Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, November 20, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 59Ek/525/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120260109
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marko Hudák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120260109.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému F. A., Z.. XX.XX.XXXX,
B. C. XXX/XX, XXX XX Z. O., o vymoženie 770,32 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr.
Ľubomírom Pekárom, Exekútorský úrad Šaľa, so sídlom P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa pod sp. zn.

130EX 301/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Povinnému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie
exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 05.03.2020 domáhal od
povinného vymoženia sumy vo výške 770,32 eur s prísl. na základe exekučného titulu, platobného
rozkazu Okresného súdu Nitra č.k. 10Csp/8/2018-28 zo dňa 15.03.2018. Okresný súd Banská Bystrica
dňa 05.05.2020 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/525/2020, ktorým poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.

2. Povinný dňa 13.06.2020 podal návrh na zastavenie exekúcie elektronickými prostriedkami (e-mailom)
bez kvalifikovaného elektronického podpisu, t.j. návrh bol vyhotovený v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní,

na podanie súd neprihliada. Súd v tejto súvislosti uvádza, že povinný návrh na zastavenie exekúcie
doručil súdu v listinnej podobe v zákonom stanovenej lehote desiatich dní, keď ten podal na pošte
Nitra 10 dňa 15.06.2020 a súdu bol doručený dňa 18.06.2020. Predmetným návrhom sa povinný
dožaduje zastavenia exekúcie, pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili
zánik vymáhaného nároku a bránia jeho vykonateľnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň
pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a úniovým právom, pretože mu boli odňaté ústavné práva. V

návrhu uviedol, že platobný rozkaz mu nikdy nebol doručený a teda nie je právoplatný a ani vykonateľný.
Zmyslom ústavného práva na spravodlivý proces je postulát, že každý má právo, aby jeho vec bola
riadne prerokovaná a mal sa k nej možnosť vyjadriť a použiť dostupné prostriedky procesnej obrany. Je
preto neprípustné, aby exekúcia bola vedená na podklade takého súdneho rozhodnutia, ktoré síce je
opatrené pečiatkou vykonateľnosti, ale po materiálnej stránke vykonateľné nie je. V tomto kontexte je
potrebnézdôrazniť,žeakokoľvekpodpísanádoručenkaoprevzatíplatobnéhorozkazuniejespôsobilým

dôkazom o jeho riadnom doručení. Rozhodujúcou je skutočnosť, či sa na doručenke nachádza podpis
povinného, nakoľko sa platobný rozkaz doručuje do vlastných rúk. Vzhľadom na uvedené by exekučnýsúd na základe návrhu povinného, v ktorom namieta nedoručenie platobného rozkazu, mal tomuto
návrhu vyhovieť, exekúciu zastaviť a následne by sa malo nanovo vykonať doručovanie platobného
rozkazu.

3. Pokiaľ ide o doručenie platobného rozkazu, z doručenky vyplýva, že zásielku, ktorej obsahom
bol platobný rozkaz neprevzal povinný, ale splnomocnenec na prijímanie zásielok. Platobný rozkaz,
aby nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť musí byť doručený žalovanému do „vlastných rúk“,
pričom náhradné doručenie je vylúčené. Len riadne a predpisom vyhovujúce doručenie má účinky

predpokladané zákonom. Platobný rozkaz musel byť doručený do vlastných rúk odporcu (povinnému)
bez možnosti náhradného doručenia. V tomto prípade bol platobný rozkaz určený povinnému
prostredníctvom pošty s tým, že mu má byť doručený do „vlastných rúk“. Z doručenky vyplýva, že
zásielku obsahujúcu „platobný rozkaz“, ktorým adresátom bol povinný, prevzala od neho odlišná osoba
„splnomocnenec“, pričom nejde o zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie alebo zástupcu pre
doručovanie. Na tej adrese povinný nebýval a trvalý pobyt mal v Nitrianskych Hrnčiarovciach, a zároveň

v tom čase už žil mimo Slovenskej republiky. Povinný ďalej poukázal na rozhodnutie Okresného súdu
Levice sp. zn. 13Er/572/2009 zo dňa 20.01.2020, keď podľa jeho názoru ide o tento istý prípad a
ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a ktorú zastavil z dôvodu, že ak platobný rozkaz bol
doručený osobe odlišnej od účastníka, ktorá nie je zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie alebo
zástupcom pre doručovanie podľa § 49 ods. 2 OSP účinného do 30.06.2016, nemožno ho považovať

za doručený a to ani vtedy, ak sa zhodou okolnosti dostal do rúk účastníka, ktorému bol určený.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie
oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom
môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Právna teória rozlišuje medzi formálnou a materiálnou
vykonateľnosťou, pričom súd je povinný skúmať, či sú podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne

splnené. Ďalej poukázal na materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu a na prieskumnú
činnosť exekučného súdu, ktorá je obmedzená na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným
na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný
hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. Záverom uviedol, že súd udelil poverenie na vykonanie
exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s úniovým právom a právnym poriadkom Slovenskej

republiky. Na základe uvedeného žiada exekúciu zastaviť a zaviazať oprávneného na náhradu trov
konania a trov exekúcie.

4. Dňa 20.07.2020 súdny exekútor predložil súdu vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, ktorý so zastavením exekúcie nesúhlasí, nakoľko povinný neuvádza žiadne

skutočnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti.

5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)
po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný
titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho

exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

8. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

9. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.

10. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.11. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

12. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) do plynutia

lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

14. Podľa § 121 ods. 4 CSP ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

15.Podľa§201ods.1písm.a)Exekučnéhoporiadkuvexekučnomkonanínemožnoodpustiťzmeškanie

lehôt.

16. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

17. Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

18. Podľa § 111 ods. 1 CSP do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na
potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé,
ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.

19.Podľa§109ods.1CSPzaadresátajeoprávnenápísomnosťprijaťosoba,ktoránatobolaadresátom

písomne splnomocnená alebo poverená.

20. Podľa § 195 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy
účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

24. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v

súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

25. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.27. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie
exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu
má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä

o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu
podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti
každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda
v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva
prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu

zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení
povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia
podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti.

28. Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo
povinnému doručené dňa 28.05.2020, čo vyplýva z doručenky, ktorá je súčasťou spisu. Pätnásťdňová

lehotanapodanienávrhunazastavenieexekúciezačalaplynúťdňa29.05.2020,t.j.deňpodnidoručenia
upovedomenia o začatí exekúcie, pričom posledný deň, v ktorom by bola splnená podmienka včasného
podania návrhu na zastavenie exekúcie pripadol na 12.06.2020. Nakoľko povinný návrh na zastavenie
exekúcie podal elektronickými prostriedkami (e-mailom) dňa 13.06.2020, ktorý doplnil v listinnej podobe
(podaný na poštovú prepravu dňa 15.06.2020 na pošte Nitra 10), súd konštatuje, že povinný podal

návrh po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Keďže neboli splnené predpoklady
uvedené v ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný
oneskorene, pričom zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné v zmysle
ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
častitohtouzneseniaanávrhpovinnéhonazastavenieexekúciepodľa§61lods.3Exekučnéhoporiadku

zamietol. Zároveň je potrebné podotknúť, že povinný nepostupoval zákonným spôsobom, a teda v
rozpore s ust. § 61k ods. 5 Exekučného poriadku v zmysle ktorého sa návrh na zastavenie exekúcie
podáva u súdneho exekútora, keďže návrh adresoval Okresnému súdu Banská Bystrica.

29. Súd pre úplnosť dodáva, že návrhu povinného by nebolo možné vyhovieť a exekúciu zastaviť aj

v prípade včasného podania návrhu. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Nitra č.k. 10Csp/8/2018-28 zo dňa
15.03.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.04.2018. Povinný v návrhu na
zastavenie exekúcie namieta, že mu exekučný titul nebol doručený „do vlastných rúk“ v dôsledku čoho
sa nestal právoplatný a vykonateľný a preto je exekúcia neprípustná. Za účelom preskúmania tvrdení

povinného exekučný súd požiadal Okresný súd Nitra o zapožičanie súdneho spisu vedeného pod
sp. zn. 10Csp/8/2018 a z doručenky nachádzajúcej sa v spise mal za preukázané, že exekučný titul
prevzal za povinného splnomocnenec dňa 11.04.2018, keď na doručenke sa nachádza podpis osoby,
ktorá zásielku prevzala s uvedením, že ide o splnomocnenca na základe splnomocnenia č. 178/14.
Súd má za nesporné, že povinný splnomocnil na preberanie zásielok inú osobu, ktorá dňa 11.04.2018

zásielkuadresovanúpovinnémuprevzala.Prostredníctvomudelenéhosplnomocneniaadresátvyjadruje
svoju vôľu nechať sa zastúpiť zvoleným zástupcom pri preberaní zásielok. Splnomocnenie na
prijímanie zásielok udelené povinným v prospech iného pod číslom 178/14, na základe ktorého bola
zásielka obsahujúca platobný rozkaz vydaná splnomocnencovi, je splnomocnením, ktoré oprávňuje
splnomocnenca preberať zásielky určené splnomocniteľovi vrátane písomností určených do vlastných

rúk. Nemožno preto akceptovať námietku povinného o nedoručení exekučného titulu do vlastných
rúk, keďže udelením plnomocenstva povinnému vznikla povinnosť akceptovať skutočnosť, že prevzatie
zásielok bude realizované osobou ním určenou a v čoho dôsledku takéto prevzatie bude považovať
za také, akoby ho sám uskutočnil. Pokiaľ povinný v návrhu poukázal na rozhodnutie Okresného súdu
Levice sp. zn. 13Er/572/2009 zo dňa 20.01.2020 je potrebné uviesť, že predmetné rozhodnutie rieši

odlišnú situáciu, keďže súd sa zaoberal otázkou doručovania ešte za podmienok zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, ktorý bol zrušený predpisom 160/2015 Z. z. a ktorý bol účinný do 30.06.2016.
V zmysle platnej právnej úpravy v čase doručovania exekučného titulu povinnému súd poukazuje na
ust. § 109 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého za adresáta je oprávnená písomnosť prijať osoba, ktorá na to
bola adresátom písomne splnomocnená alebo poverená.

30. Ak by súd nerešpektoval doručenie zásielky splnomocnencovi došlo by k odňatiu práva
splnomocniteľovi možnosť zabezpečenia si efektívneho spôsobu oboznámiť sa s obsahom jemu
adresovaných zásielok v prípadoch, keď sa v určitom čase nebude zdržiavať na mieste, kde si zásielkyobvykle preberá, pričom skutočnosť, či sa zásielka reálne dostala do jeho dispozície je v tomto prípade
irelevantná. Ide o vyjadrenie princípu priameho zastúpenia podstatou ktorého je jednak vyjadrenie
slobodnej, vážnej a zrozumiteľnej vôle splnomocniteľa, aby v čase svojej neprítomnosti preberal zásielky

ním zvolený zástupca a jednak prevzatie zodpovednosti za následky spojené s prevzatím zásielky
prostredníctvom splnomocnenca. Splnomocniteľ tak musí znášať aj následky spojené s právnymi
účinkami ich riadneho doručenia. Ak teda adresát zásielky udelil plnomocenstvo na jej prevzatie inej
osobe, považuje sa zásielka za doručenú okamihom, kedy ju splnomocnená osoba prevzala.

31. Ak teda na základe riadne udelenej plnej moci, doručujúca pošta odovzdala zásielku obsahujúcu
platobný rozkaz určenú povinnému jeho splnomocnencovi, nastali rovnaké právne účinky, ako keby
povinný zásielku prevzal osobne a preto je potrebné považovať platobný rozkaz vo vzťahu k povinnému
za účinne doručený. Súd preto dospel k záveru, že doručením exekučného titulu splnomocnencovi
nastali účinky doručenia tak, ako by bol platobný rozkaz prevzal sám povinný (plynutie lehoty na splnenie
povinnosti, lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku a pod.), v dôsledku čoho má súd za to, že

platobný rozkaz bol riadne doručený povinnému, a preto neobstojí jeho tvrdenie, že exekučný titul mu
nebol doručený do vlastných rúk a teda, z tohto dôvodu nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. V
tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že exekúcia je vykonávaná na základe spôsobilého exekučného
titulu. V čase začatia exekučného konania tak existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci
z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinný si povinnosť mu ním uloženú dobrovoľne

nesplnil, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne
dôvody vedúce k jeho zamietnutiu, a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie.

32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie

neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení
exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje
ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na
zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

33. V exekučnom konaní úspešnému oprávnenému v súvislosti s rozhodovaním súdu o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie vznikol podľa § 199d Exekučného poriadku nárok na náhradu účelne
vynaloženýchnákladovvsúvislostisozastupovanímvexekučnomkonaníprotipovinnému,ktorýúspech
nemal,avšakoprávnenýsiichneuplatnil.Súdvšaknepriznalnároknanáhradutrovexekučnéhokonania
povinnému a to s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP, keď zamietnutím návrhu povinného na zastavenie

exekúcie povinný nemal ani čiastočný úspech vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.