Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 30, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Ek/1541/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120391242
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Soňa Sura PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120391242.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Y. s. r. o., so sídlom Na C. XXXX/XX,
XXX XX N. - Z. mesto, L.: XXXXXXXX, právne zastúpený: U. Y. s.r.o., so sídlom Na C. XXXX/XX, XXX
XX N. - Z. mesto, L.:XXXXXXXX, konajúca konateľom M.. F. G., advokát, proti povinnému: U. N., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX S. XXX, o vymoženie XX,XX I. s príslušenstvom, rozhodujúc o
sťažnosti oprávneného proti uzneseniu P. súdu N. N. sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa XX. novembra

XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/1541/2020
zo dňa 19. novembra 2020 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného doručeného súdu dňa 01.10.2020 sa začalo proti povinnému
exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu,

ktorým je Platobný rozkaz sp. zn. 14RO/224/2006 zo dňa 18.12.2006, (ďalej len „exekučný titul“), pričom
predmetný exekučný titul zo dňa 18.12.2006 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.03.2007.

2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica, po posúdení návrhu, uznesením sp. zn.
63Ek/1541/2020 zo dňa 19.11.2020, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, v časti vymoženie iných trov - paušálnych trov

starej exekúcie vo výške 42 EUR.

3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade sa oprávnený návrhom
na vykonanie exekúcie domáha od povinného vymoženia peňažného nároku a iných trov vo výške
42 EUR (paušálnych trov starej exekúcie). Paušálne trovy starej exekúcie však prináležia súdnemu
exekútorovi,pričom§6ods.2ZoUNEKuvádza,žetietotrovyznášaoprávnený,alezároveňneumožňuje

oprávnenému domáhať sa ich náhrady od povinného. Uvedený zákon v ustanovení § 9 ods. 3
ďalej výslovne uvádza, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním opätovného
návrhu na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie, okrem nároku na náhradu súdneho
poplatku. K uvedenému vyšší súdny úradník uviedol, že oprávnený má právo uplatniť si nárok len
v rozsahu toho, čo mu priznáva exekučný titul, na podklade ktorého sa má exekúcia vykonať a
nárok na náhradu súdneho poplatku, ktorý bol povinný zaplatiť za podanie tohto návrhu. Oprávnený

nemá nárok domáhať sa paušálnej náhrady trov starej exekúcie ale ani trov právneho zastúpenia v
tomto exekučnom konaní. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení ďalej uviedol, že oprávnený
nedisponuje exekučným titulom podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, nakoľko upovedomenie o zastavení starej
exekúcie je len exekučným titulom súdneho exekútora voči oprávnenému a nie oprávneného voči
povinnému. Na základe uvedeného potom vyšší súdny úradník konštatoval, že oprávnený si v návrhu
na vykonanie exekúcie uplatnil nárok v rozpore so zákonom, a preto v súlade s ust. § 53 ods. 3 písm. a)

Exekučného poriadku zamietol návrh oprávneného v časti iných trov (paušálnych trov starej exekúcie)
vo výške 42 EUR.4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený 23.11.2020, teda v zákonom
stanovenej lehote sťažnosť. Dôvodom podania sťažnosti je nesprávne právne posúdenie veci.

Oprávnený v podanej sťažnosti poukázal na znenie ustanovenia § 6 ods. 3 zák. č. 233/2019 Z. z.,
v zmysle ktorého je upovedomenie o zastavení starej exekúcie, exekučným titulom. Tento charakter
mu priznáva priamo ZoUNEK. Oprávnený ďalej uvádza, že právo na náhradu paušálnych trov je
zakomponovaný priamo v dôvodovej správe k tomuto zákonu. Paušálne trovy znáša teda oprávnený
a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú

príslušenstvom pohľadávky ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Oprávnený ďalej poukazuje
na to, že paušálne trovy starej exekúcie, ktoré musel oprávnený zaplatiť súdnemu exekútorovi nie sú
trovy spojené s podaním nového návrhu na vykonanie exekúcie, pretože nevznikli v konaní samotnom,
ale pred jeho začatím. Oprávnený taktiež uvádza, že okamihom úhrady paušálnych trov oprávneným
súdnemu exekútorovi sa táto uhradená suma zodpovedajúca sume 42 EUR stáva príslušenstvom
pohľadávky oprávneného voči povinnému, a to ex lege v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho

zákonníka Oprávnený sa v závere sťažnosti taktiež odvoláva aj na Uznesenie Ústavného súdu SR
sp. zn.: II.ÚS 211/2020 zo dňa 26.05.2020, kde Ústavný súd v závere poukázal na skutočnosť, že
oprávnený si môže v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť aj náhradu paušálnych trov
starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky. Z uvedených dôvodov oprávnený žiadal
sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušiť.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov
exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene
ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje
sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty', ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného

predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

10. Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na
zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy
uplatňuje.

11. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu
paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného
konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

12. Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK, okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1, oprávnený
nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

13. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú
zamietnuť. Odôvodnenie napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považuje za

presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie
vo veci relevantnými tvrdeniami oprávneného. Súd naň preto v podrobnostiach odkazuje.14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 8. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného
konštatuje, že vyšší súdny úradník postupoval správne, keď s poukazom na znenie ustanovenia §
9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, podaný opätovne po

zastavení starej exekúcie, dospel k záveru, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s
jeho podaním. Ustanovenie § 6 ods. 3 ZoUNEK je v danom zákone uvedené takým jednoznačným
spôsobom,ženiejemožnédospieťkjehoopačnémuvýkladutak,akohovykladáoprávnenýspoukazom
na dôvodovú správu k nemu. Dôvodová správa však nie je pre súd záväzná a pokiaľ aj uvádza,
že paušálne trovy síce zaplatí oprávnený, ale z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom

pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky), čo znamená, že v prípade podania
opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu od povinného, v
paragrafovom znení zákona, ktoré je pre súd záväzné, takýto zámer zákonodarcu, upravený vôbec nie
je. Nemožno považovať za právne akceptovateľné tvrdenie oprávneného, že úhradou paušálnych trov
súdnemu exekútorovi oprávneným dochádza k prechodu nároku súdneho exekútora voči oprávnenému
na úhradu paušálnych trov, na nárok oprávneného voči povinnému na úhradu týchto trov na základe

tohto istého exekučného titulu, ktorým je upovedomenie o zastavení starej exekúcie z dôvodu, že
podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie je špecifickým inštitútom, a preto aj exekučný titul
treba posudzovať osobitne. Oprávnený nepreukázal súdu, že by právo z exekučného titulu, ktorým je
upovedomenieoukončenístarejexekúcieprešlonaneho.Išloibaotvrdenieoprávneného,ktorévrovine
tvrdenia aj ostalo. Z ustanovenia § 6 ods. 3 ZoUNEK pritom nepochybne vyplýva, že upovedomenie

o zastavení starej exekúcie je exekučným titulom, z ktorého právo je priznané v prospech súdneho
exekútora a vo vzťahu k oprávnenému, a nie v prospech oprávneného vo vzťahu k povinnému. Vyšší
súdny úradník preto správne uviedol, že oprávnený nedisponuje exekučným titulom podľa § 6 ods. 3
ZoUNEK, nakoľko upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným titulom súdneho exekútora
voči oprávnenému. Súd k uvedenému dodáva, že oprávnený si nemôže pri opätovnom podaní návrhu

na vykonanie exekúcie uplatňovať paušálne trovy starej exekúcie nielen podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK,
t.j. zo zákona, ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, resp. ako
príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale predovšetkým s poukazom
na ustanovenia § 45 a § 61r Exekučného poriadku, keďže jednou zo základných zásad exekučného
konania je, že exekúciu možno viesť zásadne iba v rozsahu nárokov vyplývajúcich z exekučného titulu,

uvedených v poverení na vykonanie exekúcie a trov exekúcie. Oprávnený nedisponuje exekučným
titulom podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, nakoľko upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným
titulom súdneho exekútora voči oprávnenému a nie oprávneného voči povinnému. Rovnako, pokiaľ
by oprávnený uvedený nárok uplatňoval voči povinnému ako príslušenstvo pohľadávky podľa § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka, potom ani k takémuto príslušenstvu nedisponuje oprávnený spôsobilým

exekučným titulom voči povinnému. Náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva sa nestanú
príslušenstvom pohľadávky skôr, než je o nich príslušným orgánom rozhodnuté.

15. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti preto dospel k záveru, že oprávnený nedisponuje žiadnym
exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu voči povinnému, v časti sumy

zamietnutej napadnutým uznesením.

16. Exekučný súd môže už iba dodať, že právna argumentácia poukazujúca na zásah do práv veriteľa,
teda v podstate na disproporcionalitu práv veriteľa a dlžníka, pri zastavení starých exekúcií (t.j začatých
zaúčinnostiprávnejúpravy,ktoráčasovoneobmedzovalatrvanieexekúcie)priamoosobitnýmzákonom,

t.j. aj proti vôli veriteľa ako oprávneného, je pre súd pochopiteľná. Súd však musí vychádzať zo zákonnej
úpravy ZoUNEK, či iných právnych predpisov tak, ako ich schválila Národná rada SR väčšinou hlasov
svojich poslancov. Na druhej strane, rešpektujúc očakávania oprávneného na vymoženie pohľadávky
od povinného, súd poukazuje aj na to, že už aj v súčasnosti platná a účinná právna úprava exekučného
konania, časovo ohraničuje trvanie exekúcie voči povinnému, pričom zákonodarca mu ponechal po

zastavení exekúcie možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náhradu nákladov, ktoré s
týmoprávnenémuvznikajú,muvšakzákonodarcapriznalvovzťahukpovinnémuibavrozsahuopätovne
zaplateného súdneho poplatku (§ 9 ods. 3 ZoUNEK).

17. K odvolávaniu sa oprávneného na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.: II.ÚS 211/2020 zo dňa

26.05.2020 súd nad rámec vyššie uvedeného ešte podotýka, že v odôvodnení predmetného rozhodnutia
Ústavného súdu SR, ktorým odmietal ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, o.i. uviedol, cit.:
„Zmyslom a účelom prijatia zákona č. 233/2019 Z. z. bolo riešiť neúnosnú situáciu na exekučných
súdoch, kde sa v státisícoch exekučných konaní viedla exekúcia proti povinným dlhodobo neúspešne a vkonečnom dôsledku tento stav vyúsťoval až do kolízie s princípom právnej istoty subjektov exekučného
konania. Zákonodarca túto situáciu neriešil novelou exekučného poriadku, ale samostatným zákonom,
ktorým, ako už bolo uvedené, zaviedol okrem iného aj pojem stará exekúcia. Zákon č. 233/2019

Z. z. zároveň upravuje, čo treba v tomto prípade a pre účel zastavenia starej exekúcie považovať
za nemajetnosť povinného. Pre úplnosť je potrebné dodať, že povinnosť oprávneného znášať trovy
exekúcie pri zastavení konania pre nemajetnosť povinného alebo v iných predpokladaných prípadoch
obsahuje aj „generálna“ právna úprava (§ 203 Exekučného poriadku v znení od 1. februára 2002 do
31. marca 2017; v znení Exekučného poriadku od 1. apríla 2017 je to § 199c ods. 1, pozn.). Aj z

uvedeného je zrejmé, že vecným dôvodom zastavenia starých exekúcií bolo riešenie neúnosnej situácie
na exekučných súdoch, a to aj zadefinovaním nemajetnosti povinného. Ak teda oprávnený poukazuje
na vyššie citované uznesenie Ústavného súdu (ako aj ďalšie uznesenia Ústavného súdu napr. II. ÚS
250/2020, IV. ÚS 2212/2020 a iné), ktorý v závere poukázal na skutočnosť, že oprávnený si môže
v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako
náklad spojený s uplatnením pohľadávky, súd uvádza, že možnosť uplatnenia náhrady trov starej

exekúcie v opätovnom návrhu ešte automaticky nepriznáva oprávnenému právo na jej uspokojenie.
Exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul oprávneného voči povinnému, upovedomenie o
zastavení starej exekúcie, ktoré je exekučným titulom súdneho exekútora voči oprávnenému, iba na
základe toho, že došlo k osobitnej úprave zastavenia starých exekúcií. Ak by mal zákonodarca taký
úmysel, ako to tvrdí oprávnený, bol by ho zahrnul do ustanovení samotného zákona ZoUNEK, čo

však neurobil. Preto, ak by exekučný súd postupoval v exekučnom konaní vedenom voči povinnému,
aj v časti paušálnych trov starej exekúcie, t.j. bez spôsobilého exekučného titulu svedčiaceho v
prospech oprávneného, postupoval by arbitrárne, svojvoľne, v rozpore so ZoUNEK a v rozpore s ďalšími
ustanoveniami Exekučného poriadku.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd sťažnosť oprávneného považoval za nedôvodnú,
keďže oprávnený nedisponuje exekučným titulom voči povinnému na vymáhanie nároku, ktorý si v
podanom návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil a zamietol ju.

19. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

20. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré

im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

22. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je
účastníkom konania oprávnený.

23. Súd na podklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností dospel k záveru, že
preskúmavané uznesenie je vecne správne. Z uvedených dôvodov nemohol konať inak, než postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) sťažnosť oprávneného podľa § 250
ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť. Keďže do vydania
poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného

poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z
týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj
napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2017, sp. zn. 17Co/38/2017).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).