahuje sumu 4.806 Eur.

15. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/184/2010 zo dňa 27. októbra
2010 Najvyšší súd uviedol: ,, Odvolací súd správne posudzoval uplatnený nárok podľa § 137 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Zároveň správne
interpretoval toto ustanovenie vychádzajúc z názoru, že ak spoluvlastník neužíva, nemôže užívať

spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, obohatenie druhého
spoluvlastníkaspočívavužívaníväčšiehorozsahupredmetuspoluvlastníctva,nežktorýzodpovedájeho
spoluvlastníckemu podielu. Ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje vnútorné vzťahy
spoluvlastníkov vymedzujúc rozsah, v akom sa podieľajú na výkone vlastníckych oprávnení k spoločnej
veci. Netýka sa tretích osôb, ktorí nie sú spoluvlastníkmi, a teda nie sú nositeľmi ani práv a povinností
vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu.“

16. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu Najvyšší súd vyvodil z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti
uviedol, že jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah
jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom

musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu.
Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu
podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty vecí vo väčšej miere než zodpovedá jeho podielu. Nie je
pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov, okrem, ak by jej súčasťou bola aj
dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti, alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka,

alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec nebola vôbec spoluvlastníkmi užívaná,
žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká
ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky
podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom
užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu, a to užívaním zostávajúcej časti veci.

17. Ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému
spoluvlastníkovizato,ženeužívaspoločnúvecvrozsahusvojhospoluvlastníckehopodielu,ideoprávny
vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa
spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý

vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka.

18. V tomto spore bolo nespornou skutočnosťou, že byt číslo XX nachádzajúci sa na 1. poschodí
vo vchode číslo XX G. I. F. v bytovom dome so súpisným číslom XXXX postavenom na parcele
C KN číslo XXXX/XXX zapísaného na LV číslo XXXXX, katastrálne územie F. užíval po celú dobu

žalovaný so svojou rodinou. Súd žalobný návrh žalobcu považoval v časti za dôvodný. V tomto spore
sa bolo potrebné zaoberať argumentmi žalovaného, ktorý v priebehu sporu považoval žalobu žalobcu
v celom rozsahu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že
užíval len svoj podiel a nebránil žalobcovi v užívaní zvyšnej časti predmetného bytu, k uvedenému
argumentu súd uvádza, že platný právny poriadok nepozná reálne delené spoluvlastníctvo, t.j. také,

pri ktorom spoluvlastníctvo by patrilo jednotlivým spoluvlastníkom právo výlučne disponovať určitou
reálne oddelenou časťou veci. Na to, aby podieloví spoluvlastníci mohli nakladať s jej reálnou
časťou sa vyžaduje, aby spoluvlastníctvo k veci bolo zrušené niektorým zo spôsobom uvedeným v
ustanovení § 141 a 142 Občianskeho zákonníka. Dovtedy totiž nie je známe, komu zo spoluvlastníkov
patrí tá-ktorá časť veci. Pri podielovom spoluvlastníctve nie je možné užívať len podiel veľkostne

zodpovedajúci niektorému zo spoluvlastníkov, keďže pri podielovom spoluvlastníctve nie je vymedzenie,
kde presne sa ten-ktorý podiel nachádza. Spoluvlastnícky podiel neznamená, že vlastnícke právo
spoluvlastníka sa vzťahuje na určitú časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, ale je iba číselným
vyjadrením právneho postavenia spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom a znamená mieru, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci,

na užívanie spoločnej veci a podobne (pozri R 61/1996, R 19/1967).

19. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujúspoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa nedosiahne
väčšina dohodou, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov súd. Spoločník má právo na
náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu.

20. Ako ďalším argumentom sa súd zaoberal vyjadreniami žalovaného o tom, že sa v období od júla
2010 do 31. mája 2016 výlučne staral o spoločného otca, poskytoval mu pomoc a starostlivosť v prípade
choroby a staroby a iných závažných prípadoch bezplatne. Jeho súrodenci sa osobne a písomne
zaviazali, že sa o otca riadne postarajú, no vždy všetko, čo súviselo so starostlivosťou o ich otca

hradil a plnil sám. Po smrti otca ho predchádzajúci podieloví spoluvlastníci D. B. a J. B. ako súrodenci
ubezpečovali, že môže naďalej bývať na adrese trvalého pobytu bezodplatne, kým si nezrekonštruuje
dom jeho manželky, ktorý bol v tom čase pre jeho technický stav a vek neobývateľný, zároveň pre
nedostatok financií nezrekonštruovaný.

21. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky spisová značka 33Odo/778/2005 spoluvlastník,

ktorý spoločnú nehnuteľnosť užíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, nemusí ostatným
spoluvlastníkom poskytovať peňažnú náhradu len vtedy, ak preukáže existenciu zmluvy o bezodplatnom
užívaní spoločnej nehnuteľnosti. Ak nepreukáže, že je oprávnený spoločnú nehnuteľnosť užívať nad
rámec svojho spoluvlastníckeho podielu bezodplatne, vzniká mu bezdôvodné obohatenie, za ktoré musí
ostatným spoluvlastníkom poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže

byť vrátené. Obdobný záver vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.
októbra 2010 spisová značka 6Cdo/184/2010, v ktorom je konštatované, že výnimka z užívania veci v
rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom v dôsledku jej užívania druhým spoluvlastníkom nad
rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, prichádza do úvahy vtedy, ak medzi spoluvlastníkmi existuje
dohoda o bezodplatnom užívaní celej veci, respektíve jej časti. Vo svojich prednesoch na pojednávaní,

ako aj vo svojich písomných podaniach žalovaný uvádzal, že predchádzajúci podieloví spoluvlastníci
D. B., ako aj J. B. mu umožnili bezodplatne bývať na uvedenej adrese, a to z dôvodu starostlivosti o
ich spoločného otca. O uvedenej skutočnosti svedčí aj predložené potvrdenie o prechodnom pobyte zo
dňa 11.11.2020, z obsahu ktorého vyplýva, že manželka žalovaného C. K. B. mala prechodný pobyt na
adrese F., F. XX v období od 14. septembra 2011 do 14. septembra 2016.

22. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide
jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je
Civilný sporový poriadok, podľa ktorého strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Civilný

sporový poriadok upravuje povinnosť strán sporu stanoviť dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom
konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží
zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich
tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo
skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, kto

síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané ani na základe
navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu

nepriaznivé rozhodnutie. Ak strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné
dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je
teda tvrdenie skutočností bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je
úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Bremeno tvrdenia a

dôkazné bremeno vystihujú aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.
23. Súd je toho názoru a je presvedčený, že žalovaný neuniesol dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno
a nepreukázal existenciu dohody o bezplatnom užívaní predmetného bytu zo strany predchádzajúcich
spoluvlastníkov. Tieto jeho tvrdenia ostali iba v rovine jeho hypotetických tvrdení. Súdu o tom nepredložil
žiaden dôkaz. Uvedené, že existovala dohoda o bezplatnom užívaní predmetného bytu, súd to však

nepovažuje za reálne, nakoľko sám žalovaný vo svojich písomných podaniach, napríklad v podaní zo
dňa 07.02.2020 uvádza, že po smrti ich otca k náhrade a kompenzácií za jeho starostlivosť, ktorú
venoval otcovi zo strany jeho súrodencov D. B. a J. B. nedošlo, keď im to pripomenul, obaja začali tvrdiť,
že to nie je pravda. Zároveň D. B. tvrdila, že sa o otca nestaral, lebo otec neskonal doma, ale umiestnilho do zdravotníckeho zariadenia Sociálnych služieb. S poukazom na tieto vyjadrenia samotného
žalovaného, ktorý poukazuje aj na podvodné konanie predchádzajúcich podielových spoluvlastníkov t.j.
svojich súrodencov, kde zároveň uviedol, že vďaka ich podvodnému konaniu je teraz v znevýhodnenej

situácii, sa tak jeho tvrdenia o tom, že existovala medzi nimi bezodplatná dohoda o užívaní danej
nehnuteľnosti zdá súdu nepravdivá.

24. Na pojednávaní dňa 14. apríla 2021 predniesol žalovaný návrh na vykonanie dokazovania vypočutím
svedkov svojich súrodencov na preukázanie svojich tvrdení. Súd na tomto pojednávaní návrh na

doplnenie dokazovania v celom rozsahu zamietol. Súd má za to, že takýto prednes je nehospodárny, v
rozpore so sudcovskou koncentráciou konania a zásadami pre konanie súdu bez zbytočných prieťahov.
V uznesení 7C/1/2020-70 zo dňa 17.01.2020 bol žalovaný vyzvaný, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu.
Zároveň bol poučený, že všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, najmä skutkové
tvrdenia, popretia skutkový stav, tvrdenie protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov, ako aj hmotnoprávne námietky je povinný uplatniť včas. Bol poučený,

že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas nemusí
súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu (§ 153 v spojení s § 149 CSP). Obdobne súd poukazuje na závery z pojednávania zo dňa

07. septembra 2020 (číslo listu 107 súdneho spisu), kde na otázku súdu na prítomnú právnu zástupkyňu
žalovaného, aké sú jej návrhy na doplnenie dokazovania, tá uviedla a požiadala súd o poskytnutie lehoty
našpecifikáciukompenzačnejnámietkyakoobranyžalovanéhoprotižalobnémunávrhužalobcu.Žiadne
iné návrhy na doplnenie dokazovania v tejto súvislosti nemala. Zo strany žalovaného tento prednes
na vykonanie dôkazu tak bol prednesený oneskorene, v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a

základnýmiprincípmiCivilnéhosporovéhoporiadku.Súdkuvedenémuuvádza,ženavrhovaniedôkazov
stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania, zákonnou koncentráciou
konania. Tie predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v článku 10 CSP,
zásady arbitrárneho poriadku, podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na
hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa

rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku včas. Na prostriedky,
ktoré neboli uplatnené včas, súd nemusí prihliadať. Súd tak zamietol návrh na vykonanie dokazovania,
nakoľko podľa názoru súdu takýto prednes žalovaného na pojednávaní je v rozpore so sudcovskou
koncentráciou konania, keďže ani v odpore proti platobnému rozkazu, ani vo svojich písomných
vyjadreniach v danom spore vrátane pojednávania zo dňa 07. septembra 2020 nenavrhoval vypočutie

svedkov.Súdtaknávrhnadoplneniedokazovaniažalovanéhovcelomrozsahuakonedôvodnýzamietol.
Navyše mal za to, že ani ich výpoveďami, s poukazom na samotné tvrdenia žalovaného v tomto spore, v
ktorých poukazuje na správanie sa svojich súrodencov D. B. a J. B., by dohodu o bezodplatnom užívaní
predmetného bytu súdu nepreukázal, o čom podľa názoru súdu svedčí aj tá skutočnosť, že podpisom
zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 07. decembra 2018 sestra žalovaného D. B. previedla svoju časť

pohľadávky za užívanie bytu pri podiele 1/3 k celku za obdobie od 30.10.2017 do 07. decembra 2018
na svojho syna žalobcu. Obdobne tak urobil aj brat žalovaného zmluvou zo dňa 16.07.2019, ktorú súd
v rámci skutkového stavu oboznamoval.

25. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalovaného v tomto spore, že žalobca súdu nepreukázal výšku

požadovaného nájmu za obdobie od 30. októbra 2017 do 29. októbra 2019 v celkovej výške 4.806 Eur,
súd k uvedenému uvádza, že žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu predložil potvrdenie
o trhovej hodnote nájmu nehnuteľností zo dňa 23. októbra 2019 vypracovaného na základe interného
cenového porovnávania cien podobných nehnuteľností v danej lokalite, kde je presne špecifikovaná
hodnota nájmu vrátane energií zo strany spoločnosti Archeus reality center s.r.o. Pri výpočte dlžnej sumy

žalobca odrátal energie za obdobie od 30.10.2017 do 29.10.2019 vo výške 150 Eur na mesiac, a to
podľa predloženého predpisu mesačných úhrad spojených s užívaním bytu, ktoré za daný byt sa platia
správcovi bytového domu v sume 150,85 Eur. Táto suma bola pri výpočte odrátaná. Pokiaľ žalovaný
namietal výšku požadovaného obvyklého trhového nájomného, bolo jeho povinnosťou nielen poprieť,
ale zároveň súdu predložiť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Neurobil tak, súd je opätovne

toho názoru, že v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno a súd vychádzal z potvrdenia, ktoré bolo zo
strany žalobcu súdu predložené.26. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia strán sporu ohľadne ceny bytu titulom zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, o tom či žalovaný pristúpil, resp. nepristúpil k dohode, ako sa správal
v predsúdnych jednaniach ohľadne vyporiadania bytu medzi podielových spoluvlastníkov, k uvedenému

sa súd v tomto spore vyjadrovať nebude, nakoľko to nesúvisí s meritom sporu. Navyše, medzi stranami
sporu prebieha samostatné konanie na Okresnom súde Prešov v senáte 11C o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, kde sa súd týmito argumentmi môže zaoberať, rovnako tak správaním
sa žalobcu, ako aj žalovaného, ktoré vyústilo do podania oznámenia o priestupku na príslušný orgán
Policajného zboru.

27. K argumentácii žalovaného, že o postúpení pohľadávky sa dozvedel až v prebiehajúcom súdnom
spore, tu súd poukazuje na § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Citované ustanovenie upravuje
postúpenie pohľadávky na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Do právneho
vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ bez toho, že by

sa inak tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane
jej príslušenstva. Zmluvu uzatvára pôvodný veriteľ a iný subjekt postupník, ktorý nastupuje na miesto
pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa
sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Čas, miesto, predmet plnenia, aj ďalšie
podmienky zostávajú nezmenené (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. októbra

2010 spisová značka 3Odo/7/2009).

28. Z uvedeného vyplýva, že základný rámec právnej úpravy upravuje ustanovenie § 524 až 530
Občianskeho zákonníka, pričom citované ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka uvádza,
že zákon vyžaduje pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky písomnú formu, pričom na právne

účinky postúpenia pohľadávky sa súhlas dlžníka nevyžaduje. Zmluva sa totiž uzatvára len medzi
postupcom a postupníkom. Pokiaľ ide o argument žalovaného o neoznámení postúpenia pohľadávky,
ale až v priebehu súdneho sporu, súd uvádza, že oboznámenie dlžníka o postúpení pohľadávky
buď veriteľom pôvodným alebo novým má svoj význam a to v tom, že pokiaľ totiž nie je dlžník
oboznámený o postúpení pohľadávky, alebo ak mu postúpenie nebolo preukázané, je bez ohľadu

na uzatvorenú zmluvu o postúpení pohľadávky oprávnený splniť svoj dlh pôvodnému veriteľovi. Po
oznámení postúpenia pohľadávky alebo preukázania postúpenia pohľadávky, je dlžník povinný plniť
postupníkovi ako novému veriteľovi. Dokiaľ dlžníkovi postúpenie pohľadávky nie je oznámené zo strany
postupcu alebo preukázané zo strany postupníka tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 526 Občianskeho
zákonníka, nie je dlžník povinný plniť novému veriteľovi, ale naopak svojho dlhu sa dlžník zbaví tak, že

ho splní pôvodnému veriteľovi.

29. Ako poslednou námietkou sa súd zaoberal kompenzačnou námietkou- obranou žalovaného, o tom,
že uhrádzal za rozhodné obdobie všetky platby správcovi bytového domu, a to bytovému družstvu.
Vo svojom podaní, aj v prednese na pojednávaní, ako aj v podaní zo dňa 18. septembra 2020 žiadal

započítať proti pohľadávke žalobcu celkovú sumu 1.265,09 Eur, ktorá pozostáva z úhrad SPP 62,15 Eur,
úhrad VSE 87,94 Eur, spolu sumu 150,09 Eur, rovnako sumu titulom úhrad bytovému družstvu do fondu
opráv v celkovej výške 1.115 Eur. Súd obranu žalovaného v tomto spore považoval za v časti dôvodnú.
Pokiaľ ide o sumu 150,09 Eur, ktorá predstavuje SPP + VSE v celkovej sume 150,09 Eur (62,15 + 87,94
Eur), v tejto časti súd kompenzačnú námietku žalovaného považoval za nedôvodnú, a to s poukazom na

to, že samotný žalobca pri výpočte odrátal cenu za energie za predmetné obdobie vo výške 150 Eur na
mesiac. Túto sumu tak od žalovaného nepožaduje. Navyše, bola to spotreba samotného žalovaného,
ktorý byt užíval spolu so svojou rodinou. Naopak, kompenzačnú námietku žalovaného v celkovej výške
1.115 Eur súd považuje v celom rozsahu za dôvodnú, keďže to, že žalovaný platil všetky mesačné
náklady a úhrady spojené s užívaním bytu žalobca v spore nepopieral. Rovnako súdu žalovaný predložil

úhrady, ktoré vo výške mesačného predpisu za obdobie od 01.06.2017 do 30.06.2018 v mesačnom
predpise 53,77 Eur uhrádzal za rozhodné obdobie aj za žalobcu. Podiel žalobcu vo výške 2/3 k celku
predstavuje sumu 35,85 Eur. Za obdobie od októbra 2017 do júna 2018 tak podiel žalobcu, ktorý je
povinný žalovanému zaplatiť predstavuje sumu 322,65 Eur. Pokiaľ ide o obdobie od 01.07.2018 do
30.06.2019. mesačný predpis za príspevok do fondu prevádzky opráv a údržby predstavuje 53,90 Eur.

Podiel žalobcu predstavuje 35,93 Eur. Žalovaný tak za žalobcu uhradil za obdobie od 01.07.2018 do
30.06.2019 sumu 431,20 Eur. Obdobne súd zohľadnil platby za obdobie od 01.07.2019 do apríla 2020,
kde príspevok do fondu prevádzky opráv a údržby predstavuje sumu 54,17 Eur, podiel žalobcu 36,11
Eur. Žalovaný tak za žalobcu uhradil sumu 361,10 Eur. Celková kompenzačná námietka žalovanéhopodľa názoru súdu tak je dôvodná v sume po zaokrúhlení 1.115 Eur (322,65 + 431,20 + 361,10 Eur).
Tútosumusúdžalovanémuzohľadnil.Zároveňsúduvádza,žekompenzačnánámietkabolaprednesená
zo strany žalovaného na pojednávaní, pričom aj písomné podanie žalovaného zo dňa 18. septembra

2020, kde bola kompenzačná námietka špecifikovaná a vyčíslená bola doručená právnemu zástupcovi
žalobcu dňa 29. septembra 2020. Táto pohľadávka tak je spôsobilá k započítaniu a súd ju v celom
rozsahu zohľadnil.

30. Pokiaľ ide o listinné dôkazy, ktoré boli predložené zo strany žalobcu na pojednávaní dňa 07.

septembra 2020, a to zaplatenie sumy 280,75 Eur titulom nájomného v zmysle upomienky Bytového
družstvaPrešovzodňa08.07.2020,tútoplatbusúdžalobcovinezohľadnil,keďžezjejobsahunevyplýva,
za aké obdobie vznikol nedoplatok, ktorý žalobca uhradil. Rovnako to nevyplýva ani z potvrdenia zo dňa
22.07.2020 - pokladničný príjem PC 635. Pokiaľ ide o úhradu nájomného za obdobie august 2020 v
sume 104,07 Eur, ktoré žalobca zaplatil dňa 22.07.2020, túto platbu súd žalobcovi nezohľadnil, nakoľko
sa netýka obdobia, v ktorom žalovaný byt užíval, keďže ten opustil byt v mesiaci apríl roka 2020.

Tieto preukázané platby, ktoré súdu zdokladoval žalobca v zmysle záverov z pojednávania zo dňa 07.
septembra 2020 tak súd nezohľadnil.

31. Pri požadovanej sume 4.806 Eur v žalobnom návrhu, ktorú žalobca požaduje od žalovaného
súd odrátal a zohľadnil kompenzačnú námietku žalovaného v celkovej výške 1.115 Eur a žalovaného

zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3.691 Eur.

32. Súd postupom podľa § 232 ods. 4 CSP uložil povinnosť žalovanému zaplatiť uvedený dlh žalobcovi
v mesačných splátkach vo výške 200 Eur. Súd zohľadnil výšku uvedenej dlžnej sumy, aj keď nemal v
spore za preukázané majetkové a osobné pomery žalovaného. S poukazom na jeho vyjadrenia, že sa

musel odsťahovať z bytu na Prostejovskej do rodinného domu, kde poskytuje výživu a starostlivosť
svojim deťom, súd považuje za dôvodné neuložiť mu zaplatiť naraz túto sumu s poukazom na jej výšku,
ale v mesačných splátkach tak, aby nebola ohrozená základná životná úroveň samotného žalovaného
ako aj členov jeho rodiny.

33. V prevyšujúcej časti bol žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnutý.

34. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP. Úspech žalobcu predstavoval 76,80
%, jeho neúspech 23,20 %. Z tohto dôvodu súd rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania vo
vzťahu k žalovanému ako rozdiel medzi pomerom jeho úspechu a neúspechu celkovo 53,60 % (76,80

- 23,20 %). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník postupom podľa § 262 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku.

35. Súd neaplikoval pri svojom rozhodovaní o náhrade trov konania zákonné ustanovenie § 257
CSP. Vo svojich písomných podaniach, v odpore proti platobnému rozkazu, vo svojej argumentácii na

pojednávaní žalovaný nežiadal aplikovať toto zákonné výnimočné ustanovenie § 257 CSP. Navyše, z
obsahu spisu nevyplývajú osobné, majetkové, zárobkové pomery žalovaného, ako aj sociálna situácia,
z posúdenia ktorej by mal súd za to, že je dôvodné v tomto spore aplikovať toto výnimočné zákonné
ustanovenie. Prednes na aplikáciu tohto výnimočného ustanovenia urobila až právna zástupkyňa
žalovaného vo svojej záverečnej reči.

36. Súd v tejto súvislosti poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 02. apríla 2020
spisová značka I. ÚS 387/2019 podľa ktorého, súd v prípade použitia ustanovenia § 257 je povinný
vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu
tohto ustanovenia. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257

vyjadrila svoje stanovisko. Výrok rozhodnutia v prípade úplnej moderácii by mal znieť stranám sa nárok
na náhradu trov konania nepriznáva, respektíve súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

37. Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa

zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo s časti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý
musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci,
akoajvokolnostiachustránsporu.Takétorozhodnutieonepriznanínáhradytrovkonaniasanesmiejaviťako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Rozhodovanie o
trovách konania je v podstate druhým aspektom konania, preto z hľadiska ústavnoprávnej udržateľnosti
rozhodnutia nepovažuje za nevyhnutné, aby všeobecný súd za každých okolností poskytol stranám v

konaní priestor, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácie § 257 Civilného sporového poriadku.

38. Žalovaný vo svojich podaniach neuvádzal dôvody, pre ktoré by mal súd aplikovať § 257 CSP. Urobila
tak až jeho právna zástupkyňa vo svojej záverečnej reči. S poukazom na to, že v priebehu celého
súdneho sporu žalovaný netvrdil dôvody pre aplikáciu § 257 CSP a súd nevytvoril priestor žalobcovi sa k

aplikácii tohto ustanovenia vyjadriť, mal súd za to, že nie je dôvodné ho aplikovať. Ustanovenie § 257 nie
je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa
ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného
zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
Toto ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na
základnézásadyrozhodovaniaotrováchkonania.Strane,ktorámalavoveciúspechnemožnonepriznať

náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad
rozhodnutia o určitom druhu nárokov (nález Ústavného súdu z 10.10.2018 I. ÚS 168/2018). Súd z vyššie
uvedených dôvodov tak nevzhliadol dôvod pre aplikáciu tohto výnimočného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.