Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. november 2020

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 4Nt/65/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320010536
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milena Jakubíková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:4320010536.4

Uznesenie

Okresný súd Levice samosudcom JUDr. Milenou Jakubíkovou v trestnej veci odsúdeného G. T. pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona o návrhu
odsúdeného na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí dňa 23.11.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného G. T., narodeného XX.XX.XXXX v T.,
trvale bytom J. č. XXX, t.č. v ÚVTOS F. nad R. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na

Okresnom súde Levice pod sp.zn. 2T 91/2019 z a m i e t a, nakoľko neboli zistené podmienky obnovy
konania podľa § 394 Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený G. T. podal na tunajší súd návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci
vedenej Okresným súdom Levice pod sp.zn. 2T/91/2019 a navrhol predvolať kolízneho opatrovníka zo
Želiezoviec, H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, H. T., nar. XX.XX.XXXX a S. T., nar. XX.XX.XXXX

a s návrhom zaslal súdu Potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, ktorým poukázal na
to, že J. poberala jeho peniaze v hmotnej núdzi. K návrhu odsúdený pripojil Potvrdenie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Levice číslo spisu:LV1/RIA/SOC/2020/46374-86 zo dňa 30.04.2020, že H.
J., nar. XX.XX.XXXX poberá pomoc v hmotnej núdzi spolu s členmi domácnosti od 01.01.2004 do
31.01.2010, od 01.08.2011 do 31.01.2013, od 01.03.2015 do 28.02.2017 a spoločne posudzovanými
členmi domácnosti boli H. T., H. T., S. T. a G. T.. G. T. bol poberateľom pomoci v hmotnej núdzi ako

jednotlivec od 01.04.2011 do 31.07.2011. Zároveň odsúdený predložil kópie poštových poukážok o
platení výživného adresátovi H. J. zo dňa 21.02.2011 vo výške 50,-eur, dňa 23.03.2011 vo výške 50,-eur,
dňa 21.04.2011 vo výške 50,-eur, dňa 24.05.2011 vo výške 50,-eur a dňa 24.06.2011 vo výške 50,-eur.

Opatrením Okresného súdu Levice sp.zn. 4Nt/65/2020 zo dňa 30.07.2020 bol odsúdenému ustanovený
obhajca Mgr. Pavel Vrška.

Súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného, oboznámením s listinnými
dôkazmi a podstatným obsahom spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/91/2019.

Odsúdený G. T. na verejnom zasadnutí uviedol, že trvá na podanom návrhu na povolenie obnovy
konania čo do výroku o vine, pretože bol odsúdený nespravodlivo. Predložil súdu Potvrdenie Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Levice o poberaní dávky v hmotnej núdzi vo výške 51,85 eur, ktorú si
však brala H. J. a v ďalšom období s ňou boli už posudzovaní spoločne a aj v tom čase celú sociálnu
dávku poberala H. J. spolu s prídavkami na deti. Uviedol, že súdu predložil aj poštové poukážky o platení
výživného v roku 2011, ktoré našiel dodatočne a tieto neboli predložené vyšetrovateľovi v prípravnom
konaní. Uvedené poštové poukážky sú na čl. 199-200 spisového materiálu sp.zn. 2T 91/2019.
Odsúdený G. T. na verejnom zasadnutí ustúpil od vykonania dôkazu vypočutím svedkyne H. J., kolíznej

opatrovníčky a maloletých dcér.Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/91/2019 bolo zistené, že trestným rozkazom Okresného
súdu Levice pod sp. zn. 2T/91/2019 zo dňa 16.08.2019 bol obv. G. T. uznaný vinným zo spáchania
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného

zákona s poukazom na § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona, na skutkovom základe, že
hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov vyplýva
povinnosť vyživovať svoje deti H. T.ovú, narodenú XX.XX.XXXX, H. T.ovú, narodenú XX.XX.XXXX a
S. T.ovú, narodenú XX.XX.XXXX a táto povinnosť mu bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu
Levice č.k. 11P/34/2010-32 zo dňa 21.02.2011, právoplatným dňa 01.03.2011, ktorým bol zaviazaný

prispievať na výživu mal. H. a mal. H. mesačne vo výške 30 % z aktuálnej sumy životného minima
na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa k rukám matky H. J., trvale bytom J. č. XXX, v ktorej
osobnej starostlivosti sa nachádzajú, a to vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom
21.02.2011 a rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 10P/16/2018-49 zo dňa 18.10.2018, právoplatným
dňa 13.11.2018, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry S. mesačne vo výške 30 % z aktuálnej
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa k rukám jej matky H. J., a to vždy do 15. dňa

toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 22.01.2018, svoju vyživovaciu povinnosť si napriek tomu v
období od 21.02.2011 doposiaľ, vyjmúc obdobie od 06.08.2017 do 04.12.2017, kedy sa nachádzal vo
väzbe, riadne neplnil, nakoľko v uvedenom období uhradil len sumu 561,-eur, čím mu vznikol dlh na
výživnom v celkovej výške 4930,54 eur
za čo mu bol podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona uložený

trest odňatia slobody vo výmere 18 /osemnásť/ mesiacov a podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného
zákona bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Trestný rozkaz bol obvinenému doručený dňa 26.08.2019 a dňa 09.09.2019 bol súdu doručený odpor,
ktorý obvinený podal proti trestnému rozkazu z dôvodu, že od roku 2011 žili s družkou H. J. v spoločnej

domácnosti, mali spoločné príjmy aj výdavky. On poberal invalidný dôchodok vo výške cca 100,-eur
a okrem toho na sezónnych prácach zarábal najmenej 150,-eur mesačne, ktorými sumami prispieval
do spoločnej domácnosti. Spolu boli posudzovaní ÚPSVR Levice na príspevky v hmotnej núdzi a
H. J. poberala aj príspevok na bývanie, ktorý si nechávala pre vlastnú potrebu, hoci režijné náklady
zabezpečoval on z jeho príjmov a tieto finančné prostriedky mohla použiť na výživu ich detí. Obvinený

následne doručil súdu ďalšie podania, v ktorých poukazoval, že poškodená matka detí H. J. nemohla
platiť výdavky na domácnosť, pretože poberala len dávku v hmotnej núdzi a on jej odovzdával svoj
invalidný dôchodok aj zárobok z brigád, žili spolu v spoločnej domácnosti od roku 2011 do roku 2017 a
predložil súdu poštové poukážky o zaplatení výdavkov spojených s bývaním - za odber elektriky, vody
za roky 2012 až 2017, rôzne listinné doklady - kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti vo vlastníctve

obvineného, výdavkové doklady o vyplatení odmeny obvinenému za prácu, poštové poukážky o platení
výživného na mal. deti H. J. za roky 2018 zo dňa 9.5.2018, 13.7.2018, 17.8.2018, 14.9.2018, 19.11.2018,
14.12.2018 v celkovej výške 276 eur, za rok 2019 zo dňa 17.1.2019, 14.2.2019, 27.03.2019, 24.04.2019,
22.5.2019,20.6.2019, 15.07.2019, 20.8.2019, 26.9.2019, 30.10.2019, 18.11.2019 v celkovej výške 425
eur. Tiež predložil poštové poukážky o zaplatení výživného H. J. za rok 2011 a to zo dňa 21.02.2011

vo výške 50,-eur, zo dňa 23.03.2011 vo výške 50,-eur, zo dňa 21.04.2011 vo výške 50,-eur, zo dňa
24.05.2011vo výške 50,-eur a zo dňa 24.06.2011 vo výške 50,-eur.

Na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2019 obvinený G. T. pred tým ako prokurátor predniesol obžalobu
zobral odpor proti trestnému rozkazu sp.zn. 2T/91/2019 späť a samosudca Okresného súdu Levice

uznesením zo dňa 25.11.2019 sp.zn. 2T/91/2019 podľa § 355 odsek 8, odsek 9 Trestného poriadku
zobral na vedomie späťvzatie odporu, ktorý podal obvinený G. T. proti trestnému rozkazu Okresného
súdu Levice sp.zn. 2T/91/2019 zo dňa 16.08.2019, doručenému obvinenému dňa 26.08.2019.
Trestný rozkaz sp.zn. 2T/91/2019 zo dňa 16.08.2019 sa stal dňa 25.11.2019 právoplatný.

Zo spisového materiálu vyplýva, že v prípravnom konaní bola po zákonnom poučení o následkoch
krivého obvinenia a krivej výpovede vypočutá svedkyňa poškodená H. J., ktorá vo svojej výpovedi
uviedla, že obvinený G. T., jej bývalý druh bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Levice prispievať
na výživu mal. H. a mal. H. sumou rovnajúcou sa 30 % aktuálnej sumy životného minima na jedno
nezaopatrené dieťa vopred vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a túto

vyživovaciu povinnosť si neplnil od roku 2011 až do súčasnosti / ku dňu výsluchu dňa 23.7.2019/.
Rozsudkom Okresného súdu Levice v roku 2018 bola do jej výchovy zverená dcéra mal. S. a obvinený
bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 30 % z aktuálnej sumy životného minima na jedno
nezaopatrené dieťa vopred k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca. Obvinený si svojuvyživovaciupovinnosťneplnilodroku2011,ajkeďodroku2011doroku2017žilivspoločnejdomácnosti,
avšak obvinený na spoločnú domácnosť neprispieval a všetok dôchodok prepil. Svedkyňa uviedla, že aj
účty za elektriku a vodu platila ona. Predložila vyšetrovateľovi poštové poukážky o zaplatení výživného

od roku 2011 a uviedla, že obvinený na zaostalom výživnom zaplatil 20 eur a na bežnom výživnom sumu
591 eur, výška dlhu na výživnom bola okolo 5000 eur.
Z poštových poukážok predložených svedkyňou H. J. bolo preukázané, že obvinený v roku 2018 zaplatil
na výživnom 286 eur, v roku 2019 zaplatil 275,-eur. Z tabuliek o plnení vyživovacej povinnosti vyplýva,
že obvinený mal v období od februára 2011 do konca júla 2019 zaplatiť výživné na svoje mal. deti spolu

5491,54 eur, zaplatil 561,-eur a dlh na výživnom bol vo výške 4930,54 eur. V spisovom materiály sa
nachádzaajPotvrdenieÚradupráce,sociálnychvecíarodinyLeviceopoberanídávkypomocivhmotnej
núdzi v zmysle z.č. 417/2013 Z.z. H. J. spolu s členmi domácnosti G. T.om, H. T.ovou, H. T.ovou a S.
T.ovou.

Obv. G. T. po podaní obžaloby, vydaní trestného rozkazu sp.zn. 2T/91/2019 a podaní odporu proti

trestnému rozkazu predložil súdu poštové poukážky o zaplatení výživného v roku 2018, a v roku 2019,
ktoré už predložila svedkyňa H. J. v prípravnom konaní a okrem nich predložil aj poštové poukážky o
zaplatení výživného za mesiace august až november 2019 v celkovej výške 160,-eur a tiež predložil
súdu poštové poukážky o zaplatení výživného v roku 2011 v celkovej výške 250,-eur.

Z Potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice č. spisu LV1/RIA/SOC/2020/50522-258 zo
dňa 12.10.2020 predloženého odsúdeným vyplýva, že G. T. poberá pomoc v hmotnej núdzi v zmysle
zák.č. 417/2013 Z.z. Od 01.04.2011 do 31.07.2011 bol poberateľom pomoci v hmotnej núdzi jako
jednotlivec vo výške 51,85 eur mesačne. Od 01.08.2011 do 31.01.2013 a od 01.03.2015 do 28.02.2017
bol poberateľom PHN ako spoločne posudzovaná osoba na žiadosti PHN. Pomoc v hmotnej núdzi

bola poskytovaná pre príjemcu J. H. spolu s nezaopatrenými deťmi T.ová H., T.ová H., T. S.. Uvedené
skutočnosti vyplývajú aj z Potvrdenia ÚPSVR Levice zo dňa 30.04.2020. Z Potvrdenia o poberaní dávky
v hmotnej núdzi za rok 2011 vyplýva, že bola vyplatená G. T.ovi v mesiaci apríl, máj, jún a júl vo výške
51,85 eur.

Z odpisu registra trestov bolo preukázané, že odsúdený G. T. sa doposiaľ 11 - krát dostal do rozporu
s Trestným zákonom, z toho v troch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Naposledy
bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Levice pod sp.zn. 2T/91/2019 zo dňa 16.08.2019 za
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.

Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhlo zamietnuť návrh na povolenie obnovy konania, pretože neboli
zistené podmienky na jej povolenie.

Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí uviedol, že v pôvodnom konaní neboli použité všetky
dôkazy, nakoľko odsúdený predložil listinné dôkazy, ktoré nevedel predložiť v pôvodnom konaní, pretože

o ich existencii nevedel. Potvrdenia ÚPSVR preukazujú poberanie dávok v hmotnej núdzi a odsúdený
má za to, že tieto dávky poberala pani J. a sú náhradou za výživné, ktoré mal platiť.Odsúdený teda
nemá platiť výživné nakoľko peniaze dostávala p. J.. Navrhol, aby súd povolil obnovu konania, v ktorom
odsúdený preukáže svoju nevinu a rozpor v pôvodnom konaní.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 396 odsek 1 Trestného poriadku, obnovu konania možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby.

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394 .Súd po preskúmaní návrhu na povolenie obnovy konania po vypočutí odsúdeného, oboznámení sa s
obsahom trestného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 2T/91/2019, listinnými dôkazmi dospel k záveru, že
návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania nie je dôvodný.

Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok je koncipovaná tak, aby bolo možné napraviť aj
právoplatný rozsudok v dôsledku toho, že vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,
ktoré sú tak závažné, že by mohli samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr
známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste a teda zasiahnuť do nezameniteľnosti a stability

právoplatného rozhodnutia. Možno ju povoliť len ak súd zistí splnenie zákonných podmienok v zmysle §
394 Trestného poriadku. V danom prípade návrh na povolenie obnovy konania bol podaný oprávnenou
osobou - odsúdeným a smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu, proti ktorému je návrh prípustný v
zmysle § 396 ods. 3 Trestného poriadku.
Súd skúmal, či dôkazy navrhnuté odsúdeným majú povahu skutočností alebo dôkazov súdu skôr
neznámych a či sú takého charakteru, že by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami

a dôkazmi skôr známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine, prípadne o treste odsúdeného. Za
skutočnosti skôr neznáme sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania
pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na povolenie obnovy konania. Skutočnosťou skôr neznámou
sa pritom rozumie objektívne existujúci jav, ktorý síce nie je dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie
skutočného stavu veci a ktorý spravidla bude potrebné preukázať ďalšími dôkazmi. Predtým neznámym

dôkazom je dôkaz, ktorý je nový alebo nebol vykonaný v pôvodnom konaní.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že ods. G. T. v trestnej veci sp.zn. 2T/91/2019 bol
trestným rozkazom zo dňa 16.08.2019, právoplatným dňa 25.11.2019 v spojení s uznesením o späťvzatí
odporu sp.zn. 2T/91/2019 zo dňa 25.11.2019 uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/
Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov a na výkon trestu bol
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odsúdený podal proti trestnému
rozkazu odpor a zároveň predložil súdu listinné dôkazy, ktoré mali preukazovať, že s matkou maloletých
detí žili v spoločnej domácnosti, poberali dávky v hmotnej núdzi ako spoluposudzované osoby, že platil

výdavky na domácnosť, mal príjmy za vykonané práce a tiež predložil súdu poštové poukážky, ktorými
preukázal úhrady výživného v priebehu rokov 2011 až 2019. Odsúdený však na hlavnom pojednávaní
predtým, ako prokurátor predniesol obžalobu svoj odpor proti trestnému rozkazu zobral späť, súhlasil
teda s výrokom o vine a treste a teda sa vzdal práva na prejednanie veci a vykonanie dokazovania
na hlavnom pojednávaní. Odsúdenému bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, teda

na spodnej hranici trestnej sadzby stanovenej pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek
3 Trestného zákona, ktorá je od 1 roka do 5 rokov, a tento nemožno považovať s poukazom na osobu
odsúdeného, okolnosti spáchania skutku a následok za trest neprimeraný alebo nezákonný.

Nezameniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť je jednou zo záruk právnej

istoty.Nápravarozhodnutiasamôžedosiahnuťvriadnomdvojinštančnompostupeformouodvolaniaako
riadneho opravného prostriedku. Výnimkou z tohto pravidla sú mimoriadne opravné prostriedky, ktorými
možno dosiahnuť nápravu právoplatných rozhodnutí, medzi ktoré sa zaraďuje aj obnova konania. V
konaní o povolení obnovy konania neplatí revízny princíp, nepreskúmava sa zákonnosť a odôvodnenosť
pôvodného rozhodnutia. Posudzuje sa výlučne otázka, či nové skutočnosti alebo dôkazy skôr neznáme

v spojení s dôkazmi už vykonanými môžu odôvodniť iné než pôvodné právoplatné rozhodnutie o vine
a treste.

V predmetnej trestnej veci odsúdený neuviedol žiadne také nové skutočnosti, alebo dôkazy súdu
skôr neznáme, ktorých existencia by mohla sama o sebe alebo v spojitosti so

skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť k inému záveru o jeho vine. Odsúdený vo svojom
návrhu na povolenie obnovy konania poukazoval na skutočnosti, ktoré už boli predmetom dokazovania v
konaní vo veci pod sp.zn. 2T/91/2019 a predložil listinné dôkazy o skutočnostiach, ktorými argumentoval
už po podaní odporu proti trestnému rozkazu, ktorým bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej
výživy /potvrdenia o poberaní dávok v hmotnej núdzi poškodenou a obvineným v roku 2011/. Odsúdený

opätovne predložil poštové poukážky o zaplatení výživného v roku 2011 a to v celkovej výške 250
eur, ktoré už tiež predložil súdu potom, ako podal odpor proti trestnému rozkazu, čo vyplýva zo
spisového materiálu, teda aj uvedené dôkazy boli súdu známe a nejedná sa o nové skutočnosti alebo
dôkazy. Z dôkazov, ktoré boli vykonané v trestnej veci pod sp.zn. 2T 91/2019 bolo preukázané, žeodsúdený si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť na mal. deti, ktoré má so H. J., svedkyňa sa vo svojej
výpovedi vyjadrovala aj k ich spolužitiu v spoločnej domácnosti počas obdobia, kedy odsúdený svoju
povinnosť voči deťom neplnil, na čo súd pri rozhodovaní vo veci prihliadol a jeho dlh na výživnom bol

podľa predložených dôkazov za žalované obdobie určený sumou 4930,54 eur. Z poštových poukážok
predložených odsúdeným za rok 2011, ktorými mal zaplatiť výživné je preukázané, že poškodenej
zaplatil 250,-eur, čím by sa znížila výšku dlhu na výživnom na sumu 4680,54 eur, čo však nemá vplyv
na výrok o vine, na kvalifikáciu trestného činu a ani na výšku trestu.

Odsúdený teda súdu nepredložil žiadny dôkaz, resp. neuviedol žiadnu novú skutočnosť predtým súdu
neznámu, pre ktorú by bolo možné vyhovieť návrhu odsúdeného a povoliť obnovu konania.

Vzhľadom na uvedené súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol, pretože nezistil
dôvody na jej povolenie v zmysle uvedených zákonných ustanovení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do pracovných 3 dní odo
dňa jeho vyhlásenia na Okresný súd Levice sp. zn. 4Nt 65/2020.
Sťažnosť má odkladný účinok.
O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Sťažnosť môže podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo týka alebo ktorá na

uznesenie dala návrh, na ktorý ju zákon oprávňuje; proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj
prokurátor, a to aj v prospech obvineného. V prospech mladistvého obvineného môžu podať sťažnosť,
a to aj proti jeho
vôli, zástupca, obhajca, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; lehota na podanie
opravného prostriedku im plynie samostatne.

Osobám, ktoré môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota
na podanie sťažnosti tým istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však
plynie lehota vždy samostatne.
Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.
Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať výslovne späť, kým sa o nej

nerozhodlo. Sťažnosť prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.
Sťažnosť podaná v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo za
obvineného obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzatá späť len s
výslovným súhlasom obvineného. Prokurátor však môže vziať takú sťažnosť
späť aj bez súhlasu obvineného. V tom prípade plynie obvinenému nová

lehota na podanie sťažnosti od upovedomenia, že sťažnosť bola vzatá späť.
Uznesenie možno napadnúť pre
a) nesprávnosť niektorého jeho výroku,
b) zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo
c) porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto

porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.
V sťažnosti možno uviesť skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli známe v
prvostupňovom konaní.
Ak podáva sťažnosť prokurátor, orgán sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately alebo obhajca za obvineného alebo vo vlastnom mene,

musí byť sťažnosť zároveň odôvodnená.