Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Pc/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218204793
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2218204793.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej

veci navrhovateľky : J. T., S.. S., F.. XX.XX.XXXX, T. R. T. XXX, zastúpená: Mgr. Peter Gazdík,
advokát, so sídlom Alžbetínske námestie 1203, 929 01 Dunajská Streda, proti odporcovi : W. T., F..
XX.XX.XXXX, T. Z. R. T., Q.. Č.. E.. XX, Z. - L., XXX XX, F. S., t.č. na neznámom mieste, zast. súdom
ustanovenou opatrovníčkou D.. J. B., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Dunajská Streda, o
určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom k podaným dňa 31.10.2018 domáhala určenia povinnosti bývalému
manželovi prispievať na jej výživu mesačne sumou 250,-€ vždy do 15. dňa v mesiaci s odôvodnením,
že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda dňa XX.XX.XXXX
Č. P. XPc/X/XXXX, ktorý výrok o rozvode nadobudol právoplatnosť ku dňu 10.07.2018 , odvolávajúc
sa na svoj trvale zhoršený zdravotný stav v dôsledku krvácania do mozgu a tým trvale odkázaná na
pomoc tretej osoby, ktorou je toho času jej matka. Jej zdravotný stav bráni vykonávať akúkoľvek prácu.
Finančne ju podporujú rodičia, keď okrem priznaného invalidného dôchodku 232,10€, zvýšený na

239,30€ od 01.01.2018, iný príjem nemá. Mesačné náklady chodu domácnosti rodičov uviedla plyn a
koncesionárske poplatky 158,64€ mesačne, dodávka vody 15,-€ a elektrina 33,-€, z dôchodku matky
490,-€ a otca 336,40€. Jej mesačné náklady na lieky prestavovali sumu 50,-€, telefón a internet 23,50€,
ošatenie, hygienické potreby strava 150,-€ mesačne. Zamestnávateľa bývalého manžela nevedela
označiť, len mala vedomosť, že pracuje v Spolkovej republike Nemecko s príjmom približne 1500,-€
mesačne. Svoj nárok dôvodila s odkazom na ust. § 72 Zákona o rodine . Na dôkaz svojich tvrdení
doložila lekársku správu o jej zdravotnom stave, pokladničné doklady o výdavkoch tvrdené v návrhu,

rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava o priznaní invalidného dôchodku, lekárske správy
o pokračujúcich vyšetreniach a liečbu neurológa, klinického psychológa a rozvodový rozsudok.

2. Bývalý manžel navrhovateľky mal vedené bydlisko v evidencii obyvateľov J. Z. R. T., ktorému
súd doručoval opis návrhu aj prílohy zverejnením na úradnej tabuli obce v zmysle § 116 ods. 2
Civilného sporového poriadku. Advokát navrhovateľky na upresnenie kontaktu na bývalého manžela
navrhovateľky oznámil emailom dňa 23.09.2019 jeho adresu E..J..XX, Z.-L., J. S. F., s uvedením

telefónneho čísla. Telefónne číslo bolo pri volaní nedostupné. Súd na základe dožiadania zo dňa
27.01.2020, sa pokúsil o vypočutie bývalého manžela navrhovateľky cestou dožiadaného súdu podľa
bydliska v Spolkovej republike Nemecko, ktoré dožiadanie sa vrátilo 10.06.2020, s tým, že na uvedenej
adrese je osoba neznáma, jeho adresu nebolo možné zistiť v Nemecku.3. S poukazom na ust.§29 Obč. zákona súd ustanovil osobe na neznámom mieste procesného
opatrovníka v osobe vyššej súdnej úradníčky Okresného súdu Dunajská Streda D.. J. B.Z., keď ani po

výzvach príbuzných bývalého manžela navrhovateľky matky E. P. I. G. T., títo zásielky v úložnej dobe
neprebrali.

4. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 12.11.2020 o 11,00hod, kde právny zástupca navrhovateľky
mal doručenie vykázané dňom 31.10.2020, procesný opatrovník bývalého manžela navrhovateľky dňom

13.10.2020, ktorí sa na pojednávanie nedostavili a neúčasť ani z dôležitého dôvodu neospravedlnili. Súd
vzhľadom na nesplnenie podmienok v zmysle § 183 ods.1 Civilného sporového poriadku v spojitosti s
ust.§ 2 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, súd prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.

5. Súd na základe predložených listinných dôkazov navrhovateľkou, zistení majetkových pomerov
bývalých manželov ustálil nasledovný skutkový stav :

6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 28.05.2011, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho
súdu dňa 10.07.2018, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 23.07.2018, z ktorého manželstva
malol. dieťa nepochádzalo. Návrh na rozvod manželstva podal bývalý manžel, keď po spolužití u
rodičov navrhovateľky sa ich vzájomné vzťahy zhoršili do tak miery, že sa odsťahoval. V nádeji

obnovenia manželstva, zabezpečil podnájom v roku 2016, keď sa navrhovateľka vrátila k rodičom,
od tej doby manželské spolužitie neobnovili, ostal len formálny stav. Navrhovateľka s návrhom na
rozvod manželstva súhlasila. Príčiny rozvratu manželstva súd neuviedol v rozsudku, keď vyhotovenie
rozsudku neobsahovalo odôvodnenie, potom, čo sa účastníci konania vzdali práva na odvolanie. Príčinu
rozvratu manželstva uvádzanú v návrhu na rozvod , navrhovateľka, v tomto konaní, žiadnym spôsobom

nenamietla. Ani v podanom návrhu na príspevok na rozvedenú manželku neobvinila bývalého manžela
z rozpadu manželstva.

7. Rozhodnutím J. H. Ú. T. zo dňa 30.11.2017 priznaný invalidný dôchodok v sume 336,40€, ktorý
bol rozhodnutím zo dňa 26.07.2018 zvýšený na sumu 239,30€.

8. Z prepúšťacej správy z F. S. B. P. vyplynulo, že navrhovateľka absolvovala pobyt od 23.102017 do
28.11.2017, s tým, že je čiastočne sebestačná, mobilná na vozíku, ktorý sama čiastočne ovláda, presuny
zvláda samostatne. Zo záverov vyplynulo, že u pacientky došlo k zlepšeniu celkovej kondície, zlepšila sa
svalová sila, rozsah pohybov. Nacvičovala chôdzu a na dlhšie vzdialenosti používa mechanický vozík.

9. Z predložených lekárskych správ od spoločnosti E. J..S..Z.., P. E.. B., vyplynulo, že navrhovateľka od
07.09.2017 navštevuje ordináciu v dôsledku , zistená CMP + hemiparesa 1.sin.A. hypertenzia III. st., v
dôsledku čoho jej bola nastavená medikamentná liečba.

10. Rovnako navrhovateľka sa podrobilapravidelným kontrolám u neurológa E.. H. , po tom čo v júli 2017
prekonala intracerebrálnu hemorágiu v oblasti BG hemisferálne vpravo.

11. Podľa lekárskeho nálezu z Endokrinologickej a internej ambulancie E.. L. T. dňa 11.01.2018, bolo
zistené ochorenie štítnej žľazy, označené ako zanorená struma - eutyreóza, čo si vyžaduje pravidelné

kontroly.

12. Zo správy z Z. S. H. W., dopravný inšpektorát Dunajská Streda zo dňa 02.08.2019 vyplynulo, že ani
jeden z účastníkov nevlastní motorové vozidlo.

13. Zo správy z Z. Ú., Z. P. C. J. vyplynulo, že ani jeden z účastníkov nevlastní nehnuteľnosť.

14. Podľa § 72 ods.1 až 3 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže
žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov.

15. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd.
Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.16. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel,
ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí

tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do
osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má
sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

17. Podľa § 75 ods.1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné

pre maloleté dieťa.

19.Pojemdobrémravyjeneurčitýmprávnympojmom,jehoobsahnevyplývazpozitívnehopráva.Okrem
práva existujú aj iné systémy noriem, niektorým z nich takouto úpravou právo poskytuje ochranu tým, že
im prepožičiava sankcie charakteristické pre systém práva. Nejde o akékoľvek normy, ale o všeobecne

spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiaduce javy. Vo
všeobecnosti bývajú vyjadrené konštrukciou o "pocite súnáležitosti všetkých spravodlivo uvažujúcich
ľudí". Pojem dobré mravy je ďalej časovo (plynutím času podlieha zmenám) a miestne podmienený.
Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa
konkrétnych okolností prípadu. V zmysle striktného znenia normy súd v prípade zistenia rozporu s

dobrými mravmi nemá inú možnosť (napr. zníženie výživného) než výživné nepriznať.

20. Zákon o rodine explicitne ukladá súdu povinnosť prihliadať aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu
manželstva, a ustanovuje maximálnu dobu poskytovania príspevku na päť rokov aj s vymedzením
výnimiek.Vrámcispoločnýchustanovenípribudlokritériummajetkovýchpomerovpovinného. Zoznenia

ustanovenia § 72 možno vyvodiť nasledujúce hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať
príspevok na výživu rozvedeného manžela: manželstvo musí byť právoplatne rozvedené, jeden z
rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť, schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého
manžela umožňujú súdu príspevok priznať, bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní
príspevku, súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu).

21. Hľadisko príčin, ktoré viedli k rozvratu manželstva, možno vyvodiť z podmienky požadovaného
súladu vyživovacej povinnosti s dobrými mravmi (a to prioritne práve takéto hľadisko) v rámci spoločných
ustanovení. Zákon však toto kritérium aj špeciálne upravil priamo v súvislosti s úpravou príspevku na
výživu rozvedeného manžela. Na základe použitej formulácie súdu vzniká obligatórna povinnosť brať

do úvahy príčiny rozvratu. Iné okolnosti, ktoré môžu byť v rozpore s dobrými mravmi (napr. trestná
činnosť, nemorálny život, správanie sa k bývalému manželovi po rozvode), možno posudzovať v zmysle
§ 75 ods. 2. Zákonodarca však zvolil odlišnú formuláciu, zatiaľ čo pri všeobecnej podmienke rozporu s
dobrými mravmi je ustanovený jednoznačný záver o nemožnosti priznať výživné, pri príčinách vedúcich
k rozvratu manželstva ukladá povinnosť na ne prihliadnuť, čo naznačuje, že súd by v prípade zistenia

viny (ak výživné požaduje takýto bývalý manžel) nemusel návrh zamietnuť, ale prípadne znížiť rozsah
výživného. Išlo by o nelogické riešenie vzhľadom na následky prípadných iných zistených rozporov
s dobrými mravmi pri danom druhu vyživovacej povinnosti (hoci práve príčiny rozvratu možno vo
všeobecnosti považovať za najrelevantnejšie), resp. pri zistenom rozpore s dobrými mravmi pri iných
druhoch vyživovacej povinnosti, keď zákon striktne neumožňuje výživné priznať. S poukázaním práve

na úpravu následkov rozporu s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2) by súd mohol aj v týchto prípadoch návrh
zamietnuť s tým, že ustanovenie § 72 predstavuje len úpravu povinného hľadiska pre rozhodovanie
súdu, zatiaľ čo následok vyplýva z § 75 ods. 2. Prípadný súhlas oprávneného bývalého manžela s
rozvodom je z tohto hľadiska irelevantný. Príčiny rozvratu bude súd posudzuje predovšetkým na základe
pripojených rozvodových spisov, ako aj príslušných výpovedí. Rozpor s dobrými mravmi by pri tomto

druhu vyživovacej povinnosti mal byť vo všeobecnosti zreteľný. Predmetné hľadisko naznačuje prvok
sankčnosti tohto druhu vyživovacej povinnosti. Osobe, ktorá z väčšej miery znáša dôsledky rozpadu
manželstva, sa ukladá aj zodpovednosť za odstránenie nepriaznivých materiálnych následkov rozvodu.22. Prioritným účelom je odstránenie nepriaznivých majetkových následkov po rozvode, ktoré, ak sú
dané, odôvodňujú priznanie výživného. Žena má nárok na výživné aj keď využije právo na rodičovskú
dovolenku poskytovanú v zmysle pracovnoprávnych predpisov na prehĺbenie starostlivosti o dieťa až

do troch rokov veku dieťaťa, resp. takúto ženu nemožno nútiť (tým, že bývalý manžel z tohto dôvodu
nie je ochotný platiť príspevok na výživu), aby vykonávala zamestnanie, pokiaľ má záujem o výkon
starostlivosti o dieťa aj v prípade, ak dieťaťu možno zabezpečiť opateru v príslušnom zariadení, čo je
odôvodnené záujmom dieťaťa na osobnom výkone starostlivosti matkou.

23. Súd v rozvodovom rozsudku nekonštatoval príčinu rozvratu manželstva, keď vyhotovenie rozsudku
bol bez odôvodnenia, potom, čo sa účastníci vzdali práva na odvolanie. Navrhovateľka nepoprela
tvrdenia bývalého manžela o pretrvávajúcich nezhodách v čase pobytu u jej rodičov, keď jej matka mala
zasahovať do ich vzťahu, ktoré sa snažil bývalý manžel riešiť zabezpečením samostatného bývania.
Ani po presťahovaní sa navrhovateľka spoločnú domácnosť opustila a vrátila sa k rodičom a od tej
doby neprejavila záujem o obnovenie spolužitia. Navrhovateľka v návrhu príčinu rozvratu manželstva

neuviedla a ani tvrdenia bývalého manžela nepoprela. V zmysle ust. § 1 ods. 2 Zákona o rodine, účelom
manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie
(§ 18 Zákona o rodine/.V zmysle striktného znenia normy súd v prípade zistenia rozporu s dobrými

mravmi nemá inú možnosť než výživné nepriznať. Hodnotiac zistené okolnosti rozpadu manželstva,
je zrejmé, že navrhovateľka rovnako niesla vinu na rozpade manželstva, keď bez ďalšieho dôvodu ,
stotožňujúc sa s tvrdením navrhovateľa v návrhu na rozvod manželstva, sa postavila ľahkovážne
k manželstvu a nič pre jeho záchranu neurobila, nebola oporou svojmu manželovi, naopak, bývalý
manžel navrhovateľky v snahe osamostatniť sa, zabezpečil bývanie, odkiaľ navrhovateľka bez uvedenia

vážneho dôvodu , sa vrátila bývať k rodičom. Priznanie príspevku na rozvedenú manželku za týchto
okolností,bybolovrozporesdobrýmimravmi,keďnavrhovateľkavnímabývaléhomanželalenvrozsahu
jeho povinností, aj po rozvode, bez ohľadu na okolnosti rozpadu manželstva , ktorému nemala záujme
zabrániť.

24. Napriek uvedenej skutočnosti, keď príčina rozvratu manželstva je len jedno z hľadísk pri stanovení
príspevku na rozvedeného manžela, ďalšou podmienkou je neschopnosť samostatne sa živiť ako jedna
zo základných hmotnoprávnych podmienok pre možnosť priznania príspevku na výživu rozvedeného
manžela, čo by znamenalo, že podľa konkrétnych okolností prípadu, rozvedený manžel nedosahuje
také príjmy, ktoré by mu umožňovali pokryť jeho základné životné potreby, a to z dôvodu v danom

prípade pomenované navrhovateľkou, jej zmenený zdravotný stav, aj v tomto prípade, ak by mal jeden
z manželov aj značne nadpriemerné príjmy a druhý z rozvedených manželov sa ocitol v zlej finančnej
situácií, avšak má schopnosť samostatne sa živiť, nárok na priznanie príspevku mu nevznikne. V
priebehu konania sa nepodarilo zistiť zamestnávateľa bývalého manžela navrhovateľky, ktorý by mal
pracovať v zahraničí. Na území Slovenskej republiky sa nepodarilo zistiť žiadny majetok bývalého

manžela. Aj v prípade, že by bol daný dôvod na určenie príspevku na rozvedenú manželku, nebol možné
zistiť majetok z ktorého by súd ustálil výšku príspevku.

25. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide opodanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)