Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. január 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/126/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119422024
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6119422024.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Passerati,
s. r. o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 52 309 304, zastúpeného zástupcom
ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455,
proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17,
811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom,
advokátom, so sídlom G. X. X/A, XXX XX L. - H. H., v konaní o zaplatenie 73,28 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/15/2020-96 zo dňa 15. mája

2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/15/2020-96 zo dňa 15. mája 2020 v napadnutom výroku o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 73,28 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/15/2020-96 zo dňa 15. mája 2020 v napadnutom výroku o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 73,28 Eur od

26.06.2019 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku m e n í tak, že žalobu
žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 73,28 Eur od 26.06.2019 do
zaplatenia z a m i e t a .

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/15/2020-96 zo dňa 15. mája 2020 vo výroku o trovách
prvoinštančného konania m e n í tak, že žiadna zo strán n e m á na náhradu trov prvoinštančného
konania p r á v o .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania p r á v o .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 73,28
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 73,28 Eur od 26.06.2019 do zaplatenia,
a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom o nároku na náhradu
trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, podľa ktorej dňa
25.04.2019 došlo v Žiline ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle
značky BMW3, EČV: ZA095IE, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenej C. L.. Škodová udalosťbola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne
poistené u žalovaného. Keďže vozidlo, ktoré bolo v dôsledku poistnej udalosti poškodené, poškodená
užívala na nevyhnutné účely, uzatvorila poškodená dňa 29.04.2019 Zmluvu o nájme č. 2/2019, na

základe ktorej si prenajala motorové vozidlo BMW3 po dobu opravy poškodeného vozidla. Po skončení
doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. 0042019 za prenájom vozidla na sumu 2.010,-
Eur za 22 dní nájmu. Žalovaný poskytol plnenie vo výške 1.932,72 Eur s tým, že krátil plnenie o 73,28
Eur z dôvodu odpočítania prevádzkových nákladov, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla.

3. Okresný súd vykonal dokazovanie, aplikoval ustanovenie Čl. 8, Čl. 15 ods. 1, 2 CSP, § 151 ods.
1, 2, § 186 ods. 2 veta prvá, § 191 ods. 1 CSP, ustanovenia § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a v spojení s ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba
žalobcu je dôvodná. Okresný súd skonštatoval, že nebolo sporné to, že dňa 25.04.2019 došlo k poistnej
udalosti - dopravnej nehode, pri ktorej bolo motorovým vozidlom poistenca žalovaného poškodené

motorové vozidlo C. L., ktorá postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na
žalobcu. Tieto okolnosti boli nesporné v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP a súčasne v konaní neexistovala
dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo okresný súd z nich vychádzal v súlade s
úpravou ust. § 186 ods. 2 veta prvá CSP. Postúpenie pohľadávky, ako aj oznámenie o postúpení boli
žalobcom riadne preukázané. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu z dôvodu neplatného postúpenia.

4. Okresný súd posúdil, že došlo k platnému postúpeniu na základe Zmluvy o postúpení zo dňa
20.05.2019, v dôsledku čoho je daná aktívna legitimácia žalobcu. Podľa okresného súdu postúpená
pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony,
ktoré boli obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok.

Z hospodárskeho hľadiska započítanie má charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania
sa dostane do rovnakej situácie, ako keby dlžník zaplatil. Na druhej strane by dlžník mohol od neho
vymáhaťsplneniesvojejpohľadávky.Zprávnehohľadiskavšakzapočítanieniejevskutočnostiplatením,
iba jeho náhradou, avšak jeho účinky sú rovnaké ako v prípade platenia. Podľa bodu 4. Zmluvy o
postúpení pohľadávky si strany dohodli odplatu postúpenia vo výške 2.010,- Eur. V bode 5. Zmluvy o

postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to na úhradu odplaty za
postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného sa podpisom zmluvy započítavajú. Postúpenie bolo
oznámené listom, čo žalovaný nerozporoval. Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 20.05.2019 okresnému
súdu nepochybne vyplynul predmet - postúpenie pohľadávky vo výške 2.010,- Eur voči žalovanému,
pričom postúpenie v zmysle bodu 4. bolo odplatné za odplatu vo výške 2.010,- Eur, ktorá zodpovedá

faktúre č. 0042019. V bode 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné
nároky, a to úhradu odplaty a úhradu nájomného započítavajú. Z tohto dôvodu okresný súd vyvodil
aktívnu legitimáciu žalobcu a súčasne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, v ktorom bol vyslovený názor v obdobnej veci, že podľa zmluvy
o postúpení pohľadávky došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov

medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, a teda úhrada nájomného supluje
samotné postúpenie, je daná aktívna legitimácia.

5. Okresný súd ďalej zistil, že poškodený dňa 29.04.2019 uzavrel Zmluvu o nájme č. 2/2019, podľa ktorej
prenajal si motorové vozidlo na obdobie od 29.04.2019 počas nevyhnutného času opravy. Po ukončení

doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. 0042019 za prenájom vozidla v dĺžke 22 dní, čo
pri dojednanej výške denného nájomného 90,- Eur predstavovalo celkovú sumu za prenájom 2.010,-
Eur, ktorá zahŕňala aj poplatok za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30,- Eur, čo bolo dohodnuté
v zmluve. Okresný súd poukázal na to, že náklady spojené s nájmom motorového vozidla sú skutočnou
škodou, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou. Vychádzajúc

zo zákona č. 381/2001 Z.z. súčasťou skutočnej škody sú aj náklady spojené s odstraňovaním, resp.
zmiernením škodových dôsledkov na strane poškodeného. V nadväznosti na to bolo možné konštatovať,
že v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním klienta žalovaného vznikla poškodenému škoda v
podobe nutne a účelne vynaložených nákladov na prenájom motorového vozidla. Podľa okresného
súdu, keby nedošlo k uvedenému protiprávnemu konaniu, nebolo by nutné odovzdať vozidlo do opravy.

Je nesporné, že každá škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, by mala byť
reparovaná tak, aby došlo k náhrade nutných a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s uvedenou
škodou. Za nutne a účelne vynaložené náklady podľa okresného súdu bolo možné považovať všetky
náklady,ktorébolivynaloženévobvyklejvýškezaúčelomtakejreparácievzniknutýchškôd,ktorávediektzv. navráteniu do pôvodného stavu. Kým nie je škodlivý následok reparovaný navrátením do pôvodného
stavu, protiprávny stav trvá a všetky náklady, ktoré je v súvislosti s trvajúcim protiprávnym stavom nutné
vynaložiť, je možné považovať za vynaložené účelne a v priamej súvislosti so vzniknutou škodu. Náklady

za prenájom náhradného vozidla preto bolo nutné považovať za účelne vynaložené do doby, keď bola
škoda na vozidle reparovaná, a to vyplatením čiastky zodpovedajúcej vzniknutej škode.

6. Okresný súd mal preukázané, že žalovaný poistnú udalosť ukončil a poskytol poistné plnenie
poškodenej, čo jej oznámil listom zo dňa 13.06.2019. Plnenie bolo poskytnuté za náklady titulom

prenájmu za 22 dní v zmysle vystavenej faktúry žalobcom, avšak žalovaný odpočítal prevádzkové
náklady počas doby prenájmu vozidla vo výške 73,28 Eur. Žalovaný preto priznal sumu 1.936,72 Eur.
Žalovaný nespochybňoval škodovú udalosť, výšku nájomného, ani dĺžku nájmu 22 dní. Sporné boli
prevádzkové náklady.

7. Okresný súd túto námietku žalovaného považoval za účelovú, pretože daný nájom nenamietal pri

poskytovaní poistného plnenia, dokonca akceptoval zmluvu o nájme, keďže priznal výšku nájomného
90,- Eur/deň a akceptoval aj trvanie nájmu, t.j. 22 dní od 29.04.2019 do 20.05.2019.

8. Podľa čestného prehlásenia poškodenej vyplynulo, že po dobu opravy vozidla nemala k dispozícii
žiadne iné vozidlo a prenájom bol nevyhnutný. Okresný súd poukázal na to, že v súčasnosti je úplne

bežnou vecou, že takmer každá dospelá osoba má k dispozícii vozidlo, ktoré využíva pre rodinné,
súkromné, či pracovné účely, a preto pokiaľ má niekto vozidlo, je logické, že ho využíva podľa
potreby. Je prirodzené, že pokiaľ takto využíva vozidlo a následne vozidlo nemôže užívať, pociťuje to
ako obmedzenie. Poškodená bola obmedzená vo výkone svojho vlastníckeho práva k vozidlu práve
zavinením klienta žalovaného, ktorý poškodil jej vozidlo. Ak žalovaný v podanom odpore uvádzal, že

v čestnom prehlásení nie je bližšie špecifikovaný dôvod prenájmu, predsa dôvod vyplynul minimálne z
toho, že poškodená vlastnila vozidlo, teda je predpoklad, že ho aj užívala podľa potreby, čo neznamená
neustále 24 hodín, avšak 24 hodín denne ho mala k dispozícii užívať podľa potreby a pokiaľ ho nemala k
dispozícii, bola obmedzená vo výkone vlastníckeho práva, a to v dôsledku konania klienta žalovaného.
Náhradné vozidlo poškodená užívala na ten istý účel ako vlastné vozidlo, a to so zabezpečovaním

svojich súkromných a pracovných potrieb. Okresný súd vyhodnotil, že bol daný dôvod pre prenájom
vozidla.

9. Žalovaný krátil poistné plnenie o sumu 73,28 Eur z dôvodu odpočítania prevádzkových nákladov
počas doby prenájmu vozidla. Žalovaný toto krátenie nezdôvodnil, ako ani výpočet, ani postup.

Svojvoľne určil sumu, ktorú odpočítal. Zo strany žalovaného nebol ničím podložený takýto postup
odpočtu, teda krátenie bolo neoprávnené. Okresný súd skonštatoval, že žalovaný nepreukázal žiaden
právny základ odpočtu, či krátenia plnenia, preto neuniesol dôkazné bremeno.

10. Okresný súd ďalej vyjadril, že ak žalovaný znížil plnenie o sumu 73,28 Eur ako výdavky na prevádzku

poškodeného vozidla a pokles všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla, ku ktorým by prišlo jeho
použitím po dobu prenájmu náhradného vozidla a z dôvodu, že poškodené vozidlo po uvedený čas
používané nebolo, tieto hodnoty sa na poškodenom vozidle neznížili a k poklesu uvedenej hodnoty
prichádza na náhradnom vozidle a sú zarátané v cene nájomného, tak okresný súd s týmto postupom a
názorom žalovaného sa nestotožnil. Žalovaný nepreukázal výpočet daných „výdavkov“. Nebolo zrejmé,

či zohľadňoval hodnotu poškodeného vozidla vzhľadom na jeho vek a nebolo možné sa stotožniť ani
s tým, ak žalovaný tvrdil, že dané výdavky sú zarátané v cene nájomného. Okresný súd ďalej uviedol,
že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že táto výška je skutočne 73,28 Eur. Navyše okresnému súdu
absentoval akýkoľvek právny základ, na základe ktorého žalovaný pristúpil k takému odpočtu. Bolo
možné iba konštatovať, že poisťovatelia využívajú pre takýto výpočet vyhlášku MS SR č. 492/2004

Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorej aplikovateľnosť pre daný prípad bola vylúčená a
ani žalovaný naň nepoukazoval, pričom žalovaný nie je osobou - znalcom, ktorá v zmysle predmetnej
vyhlášky by mohla taký výpočet a pravidlá aplikovať. Žalovaný svoje tvrdenia nepreukázal, dokonca
ani nenavrhol žiadne dôkazy ohľadne daných výdavkov, preto podľa okresného súdu išlo o svojvoľné
posúdenie zo strany žalovaného, ku ktorému nebolo možné prihliadať. Žalovaný nepredložil žiaden

výpočet na preukázanie zníženia sumy, ako ani relevantný základ pre takýto postup, a preto zníženie
plnenia zo strany žalovaného posúdil za nepreukázané a neopodstatnené.11. Okresný súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnená pohľadávka vo výške 73,28 Eur bola dôvodná,
uplatňoval si ju žalobca ako aktívne vecne legitimovaný subjekt, ktorému toto právo na náhradu škody
patrí podľa ust. § 15 ods. 1, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s ust. § 442 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Okresný súd k vykonaným dôkazom sa vyjadril tak, že tieto boli zhodnotené
za aplikácie ust. § 191 CSP.

12. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie
poisteného plnenia, t.j. od 26.06.2019, keďže bolo oznámené ukončenie poistného šetrenia listom zo

dňa 13.06.2019, v ktorom bolo uvedené, že šetrenie bolo ukončené dňa 10.06.2019, preto 15-dňová
lehota na poskytnutie plnenia začala plynúť a uplynula 25.06.2019.

13. K úrokom z omeškania okresný súd poukázal na ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., § 517
Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Podľa okresného súdu žalovaný je
v omeškaní so splnením svojej povinnosti. Pokiaľ poškodený v čase vzniku škody vystupoval v statuse

fyzickej osoby, bolo podľa okresného súdu potrebné aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka
pre úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania bola posúdená ako primeraná, preto túto sadzbu
osobitne okresný súd nedokazoval. Súčasne okresný súd posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania
nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty po skončení šetrenia poistného plnenia,
t.j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania, a to v súlade so zaužívanou súdnou praxou vyšších

súdov, či v súlade s ustálenou judikatúrou. Žalovaný sa dostal do omeškania od 26.06.2019, keďže
skončenie šetrenia bolo dňa 10.06.2019, pri plynutí 15-dňovej lehoty na poskytnutie plnenia, ktorá
uplynula dňa 25.06.2019. Žalovaný neopodstatnene krátil poistné plnenie, preto by bolo nespravodlivé
a na úkor poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu - žalobcu posúdiť omeškanie až doručením
právoplatného rozhodnutia, keďže žalovaný bol povinný poskytnúť plnenie najneskôr do 25.06.2019. Ak

žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú o žalovanú istinu, a to bez relevantných dôvodov,
bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia, či preukázania a bez faktického základu, nebolo možné
posúdiť začiatok omeškania neskôr, než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na
poskytnutie plnenia (rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z 09.04.2015, sp. zn. 2Co/240/2014, podľa
ktorého žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím 15-dňovej lehoty a s týmto názorom sa okresný

súd stotožnil).

14. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu bol priznaný nárok na plnú náhradu trov
konania voči žalovanému, o výške ktorej náhrady trov konania bude rozhodnuté okresným súdom po

právoplatnosti rozhodnutia.

15. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, keďže mal za to, že podľa vykonaných dôkazov dospel okresný súd
k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

16. Žalovaný považoval rozhodnutie okresného súdu za nesprávne, nezákonné a navyše aj arbitrárne.
Žalovaný tvrdil, že okresný súd sa nevysporiadal so skutočnosťami nevyhnutnými pre jeho rozhodnutie.
Žalovaný mal za to, že rozhodnutie okresného súdu nie je riadne zdôvodnené. V tejto súvislosti žalovaný

poukázal na ust. § 220 ods. 2 CSP. Žalovaný namietal, že nie je daná vecná legitimácia žalobcu, pokiaľ
podľa predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplynulo, že prejav vôle jej účastníkov bol najskôr
k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a
žalobcu. Ak poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto
pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému

na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie.

17. V ďalšej časti odvolania žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008. Vo vzťahu k Zmluve o postúpení pohľadávky
žalovaný žiadal aplikovať ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Obsah žalobcom predloženej Zmluvy

o postúpení pohľadávky preukazuje nezaplatenie faktúry zo strany poškodeného, a to ešte pred
samotnou údajnou cesiou pohľadávky. Bolo nepochybné, že údajný postupca pohľadávky, a to
poškodený, nikdy nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému. Okresný súd priznal žalobcovi aj úroky
z omeškania, a to v rozpore s ustálenou judikatúrou. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017, ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so
záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením
právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať

až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi
súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe
úrokov z omeškania v zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v

ust. § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona o povinnom zmluvnom poistení, účelom ktorej je ochrana
poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť
v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

18. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať žalovanému trovy
odvolacieho konania.

19. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 08.07.2020. K námietke nedostatočného
odôvodnenia napadnutého rozsudku žalobca uviedol, že rozhodnutie okresného súdu v zmysle jeho
odôvodnenia je jasné a zrozumiteľné. K Zmluve o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že spolu s
poškodeným uzavreli súčasne s postúpením pohľadávky dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok,

teda k momentu uzavretia týchto dvoch zmlúv dochádza podľa prejavenej a súhlasnej vôle zmluvných
strán k stretu pohľadávky žalobcu z titulu nájomného voči poškodenému a pohľadávky poškodeného
voči žalobcovi na zaplatenie odmeny za postúpenie budúcej pohľadávky, ktorým momentom sa zároveň
mení charakter pohľadávky na existujúcu v konkrétnej sume a výške. Tým bol dosiahnutý účel inštitútu
započítania, ktorým je dosiahnutie zániku vzájomných záväzkov bez toho, aby došlo k vzájomnému

finančnému plneniu. Žalobca doplnil, že boli tu vzájomné vzťahy medzi právom žalobcu na nájomné a
právom poškodenej na odplatu za postúpenú pohľadávku. Započítanie je zánik vzájomne sa kryjúcich
pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu, pričom
musí ísť o pohľadávky spôsobilé na započítanie. Pokiaľ išlo o ďalšie odvolacie dôvody žalovaného,
považoval ich žalobca za nesprávne, a to s ohľadom aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov v otázke

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v obdobných skutkových veciach. Žalobca označil jednotlivé konania
uvedením spisovej značky a vyjadril, že podľa týchto rozhodnutí mali súdy v zmysle Zmluvy o postúpení
pohľadávky za preukázané, že k úhrade nájomného došlo započítaním a tým existencia škody bola
dokázaná. Podľa žalobcu boli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Žalobca sa nestotožnil

s námietkou žalovaného o absolútnej neplatnosti postúpenia pohľadávky z dôvodu jej neexistencie,
keďže išlo o budúcu a identifikovateľnú pohľadávku, ktorej postúpenie bolo možné.

20. V ďalšej časti vyjadrenia žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
8Co/132/2019 zo dňa 27.09.2019.

21. I v časti priznaného úroku z omeškania žalobca považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne
správne, keďže žalovaný si neplnil svoje povinnosti v zmysle ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z..
Žalobcovi neboli riadne vysvetlené dôvody, pre ktoré žalovaný znížil poistné plnenie s poukazom na ust.
§ 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., keďže v oznámení zo dňa 12.06.2019 žalovaný len stručne

uviedol o aké náklady krátil poistné plnenie bez toho, že by objektívne vysvetlil skutočnosti, z ktorých
vychádzal a na základe ktorých stanovil výšku poistného plnenia.

22. Vo vzťahu k úrokom z omeškania a opodstatnenosti jeho priznania okresným súdom žalobca
poukázal na ust. § 11 ods. 6, 7, 8 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s ust. § 517 ods.

2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp.
jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného poistného plnenia priznať v prebiehajúcom
sporovom konaní úroky z omeškania, by bol v rozpore so zmyslom a účelom zákona o povinnom
zmluvnompoistení.Zmyslomúpravyneboloformalizovaniepostupupoisťovne,alezabezpečenierýchlej
a efektívnej ochrany poškodeného. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu

v Žiline zo dňa 27.09.2019 sp. zn. 8Co/132/2019, z ktorého vyplýva, že ust. § 11 ods. 8 zákona č.
381/2001 Z.z. nevylučuje vznik nároku poškodeného na úrok z omeškania pri samotnom omeškaní
s poskytnutím peňažného plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa, a preto nebolo možné na
základe tohto ustanovenia v takomto prípade nárok na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť. Súdďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 145/2017 pri akceptácii ktorého by v
zásade poisťovňa bola hrozbou sankcie v podobe úroku z omeškania motivovaná iba k splneniu svojich
nepeňažných povinností riadne prešetriť poistnú udalosť a výsledok oznámiť poškodenému, no nie k

plneniu povinnosti peňažného charakteru poskytnúť poistné plnenie. Pre poisťovňu by bolo výhodné
a priori každý poistný nárok odmietnuť a každú poistnú udalosť iba prešetriť, oznámiť poškodenému
v každom prípade akékoľvek dôvody, pre ktoré odmieta poskytnúť poistné plnenie a poistné plnenie
poskytnúť až v dôsledku podanej žaloby. Takýto postup poisťovne by podľa názoru súdu nemohol byť v
súlade so spravodlivosťou. Poškodený by bol tzv. nedobrovoľným veriteľom, t.j. veriteľom, ktorý sa stal

veriteľom nie na základe svojej vôle, ale nútene - nedobrovoľne v dôsledku protiprávneho konania, z
ktorého mu vznikla škoda. Navyše výklad, podľa ktorého by jedna kategória dlžníkov bez legitímneho
dôvodu z hľadiska možnosti uplatnenia úrokov z omeškania voči nim, mala byť vo výhodnejšom
postavení oproti iným dlžníkom, podľa názoru súdu, naráža aj na ústavný princíp rovnosti. Žalobca
navrholrozsudokokresnéhosúdupotvrdiť,priznaťodvolacietrovyapokiaľdôjdekverejnémuvyhláseniu
rozsudku, oznámiť miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP.

23. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 13.07.2020 bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu
žalovaného doručené žalovanému prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu s možnosťou
vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania
krajským súdom nevyužil.

24. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, §
380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovaného a postupcom bez nariadenia pojednávania
verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok
okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 73,28

Eur potvrdený, ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a vo výroku
o úrokoch z omeškania v spojení s výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania bol
rozsudok okresného súdu zmenený v zmysle ust. § 388 CSP tak, že žaloba žalobcu o zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 73,28 Eur od 26.06.2019 do zaplatenia bola zamietnutá,
výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania zmenený za aplikácie ust. § 396 ods. 2 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

25. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/126/2020-136 zo dňa
05.11.2020,keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabuliKrajského

súduvŽilinevlehotenajmenej5dnípredjehovyhlásením,podľavyššieuvedenéhouzneseniakrajského
súdu dňa 12.01.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, ako aj upovedomením o mieste a
čase verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami zástupcovi žalobcu, na základe čoho
boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

26. Krajský súd uvádza, že základom jeho konania, rozhodovania boli odvolacie dôvody žalovaného
obsiahnuté v ním podanom odvolaní zo dňa 23.06.2020. Primárne krajský súd uvádza, že mal spôsobilý
predmet posudzovania, a to rozsudok okresného súdu, ktorý má zákonom vyžadované náležitosti
riadneho odôvodnenia v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku v dostatočnom rozsahu vysporiadal so skutkovými ako aj právnymi okolnosťami. Na v

dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie uviedol právnu úpravu, ktorú aplikoval. Okresný súd
zrozumiteľným a jasným spôsobom vyjadril skutkové zistenia, právne závery, ktoré zdôvodnil a k
podstatným okolnostiam sporovej veci sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril. Aj v zmysle už
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR vyplýva, že ak všeobecný súd stručným
a zrozumiteľným spôsobom odôvodnení svoje rozhodnutie a vysporiada sa s podstatnými okolnosťami

súdenej veci, je z tohto hľadiska jeho rozhodnutie riadne odôvodnené, k čomu došlo aj v danej sporovej
právnej veci.

27. Krajský súd nehodnotil ako relevantný odvolací dôvod žalovaného, ktorý sa nestotožnil so závermi
okresného súdu, podľa ktorých žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu. Krajský súd nezistil ani to, že

by právny úkon Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.05.2019, ktorá zmluva bola uzavretá medzi
žalobcom ako postupníkom a pani C. L., X. Z. XXX/XX, B., XXX XX ako postupcom, mala byť neplatným
právnym úkonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.28. Ani v odvolacom konaní nebolo sporné, že dňa 25.04.2019 došlo k poistnej udalosti - dopravnej
nehode, pri ktorej bolo motorovým vozidlom poistenca žalovaného poškodené motorové vozidlo C. L.,
ktorá postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Dokazovanie pred okresným súdom

preukázalo to, že poškodená C. L. dňa 29.04.2019 uzavrela Zmluvu o nájme č. 2/2019, na základe
ktorej zmluvy bolo prenajaté motorové vozidlo na obdobie od 29.04.2019 do 20.05.2019. V zmysle
tejto zmluvy došlo k prenajatiu motorového vozidla na dobu opravy poškodeného vozidla poistnou
udalosťou. Žalobcom účtovaný nájom náhradného motorového vozidla faktúrou č. 0042019 vo výške
2.010,- Eur sa stal predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.05.2019, keďže súčasne

išlo o poistné plnenie voči žalovanému, na ktoré bol oprávnený nárok poškodenej. Podľa Oznámenia
o poistnom plnení zo dňa 12.06.2019 bolo zrejmé, že z uplatneného poistného plnenia oproti sume
2.010,- Eur ako nákladov za použitie náhradného vozidla vyúčtovaných faktúrou č. 0042019 nebola
priznaná suma 73,28 Eur, čo bol odpočet za prevádzkové náklady počas doby prenájmu vozidla, práve
ktorá suma sa stala predmetom súdneho konania. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca nie je
aktívne vecne legitimovaný vo výške žalovaným nepriznaného poistného plnenia v sume 73,28 Eur, ku

ktorému odvolaciemu dôvodu krajský súd uvádza, že tu bola daná aktívna vecná legitimácia žalobcu.
Jednalo sa o nedôvodnú námietku žalovaného, pretože žalovaný sám svojím postupom uznal časť
uplatneného poistného plnenia žalobcovi, na ktorého nárok prešiel Zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 20.05.2019, pokiaľ žalovaný v podaní zo dňa 12.06.2019 adresovanom žalobcovi oznamuje,
že z titulu poistnej udalosti poukazuje poistné plnenie žalobcovi v sume 1.936,72 Eur. Týmto listom

adresovaným žalobcovi v podstate žalovaný akceptoval žalobcu ako oprávneného veriteľa, ktorý list
žalovaného ako Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 12.06.2019 nasledoval na list žalobcu zo dňa
23.05.2019 (č.l. 15-16 spisu), ktorým žalobca žalovanému oznámil, že Zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 20.05.2019, uzavretej s poškodenou C. L. prešiel na žalobcu nárok na poistné plnenie z
poškodenej ako postupcu.

29. Krajský súd upriamuje pozornosť aj na samotný obsah Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
20.05.2019, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným C. L. ako postupcom.
Postupca v zmysle bodu 1. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.05.2019 postúpil žalobcovi
pohľadávku, ktorá vznikla z titulu poistnej, a to škodovej udalosti. Išlo o nárok na náhradu účelne

vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo
dňa 25.04.2019 na vozidle BMW 3, EČV: ZA095IE. V bode 1. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 20.05.2019 bola vymedzená pohľadávka voči žalovanému. Išlo o pohľadávku poškodeného voči
žalovanému, a to pohľadávku z poistného plnenia, ktorá sa skladá aj z nákladov na nájom náhradného
motorového vozidla. Inými slovami, išlo o nárok poškodeného voči žalovanému ako poisťovni. V bode 4.

uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.05.2019 bolo dohodnuté odplatné postúpenie a v
následnombode5.predmetnejZmluvyopostúpenípohľadávkyzmluvnéstrany,atožalobca,poškodená
C. L. dohodli zápočet vzájomných pohľadávok. Predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
20.05.2019 bol nárok - pohľadávka z titulu poistnej udalosti, ktorý nárok v podstate žalovaný žalobcovi aj
čiastočne plnil a ako bolo uvedené vyššie, týmto správaním potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

Predmetom postúpenia bola pohľadávka na poistnom plnení, pozostávajúca z nákladov nájmu za
užívanie náhradného motorového vozidla počas doby opravy poškodeného motorového vozidla, kedy
vo vzťahu k tejto postupovanej pohľadávke poškodeným, dlžníkom bol žalovaný. Žalobca je nositeľom
aktívnej vecnej legitimácie na základe uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.05.2019.
V konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíva v nákladoch na zapožičanie si vozidla, pričom

úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie pohľadávky a na to nadväzujúci zápočet
vzájomných pohľadávok. Náklady náhradného vozidla nájomca - poškodený voči svojmu veriteľovi ako
prenajímateľovi priamo nezaplatil, avšak došlo k vysporiadaniu záväzku práve postúpením pohľadávky
poškodeným žalobcovi odplatne a k následnému započítaniu vzájomných pohľadávok, t.j. pohľadávky
poškodeného na odplatu za postúpenie a pohľadávky žalobcu ako prenajímateľa voči poškodenému na

náhradu nájomného za náhradné motorové vozidlo. Vzájomné započítanie pohľadávok podľa Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 20.05.2019 má z ekonomického hľadiska charakter platenia. Predmetom
Zmluvy o postúpení pohľadávky bola pohľadávka na poistné plnenie, a preto nebolo možné konštatovať,
že by išlo o neexistujúci predmet postúpenia, ale to, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
20.05.2019 má spôsobilý predmet postúpenia, z čoho bol okresným súdom vyvodený správny záver o

aktívnej vecnej legitimácii žalobcu.

30. Primárne krajský súd uvádza, že pokiaľ došlo vo výrokovej časti o úrokoch z omeškania k zmene
rozsudku okresného súdu, tak k takémuto postupu nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, pretože vzmysle ust. § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si
to ani dôležitý verejný záujem, ak krajský súd odlišne len v právnej rovine posúdil žalobcom požadovaný
úrok z omeškania.

31. K záverom okresného súdu o priznaní úrokov z omeškania krajský súd uvádza, že s právnym
vyhodnotením uskutočneným súdom prvej inštancie sa nestotožňuje. Žalovaný v odvolaní zvýraznil, že
pokiaľ okresný súd priznal úroky z omeškania, urobil tak v rozpore s ustálenou judikatúrou. Žalovaný
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018 sp. zn. 3Cdo/145/2017,

ktorý sa stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania
vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do
omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá mu bola uložená právoplatným
rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Ďalej žalovaný poukázal na to, že
najvyššísúdakodovolacísúduviedol,žepeňažnásankciavpodobeúrokovzomeškaniaupravenávust.
§ 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v ust.
§ 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona č. 381/2001 Z.z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby
poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote troch
mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

32. Krajský súd sa nestotožnil so spôsobom aplikácie ust. § 11 ods. 6, 8 zákona č. 381/2001 Z.z. tak,
ako to uskutočnil okresný súd. Krajský súd poukazuje na právny názor vyjadrený Najvyšším súdom SR
v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018. Práve z tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR vyplýva, že ...„peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č.

381/2001 Z.z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyplývajúcej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo
b) zákona č. 381/2001 Z.z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto
sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob
vybavenia jeho poistnej udalosti. Skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia
podľa predstáv poškodeného, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a

následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona č.
381/2001 Z.z. do omeškania.“

33. Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch

mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré

znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

34. Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

35. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

36. Je nepochybné v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, že ust. § 11 ods. 8 zákona
č. 381/2001 Z.z. je viazané k odseku 6 ustanovenia § 11 zákona č. 381/2001 Z.z., keďže odkazuje

na nesplnenie povinností poisťovateľa, ktoré sú vyjadrené práve v odseku 6 ust. § 11 zákona č.
381/2001 Z.z.. Je potrebné v danej sporovej právnej veci vychádzať z uplatneného nároku žalobcu,
ktorý vyplýva z ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý osobitný právny predpis v ust. § 11 ods.
7 stanovuje, kedy nastane splatnosť poistného plnenia, ktoré je povinný poskytnúť poisťovateľ. Podľauvedeného zákonného ustanovenia je plnenie splatné do 15-tich dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť (teda v časti poisťovateľom uznaného
nároku), resp. po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak

z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (v tomto prípade nároku
pôvodne neuznaného poisťovateľom, avšak následne uznaného súdom). Ide o zákonné ustanovenie,
ktoréurčujesplatnosťpohľadávkymajúcejsvojzákladvzodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla a neumožňuje určenie iného času zročnosti poistného plnenia. Ak poisťovateľ uzná
nárok poškodeného na plnenie čo aj len čiastočne, je z hľadiska určenia času plnenia takto uznaného

nároku rozhodujúci okamih, keď poisťovateľ skončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti
poistiteľa plniť. V takomto prípade plnenie z takto uznaného nároku je splatné do 15 dní od skončenia
šetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť a v prípade, že by poisťovateľ
neplnil, vznikol by poškodenému nárok na úrok z omeškania uplynutím tejto lehoty. Ak však poisťovateľ
odmieta poškodenému poskytnúť poistné plnenie v ním požadovanom rozsahu a poskytne mu riadne a
včas písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo znížil poistné plnenie, v dôsledku

čoho poškodený uplatnil svoj nárok žalobou v súdnom konaní, pre určenie času plnenia (a následným
vznikom právneho nároku poškodeného na prípadný úrok z omeškania) je relevantným až doručenie
právoplatnéhorozhodnutiasúduovýškenáhradyškodypoisťovateľovi,akztohtorozhodnutianevyplýva
iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Ak by si poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods.
6 zákona č. 381/2001 Z.z., vznikol by poškodenému nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho

po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

37. Odvolací súd je názoru, že ustanovenie § 11 zákona č. 381/2001 Z.z. sa týka výlučne nesplnenia
povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe
oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 tohto zákona jasne formuluje podmienku,

v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného
predpisu (Občiansky zákonník). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11
ods. 6 tohto zákona. Z dikcie ustanovenia § 11 ods. 6 písm. a), b) zákona č. 381/2001 Z.z. je zrejmé, že
zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti.

38. V danej sporovej veci žalovaný splnil povinnosť v zmysle ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z.
tým, že Oznámením o poistnom plnení zo dňa 12.06.2019 (č.l. 18, 19 spisu) poskytol žalobcovi písomné
vysvetlenie pre výšku poistného plnenia, ktoré si žalobca od žalovaného nárokoval. Správnosť záveru
poisťovateľa v samotnom vysvetlení, pre ktorý znížil výšku plnenia bol irelevantný, pretože v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia je poisťovateľ povinný „len“ poskytnúť písomné vysvetlenie a toto

doručiť poškodenému - žalobcovi, čo sa v prejednávanom prípade aj zo strany žalovaného splnilo.
Krajský súd preto má za to, že žalovaný si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa ust. § 11 ods. 6 zákona
č. 381/2001 Z.z. splnil, a preto nebol povinný uhradiť žalobcovi úroky z omeškania. Do omeškania
by sa dostal s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa

ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.. V súvislosti s uvedeným posúdením žalobcom uplatneného
nároku na zaplatenie úroku z omeškania, poukazuje odvolací súd na právny záver vyslovený Najvyšším
súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22. novembra 2018, sp. zn. 1Cdo/212/2017
zo dňa 26. februára 2019, ako i na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/335/2015,
KrajskéhosúduvTrnavesp.zn.26Co/233/2017.Krajskýsúddodáva,ževsúvislostistýmtorozhodnutím

vychádzal zo svojho už skôr vydaného rozhodnutia sp. zn. 13Cob/7/2019 zo dňa 26.06.2019 a záverov
z tohto rozhodnutia vyplývajúcich v spojení príkladmo aj z rozhodnutia sp. zn. 13Cob/186/2019 zo dňa
22.04.2020.

39. V súvislosti s vysloveným právnym názorom krajským súdom sa poukazuje aj na Uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 228/2020 - 8 zo dňa 26. mája 2012, konkrétne odsek 22.
odôvodnenia, keď ústavný súd v súvislosti so sťažnostnou argumentáciou sťažovateľa poukázal na
relevantnú časť odôvodnenia napadaných rozhodnutí, keď ...„K tvrdeniam žalobcu uvedeným v odvolaní
o dôvodnosti žaloby v celom rozsahu zaujal stanovisko v tejto veci aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí
sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 bod 16.3., keď uviedol, že žalovaná si svoju povinnosť ako

poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. splnila, nebola preto povinná uhradiť žalobcovi
ako poškodenému úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostala s plnením náhrady škody až vtedy,
ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote určenej
súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.“.40. Krajský súd nepochybne má vedomosť o tom, že v obdobných sporových veciach nie je jednotná
rozhodovacia prax všeobecných súdov, avšak má za to, že pokiaľ v sústave týchto všeobecných

súdov Najvyšší súd Slovenskej republiky je súdnou autoritou najvyššou, tak potom aj v záujme právnej
istoty je potrebné pri rozhodovaní vychádzať zo záverov vyjadrených Najvyšším súdom Slovenskej
republiky.VtejtosúvislostikrajskýsúdpoukazujeajnauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. 7Cdo/109/2018 zo dňa 27.05.2020, v ktorom uznesení sa v odseku 18., 18.1. odôvodnenia
uznesenia poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/212/2017,

sp. zn. 3Cdo/145/2017 práve v súvislosti s požadovaným úrokom z omeškania vo väzbe k ust. § 11
ods. 6, 7, 8 zákona č. 381/2001 Z.z.. Krajský súd ďalej poukazuje aj na odseky 19., 20. odôvodnenia
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/109/2018 zo dňa 27.05.2020, z ktorých
vyplýva „Rovnako v okolnostiach posudzovanej veci si žalovaná splnila všetky zákonom požadované
jej povinnosti, keď najskôr na základe oznámenia žalobcu 13. apríla 2012 v stanovenej lehote poskytla
žalobcovipísomnévysvetleniedôvodov,prektoréodmietlaposkytnúťpoistnéplnenieapoprávoplatnosti

trestného rozsudku žalovaná listom z 13. decembra 2012 oznámila žalobcovi výšku poistného plnenia
(bolestné, strata na zárobku počas PN, náklady spojené s liečením), dôvod 30 % krátenia poistného
plnenia, ako dôvody neakceptovania niektorých položiek. Následne riadne a včas žalovaná plnila aj na
základe rozhodnutí oboch nižších súdov, ktoré rozhodovali o výške náhrady škody, keď prvostupňový
súd určil spoluzavinenie žalobcu v rozsahu 10 % a odvolací súd určil, že žalobca nenesie žiadne

spoluzavinenie. Dovolací súd vzhľadom k vyššie uvedenému dospel k záveru, že žalovaná si svoju
povinnosťakopoisťovateľpodľa§11ods.6zákonač.381/2001Z.z.splnila,nebolapretopovinnáuhradiť
žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostala s plnením náhrady škody
až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote
určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z..“

41. Krajský súd v zmysle prijatého právneho názoru rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 73,28 Eur
od 26.06.2019 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zmenil tak, že žalobu
žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 73,28 Eur od 26.06.2019 do

zaplatenia zamietol.

42. Z dôvodu, že krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu v časti potvrdil a v časti zmenil a
žalobu o príslušenstvo, a to úrok z omeškania zamietol, za aplikácie ust. § 396 ods. 2 CSP
zmenil aj výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania tak, že žiadna zo strán nemá na

náhradu trov prvoinštančného konania právo za aplikácie ust. § 255 ods. 2 CSP. Uvedené vyplynulo z
toho, že vzhľadom k výsledku odvolacieho konania, tak žalobca ako aj žalovaný mali vo veci úspech
ako aj neúspech, ktorému procesnoprávnemu stavu zodpovedá aplikovanie druhej časti vety ust. § 255
ods. 2 CSP, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného konania právo.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 2 druhá časť vety CSP. Rovnako ako pri trovách prvoinštančného konania, aj
v rovine trov odvolacieho konania podľa výsledku v odvolacom konaní na obidvoch sporových stranách
bola tak úspešnosť, ako aj neúspešnosť, ak predmetom sporu bola nielen istina, ale aj príslušenstvo, a
to úrok z omeškania, ktorému výsledku v konaní zodpovedá rozhodnutie, že žiadna zo strán nemá na

náhradu trov odvolacieho konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.