Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/60/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618200687
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7618200687.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci konania o spôsobilosti na právne
úkony D. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Z. na ulici V. č. XXX zastúpenej JUDr. Jánom Slovinským
advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na Štefánikovom námestí č. 13
za účasti procesného zástupcu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná Ing. D. D. nar.
X.X.XXXX bývajúceho vo J. Lužiankach č. XX a dôverníka D. Y. nar. X.X.XXXX bývajúceho v E. J.
č. XXXX/XX na návrh D. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Z. na ulici V. č. XXX v konaní o obmedzení
spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a ustanovení opatrovníka o odvolaní D. J. nar. XX.X.XXXX

proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 14Ps/6/2018-159 zo dňa 10.8.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom obmedzil D. J. nar. XX.X.XXXX v spôsobilosti na právne
úkony tak, že táto:

- nie je spôsobilá rozhodovať o mieste svojho pobytu, o tom, s kým chce žiť, pričom je spôsobilá
rozhodovať o svojich spoločenských aktivitách, o svojom zamestnaní, vzdelávaní,

- nie je spôsobilá rozhodovať vo vzťahu k psychiatrickej liečbe o potrebe sociálnej a zdravotnej
starostlivosti, o jej hospitalizácii a o podávaní depotných preparátov, liekov a pod., dávať informovaný
súhlas o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zmysle § 6 zákona NR SR č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti, v ostatných oblastiach je spôsobilá rozhodovať o otázke liečby a zdravotnej starostlivosti,

- nie je spôsobilá vykonávať správu vlastníctva nehnuteľností alebo hnuteľných vecí a peňazí a nakladať
snimi,uzatváraťjednostrannéprávneúkony(napr.spisovaťzávet),dvojstrannépríp.viacstrannéprávne

úkony, predovšetkým uzatvárať zmluvy akéhokoľvek druhu od jednoduchých (napr. nákup v obchode)
až po zložité transakcie (napr. uzatvárať kúpne, darovacie, záložné zmluvy, zmluvy o prenájme, pôžičke
a úvere a ostatné zmluvy, kde je predmetom majetkové či finančné plnenie).V prevyšujúcej časti súd
návrh zamietol. Zároveň súd ustanovil D. J., nar. XX.X.XXXX za opatrovníka D. J., nar. XX.X.XXXX,
ktorá je oprávnená a povinná v rozsahu obmedzenia opatrovankyňu zastupovať, spravovať jej majetok
a dbať pri tom na pokyny súdu a je povinná najmenej dvakrát ročne k 30.6. a k 31.12. podávať správu o
opatrovancovi a o nakladaní s jeho majetkom. Ďalej súd prvej inštancie rozhodol, že Slovenská republika

nemá právo na náhradu trov štátu spočívajúcich v trovách znaleckého dokazovania a že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie D. J. nar. XX.X.XXXX, a
to prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ako aj samostatne. Uviedla, že súd prvej inštancie jej
svojim postupom odňal procesné práva, ktoré jej právny poriadok priznáva, čím došlo k porušeniu jej

práva na spravodlivý proces. Zároveň uviedla, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými
skutočnosťami, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Nevysporiadal sa ani so vznesenou
námietkou zaujatosti proti osobe znalca. Nesúhlasila, aby za opatrovníka jej bola ustanovená jej dcéra,
ktorá o nej klame, vymýšľa si a intriguje, pričom dcéra a jej brat Ing. D., chcú len získať jej nehnuteľnosti.
Namietala, že súd nezobral do úvahy výpoveď svedka ĽS.. Zdôraznila, že nemá žiadne dlhy, jej byt nie

je ničím zaťažený, nie je na ňom ani vecné bremeno. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vrátil vec na nové konanie, resp. aby sám vo veci rozhodol.

3. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu D. J. nar. XX.X.XXXX uviedla, že v plnom rozsahu
trvá na podanom návrhu. Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil z dôvodu,
že psychický stav jej matky je vážny, do bytu púšťa cudzích ľudí, stravuje ich, míňa na nich peniaze,

ktoré jej potom chýbajú na jej vlastné potreby. Ona jej zo svojich vlastných financií požičiava, aby mala
na zaplatenie šekov. Nevidí dôvod, prečo by nemala chodiť ku nej domov, keď je jej dcéra, pomáha jej,
či už v domácnosti alebo finančne a aj ona má v byte svoj spoluvlastnícky podiel po zomrelom otcovi.
Nechce, aby sa matka zadlžila, prípadne, aby svoj spoluvlastnícky podiel k bytu alebo iné nehnuteľnosti
prepísala na iné osoby.

4. Procesný opatrovník Ing. D. k odvolaniu svojej sestry uviedol, že nemá záujem o jej nehnuteľnosti,
ide mu len o jej dobro. Myslí si, že sestra nie je schopná rozpoznať nebezpečenstvo, ako sú napríklad
pôžičky, rôzne reakcie na telefonáty, objednávky. Ide o podpisovanie zmlúv s rôznymi spoločnosťami.
Má strach, že jedného dňa bude treba splácať tieto pôžičky a plniť zmluvy. Jeho sestra nie je schopná

rozoznať tieto nebezpečenstvá, ktorým treba čeliť. Ide mu aj o to, aby ju cudzí ľudia neobrali o majetok,
ktorý vlastní. V čase rozhodnutia súdu žila s pánom A., predtým to bol pán Y.. Myslí si, že títo páni sú
osoby, ktoré by ju mohli obrať o jej majetok.

5. Konania o spôsobilosti na právne úkony a konania o ustanovení opatrovníka sa prejednávajú a

rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 CSP a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie je vecne správne, preto ho v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné.

10. Spôsobilosť na právne úkony predstavuje spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými úkonmi nadobúdať
práva a brať na seba povinnosti a tým platne vstupovať do právnych vzťahov, uzavierať zmluvy, robiť

všeobecne záväzné právne úkony, ktoré nesú určitý právny následok. Ak fyzická osoba pre duševnú
poruchu,ktorániejelenprechodná,niejevôbecschopnárobiťprávneúkony,súdjupozbavíspôsobilosti
na právne úkony (§ 10 ods. 1 OZ). Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná,
alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná
robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí

v rozhodnutí (§ 10 ods. 2 OZ). Pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony primárne
sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Ide o
opatrenie v záujme tých, ktorí nemajú možnosť ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky.
Účelom súdneho rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení fyzickej osoby v spôsobilosti na právneúkony je poskytnutie ochrany nielen samotným fyzickým osobám, ktorých sa rozhodnutie týka, ale aj
ďalším fyzickým alebo právnickým osobám prichádzajúcim s nimi do styku. Je však nepochybne vážnym
zásahom do osobnej aj majetkovej sféry fyzickej osoby, značným zásahom do jej osobnej slobody, a

preto je potrebné v konaní, ktoré rozhodnutiu súdu predchádza, dôsledne dbať na to, aby skutočný stav
veci bol zistený čo najúplnejšie, čo vyplýva z ust. § 35 a § 36 CMP, keďže sa jedná o mimosporové
konanie, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, pričom v týchto konaniach platí vyšetrovacia zásada, ktorá
znamená, že súd je povinný zisťovať čo najdôslednejšie skutočný stav veci. Súd pritom určí, ktoré z
navrhnutýchdôkazovjepotrebnévykonaťavykonáajinédôkazypotrebnénazistenieskutočnéhostavu,

aj keď ich účastníci konania nenavrhli. V konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa uplatňuje
osobitná úprava dokazovania, pokiaľ ide o dôkazné prostriedky, t.j. dôkaz výsluchom vyšetrovaného (§
243 CMP) a znalecký dôkaz o duševnom stave vyšetrovaného (§ 244 CMP). V takomto konaní musí súd
zamerať dokazovanie v prvom rade na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie týka, t.j. či táto
osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou alebo nadmerne požíva alkoholické nápoje, prípadne
iné omamné prostriedky, a to v takej intenzite, ako predpokladá ustanovenie § 10 ods. 1, 2 OZ. Ide o

otázku skutkovú, pri ktorej však musí súd v zmysle ustanovenia § 244 CMP spolupracovať so znalcom,
pretože nemá odborné znalosti potrebné na zistenie uvedených skutočností, resp. môže upustiť od
nariadenia znaleckého dokazovania, ak dospeje k záveru, že je postačujúci výsluch ošetrujúceho lekára
(ust. § 246 CMP). Ak sa preukáže, že ide o osobu postihnutú kvalifikovanou duševnou poruchou musí
súd následne skúmať splnenie ďalšieho predpokladu pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na

právne úkony podľa citovaných zákonných ustanovení § 10 ods. 1, 2 OZ, t.j. či takto postihnutá osoba
je alebo nie je z tohto dôvodu schopná obstarávať si svoje veci samostatne. Pri skúmaní tejto otázky
vychádza súd z ďalších skutkových zistení vyplývajúcich nielen z posudku znalca, ale aj v súvislosti
s ostatnými dôkazmi. V tomto smere musí súd starostlivo skúmať vplyv duševnej poruchy na celkové
konanie a správanie sa postihnutého v rodine, v spoločenskom styku s jeho okolím, s prihliadnutím k

jehoosobným,rodinným,majetkovým,príjmovýmainýmpomerom.Lensúhrnnýmhodnotenímvšetkých
týchto okolností v súvislosti s duševným stavom zisteným na základe znaleckého posudku je možné
dospieť k spoľahlivému záveru, či zákonné podmienky pozbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na
právne úkony určitej osoby sú dané alebo nie.

11. Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria znalkyňou MUDr. L. L.. Keďže jedným z odvolacích dôvodov bolo, že MUDr. L. je
zaujatá proti osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, odvolací súd sa najskôr zaoberal
týmto odvolacím dôvodom.
12. Podľa § 59 CSP na vylúčenie súdneho úradníka, iných zamestnancov súdu, znalca, prekladateľa,

alebo tlmočníka sa primerane použijú ustanovenia o vylúčení sudcov. O vylúčení týchto osôb rozhoduje
súd, ktorý spor prejednáva a rozhoduje.

13. Podľa § 49 ods. 1, 3 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať

odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré
spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 2 CSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si

námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to
pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa
prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o
odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

15. Podľa § 53 ods. 1, 3 CSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy
sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti
súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ak sa námietka zaujatosti
týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd
na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

16. V tomto prípade právny zástupca osoby, o ktorej pozbavenie spôsobilosti na právne úkony sa koná,
podal námietku zaujatosti proti znalkyni z dôvodu, že pani MN. nar. XX.X.XXXX, čiže osoba, o ktorej
spôsobilosti na právne úkony sa koná, cíti zaujatosť zo strany súdnej znalkyne, ktorá sa prejavila aj vzávere znaleckého posudku. So závermi znaleckého posudku nesúhlasí a preto žiada, aby jej posúdenie
vypracoval iný znalec, ktorý bude mať objektívny pohľad na vec. V opačnom prípade bude žiadať
vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, nakoľko ide o vážnu vec týkajúcu sa jej osobného

stavu. Odvolací súd k takto formulovanej námietke zaujatosti uvádza, že nespĺňa zákonom požadované
náležitosti v zmysle ust. § 49 ods. 1 CSP a § 52 ods. 2 CSP, nebola podaná v zákonnej lehote podľa
§ 53 ods. 1 CSP a smeruje len proti záverom vypracovaného znaleckého posudku, t.j. ako keby proti
rozhodovacej činnosti sudcu a v takom prípade sa na vznesenú námietku zaujatosti podľa § 53 ods.
3 CSP neprihliada.

17. Zo znaleckého posudku, z jeho doplnku ako aj z vyjadrenia znalkyne bolo preukázané, že pani D.
J. nar. XX.X.XXXX trpí nediferencovanou schizofréniou v štádiu závažného pospsychotického defektu.
Ide o chronické ochorenie. Súd prvej inštancie mal možnosť komunikovať s menovanou a aj z tejto
komunikácie sa mu javilo, že z hľadiska bežného fungovania v prirodzenom prostredí nedokáže riadne
fungovať. Uvedené skutočnosti potom nasvedčujú tomu, že v prípade, ak by nedošlo k obmedzeniu

spôsobilosti na právne úkony menovanej v rozsahu, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku,
by mohla byť ovplyvniteľná inými osobami, ľahko zneužiteľná, sama by teda nedokázala takéto jej
ovplyvňovanie vôbec zaznamenať a už vonkoncom nie sa mu účinne brániť.

18. Odvolací súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ktoré považuje za

dostačujúce pre rozhodnutie vo veci samej, sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej
inštancie, ako i s jeho odôvodnením. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v predmetnej veci, a
to nielen výsluchom navrhovateľky, procesného opatrovníka, ale aj samotnej osoby o obmedzenie
spôsobilosti, ktorej sa jedná, ako aj nariadeným znaleckým dokazovaním, pretože v danom prípade
okrem ďalších okolností išlo predovšetkým o vyriešenie odbornej otázky. Na potvrdenie záverov

znaleckého posudku súd prvej inštancie vo veci vypočul znalkyňu MUDr. L., ktorá znalecký posudok
vyhotovila a ktorá zotrvala na podanom znaleckom posudku a tento doplnila svojim vyjadrením na
pojednávaní pred súdom prvej inštancie. Aj keď posudzovaná nesúhlasila so závermi znaleckého
posudku, iný posudok do konania nepredložila. Všetky dôkazy vykonané súdom prvej inštancie vrátane
znaleckého dokazovania, okrem výpovede svedka X. A., ktorý bol v tom čase druhom D. J., nar.

XX.X.XXXX, jednoznačne smerovali k tomu, že u posudzovanej bolo zistené, že trpí nediferencovanou
schizofréniou v štádiu závažného pospsychotického defektu, pričom ide o chronické ochorenie. Nejedná
sa teda o dočasný alebo prechodný stav. Vzhľadom na zistené ochorenie, spôsob života, je potrebné
konštatovať, že u posudzovanej by mohla nastať situácia, kedy by mohla byť ovplyvnená inými osobami,
ľahko zneužiteľná, pričom by zrejme sama nedokázala takéto ovplyvňovanie vôbec zaznamenať a brániť

sa mu.

19. Posudzovaná v odvolaní namietala, že súdom ustanovený opatrovník nespĺňa zákonom stanovené
predpoklady na to, aby funkciu opatrovníka vykonával. Civilný mimosporový poriadok ukladá súdu
povinnosť postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník fyzickým osobám, ktoré ho podľa zákona

musia mať. V ust. § 27 ods. 3 OZ je uvedený okruh osôb, ktoré môžu byť ustanovené za opatrovníka
súdom. Opatrovníkom môže byť fyzická osoba, predovšetkým však príbuzný zastúpeného alebo iná
vhodná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka a s ustanovením súhlasí. V
tomtoprípadenavrhovateľka,akodcéraposudzovanejosobynavrhlasamasebazaopatrovateľkusvojej
matky. Iná osoba vhodná za opatrovníka posudzovanej v konaní navrhnutá nebola. Navrhovateľka, ako

dcéra posudzovanej, spĺňa všetky zákonné predpoklady v zmysle § 27 ods. 3 OZ na to, aby mohla
byť ustanovená za opatrovníka odvolateľke. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že prevzatím
opatrovníctva berie na seba opatrovník záväzok robiť za zastúpeného právne úkony a spravovať jeho
majetok. Nad jeho činnosťou vykonáva dohľad súd (§ 277 CMP), pričom opatrovník musí dbať na pokyny
súdu (§ 275 CMP).

20. Keďže súd prvej inštancie starostlivo prihliadol na všetky skutočnosti v konaní uvedené, vyporiadal
sa s tvrdeniami účastníkov, správne vyhodnotil závery znaleckého dokazovania, ku ktorému vypočul i
znalkyňu, ktorá vo veci vypracovala znalecký posudok, odvolací súd je toho názoru, že jeho rozhodnutie
je vecne správne, dostatočne presvedčivé a preskúmateľné. Z týchto dôvodov jeho rozhodnutie podľa

§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu
stotožnil s jeho odôvodnením.

21. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).