Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoCsp/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119318812
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6119318812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto,
IČO: 47 967 692, zastúpený JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, so sídlom Komenského 3, 974
01 Banská Bystrica, proti žalovanému N. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX Y.,
zdržujúci sa na adrese K V. XX, XXX XX Y. - Y., o zaplatenie 544,44 € s príslušenstvom o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14Csp/86/2019-96 z 25.11.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobu, ktorou sa žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa podľa zmluvy o postúpení
pohľadávok zo 07.12.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia dlžnej sumy zo zmluvy o pôžičke č.
XXXXXXXXXX uzavretej medzi U. bankou, a. s., odštepný závod M. banka, a. s. Bratislava a žalovaným
dňa 23.11.2015 súd prvej inštancie zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre
platné postúpenie pohľadávky vyplývajúce z § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej
aj „zákon o bankách“). Pohľadávka banky voči spotrebiteľovi je spôsobilým predmetom postúpenia v

zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, len ak je splatná a iba po predchádzajúcej písomnej výzve
banky na plnenie „potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní“.
Nesplneniepredpokladovpreplatnépostúpeniepohľadávkymázanásledokneplatnosťprávnehoúkonu
postúpenia pohľadávky podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“). Za
nesporné skutočnosti zistené dokazovaním so žalobcom predložených listín súd prvej inštancie označil,
že U. banka, a. s., odštepný závod M. banka poskytla podľa zmluvy z 23.11.2015 žalovanému pôžičku
vo výške 600,- €, ktorú mal žalovaný splatiť v 18 mesačných splátkach po 40,90 € splatných vždy k

12. dňu v mesiaci počnúc dňom 12.12.2015 a že žalovaný si povinnosti dojednané v zmluve o pôžičke
neplnil. Zmluvu o pôžičke označovanú aj ako Základná zmluva o poskytovaní produktov a služieb, ktorej
obsahom bola žiadosť o poskytnutie M. pôžičky, považoval súd prvej inštancie za spotrebiteľskú zmluvu
podliehajúcu aj zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z. z.“), ktorý
v § 17 ustanovuje podmienky pre platné postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy z banky
na iný subjekt. Žalobca svoje tvrdenie, že žalovaného vyzval 16. mája 2016 na úhradu dlžnej sumy

nepreukázal. Pokiaľ nebola doručená žalovanému výzva zo 16. mája 2016 (ktorú považoval súd prvej
inštancie za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách), k postúpeniu pohľadávky pristúpil pôvodný
veriteľ v rozpore so zákonom a podľa § 525 OZ nebolo možné pohľadávku voči žalovanému postúpiťna žalobcu. Žalobca nebol v spore aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby a nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie viedol k zamietnutiu žaloby.
1.1 V odôvodnení druhého výroku rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému súd

prvej inštancie uviedol, že ich priznanie vylučovalo zistenie, že žalovanému v konaní žiadne účelne
vynaložené výdavky, ako trovy konania nevznikli, hoci by podľa výsledku sporu žalovanému nárok na
náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
„C. s. p.“) vznikol.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol žalobca odvolaním v celom rozsahu. Súdu prvej inštancie
vytýkal len nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov podľa § 365 ods. 1 písm.
f) Civilného sporového poriadku v otázke, či žalobca preukázal opodstatnenosť uplatneného nároku
a platnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu, z čoho vyplýva jeho aktívna vecná legitimácia v tomto
konaní. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) C. s.
p. Ak súd prvej inštancie mal pochybnosti o preukázaní splnenia povinnosti banky podľa § 92 ods.

8 zákona o bankách, mal žalobcu písomne vyzvať na preukázanie týchto skutočností a doplnenie
žaloby. Bez takejto výzvy na preukázanie sporných skutočností došlo zo strany súdu k porušeniu
zásady rovnosti strán sporu vyjadrenej v článku 6 Civilného sporového poriadku a k odňatiu možnosti
žalobcu konať pred súdom. Žalobca predložil súdu prvej inštancie spolu so žalobou dve oznámenia o
vyhlásení mimoriadnej predčasnej splatnosti a výzvu na zaplatenie z 30. júna 2016, ktoré banka zaslala

žalovanému na adresy Q. XX, Y. a I. XX, Y. spolu aj s podacím hárkom z 30. júna 2016 dokazujúcim,
že tieto oznámenia o mimoriadnej predčasnej splatnosti a výzva na zaplatenie dlžnej sumy žalovanému
odoslané boli. Vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti úveru spolu s výzvou na zaplatenie z 30.06.2019
(zrejme z 30.06.2016 - poznámka odvolacieho súdu) je potrebné považovať za výzvu podľa § 92 ods.
8 zákona o bankách, keďže v nej bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy a uplynula lehota 90

dní (žalobca neuvádza, od kedy počíta plynutie lehoty 90 dní - poznámka odvolacieho súdu). Uvedené
písomnosti bolo potrebné považovať v zmysle § 45 ods. 1 OZ za doručené adresátovi, keďže mu bola
vytvorená objektívna možnosť sa s nimi oboznámiť. V závere odvolania žalobca zopakoval, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho
je jeho rozhodnutie nezákonné a výsledkom zjavnej svojvôle a navrhol zrušiť tento rozsudok a vec vrátiť

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu (§ 34 C. s. p.) prejednal odvolanie

žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že pre rozhodnutie o tomto odvolaní nebolo
potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na
odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem a to v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ale
iba s prihliadnutím na odvolací dôvod uplatnený žalobcom, ktorým je podľa § 380 ods. 1 C. s. p. viazaný
a dospel k názoru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné

podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdiť.

5. Podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

6. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že nezistil správne skutkový stav z dôvodu, že vo veci nenariadil
pojednávanieažalobcunevyzvalnadoplnenieskutočností,ktorýmibydôvodnosťnárokuasvojuaktívnu

vecnú legitimáciu preukázal.

7. Žalobca v žalobe tvrdil, že pohľadávku od U. banky, a. s. Bratislava získal zmluvou o postúpení
pohľadávky zo 07.12.2017. Zmluva o úvere (pôžičke) č. XXXXXXXXXX bola uzavretá dňa 23.11.2015,
kedy aj pôvodný veriteľ poskytol žalovanému pôžičku vo výške 600,- €. V článku III. žaloby je uvedené:

„vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z platne uzavretej
zmluvy riadne a včas nesplnil, právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve v zmysle § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka listom vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v zmysle Obchodných podmienok
ku dňu 06.07.2016. Žalovaný si ani napriek výzve zo strany žalobcu svoj záväzok do dnešného dňanesplnil.Dôkaz:poslednávýzvanazaplatenie,oznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnostispodacím
hárkom.“
7.1 Prílohou žaloby mala byť zmluva o postúpení pohľadávok, plná moc, fotokópia osvedčenia o

registrácii DPH právneho zástupcu žalobcu, oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky s podacím
hárkom, základná zmluva o poskytovaní produktov a služieb a žiadosť o poskytnutie M. pôžičky zo
dňa 23.11.2015, akceptovanie žiadosti o poskytnutie M. pôžičky č. XXXXXXXXXX dňa 23.11.2015, M.
obchodné podmienky, výpis z bankovej knihy, posledná výzva na zaplatenie, oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti s podacím hárkom, výzva na zaplatenie, predžalobná výzva s podacím hárkom.

Prílohoužalobyvšaknebolažiadnavýzvazostranypôvodnéhoveriteľaadresovanážalovanémupodľa§
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zo 06.07.2016 (ide zrejme o chybu v dátume - poznámka odvolacieho
súdu). Pod označením Posledná výzva na zaplatenie bola doložená listina od U. banky, a. s., odštepný
závod M. banka Bratislava zo 16. mája 2016 adresovaná žalovanému na adresu Q. XXXX/XX, Y., G.
E.. K tejto Poslednej výzve na zaplatenie, ktorá by sa mohla podľa § 53 ods. 9 OZ považovať za
výzvu adresovanú žalovanému pred zosplatnením pohľadávky splatnej v splátkach podľa § 565 OZ

žalobca v žalobe nedokladoval podací hárok, podacie hárky predložil iba k zásielkám z 30. júna 2016,
ktorými doručoval žalovanému už oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky, ktorá v
sebe zahŕňala aj výzvu na zaplatenie celej dlžnej sumy. Práve k výzve zo 16. mája 2016 na č. l. 40
spisu súd prvej inštancie v bode 25 odôvodnenia uviedol, že žalobca síce predložil výzvu adresovanú
žalovanému ako dlžníkovi, ale nepreukázal jej doručenie alebo aspoň listiny preukazujúce odoslanie

predmetnej výzvy žalovanému.

8. Podľa § 297 písm. b) C. s. p. nemusí súd nariaďovať na prejednanie sporu pojednávanie, ak vo veci
ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- €.

8.1 Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie nepochybil, keď vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku z dôvodu, že skutkové tvrdenia strán
neboli sporné, hodnota sporu bez príslušenstva neprevýšila 1 000,- € a vo veci išlo otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, či bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu splatná a či boli dodržané
podmienky platného postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

9. Ak žalobca v žalobe ani netvrdil, že existuje dôkaz o odoslaní upozornenia spotrebiteľovi podľa § 53
ods. 9 OZ, že je v omeškaní so zaplatením splátky pôžičky, čo môže mať za následok zosplatnenie úveru
a v žalobe sa na tento dokument ani neodvoláva a netvrdí, že vie preukázať doručenie tohto upozornenia
žalovanému, nemal súd prvej inštancie na predloženie akých dôkazov žalobcu vyzývať.

10. Súd prvej inštancie správne pristúpil k skúmaniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý tvrdí,
že má nárok na pohľadávku voči spotrebiteľovi získanú zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou s
bankou ako veriteľom, ktorý pôžičku poskytol. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo
pasívnej, je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009

z 29.06.2010). Dôvodnosť skúmania aktívnej vecnej legitimácie postupníka podľa § 92 ods. 8 zákona o
bankách vyplýva aj z ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/147/2017
z 24.04.2018 (R 60/2018) a sp. zn. 7Cdo/26/2017 z 28. marca 2018, z ktorých vyplýva, že podľa §
92 ods. 8 zákona o bankách zákonnými špeciálnymi podmienkami, ktoré musia byť splnené v prípade
postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, sú preukázateľné zaslanie

písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) na splatenie dlžnej sumy a následné dlžníkovo nepretržité
omeškanie dlhšie ako 90 dní. Ak by postúpenie pohľadávky odporovalo týmto zákonným ustanoveniam,
išlo by o neplatné postúpenie pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ, keďže podľa § 525 ods. 2 OZ
nemožno postúpiť pohľadávku, ktorej postúpenie by odporovalo zákonu.

11. Súd prvej inštancie nespochybňoval tvrdenie žalobcu, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti a výzva na zaplatenie z 30.06.2016 boli žalovanému odoslané na dve veriteľovi známe
adresy a jeho rozhodnutie nie je založené na závere, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na
uplatnenie žalobného nároku z dôvodu nepreukázania doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti pohľadávky z 30.06.2016, ale na tom, že pohľadávka banky nebola spôsobilým predmetom

postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách z dôvodu, že nebola splatná (bod 24 odôvodnenia).
Zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky z U. banky, a. s. na žalobcu
nedovoľoval postúpiť práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu, ak sa
nepostupovala pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka,ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 17 ods. 1 písm.
b/ zákona č. 129/2010 Z. z.). Ak pôvodný veriteľ nedoručil žalovanému výzvu na zaplatenie dlžnej
sumy (§ 53 ods. 9 OZ) vyčíslenej k 30. marcu 2016 na 101,86 €, v ktorej i keď dosť nejasno mal byť

spotrebiteľ upozornený na možnosť prípadného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pôžičky, nemohol
pôvodný veriteľ dňa 30.06.2016 vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pôžičky, pretože podľa § 53 ods. 9 OZ, ak
ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

11.1 I keď súd prvej inštancie v bode 14 odôvodnenia rozsudku odcitoval len ustanovenie § 17 ods. 4
zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, z ďalšieho textu odôvodnenia
je zrejmé, že skúmal, či v čase, keď banka chcela pristúpiť k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, bola
táto pohľadávka splatná a vyhodnotil ju za neplatne zosplatnenú práve pre absenciu dôkazu o doručení
upozornenia spotrebiteľovi na možnosť zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 OZ zo 16. mája 2016.

12. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že
žalobca nepreukázal doručenie výzvy podľa § 53 ods. 9 spotrebiteľovi, z tohto dôvodu nebola platne
zosplatnená pohľadávka banky a pohľadávku banky nebolo možné platne postúpiť na žalobcu a tento
správne zistený skutkový stav podriadil správnym zákonným ustanoveniam § 525 OZ a § 92 ods. 8
zákona o bankách.

13. Odvolací súd stotožňujúc sa so skutkovými závermi súdu prvej inštancie aj právnym posúdením
veci, ktoré nespochybňoval ani žalobca v odvolaní, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie nielen vo veci
samej, ale aj v závislom výroku o trovách konania, ktorý je v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C. s.
p. a výsledkom sporu.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého o nároku na náhradu

trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, vznikol mu proti plne neúspešnému žalobcovi
(odvolateľovi) nárok na plnú náhradu trov konania; žalovaný bol však v odvolacom konaní úplne nečinný
a žiadne trovy odvolacieho konania mu nevyplývajú ani zo spisu, preto odvolací súd žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal (R 72/2018).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.
s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).