Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, August 12, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118012316
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118012316.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzjehopredseduJUDr.EvyRešatkovejasudcovJUDr.Mariána

Mačuru a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.08.2020 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), f) Tr. poriadku na podklade odvolaní krajského prokurátora,
obžalovaného V. B., obžalovaného E. Č. a poškodeného K. F. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu
Prešov sp. zn. 33T/131/2018 zo dňa 06.02.2020 v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

I. obžalovaných

X. V. B., nar. XX.XX.XXXX v Z. H., trvale bytom J., bez prihlásenia bytom ul. Š. XX, J., t. č. v ÚVV
a ÚVTOS Prešov od 01.02.2018

X. E. Č., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom ul. J. F. X, Z., S. R., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Prešov od
01.02.2018,

u z n á v a v i n n ý m i , ž e

1/ obžalovaní V. B. C. E. Č.
- dňa 10.05.2016, približne do 02.00 hod., na parkovisku pri oplotení areálu ZŠ Šrobárova v Prešove, po
vzájomnej dohode s ďalšou osobou (vykonávateľom) z dôvodu predchádzajúcich hanlivých verbálnych
prejavov K. F. na adresu obžalovaného V. B., spoločne podpálili menovanému K. F. jeho osobné
motorové vozidlo zn. Audi Q7, EČV: J.-XXX O. a to tak, že obžalovaný V. B. určil ostatným ich úlohy,

obžalovanýE.Č.zaobstaralbenzínastrážilvokolímiestačinuavykonávateľpolialbenzínompredmetné
vozidlo a toto zapálil, pričom v dôsledku následného požiaru, ukončeného hasičským zásahom, došlo
takmer k úplnému vyhoreniu motorovej časti aj interiéru vozidla K. F. so spôsobenou škodou vo výške
16.103,- eur a k obhoreniu pravej časti vedľa stojacieho osobného motorového vozidla zn. Škoda
Octavia, EČV: J.-XXX O. majiteľa O. Š., so spôsobenou škodou vo výške 2.982,- eur,

2/ obžalovaní Timotej B. C. E. Č.

- dňa 15.07.2016 približne medzi 03.00 a 04.00 hod. na parkovisku pred predajňou Miro-Market na ul.
Okružnej 29 v Prešove, po vzájomnej dohode s ďalšími osobami, spoločne podpálili osobné motorové
vozidlo majiteľa G. G. zn. Jeep Grand Cherokee, EČV: J.-XXX O., a to tak, že obžalovaný V. B.
určil ostatným ich úlohy a spolu s obžalovaným E. Č.X. zadovážili benzín, ďalšia osoba nahovorila
vykonávateľa na realizáciu skutku, ktorý polial benzínom predmetné vozidlo a toto zapálil, pričom v
dôsledku následného požiaru ukončeného hasičským zásahom došlo k obhoreniu prednej pravej časti
vozidla so spôsobenou škodou vo výške 19.093,- eur,

3/ obžalovaní V. B. C. E. Č.- dňa 10.05.2017 v nočných hodinách na ul. B. X Y. J., po vzájomnej dohode s ďalšou osobou
(vykonávateľom) spoločne za použitia násilia vnikli do priestorov Fitness Centra Opál a to tak, že
motorovým vozidlom obžalovaného E. Č. sa dopravili na miesto činu, obžalovaní V. B. C. E. Č. strážili

okolie miesta činu, zatiaľ čo vykonávateľ vyliezol na strechu objektu, páčidlom vypáčil strešné okno,
vnikol dnu a z priestorov fitness centra zobral:
· tablet zn. Samsung, TAB 4 10.1 v hodnote 281,- eur,
· bezdrôtové slúchadlá sivej farby v hodnote 20,- eur,
· finančnú hotovosť vo výške 50,- eur,

· 150 ks CFM tyčiniek zn. Vision Nutrition v hodnote 180,- eur,
· 400 ks proteinu v balení po 30 g zn. Best Nutrition v hodnote 192,- eur,
· 144 tyčiniek Excelenet zn. Nutrent v hodnote 180,- eur,
· 40 ks Gainer v balení po 40 g zn. Best Nutrition v hodnote 16,- eur a
· 8 ks rukavíc zn. Best Nutrition v hodnote 10,- eur,

pričom uvedené veci v taškách pohádzal cez okno von a obžalovaný V. B. tieto ponosil do vozidla,
následne z miesta činu odišli, spôsobiac pre prevádzkovateľa fitness centra firmu Net-comen, s.r.o.
Prešov, škodu vo výške 909,- eur a E. O. odcudzením vyššie uvedených slúchadiel škodu vo výške
20,- eur,

4/ obžalovaný V. B.
- v nočných hodinách z 13.08.2017 na 14.08.2017 na ul. Š. XX Y. J., po predchádzajúcej vzájomnej
dohode s ďalšou osobou spoločne za použitia násilia vnikli do rodinného domu majiteľa A.. E. Š. tak, že
preskočili plot pozemku, kliešťami preštikli horný záves na otvorenom okne - vetračke a cez toto vliezli
do domu, kde vylomili jedny interiérové dvere, násilne odstránili zámok na plechovej skrini a z domu

odcudzili:
a) dlhú strelnú palnú opakovaciu zbraň, malokalibrovú pušku zn. Zbrojovka Brno, kal. 22LR, v. č. 126669
v hodnote 150,- eur,
b) dlhú strelnú palnú jednovýstrelovú zbraň, brokovnicu zn. Baikal, kal. 12, v. č. B66351 v hodnote 50,-
eur,

c) dlhú strelnú palnú opakovaciu zbraň, malokalibrovú pušku zn. Zbrojovka Brno, kal. 22LR, v. č. 52964
v hodnote 50,- eur,
d) dlhú strelnú viacvýstrelovú zbraň, brokovú dvojku zn. Zbrojovka Brno, kal. 16/16, v. r. 35446 v hodnote
80,- eur,
e) dlhú strelnú palnú viacvýstrelovú kombinovanú zbraň, guľobrokovú kozlicu zn. Zbrojovka Brno, kal.

12/7x 57R, v. č. 002218 (baskula), 400273 (zväzok hlavní)
v hodnote 180,- eur,
f) strelecky znehodnotenú dlhú strelnú palnú viacvýstrelovú zbraň, brokovú dvojku belgickej výroby, kal.
20, nezisteného výrobného čísla v nulovej hodnote,
g) dlhú strelnú plynovú zbraň, vzduchovku zn. Slávia, kal. 4,5 mm, v. č. 006227

v hodnote 50,- eur,
h) dlhú strelnú plynovú zbraň, vzduchovku zn. IŽ, kal. 4,5 mm, v. č. K 1460 v hodnote 10,- eur,
i) expanznú opakovaciu zbraň, revolver zn. Bruni, kal. 9 mmK, v. č. 085887 v nulovej hodnote,
j) 331 ks nábojov rôznych kalibrov v hodnote minimálne 62,89 eur,
k) 1.170 ks striel typu Diabolo, kalibru 4,5 mm v hodnote 8,- eur,

l) 14 ks nábojníc, puzdro na náboje a 4 plechové krabičky na strelivo v nulovej hodnote,
m) 152 ks malokalibrových nábojov v hodnote 106,40 eur,
spôsobiac pre A.. A. Š. (syn A.. E. Š.) škodu vo výške 747,29 eur
a ďalej z domu odcudzili:
n) 17 fliaš alkoholu rozličných značiek v hodnote 251,40 eur,

o) 3 deky v hodnote 27,87 eur,
p) 3 krištáľové vázy v hodnote 56,78 eur,
r) ozdobný polkruhový stojan so 6 dýkami v hodnote 30,- eur,
s) 9 ks dýk z chirurgickej ocele, rukoväte z parožia, každá v koženom puzdre
v hodnote 29,88 eur,

t) krabičku so zlomkovým zlatom a obrúčkou v hodnote minimálne 26,- eur,
u) súpravu z ružového porcelánu v hodnote 9,15 eur,
v) medaile a vyznamenania v hodnote 31,83 eur,
x) britvu v hodnote 0,35 eur az) plátenný vak v hodnote 5,50 eur,
spôsobiac pre A.. E. Š. škodu vo výške 468,76 eur,
pričom obžalovaný V. B. pri skutkoch v bodoch 3/ a 4/ odcudzením veci spôsobil celkovú škodu vo výške

minimálne 2.145,05 eur,

5/ obžalovaný V. B.
- v období od 14.08.2017 do 01.02.2018, v byte č. XX, ktorý prenajímal jeho otec, K. B., na adrese
Š.Á. XXXX/XX Y. J. a v záhradnej chatke č. XXXX, ktorej vlastníčkou je jeho stará mama H. H., v

záhradkárskej lokalite E., na parcele č. XXXXX v okrese J., nedovolene ukrýval:
- dlhú strelnú palnú opakovaciu zbraň, malokalibrovú pušku zn. Zbrojovka Brno, kal. 22LR, v. č. 126669,
- dlhú strelnú palnú jednovýstrelovú zbraň, brokovnicu zn. Baikal, kal. 12, v. č. B66351,
- dlhú strelnú palnú opakovaciu zbraň, malokalibrovú pušku zn. Zbrojovka Brno, kal. 22LR, v. č. 52964 a
- 331 ks nábojov rôznych kalibrov,
- nedovolene upravenú strelecky znehodnotenú dlhú strelnú palnú viacvýstrelovú zbraň, brokovej dvojky

belgickej výroby, kal. 20, nezisteného výrobného čísla,
- nedovolene upravenú expanznú opakovaciu zbraň, revolver zn. Bruni, kal 9 mm K, v. č. 085887,
pričom v zmysle zák. č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov vymenované predmety sú strelnými zbraňami a strelivom, na
legálnu držbu ktorých je potrebný zbrojný preukaz, zbrojná licencia alebo zbrojný sprievodný list na trvalý

vývoz, ktoré obžalovaný nemal a sú tiež zakázanými zbraňami,

6/ obžalovaní V. B. C. E. Č.
- v priebehu mesiaca január 2018 v okolí mesta Z. Y. S. R. a v meste Y. Š. Y. S. J., v spolčení s ďalšou
nestotožnenou osobou, využijúc vymyslený dlh J. Č. vo výške 500,- eur voči obžalovanému E. Č. a pod

hrozbou podpálenia vozidla patriaceho otcovi J. Č., menovaného nútili uhradiť uvedený dlh, ktorý za J. Č.
zaplatila jeho matka, B. Č., poukázaním finančných prostriedkov na obžalovanými udaný bankový účet,
t e d a

obžalovaný V. B.

v bode 1/
- zosnoval a riadil spáchanie dokonaného trestného činu, ktorým páchatelia poškodili a urobili
neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu a z osobitného motívu
- pomsty,

v bode 2/
- spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

v bodoch 3/ a 4/ rozsudku
- spoločným konaním v bode 3/ a 4/ si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú

škodu a čin spáchal vlámaním, pritom v bode 4/ neoprávnene vnikol do obydlia iného, tam neoprávnene
zotrval a spáchal taký čin prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,

v bode 5/
- držal bez povolenia strelivo a zbrane,

v bode 6/
- spoločným konaním iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,

obžalovaný E. Č.
v bode 1/
- spoločným konaním poškodil a urobil neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku
väčšiu škodu a z osobitného motívu - z pomsty,
v bode 2/

- spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
v bode 3/
- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu a čin spáchal
vlámaním,v bode 6/
- spoločným konaním iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,

t ý m s p á c h a l i

obžalovaný V. B.
v bode 1/
- účastníctvo vo forme organizátora k prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 21 ods. 1 písm. a) k §

245 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona s poukázaním na § 140 písm. b) Tr. zákona,

v bode 2/
- v spolupáchateľstve prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 20 k § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zákona,
v bode 3/ a 4/

- v spolupáchateľstve pokračovací prečin krádeže podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona
účinného od 01.08.2019 s časti v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona,
v bode 5/
- zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona,

v bode 6/ rozsudku
- v spolupáchateľstve zločin vydierania podľa § 20 k § 189 ods. 1 Tr. zákona,

obžalovaný E. Č.
v bode 1/ rozsudku

- v spolupáchateľstve prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 20 k § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a), b)
Tr. zákona s poukázaním na § 140 písm. b) Tr. zákona,
v bode 2/ rozsudku
- v spolupáchateľstve prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 20 k § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zákona,

v bode 3/ rozsudku
- v spolupáchateľstve prečin krádeže podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona účinného
od 01.08.2019,
v bode 6/ rozsudku
- v spolupáchateľstve zločin vydierania podľa § 20 k 189 ods. 1 Tr. zákona,

a z a t o i m u k l a d á :

1. obžalovanému V. B.

Podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 2, § 37 písm. h), m), § 38 ods. 4 Tr. zákona ú h r
n n ý trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody
z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

2. obžalovanému E. Č.

Podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h) Tr. zákona
ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody
z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

II. Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku obžalovaných

1. V. B., nar. XX.XX.XXXX Y. Z. H., trvale bytom J., L. J. L. N.. Š. XX, J., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Prešov,

2. E. Č., nar. XX.XX.XXXX Y. J., trvale bytom ul. J. F. X, Z., S. R., t.č. v ÚVV a ÚVTOS Prešov,o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Košice pre skutok kvalifikovaný
ako pokračovací zločin prípravy zločinu lúpeže podľa § 13 ods. 1, § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zákona s

poukázaním na § 138 písm. i) Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť tak, že
- v priebehu viacerých mesiacov roka 2017, do 27.10.2017 v Prešove a v Sabinove, spoločne s ďalšou
osobou plánovali organizované násilné prepadnutie zlatníctva na Námestí slobody 20 v Sabinove tak, že
viackrátobhliadlimiestočinuaúnikovétrasy,hľadalivhodnémotorovévozidlonaprívozaodvozzmiesta
činu, pripravili si maskovacie doplnky šatstva na vykonanie činu, alternatívy vykonania činu, rozdelili si

úlohy tak, že obžalovaný E. Č. mal šoférovať vozidlo pri prívoze a odvoze z miesta činu, ďalšia osoba
mala pri prepade držať pracovníčku zlatníctva a obžalovaný V. B. mal odcudziť zlaté predmety, následne
minimálne v jednom prípade všetci traja sa dostavili vozidlom obžalovaného E. Č.X. na miesto činu s
úmyslom vykonať čin, ku ktorému nedošlo kvôli nevhodným podmienkam na jeho vykonanie, a v ďalších
prípadoch k vykonaniu činu nedošlo pre prítomnosť zákazníkov v uvedenom zlatníctve, pričom obaja
obžalovaní pokračovali v plánovaní uvedeného prepadnutia až do svojho zadržania dňa 01.02.2018,

- v priebehu viacerých mesiacov roka 2017, do 27.10.2017 v Prešove a inde, spoločne s ďalšou osobou
plánovali organizované násilné prepadnutie bližšie nezisteného zlatníctva v meste Zakopane, Poľská
republika, a to tak, že viackrát obhliadli miesto činu a únikové trasy, hľadali vhodné motorové vozidlo na
prívoz a odvoz z miesta činu, pripravili si maskovacie doplnky šatstva na vykonanie činu a rozdelili si
úlohy tak, že obžalovaný E. Č. mal šoférovať vozidlo, pri prívoze a odvoze z miesta činu a obžalovaný V.

B. s ďalšou osobou mali vykonať násilné prepadnutie, pričom minimálne v jednom prípade obžalovaný
V. B. s ďalšou osobou sa dostavili na miesto činu s úmyslom vykonať čin, ku ktorému nedošlo kvôli
prítomnosti väčšieho počtu ľudí v okolí zlatníctva, a v období od 27.10.2017 až do svojho zadržania
dňa 01.02.2018 obaja obžalovaní v Prešove a inde, naďalej plánovali násilné prepadnutie predmetného
zlatníctva a pripravovali alternatívy vykonania tohto činu,

pretože skutky nie sú trestným činom.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaným E. Č. a V. B. u k l a d á povinnosť nahradiť
poškodenému K. F., nar. XX.XX.XXXX Y. J., bytom J., Š. XX, spoločne a nerozdielne škodu vo výške
16.103,- (šestnásťtisícstotri) eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodených spol. Net-comen, s. r. o., so sídlom Prešov, Švábska
26, IČO: 48 320 684, A.. A. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., Š. XX, a A.. E. Š., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom J., Š. XX, s ich nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/131/2018 zo dňa 06.02.2020 obžalovaný V. B. bol
uznaný vinným v bodoch 1 a 2 rozsudku z pokračovacieho zločinu poškodzovania cudzej veci podľa §
245 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zákona, s poukázaním na § 138 písm. i) Tr. zákona, v bode
1 obžaloby aj podľa § 245 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, s poukázaním na § 140 písm. b) Tr. zákona,
v bode 3 zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zákona účinného do 31.7.2019 s

poukazom na § 138 písm. i) Tr. zákona, v bode 4 rozsudku z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
a/, b/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona účinného od 1.8.2019 formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona
a v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a), b)
Tr. zákona, s poukázaním na § 138 písm. e) Tr. zákona, v bode 5 rozsudku zo zločinu nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, v bodoch 6 a 7

rozsudku z pokračovacej prípravy zločinu lúpeže podľa § 13 ods. 1, § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zákona,
s poukázaním na § 138 písm. i) Tr. zákona a v bode 8 rozsudku zo zločinu vydierania podľa § 189 ods.
1, 2 písm. a) Tr. zákona, s poukázaním na § 138 písm. i) Tr. zákona a obžalovaný E. Č. bol uznaný
vinným v bodoch 1 a 2 rozsudku z opakovacieho zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1,
2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zákona, s poukázaním na § 138 písm. i) Tr. zákona, v bode 1 rozsudku aj

podľa § 245 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, s poukázaním na § 140 písm. b) Tr. zákona, v bode 3 rozsudku
zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zákona účinného do 31.7.2019 s poukazom na §
138 písm. i) Tr. zákona, v bodoch 6 a 7 rozsudku z pokračovacej prípravy zločinu lúpeže podľa § 13 ods.
1, § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zákona, s poukázaním na § 138 písm. i) Tr. zákona a v bode 8 rozsudku
zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, s poukázaním na § 138 písm. i) Tr.

zákona na tom skutkovom základe, že1. obžalovaní V. B. C. E. Č.
- dňa 10.05.2016, približne do 02.00 h, na parkovisku pri oplotení areálu ZŠ Šrobárova v Prešove, po

naplánovaní skutku s ďalšou osobou (vykonávateľom), po rozdelení úloh a ich koordinácií, z dôvodu
predchádzajúcich hanlivých verbálnych prejavov K. F. na adresu obvineného V. B., spoločne podpálili
menovanému K. F. jeho osobné motorové vozidlo zn. Audi Q7, EČV: J.-XXX O., a to tak, že obvinený V.
B. určil ostatným ich úlohy, obvinený E. Č. zaobstaral benzín a strážil v okolí miesta činu a vykonávateľ
polial benzínom predmetné vozidlo a toto zapálil, pričom v dôsledku následného požiaru, ukončeného

hasičským zásahom, došlo takmer k úplnému vyhoreniu motorovej časti aj interiéru vozidla K. F.,
so spôsobenou škodou vo výške 16.103 eur a k obhoreniu pravej častí vedľa stojacieho osobného
motorového vozidla zn. Škoda Octavia, U. J. XXX O. majiteľa O. Š., so spôsobenou škodou vo výške
2.982,- eur,
2. obžalovaní V. B. C. E. Č.
- dňa 15.07.2016 približne medzi 03.00 a 04.00 h na parkovisku pred predajňou Miro-Market na ul.

Okružnej 29 v Prešove, po naplánovaní skutku s ďalšími osobami, po rozdelení úloh a ich koordinácií,
spoločne podpálili osobné motorové vozidlo majiteľa G. G. zn. Jeep Grand Cherokee, EČV J. XXX O.,
a to tak, že obvinený V. B. určil ostatným ich úlohy a spolu s obvineným E. Č. zadovážili benzín, ďalšia
osoba nahovorila vykonávateľa na realizáciu skutku, ktorý polial benzínom predmetné vozidlo a toto
zapálil, pričom v dôsledku následného požiaru, ukončeného hasičským zásahom, došlo k obhoreniu

prednej pravej časti vozidla, so spôsobenou škodou vo výške 19.093,- eur,
3. obžalovaní V. B.Á. C. E. Č.
- dňa 10.05.2017, v nočných hodinách, na ul. B. X Y. J., po naplánovaní skutku s ďalšou osobou
(vykonávateľ), po rozdelení úloh a ich koordinácií, spoločne, za použitia násilia, vznikli do priestorov
Fitness Centra Opál, a to tak, že motorovým vozidlom obvineného E. Č. sa dopravili na miesto činu,

obvinení TimS. B. C. E. Č. strážili okolie miesta činu, zatiaľ čo vykonávateľ vyliezol na strechu objektu,
páčidlom vypáčil strešné okno, vnikol dnu a z priestorov fitness centra zobral:
· tablet zn. Samsung, TAB 4 10.1 v hodnote 281 eur,
· bezdrôtové slúchadlá sivej farby v hodnote 20 eur,
· finančnú hotovosť vo výške 50 eur,

· 150 ks CFM tyčiniek zn. Vision Nutrition v hodnote 180 eur,
· 400 ks proteinu v balení po 30 g zn. Best Nutrition v hodnote 192 eur,
· 144 tyčiniek Excelenet zn. Nutrent v hodnote 180 eur,
· 40 ks Gainer v balení po 40 g zn. Best Nutrition v hodnote 16 eur a
· 8 ks rukavíc zn. Best Nutrition v hodnote 10 eur,

pričom uvedené veci v taškách pohádzal cez okno von a obvinený V. B. tieto ponosil do vozidla, následne
z miesta činu odišli, spôsobiac pre prevádzkovateľa fitness centra firmu Net-comen, s. r. o. Prešov škodu
vo výške 909 eur a E. O. odcudzením vyššie uvedených slúchadiel škodu vo výške 20 eur,

4. obžalovaný V. B.

- dňa 15.08.2017, v nočných hodinách, na u. Š. XX Y. J., po predchádzajúcej vzájomnej dohode s ďalšou
osobou, spoločne, za použitia násilia, vnikli do rodinného domu majiteľa A.. E. Š. tak, že preskočili plot
pozemku, kliešťami preštikli horný záves na otvorenom okne - vetračke a cez toto vliezli do domu, kde
vylomili jedny interiérové dvere, násilne odstránili zámok na plechovej skrini a z domu odcudzili:
a) dlhú strelnú palnú opakovaciu zbraň, malokalibrovú pušku zn. Zbrojovka Brno, kal. 22LR, v. č. 126669

v hodnote 150 eur,
b) dlhú strelnú palnú jednovýstrelovú zbraň, brokovnicu zn. Baikal, kal. 12, v. č. B66351 v hodnote 50 eur,
c) dlhú strelnú palnú opakovaciu zbraň, malokalibrovú pušku zn. Zbrojovka Brno, kal. 22LR, v. č. 52964
v hodnote 50 eur,
d) dlhú strelnú viacvýstrelovú zbraň, brokovú dvojku zn. Zbrojovka Brno, kal. 16/16, v. r. 35446 v hodnote

80 eur,
e) dlhú strelnú palnú viacvýstrelovú kombinovanú zbraň, guľobrokovú kozlicu zn. Zbrojovka Brno, kal.
12/7x 57R, v. č. 002218 (baskula), 400273 (zväzok hlavní)
v hodnote 180 eur,
f) strelecky znehodnotenú dlhú strelnú palnú viacvýstrelovú zbraň, brokovú dvojku belgickej výroby, kal.

20, nezisteného výrobného čísla v nulovej hodnote,
g) dlhú strelnú plynovú zbraň, vzduchovku zn. Slávia, kal. 4,5 mm, v. č. 006227
v hodnote 50 eur,
h) dlhú strelnú plynovú zbraň, vzduchovku zn. IŽ, kal. 4,5 mm, v. č. K 1460 v hodnote 10 eur,i) expanznú opakovaciu zbraň, revolver zn. Bruni, kal. 9 mmK, v. č. 085887 v nulovej
hodnote,
j) 331 ks nábojov rôznych kalibrov v hodnote minimálne 62,89 eur,

k) 1.170 ks striel typu Diabolo, kalibru 4,5 mm v hodnote 8 eur,
l) 14 ks nábojníc, puzdro na náboje a 4 plechové krabičky na strelivo v nulovej hodnote,
m) 152 ks malokalibrových nábojov v hodnote 106,40 eur,
spôsobiac pre A.. A. Š. (syn A.. E. Š.) škodu vo výške 747,29 eur
a ďalej z domu odcudzili:

n) 17 fliaš alkoholu rozličných značiek v hodnote 251,40 eur,
o) 3 deky v hodnote 27,87 eur,
p) 3 krištáľové vázy v hodnote 56,78 eur,
r) ozdobný polkruhový stojan so 6 dýkami v hodnote 30 eur,
s) 9 ks dýk z chirurgickej ocele, rukoväte z parožia, každá v koženom puzdre
v hodnote 29,88 eur,

t) krabičku so zlomkovým zlatom a obrúčkou v hodnote minimálne 26 eur,
u) súpravu z ružového porcelánu v hodnote 9,15 eur,
v) medaile a vyznamenania v hodnote 31,83 eur,
x) britvu v hodnote 0,35 eur a
z) plátený vak v hodnote 5,50 eur,

spôsobiac pre A.. E. Š. škodu vo výške 468,76 eur,
pričom obvinený V. B. pri skutkoch v bodoch 3 a 4 odcudzením veci spôsobil celkovú škodu vo výške
minimálne 2 145,05 eur,

5. obžalovaný V. B.

- v období od 15.08.2017 do 01.02.2018, v byte č. XX, ktorý prenajímal jeho otec, K. B., na adrese
Š. XXXX/XX Y. J. a v záhradnej chatke č. XXXX, ktorej vlastníčkou je jeho stará mama, H. H., v
záhradkárskej lokalite E., na parcele č. XXXXX Y. S. J., nedovolene ukrýval:
- dlhú strelnú palnú opakovaciu zbraň, malokalibrovú pušku zn. Zbrojovka Brno, kal. 22LR, v. č. 126669,
- dlhú strelnú palnú jednovýstrelovú zbraň, brokovnicu zn. Baikal, kal. 12, v. č. B66351,

- dlhú strelnú palnú opakovaciu zbraň, malokalibrovú pušku zn. Zbrojovka Brno, kal. 22LR,
v. č. 52964 a
- 331 ks nábojov rôznych kalibrov,

6. obžalovaní V. B. C. E. Č.

- v priebehu viacerých mesiacov roka 2017, do 27.10.2017, v Prešove a v Sabinove, spoločne s ďalšou
osobu, plánovali organizované násilné prepadnutie zlatníctva na Námestí slobody č. 20 v Sabinove tak,
že viackrát obhliadli miesto činu a únikové trasy, hľadali vhodné motorové vozidlo na prívoz a odvoz
z miesta činu, pripravili si maskovacie doplnky šatstva na vykonanie činu, alternatívy vykonania činu,
rozdelili si úlohy tak, že obvinený E. Č. mal šoférovať vozidlo pri prívoze a odvoze z miesta činu, ďalšia

osoba mala pri prepade držať pracovníčku zlatníctva a obvinený V. B. mal odcudziť zlaté predmety,
následne minimálne v jednom prípade, všetci traja sa dostavili vozidlom obvineného E. Č. na miesto
činu s úmyslom vykonať čin, ku ktorému nedošlo kvôli nevhodným podmienkam na jeho vykonanie a v
ďalších prípadoch k vykonaniu činu nedošlo pre prítomnosť zákazníkov v uvedenom zlatníctve, pričom
obaja obvinení pokračovali v plánovaní uvedeného prepadnutia až do svojho zadržania dňa 01.02.2018,

7. obžalovaní V. B.Á. C. E. Č.

- v priebehu viacerých mesiacov roka 2017, do 27.10.2017, v Prešove a inde, spoločne s ďalšou osobou,
plánovali organizované násilné prepadnutie bližšie nezisteného zlatníctva v meste Zakopane, Poľská
republika, a to tak, že viackrát obhliadli miesto činu a únikové trasy, hľadali vhodné motorové vozidlo

na prívoz a odvoz z miesta činu, pripravili si maskovacie doplnky šatstva na vykonanie činu a rozdelili
si úlohy tak, že obvinený E. Č. mal šoférovať vozidlo, pri prívoze a odvoze z miesta činu a obvinený
V. B. s ďalšou osobou mali vykonať násilné prepadnutie, pričom minimálne v jednom prípade obvinený
V. B. s ďalšou osobou sa dostavili na miesto činu s úmyslom vykonať čin, ku ktorému nedošlo kvôli
prítomnosť väčšieho počtu ľudí v okolí zlatníctva a v období od 27.10.2017 až do svojho zadržania

dňa 01.02.2018 obaja obvinení v Prešove a inde naďalej plánovali násilné prepadnutie predmetného
zlatníctva a pripravovali alternatívy vykonania tohto činu,

8. obžalovaní V. B. C. E. Č.- v priebehu mesiaca január 2018, v okolí mesta Z. Y. S. R. a v meste Y. Š. Y. S. J., v spolčení s ďalšou
nestotožnenou osobou, využijúc vymyslený dlh J. Č. vo výške 500,- eur voči obvinenému E. Č. a pod
hrozbou podpálenia vozidla patriaceho otcovi J. Č., menovaného koordinovane nútili uhradiť uvedený

dlh, ktorý za J. Č. zaplatila jeho matka, B. Č., poukázaním finančných prostriedkov na obvinenými udaný
bankový účet, za čo bol
obžalovanému V. B. podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2
Tr. zákona pri neexistencii poľahčujúcich okolností a neexistencii priťažujúcej okolnosti uložený úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.

zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a
obžalovanému E. Č. bol podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3
Tr. zákona pri existencii poľahčujúcej okolností podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej
okolnosti uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, pre výkon ktorého bol podľa
§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. zákona súd poškodených spol. Net-comen, s.r.o., so sídlom Prešov, Švábska 26,

IČO: 48 320 684 a poškodeného A.. A. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., Š. XX a A.. E. Š., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J., Š. XX s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku, ktorý bol vyhlásený v prítomnosti oboch obžalovaných a prokurátora, podal
proti všetkým jeho výrokom odvolanie ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný V.. B. a v zákonnej lehote
obžalovaný E.. Č. a prokurátor, ktorý odvolanie obmedzil na výrok o vine a treste v neprospech

obžalovaného V.. B. a voči výroku o vine v neprospech obžalovaného E.. Č., pričom poškodený K. F.
podal odvolanie proti výroku o náhrade škody.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania poukázal na to, že vo vzťahu ku skutkom pod bodom
1/ a 2/ malo byť konanie oboch obžalovaných posúdené ako pokračovací trestný čin poškodzovania

cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a uvedené sa malo pretaviť aj vo vyjadrení
celkovej spôsobenej škody v uvedenom skutku. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 3/ napriek tomu,
že v právnej vete je uvedené, že skutku sa mali dopustiť vlámaním, uvedené absentuje v právnej
kvalifikácii trestného činu, keďže absentuje v popise trestného činu vo vzťahu ku odseku 4 § 212
Tr. zákona účinného do 01.08.2019 poukázanie na § 138 písm. e/ Tr. zákona ako závažnejším

spôsobom - vlámaním. V skutkovej vete v bode 4/ rozsudku je nesprávne uvedený čas skutku z dôvodu
pisárskej chyby už v obžalobe a správne mala znieť: “v skorých ranných hodinách dňa 14.08.2016“. V
skutkovej vete pod bodom 5/ rozsudku okresný súd nesprávne postupoval, ak vynechal popis skutku,
kedy mali byť vykonané neoprávnené úpravy na zbraniach, keďže to podľa názoru konajúceho súdu
nebolo preukázané. V tejto súvislosti na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti postačuje už samotné

hromadenie týchto zbraní, napokon z výpovede poškodených A.. Š. vyplýva, že v čase keď im boli
zbrane ukradnuté, neboli na nich vykonané žiadne úpravy, z čoho plynie, že museli byť upravené v čase,
kedy sa dostali mimo ich dispozície do dispozície obžalovaného. Taktiež okresný súd pochybil, ak v
skutkovej vete vynechal popis zbraní, že ide o strelné zbrane a strelivo v zmysle zákona č. 190/2003 o
strelných zbraniach a strelive. Nesúhlasil s tým, že okresný súd nepriznal obžalovanému B. priťažujúcu

okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, keďže skutkov sa mal dopustiť v priebehu plynutia skúšobnej
doby odsúdenia Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 1T/124/2015, pričom skúšobná doba uplynula
06.11.2018, a tak rozhodnutie o tom, či sa obžalovaný B. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
osvedčil alebo nie, vzhľadom na to, že v tejto veci prebieha trestné stíhanie za skutky, ktorých sa mal
dopustiť v priebehu plynutia skúšobnej doby, je možné urobiť do 06.11.2020, a preto záver okresného

súdu o tom, že sa v skúšobnej dobe obžalovaný B. osvedčil a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený,
je predčasný a nesprávny. Na základe uvedeného je potrebné ukladať trest v trestnej sadzbe upravenej
podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona. Berúc do úvahy konštatované, navrhol, aby krajský súd napadnutý
rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. poriadku a následne podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku
sám rozhodol tak, že zmení rozsudok prvého stupňa v zmysle uvedených odvolacích námietok.

Obžalovaný V.. B. v písomných dôvodoch odvolania podaných prostredníctvom obhajcu poukázal na
to, že rozsudok je nepreskúmateľný, keďže v ňom chýbajú myšlienkové pochody súdu, ako dospel k
rozhodnutiu o vine a nevysporiadal sa s jeho obhajobou, ani nevyhodnotil, akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä tých, ktoré si odporovali. Vo vzťahu ku skutku pod bodom

1) mal súd skutok za preukázaný výpoveďou svedka Y. a zábermi z čerpacej stanice, ktoré však
neexistujú. Okrem výpovede svedka Y. niet dôkazu, z ktorého ma vyplývať, že obžalovaný B. mal
skutok naplánovať a motívom malo byť ohováranie B. poškodeným, keď sám poškodený neuvádzal,
že by mal B. ohovárať počas jeho väzby. Aj samotný okresný súd vyslovuje pochybnosti o existenciiosobitného motívu pomsty, ak v rozhodnutí uvádza, že sa mal dopustiť skutku obžalovaný z dôvodu
údajnéhoohovárania.PoškodenýnemalžiadenkonfliktsobžalovanýmB. aanihoneohováral.Výpoveď
svedka Y. je znížená do takej miery, že sama o sebe nemôže byt jediným dôkazom, na základe ktorého

môže byť svedok B. uznaný vinným zo spáchania skutku. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 2) opäť mal
súd spáchanie skutku preukázané len z výpovede Y., avšak v jeho výpovediach sú podstatné rozpory,
ktoré znižovali jeho vierohodnosť. Rozpory v jeho výpovediach považoval za podstatné. Svedok Y. tvrdil,
že na podpálenie bola použitá nafta, čo je však v priamom rozpore so závermi znalca K.. P., ktorý
vypovedal, že na mieste podpálenia neboli zistene stopy po nafte, ktoré by sa v prípade aj neúspešného

pokusu na mieste činu nachádzali. Poškodený G. G. H.. obžalovaného B. nepoznal a nezhody s ním
nemal. Pre preukázanie viny chýbalo preukázanie motivácie pre spáchanie skutku, pričom jeden z
vykonávateľov nebol vypočutý, ba ani stotožnený - S. F., pričom svedkovia J. C. P. popreli verziu motívu
skutku, ako ho popísal svedok Y.. Súd sa nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí s rozpormi svedka
Y. o priebehu skutku ohľadne komunikácie s F. a s nerovnakým hodnotením dôkazov orgánov činných
v trestnom konaní, keď za tých istých skutkových okolností bolo zastavené trestné stíhanie vo vzťahu

k J.. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 3/ považoval odôvodnenie súdu za absolútne nepresvedčivé
a nepreskúmateľné. Svedok Y. vypovedal, že sa vlámal do objektu sám, avšak v skutkovej vete je
popísané, že „ ... po naplánovaní vnikli do fitnescentra, kde odcudzili ...“. Dôkaz, že svedok Y. odovzdal
ukradnutý tablet do záložne v Sabinove nie je dôkazom proti obžalovanému B.. Napokon v skutkovej
vete je uvádzaný tablet zn. Samsung a v odôvodnení súd uvádza tablet zn. Lenovo. Rovnako poukázal

na rozpory vo výpovediach svedka Y. vo vzťahu ku dôvodom, prečo skutok vykonal sám a do objektu
s ním nevošli obžalovaný B. a ani obžalovaný Č. (jeden nedočiahol a druhý bol tlstý), pričom mal za
to, že absentuje motív skutku u B. a množstvo tovaru nezodpovedá reálnym možnostiam organizovanej
skupiny. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 4/ absentuje v napadnutom rozhodnutí odôvodnenie súdu,
ako sa vysporiadal s obranou obžalovaného B.. Okresný súd len konštatoval, že obžalovaného z tohto

skutku nepriamo usvedčujú aj poškodení tým, že popísali, aké veci im boli ukradnuté, čo je neprípustné,
keďže títo len potvrdili skutočnosť, že veci im boli ukradnuté, ale neuvádzali páchateľa skutku. Podľa
odvolateľa sa súd prvého stupňa nevysporiadal so skutočnosťou, že obžalovaný V.. B., podľa jeho
výpovede nemal vedomosť o pôvode a charaktere zbraní, so svedeckými výpoveďami otca a brata
obžalovaného, ktoré sa týkali prístupu obžalovaného do bytu na Š.X. N. a so skutočnosťou, že veci, ktoré

boli svedkom Y. predložené ako veci použité na spáchanie skutku, nebolo možné znaleckým skúmaním
individuálne stotožniť. Pozornosti okresného súdu ušla skutočnosť, že na výdavkovom pokladničnom
dokladezozáložne,vktorejbolozlatozaložené,jeuvedenýdátum14.08.2018,pričomskutokvrozsudku
je datovaný na 15.08.2018. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 5/ rozsudku sa okresný súd obmedzil
na konštatovanie, že obžalovaný V.. B. mal nepriamy úmysel vo vzťahu ku páchanému skutku, avšak

bez akýchkoľvek sprievodných úvah ako k tomuto záveru dospel. Mal za to, že je možné si zameniť
vizuálne, či išlo o zbrane kategórie C alebo kategórie D, pričom s touto argumentáciou sa prvostupňový
súd nevysporiadal. Navyše, za hromadenie zbraní možno považovať postupné zadovažovanie zbraní,
čo však nekorešponduje s výpoveďou svedka Y., ale i samotného obžalovaného V.. B.. Vo vzťahu ku
skutku pod bodom 6/ rozsudku uviedol, že okresný súd pri ustaľovaní viny vychádzal z výpovede svedka

Y., avšak jeho výpoveď je plná rozporov aj vo vzťahu ku spôsobu vykonania lúpeže, vrátane neúčasti
spoluobžalovaného E.. Č.. Podľa Y. mala byť lúpež vykonaná najneskôr v decembri 2017, pričom až do
jeho zadržania 1.2.2018 k žiadnej lúpeži, ani jej pokusu nedošlo. Svedok R.K. Š. poprel, že by urobil
úpravy na svedkom Y. predloženom kladivku, ktoré malo byť použité pri plánovanej lúpeži. Opätovne
poukázal na spôsob, ako bola vyhotovená fotografia obžalovaného dňa 02.11.2017 orgánmi činnými v

trestnom konaní, kedy ho na uvedené miesto mal účelovo doviesť Y..

Vo vzťahu ku skutku pod bodom 7/ rozsudku uviedol, že odôvodnenie súdu je nepresvedčivé a súd len
nekriticky prijal tvrdenia svedka Y., pričom podľa názoru odvolateľa, nie je z jeho výpovedí zrejmé, aké
okolnosti mali preukazovať, že predmetná lúpež bola skutočne reálne plánovaná. Uvedené skutočnosti

nevyplývajú ani z výpovede agenta Ľ. H.. Navyše, ani len nedošlo k určeniu zlatníctva, ktorého lúpež
sa mala údajne pripravovať. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 8/ rozsudku v podstate uviedol, že
vina obžalovaného V.. B. bola ustálená na základe výpovede poškodeného Č., ktorého vierohodnosť
odvolateľ považoval za spochybnenú. Mal za to, že absentuje v skutku použité násilie, respektíve
jeho hrozba. Opätovne namietal zákonnosť vykonania procesného úkonu rekognície z 25.06.2018,

na ktorej sa mal zúčastniť ako nezúčastnená osoba syn pracovníka operatívy pracujúceho na tejto
trestnej veci. Obžalovaný záverom spochybnil dôveryhodnosť výpovedí svedka Y., a to poukázaním
na jeho trestnú minulosť, kedy bol opakovane odsúdený, navyše v súčasnosti mu plynie skúšobná
doba podmienečného odsúdenia, na rozpory vo výpovediach svedkov ĽN. O., K. L., K. F. C. Z. Š.,na jeho zlú finančnú situáciu. Namietol aj právnu kvalifikáciu skutkov napadnutého rozsudku, že boli
spáchané organizovanou skupinou, pričom ani v rozsudku nie je uvedené na základe akých skutkových
a právnych úvah konajúci súd dospel k uvedenej právnej kvalifikácii, a bolo porušené právo na obhajobu

obžalovaného, keďže tento ani nevie k čomu sa vyjadrovať v podanom odvolaní. V konaní nebol
vypočutý K. F., neboli prečítané zápisnice o výsluchu obžalovaného E. Č. a neboli vykonané obhajobou
navrhované konfrontácie medzi Y. a viacerými svedkami. Nebol zabezpečený doslovný prepis záznamu
počas nasadenia agenta, nebol vypracovaný znalecký posudok na Y. z dôvodu, že tento v detstve trpel
poruchami psychiatrického charakteru , ktoré môžu mať vplyv na jeho stav v súčasnosti. Berúc do úvahy

vyššie uvedené a rešpektujúc zásadu in dubio pro reo navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok
podľa § 321 Tr. poriadku zrušil, a aby rozsudkom podľa § 322 Tr. poriadku v spojení s § 285 písm. a),
b) a c) Tr. poriadku oslobodil obžalovaného V.. B. spod obžaloby.

Obžalovaný E.. Č. v písomných dôvodoch odvolania podaného prostredníctvom obhajcu zdôraznil, že
v konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav a dôkazy boli získané pri porušení práva na obhajobu,

a to pri výsluchoch poškodeného Č. a svedkyne B.. Č., keďže súd tieto výpovede prečítal na hlavnom
pojednávaní a konfrontoval s nimi týchto svedkov. Namietal procesný postup súdu, ktorým nebol na
hlavnom pojednávaní vypočutý svedok K. F. napriek tomu, že v prípravnom konaní bol vypočutý,
a ani nebola jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní prečítaná. Podľa odvolateľa rozhodol súd i na
podklade nezákonne získaného dôkazu, a to fotografie vyhotovenej dňa 27.10.2017 v zlatníctve v

Sabinove, kedy na základe nezákonnej požiadavky doviedol svedok Y. obžalovaného B. do zlatníctva
do Sabinova, aby tam orgány činné v trestnom konaní mohli urobiť uvedenú fotografiu. Namietol aj
nepreskúmateľnosť rozsudku, keďže súd žiadnym spôsobom neodôvodnil prečo uznal Č. vinným zo
spáchania predmetných trestných činov ako člen organizovanej skupiny, navyše obžalovaného E.. Č.
vo všetkých skutkoch, okrem skutku pod bodom 8/ rozsudku, usvedčuje iba jeden svedok, a to svedok

Y., ktorý je nedôveryhodný, s poukázaním na jeho osobnostnú štruktúru. Napokon aj podľa výpovede
svedka Y., mal obžalovaný E.. Č.X. Y. doniesť benzín v bandaske, a obžalovaný E.. Č. len sledoval ako
Y. podpálil auto. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ rozsudku uviedol, že neexistuje žiadny objektívny
dôkaz, ktorý by ho usvedčoval okrem výpovedi Y., pričom aj francúzske číslo, z ktorého mal svedok Y.
volať údajnému vykonávateľovi skutku, bolo zrušené dňa 26.07.2016, čo vylučuje priebeh skutku ako ho

popisuje svedok Y.. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 3/ uviedol, že aj keď sa našli uňho slúchadlá, ktorých
majiteľom by mal byť svedok O., on ich dostal od Y. ako protihodnotu za požičané peniaze, navyše
nemohli prísť k fitnescentru ani na jeho aute, lebo už ho mal predané, a to kupcovi z Ukrajiny. Spáchanie
skutkov pod bodmi 6/ a 7/ má byť preukázané len z výpovede svedka Y., avšak samotný Y. vypovedal,
že obžalovaný E.. Č. ani nechodil s nimi sledovať miesto klenotníctva. Vo vzťahu ku skutku pod bodom

8 opätovne zdôraznil, že poškodený mu dlhoval peniaze, a on sa ho bol len opýtať, kedy mu ich vráti.

V dôvodoch odvolania podaných osobne, obžalovaný E.. Č. uviedol, že vo vzťahu ku skutku 1/ neexistujú
žiadne zábery z kamery z čerpacej stanice, pričom svedok Y. je sám páchateľom skutku a má viacero
motívov vypovedať proti nemu. Spochybnil aj svoju účasť na skutku ako člen organizovanej skupiny,

keďže sa vrátil na Slovensko len pár dní pred skutkom. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ uviedol, že
Y. rozporuplne vypovedá ohľadne osoby S. F., že najprv sa mal tento na Slovensku nachádzať náhodne
na pár dní a neskôr, že bol na dovolenke v Poľsku, pričom po kontaktovaní sa s Y. tu mal stráviť jednu
noc a na inom mieste zas vypovedal, že tu mal stráviť len pár hodín. Y. nemohol komunikovať cez
francúzsky paušál, lebo mal signál vypnutý. Taktiež motív skutku nebol preukázaný, o čom svedčia

svedecké výpovede J. C. G. H.., ale i P. C. J.. Tomu, že bol Y. finančne motivovaný, svedčí to, že G.
mu vyplatil odmenu za informácie o páchateľovi skutku. Spochybnil aj škodu na vozidle, ktoré bolo
spojazdnené a užívané do roku 2018. Výrazný rozpor vnímal obžalovaný aj v tvrdení Y., že mala byť pri
skutku použitá omylom ako akcelerátor nafta, ktorej prítomnosť však vylúčil znalec. Vo vzťahu ku skutku
pod bodom /3 rozsudku uviedol, že ho usvedčuje len výpoveď svedka Y., pričom v ním uvádzanom

priebehu deja sú viaceré rozpory napr. že raz na strechu mal ísť B. C. K. Č., ale prvý nakoniec nešiel
kvôli výške a druhý kvôli váhe. Ukradnuté veci sa zmestili do jednej tašky, a tak nebol dôvod, aby všetci
kradli. Ako nelogickú skutočnosť vnímal, že by si zobral slúchadlá v hodnote 20,- eur a alkohol, ak mal
doma ďalšie páry slúchadiel. Navyše svedok O. ich identifikoval len druhovo a nepredložil doklad o ich
kúpe. Vo vzťahu ku skutkom pod bodom 6/ a 7/ uviedol, že pokiaľ ide o zlatníctvo v Sabinove, toto sa

nenachádzalo oproti bižutérii patriacej B., ako uvádzal Y., ale v čase, keď ho mali sledovať, už bola
prevádzka bižutérie zavretá. Svedok Y. raz uvádzal, že šoférom mal byť Č., inokedy B., raz vypovedal, že
na mieste skutku neboli spoločne všetci traja naraz, a inokedy, že bol s Č. a ešte s nejakým kamarátom.
Y. na hlavnom pojednávaní klamal, že v novembri 2017 nespolupracoval s políciou, keďže s ňou užspolupracoval koncom októbra, keď sa spoločne stretol s agentom a obžalovaným B.. Pri odstraňovaní
rozporov Y. len uviedol, že Č. vedel o všetkom, ale do ničoho nechcel ísť, čím ho v podstate vyvinil.
Podľa jednej z výpovedí Y. z 27.10.2017 už by ani nešlo o prípravu, ale o nepodarený pokus. Ak by

súd bral do úvahy výpoveď Y. z 08.03.2018, tak skutok sa pokúšali vykonať v noci, a to už by nebola
lúpež, ale krádež. Uvedené len dotvára nedôveryhodnosť výpovede svedka Y.. To, že nemal byť šoférom
dokresľuje i výpoveď svedka Š., ktorý vypovedal, že mu Y. ponúkol, či nepôjde robiť na lúpež šoféra.
Taktiežagentnespomínal,žebyČ.menozaznelovsúvislostisvykonanímobochlúpeží.Pretojetvrdenie
prvostupňového súdu v odôvodnení rozsudku, že ho usvedčuje aj agent H. lžou. Súd nevyhodnotil

výpoveď Y., že bol 20-krát v Zakopanom so B. a jeho nespomínal, a že raz upustili od vykonania lúpeže
v Poľsku, lebo pršalo a inokedy, že bolo veľa ľudí. Išlo o výpovede Y. v januári a marci 2018. Taktiež sa
súd nevysporiadal s výpoveďou B., že od posledného pokusu, od ktorého upustili pre veľký počet ľudí,
sa už o lúpež v Zakopanom nepokúsili a od nej upustili. Nemožno preto skutok posúdiť ako prípravu,
keď opakovane došlo k pokusom a nakoniec bolo upustene od všetkých pokusov podľa Y.. Ku skutku
pod bodom 8/ obžaloby uviedol, že z výpovede svedka Č. plynie, že vydieračku si vyfabrikovali policajti,

ktorí keby za ním neprišli, tak by nič neoznamoval. Otcovi J. Č. by sa nevyhrážal, lebo ho nepozná,
považoval to za absurdné tvrdenie. Č. je užívateľom omamných a psychotropných látok, a tým, že o
tomto klame nielen on, ale aj jeho matka, sú obe ich výpovede nedôveryhodné. Je nepochopiteľné ako
súd ignoroval tvrdenie svedka R., že mu mal Č. uviesť, že si to s existenciou dlhu vymyslel. Svedok Y.
bol počas celého trestného konania motivovaný orgánmi činnými v trestnom konaní, aby vypovedal v

neprospech obžalovaných, aby si tým zabezpečil výhody.

Poškodený K. F. podal odvolanie proti výroku o náhrade škody, pretože súd o jeho návrhu na náhradu
škody, ktorý si uplatnil riadne a včas, nerozhodol, pričom bolo nepochybne preukázané, že na jeho
motorovom vozidle mu bola spôsobená škoda vo výške 16.103,- eur. Na základe uvedeného navrhol,

aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v časti výroku o náhrade škody tak, že odvolateľovi voči
obom odsúdeným prizná nárok na náhradu škody vo výške 16.103,- eur.

Na podklade takto riadne a včas podaných odvolaní obžalovanými V.. B. a E.. Č., prokurátorom
a poškodeným K.. F., ako osobami na to oprávnenými, krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia

napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania predchádzajúci týmto výrokom napadnutého rozsudku, prihliadajúc
pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1,
pričom zistil, že odvolania obžalovaných V.. B., E.. Č., ale i prokurátora a poškodeného K.. F. sú dôvodné.

V prvom rade odvolací súd posudzoval, či postup predchádzajúci výrokom napadnutého rozsudku netrpí
takými podstatnými chybami, v dôsledku ktorých by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť. Po jeho
preskúmaní konštatuje, že obžalovaní V.. B. C. E.. Č. mali možnosť vyjadriť sa ku skutkom kladeným
im obžalobou za vinu, mali možnosť vyjadriť sa aj k vykonaným dôkazom, ktoré právo využili, čo je

zistiteľné z obsahu zápisníc o hlavnom pojednávaní, mali možnosť vyjadriť sa aj v rámci záverečnej reči
a posledného slova k svojej nevine, pričom v konaní boli zastúpení obhajcami, ktorí obhajovali ich práva.

Pri vykonávaní dôkazov postupoval konajúci súd v zmysle pravidiel stanovených procesným predpisom,
preto o obsah vykonaných dôkazov mohol opierať svoje skutkové zistenia. V konaní boli vykonané v

podstate všetky dôkazy, ktoré mohli prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu veci, preto aj podľa
názoru odvolacieho súdu rozsah dokazovania bol dostačujúci s jednou výnimkou, keď odvolací súd ho
doplnil prečítaním prepisu zvukového záznamu zo stretnutia obžalovaného V.. B. so svedkom K.. Y. a
agentom.

Krajskýsúdnajprvvšeobecnekustálenýmskutkovýmzisteniamkonajúcimsúdomvovzťahukuskutkom
pod bodmi 1/ až 5/ a 8/ napadnutého rozsudku konštatuje, že sa s nimi v podstate stotožnil s jednou
podstatnou výhradou ku spôsobu spáchania skutkov a to, že ku skutkom došlo po ich naplánovaní
s ďalšou osobou, či osobami, po rozdelení úloh a ich koordinácií, ergo koordinovaným nútením.
Skutkový stav uvedený pod bodom 4/ a 5/ mal nesprávne ustálený čas doby spáchania skutkov a

absentoval v nich popis nedovolene upravovaných zbraní, ktoré mal obžalovaný V.. B. v držbe, pritom
sa vynechal aj popis neoprávnene držaných zbraní, teda že ide o strelné zbrane a strelivo v zmysle
zákona č. 190/2003 o strelných zbraniach a strelive, na legálnu držbu ktorých sa vyžaduje zbrojný
preukaz, zbrojná licencia alebo zbrojný sprievodný list na vývoz. Berúc uvedené v úvahu, krajský súduzatvára, že prvostupňový súd na základe obsahu vykonaných dôkazov dospel pri niektorých skutkoch k
nepresným skutkovým zisteniam na základe nesprávnych právnych úvah, a tak ich správne nezohľadnil
v jednotlivých skutkových vetách výroku o vine, čo malo za následok nielen nesprávne právne posúdenie

skutkov, ale aj nesprávny výrok o náhrade škody.

Konajúci súd ustálil napadnuté skutkové zistenia i na podklade výpovede svedka K.. Y., voči ktorému
dôkazu mali najpodstatnejšie výhrady obaja obžalovaní. Nimi uplatňovaná námietka je založená na
spochybnení dôveryhodnosti svedka K. Y., ktorá sa týka skutkov 1/ až 7/ podanej obžaloby. Obaja

obžalovaní zhodne vo svojich odvolaniach poukazovali predovšetkým na konkrétne vnútorné rozpory
vo výpovediach menovaného svedka z prípravného konania, ale aj v konaní pred súdom, a aj na
protirečivosť jeho tvrdení s inými vykonanými dôkazmi. Nedôveryhodnosť jeho výpovede namietali
predovšetkým pre jeho motiváciu im poškodiť a v snahe získať si výhody pri prejednávaní jeho vlastnej
trestnej činnosti. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci
C. proti Slovenskej republike. Odvolací súd zhodnocoval výpoveď svedka K. Y. predovšetkým z dvoch

aspektov, a to jednak z hľadiska jej výpovednej hodnoty a dôkaznej presvedčivosti, a jednak z hľadiska
jeho špecifickej dôveryhodnosti vo vzťahu k prípadnej malígnej motivácii poškodiť obžalovaným. V
prvom rade považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že v konaní nebolo zistené žiadne dôvodné
podozrenie z úmyslu svedka K. Y. účelovo poškodiť čo i len jednému z obžalovaných. Svedok Y. sa
ani v jednej zo svojich výpovedí v priebehu konania nesnažil „vyviniť“ z páchania žalovaných skutkov.

Práve naopak, popisoval aj svoj podiel na páchaní jednotlivých skutkov. Rovnako možno konštatovať,
že popísal mieru účasti obžalovaných V.. B. a E.. Č.X. podľa toho, ako ju zo svojho pohľadu vnímal.
Inýmislovami,neusvedčovalobochobžalovanýchvovzťahukuvšetkýmskutkomavrovnakomrozsahu.
Na druhej strane je potrebné prisvedčiť obom obžalovaným, že vo výpovedi svedka K. Y. existujú
vnútorné rozpory, ako aj rozpory vo vzťahu ku iným dôkazom, a to k niektorým skutkom. Napriek

konštatovanému, tieto rozpory odvolací súd nevyhodnotil ako tak zásadné, že by na jeho výpoveď
nebolo možné prihliadať vôbec. So zreteľom na postavenie svedka ako obvineného spolupracujúceho s
políciou a na zistené nezrovnalosti vo výpovedi svedka K. Y. odvolací súd uzavrel, že výpoveď svedka
by sama o sebe nepostačovala na ustálenie skutkových okolností žalovaných skutkov a preto sa súd o
ňu mohol pri hodnotení jednotlivých skutkov opierať len ak bola potvrdzovaná inými priamymi dôkazmi.

Na uvedený záver malo vplyv aj to, že ide o svedka, ktorý spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom
konaní. Tento postup je plne súladný aj s princípmi preskúmavania výpovede svedka vymedzenými
v rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade U. proti Nemeckej spolkovej republiky č.
38321/97 a v prípade C. proti Slovenskej republiky č. 45084/14. V uvedených rozsudkoch Európsky
súd pre ľudské práva opakovane v podstate zdôraznil, že výpoveď jediného usvedčujúceho svedka

je potrebné preskúmať aj z hľadiska prípadných výhod získaných týmto svedkom nielen v konaní, vo
vzťahu ku ktorému vypovedá, ale i prípadných výhod získanými týmto svedkom v inom trestnom konaní,
a to všetko s prihliadnutím na to, či ide o jediný usvedčujúci dôkaz, alebo výrok o vine je založený aj
na iných priamych dôkazoch, ktoré v spojení s výpoveďou takéhoto svedka usvedčujú obžalovaného.
Intenzita tohto prieskumu má zodpovedať dôležitosti výhody, ktorú takýto svedok získal za uvedenú

výpoveď. Odvolací súd vo vzťahu k uvedenému uzatvára, že v konaní nebolo preukázané, že by svedok
K. Y. získal takú výhodu, ktorá by jeho svedeckú výpoveď automaticky spochybňovala a diskvalifikovala
takým spôsobom, že by nebolo možné na ňu v konaní prihliadať.

Po posúdení rozhodnej odvolacej námietky pri hodnotení zabezpečenej dôkaznej situácie odvolací súd

predkladá k ustálenému skutkového stavu nielen jeho rešerš, ale aj reakciu na ďalšie uplatňované
námietky pri vyhodnotení dôkazov a právne posúdenie skutkov.

skutok pod bodom 1/

S ustáleným skutkovým stavom v tomto skutku sa odvolací súd stotožnil s výnimkou ustáleného
skutkového tvrdenia, že mal byť spáchaný organizovanou skupinou. Preto iba v stručnosti odvolací
súd poukazuje na výpoveď svedka K. Y., ktorý podrobne vypovedal k okolnostiam skutku, pričom
počas celého konania tvrdil, že o podpálenie motorového vozidla patriaceho poškodenému K. F. ich
požiadal obžalovaný V.. B. pred obžalovaným E.. Č.. Motívom mali byť problémy obžalovaného V.. B. s

poškodeným K. F., ktorý ho mal ohovárať, že obchoduje s drogami. Obžalovaný V.. B. aj vymyslel, ako
to majú vykonať, pričom S. E.. Č. zabezpečil benzín, ktorý odovzdal K.. Y., a tento následne podpálil
motorové vozidlo patriace K.. F., pričom obžalovaný E.. Č.Á. v čase skutku dával pozor. Samotný
obžalovanýE..Č.priznal,žepreK..Y.zabezpečilnajehopožiadaniebenzín,ktorýmuvčasekrátkopredskutkom aj odovzdal, uvádzal však, že nemal vedomosť, čo s ním chce svedok urobiť. V čase, keď K.. Y.
podpálil vozidlo, stál približne 40 m od miesta skutku, avšak nijakým spôsobom sa do diania nezapájal.

Uvedenej obrane obžalovaného E.. Č. o jeho neúčasti na skutku súd neuveril, pretože tejto verzii
priebehu skutku nezodpovedá jeho správanie po spáchaní skutku. V okamihu, keď videl, že K..
Y. reálne zapálil motorové vozidlo, nesnažil sa či už zavolať pomoc alebo sám zahasiť oheň.
Nehovoriac, že neurobil ohlásenie o spáchaní trestného činu. Okrem toho čas spáchania skutku a
teda aj zaobstaranie pohonných hmôt ako akcelerátora na podpálenie motorového vozidla preukazuje

vedomosť obžalovaného Č. o použití týchto hmôt svedkom Y. na podpálenie motorového vozidla. Je
predsa nelogické, aby obžalovaný zabezpečoval benzín v nočných hodinách o cca 02.00 hod. na
požiadanie svedka K.. Y. len z dôvodu, že ho potrebuje do auta jeho deda, keď táto požiadavka nebola
naliehavá (napr. odvoz do nemocnice a pod.).

Hoci obžalovaný V.. B. poprel spáchanie skutku a aj spor s poškodeným K.. F., toto jeho vyjadrenie

bolo vyhodnotené ako účelové, a to aj na základe jeho vyjadrenia z prípravného konania z 02.02.2018,
že s poškodeným K.. F. sa pozná osobne a je pravdou, že nemajú dobrý vzťah. Popieranie existencie
negatívneho vzťahu s poškodeným K.. F. v ďalšom priebehu trestného konania odvolací súd vyhodnotil
ako snahu obžalovaného V.. B. o odvrátenie podozrenia, že to bol práve on, ktorý mohol a reálne
aj mal z trojice B., Č. C. Y., motív na podpálenie motorového vozidla patriacemu K.. F.. V tomto

kontexte presvedčivo vyznieva aj procesne účinná výpoveď poškodeného K.. F. z prípravného konania
z 27.06.2018, z ktorej vyplýva, že podpálenie motorového vozidla malo byť z pomsty, a to z dôvodu jeho
vyjadrení k osobe obžalovaného V.. B.Á., že normálny chlap ženskú nezmláti, že to musí byť chudák,
čo také urobí, a že obchoduje s drogami po diskotékach. Existenciu otvoreného konfliktu poprel, ale
podozrenie, že za zapálením auta sú B. C. Z., uvádzal polícii mimo zápis už jeho prvotnej výpovede. Z

uvedených dôvodov odvolacia námietka obžalovaného V.. B., že nemal žiaden konflikt s poškodeným
K.. F., nebola opodstatnená. Motív konania obžalovaného V.. B. a spoluúčasť obžalovaného Č. na
tomto skutku sú tak preukázané výpoveďou svedka K.. Y., ktorá je podporovaná tvrdeniami zrejmými
z výpovedí obalovaného Č. a svedka K.. F..

Napokonodvolacísúdkonštatuje,žezvýsledkovvykonanéhodokazovanianevyplynulitakéskutočnosti,
ktoré by preukazovali spolčenie troch osôb na účel spáchania trestného činu s deľbou určených úloh
medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť by sa v dôsledku toho vyznačovala plánovitosťou
a koordinovanosťou, čo by zvyšovalo pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu. Inými
slovami, skutok bol spáchaný spôsobom ničím nevybočujúcim z bežného spôsobu spáchania skutku

v spolupáchateľstve v zmysle § 20 Tr. zákona, ktorý si nevyžadoval zvláštnu koordináciu jednotlivých
úkonov za účelom dosiahnutia cieľa, išlo o jednoduchší priebeh skutkového deja, v dôsledku čoho
odvolací súd vypustil zo skutkovej vety popis skutku, ktorý by bol spôsobilý vyvolať mylný záver o
spáchaní skutku organizovanou skupinou.

Pre úplnosť k hodnoteniu dôkazov k tomuto skutku odvolací súd ešte uvádza, že je nutné prisvedčiť
odvolacej námietke obžalovaného V.. B. spočívajúcej v tvrdení, že úvahy súdu v odôvodnení
napadnutého rozsudku, že zo spáchania skutku obžalovaných usvedčujú i zábery z čerpacej stanice,
nemajú opodstatnenie vo vykonanom dokazovaní, avšak uvedené pochybenie súdu nemá vplyv
na presvedčivosť jeho ostatných záverov a úvah vo vzťahu ku ustáleným skutkovým okolnostiam

uvedeného skutku.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení odvolací súd uzavrel, že vina obžalovaných V.. B. C. E.. Č. bola
dokázaná v rozsahu organizátorstva a spoluúčasti na konaní tak, ako je to uvedené v skutkovej vete
pod bodom 1) tohto rozsudku.

Odvolací súd zmiernil právnu kvalifikáciu konania obžalovaných z dôvodu vypustenia okolnosti, že
skutok bol spáchaný organizovanou skupinou. Konanie obžalovaného V.. B. posúdil ako prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona s poukázaním na §
140 písm. b) Tr. zákona spáchaný účastníctvom vo forme organizátora podľa § 21 ods. písm. a) Tr.

zákona, pretože zosnoval a riadil spáchanie dokonaného trestného činu, ktorým páchatelia poškodili
a urobili neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu a z osobitného
motívu - pomsty. Konanie obžalovaného E.. Č. kvalifikoval ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa
§ 245 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona s poukázaním na § 140 písm. b) Tr. zákona spáchaný vspolupáchateľstvepodľa§20Tr.zákona,pretožespoločnýmkonanímpoškodilaurobilneupotrebiteľnou
cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu a z osobitného motívu - z pomsty.

skutok pod bodom 2/

Skutkové zistenia preukazujúce spáchanie skutku pod bodom 2/ rozsudku možno vyvodiť predovšetkým
zo svedeckej výpovede K.. Y., svedka O. Š., z fotodokumentácie z kamerového záznamu z čerpacej
stanice SHELL na Levočskej ulici 113 v Prešove okolo 03.00 hod. dňa 15.07.2016, zo zápisnice

o obhliadke miesta činu s pripojenou fotodokumentáciou z 15.07.2016 a zo znaleckého posudku
č. 2284/2016 vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru, odboru
prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice.

Svedok K.. Y. usvedčoval zo skutku oboch obžalovaných, na čo poukazoval aj konajúci súd. V konaní
pred súdom mimo iné vypovedal, že to bol práve obžalovaný V.. B., ktorý chcel, aby poškodenému G.

G. zhorelo auto s tým, že on zabezpečil na spáchanie skutku svojho kamaráta z francúzskej légie S.
F., ktorého na miesto činu mal odviesť L. J. a benzín mali zabezpečiť obžalovaní V.. B. C. E.. Č.. Je
faktom, že výpoveď svedka K.. Y. obsahuje nepresnosť o použití nafty ako akcelerátora na podpálenie
motorového vozidla, hoci zo znaleckého posudku KEÚ PZ Košice plynie, že ako akcelerátor horenia bol
použitý benzín. Znalec K.. Z. P. v podstate vylúčil, aby bola použitá nafta ako akcelerátor horenia, inak

by jej pozostatky vyšli na chromatograme, čo sa nestalo. Toto zistenie ale nevylučuje dôveryhodnosť
svedka K.. Y., pretože k tejto skutočnosti sa vyjadroval len k tomu, čo sa mal dozvedieť od S. F., a
nie o tom, čo vnímal svojimi zmyslami. Samotné zhorenie motorového vozidla majiteľa G. G. zn. Jeep
Grand Cherokee, EČV: J.-XXX O., je vo vzťahu k podporeniu pravdivosti jeho výpovede, dôkazom
nepriamym.PriamymdôkazompreukazujúcimpravdivosťvýpovedesvedkaK..Y.oúčastiobžalovaného

E.. Č. a v konečnom dôsledku i obžalovaného V.. B. na spáchanom skutku je výpoveď svedka O..
Š., pracovníka čerpacej stanice Shell v Prešove, ktorý v prípravnom konaní vypovedal, že v skorých
ranných hodinách 17.05.2016 okolo 03.00 hod. prišlo na čerpaciu stanicu osobné motorové vozidlo
Citroen C4 bielej farby, z ktorého vystúpila osoba, ktorá natankovala benzín do bandasky. Autom prišli
dve osoby. Z fotodokumentácie z kamerového záznamu z čerpacej stanice SHELL na Levočskej ulici

113 v Prešove okolo 03.00 hod. dňa 15.07.2016 vidieť osobu na čerpacej stanici s bandaskou v ruke a
záber bieleho motorového vozidla zn. Citroen C4, ktorého poznávacia značka bola evidovaná na E. Y.,
pričom za volantom je vidieť ďalšiu osobu. Ako z uvedenej fotodokumentácie, tak aj z daňového dokladu
vyplýva,žeknatankovaniu1,87lbenzínumalodôjsťdňa15.07.2016okolo03.03hod.Napokonsamotný
obžalovaný E.. Č. priznal, že bol v tú noc tankovať benzín, avšak ako dôvod potreby pohonných látok

uviedol,žeišloobenzíndokrovinorezu.Vkontexteokolnostíspáchaniaskutku,predovšetkýmjehodoba
a spôsob vykonania, je zistenie doby tankovania benzínu obžalovaným Č. vo veľmi krátkej dobe pred
spáchaním skutku dôkazom rozhodným, ktorý preukazuje zabezpečenie pohonných hmôt za účelom
podpálenia motorového vozidla. Jeho obrana o nákupe pohonných hmôt do krovinorezu v nočných
hodinách nemá totiž racionálny základ, nebola preukázaná naliehavosť nákupu a jeho opodstatnenosť

v tejto nočnej dobe.

Obžalovaný V.. B. považoval uvedenú fotodokumentáciu za dôkaz získaný v rozpore so zákonom, keďže
orgány činné v trestnom konaní mali postupovať v súlade s § 90 Tr. poriadku, a preto podľa jeho názoru,
nie je možné na ňu prihliadať. Odvolací súd k uvedenej námietke uvádza, že ide o vecný dôkaz v zmysle

§ 153 ods. 3 Tr. poriadku, a to obrazový záznam - fotku obrazovky, na ktorej sa prehrával záznam
z kamerového systému, zabezpečenú svedkom A.. J.. Ž. so súhlasom pracovníčky čerpacej stanice,
ktorá mu umožnila z vlastnej iniciatívy (dobrovoľne) nahliadnuť do kamerového záznamu. Vyhotovené
fotky menovaný svedok odovzdal poverenému policajtovi, ktoré sa stali súčasťou spisu. V danom
prípade zabezpečenie fotodokumentácie z kamerového záznamu je potrebné považovať za vykonanie

neodkladného úkonu, ktorý sa realizoval hliadkou polície vo veľmi krátkej dobe po oznámení podpálenia
motorového vozidla, keďže takéto kamerové záznamy z čerpacích staníc sa v priebehu jedného, dvoch
dní prehrávajú iným záznamom a v dôsledku toho by došlo k zmareniu jeho zabezpečenia. Z uvedených
dôvodov namietaný dôkaz je použiteľný v tomto konaní. Okrem toho pri vydaní kamerového záznamu
nie je nevyhnutný postup podľa § 90 Tr. poriadku, pretože nejde o počítačové údaje v zmysle citovaného

ustanovenia a na jeho vydanie postačuje postup podľa § 89 Tr. poriadku (primerane rozhodnutie NS
SR 5Tdo/69/2019). Podiel účasti obžalovaného V.. B. na skutku zabezpečovaním benzínu spoločne s
obžalovaným E.. Č. možno vyvodiť zo zistení, že nákup benzínu sa realizoval na motorovom vozidle,
ktoré mu požičala svedkyňa E.. Y.. Je totiž nelogické, aby požičané auto jemu zverené požičiaval ďalšejosobe, pričom v čase nákupu toto motorové vozidlo bolo vedené inou osobou ako Č., ktorý čerpal
pohonné hmoty. Úzke priateľstvo medzi obžalovanými, ktorí v tej dobe trávili spolu značný čas, požičané
auto a prítomnosť obžalovaného Č. na čerpacej stanici, logicky vedú k záveru, že druhou osobou v aute

bol práve obžalovaný B.. Tým je overené tvrdenie svedka Y. o účasti obžalovaného B.Y. na tomto skutku.

Rovnako aj vo vzťahu k tomuto skutku 2/ odvolací súd konštatuje, že z obsahu dokazovania nevyplývajú
také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že by pri páchaní skutku došlo k takému spolčeniu minimálne
troch osôb na účel spáchania trestného činu, s deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny,

ktorej činnosť by sa v dôsledku toho vyznačovala plánovitosťou a koordinovanosťou, čo by zvyšoval
pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu. Aj v tomto prípade súd preto vypustil zo
skutkovej vety pod bodom 2/ popis skutku, ktorý by bol spôsobilý vyvolať uvedené nejasnosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a hodnotenia dôkaznej situácie mal odvolací súd za to, že
vina obžalovaných V.. B.É. C. E.. Č. bola bez dôvodných pochybností dokázaná a existujú dôkazy v

dostatočnom rozsahu o tom, že skutok spáchali tak, ako je to uvedené v skutkovej vete pod bodom 2/
tohto rozsudku.

K uplatňovanej odvolacej námietke obžalovaných spočívajúcej v poukázaní na rozpory medzi
výpoveďami K.. Y. a svedkov H. J., L. P., L. J. C. G. G. H.. ohľadne Y. tvrdenej motivácii zapálenia

motorového vozidla, odvolací súd uvádza, že nejde o rozpory, ale o odlišné tvrdenia uvedených svedkov.
Podľa svedka K.. Y. bola motívom podpálenia motorového vozidla snaha zapôsobiť na H.. J., na ktorého
mal chcieť G.. G. vybrať úver 20.000,- eur a obžalovaný V.. B. chcel z toho polovicu. Je preto v zásade
prirodzené, že ak nemalo ísť o klasický úver, tak tí svedkovia, ktorí mali na takomto úkone participovať
- H.. J., L.. P., Č. G.. G. H.., uvedené popierali. Vo vzťahu ku výpovedi svedka H.. J., ktorý poprel

účasť na spáchanom skutku, krajský súd uvádza, že rovnako nemožno spravodlivo očakávať, že svedok
H.. J. sa v procesnom postavení svedka prizná k spáchaniu skutku. Pokiaľ ide o obžalovaným E.. Č.
namietanú výšku spôsobenej škody na predmetnom vozidle, táto bola znalecky posúdená a bola určená
výška nákladov na opravu v sume 25.500,- eur. Znalec určil obstarávaciu hodnotu pred poškodením
vo výške 23.043,- eur. Následne skonštatoval, že išlo o totálnu škodu, preto výšku škody na vozidle

vypočítal z rozdielu obstarávacej hodnoty vozidla pred poškodením a hodnoty predajných zvyškov, čo
zodpovedá výške škody v sume 19.093,- eur. Z uvedeného dôvodu je preto irelevantné, či dané vozidlo
si poškodený, alebo iná osoba opravila, alebo či na ňom ďalej jazdila.

Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné konanie obžalovaných V.. B. C. E.. Č. posúdiť ako prečin

poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona spáchaný v spolupáchateľstve
podľa § 20 Tr. zákona, pretože spoločným konaním poškodili cudziu vec a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu.

Podľa § 122 ods. 10 Tr. zákona sa za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval

v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden
trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe
ichpáchaniaavpredmeteútoku,akoajsubjektívnasúvislosť,najmäjednotiacizámerpáchateľaspáchať
uvedený trestný čin.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd neposúdil konanie obžalovaných ako pokračovací zločin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zákona, keďže
v konaní nebol preukázaný jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin. Obžalovaný E..
Č. spáchal oba trestné činy po tom, čo ho k tomu pohol obžalovaný V.. B., preto nemohol vedieť,
že po spáchaní skutku 1/ rozsudku sa zúčastní takéhoto konania s rovnakým zámerom pokračovať v

páchaní trestnej činnosti. Jeho konanie odvolací súd posúdil ako opakovanie v trestnej činnosti. Pokiaľ
ide o obžalovaného V.. B., keďže tento sa podieľal na páchaní prvého skutku vo forme účastníctva
ako organizátor, nemožno vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ rozsudku jeho konanie posudzovať ako
čiastkový útok pokračovacieho trestného činu pod bodom 1/ rozsudku, keďže páchania pokračovacieho
trestnéhočinusamôžedopúšťaťlenpáchateľčiastkovýchútokovrespektívespolupáchateľ,nieúčastník

trestného činu (primerane R 44/2005).Z týchto dôvodov potom odvolací súd považoval odvolaciu námietku prokurátora, aby konanie oboch
obžalovaných vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 1/ a 2/ rozsudku bolo posúdené ako pokračovací trestný
čin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, za neopodstatnenú.

skutok pod bodom 3/

Aj skutkové zistenia ustálené v bode 3/ napadnutého rozsudku majú svoj podklad vo vykonanom
dokazovaní okrem už uvádzanej výhrady a tou je, že dokazovaním nebolo preukázané spáchanie

trestného činu organizovanou skupinou. Preto iba v stručnosti odvolací súd poukazuje na výpoveď
svedka K. Y., ktorého výpoveď ako v prípravnom konaní, tak aj v konaní pred súdom bola vnútorne
konzistentná a bez vnútorných rozporov, pričom tento pomerne podrobne popisuje ako spoločne s
obžalovanými vykonali uvedený skutok. V podstate jedinou skutkovou námietkou, ktorú obžalovaní
vzniesli voči výpovedi svedka K.. Y., bolo to, že v jednej z výpovedí uvádzal, že do objektu sa mal
spolu s ním vlámať obžalovaný E.. Č., ale keďže bol tlstý, tak nevyšiel, pričom na inom mieste uvádzal,

že mal ísť s ním do objektu obžalovaný V.. B., ale keďže nedosiahol na rebrík tak, ani ten nešiel.
Odvolací súd k uplatnenej námietke uvádza, že tvrdenia svedka K.. Y. ako také nepovažuje za rozpory,
pretože obe mohli byť pravdivé. Významnou okolnosťou je, že svedok bol vo svojich tvrdeniach ohľadne
spôsobu spáchania a delenia odcudzených vecí konzistentný. Neodchýlil sa počas celého konania v
popise priebehu skutku, keď vypovedal, ako spolu všetci traja prišli na miesto činu motorovým vozidlom,

ako vošiel do objektu sám a obaja obžalovaní na neho vonku čakali, pričom spoločne odišli aj s
odcudzenými vecami. Priebeh skutku, ako ho popísal svedok K.. Y., potvrdzovali tak nepriame dôkazy,
ako obhliadka miesta činu, či výpoveď konateľa poškodeného spoločnosti NETCOMEN, s.r.o. E. K. o
rozsahu spôsobenej škody, a tiež pri domovej prehliadke u obžalovaného E.. Č. nájdené bezdrôtové
slúchadlá sivej farby, ktoré boli odcudzené E. O. pri spáchaní skutku a ktoré stotožnil ako svoje. Pri

takto ustálených skutkových zisteniach správne konajúci súd neuveril obrane obžalovaného E.. Č., že
uvedené slúchadlá dostal od svedka K.. Y. ako protihodnotu za požičané peniaze, keďže ani samotný
obžalovaný E.. Č. neuvádzal, že by zisťoval, odkiaľ má svedok K.. Y. uvedené slúchadlá, najmä ak
vzhľadom na svedkovu ťaživú finančnú situáciu, ako ju obžalovaný zvýrazňoval vo svojich výpovediach,
ich prijal bez toho, aby zisťoval odkiaľ ich svedok má.

Ani v tomto skutku odvolací súd z preukázaných skutkových zistení nezistil také skutočnosti, ktoré by
dokazovali, že pri páchaní skutku došlo k takému spolčeniu minimálne troch osôb na účel spáchania
trestného činu, s deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku
toho vyznačovala plánovitosťou a koordinovanosťou, čo by zvyšovalo pravdepodobnosť úspešného

spáchania trestného činu. Odvolací súd preto rovnako ako pri prvých dvoch skutkoch vypustil zo
skutkovej vety pod bodom 3/ okolnosti osvedčujúce, že skutok bol spáchaný organizovanou skupinou.

Podľa názoru odvolacieho súdu, konanie obžalovaného E.. Č. bolo potrebné posúdiť ako prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona účinného od 01.08.2019 spáchaného v spolupáchateľstve

podľa § 20 Tr. zákona, pretože spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili,
spôsobili tak malú škodu a čin spáchali vlámaním. Ide o zmiernenie právneho posúdenia skutku oproti
rozhodnutiu konajúceho súdu, pretože posudzovaná trestnosť skutku podľa Trestného zákona účinného
do 31.07.2019 bola prísnejšia, ako je tomu za súčasného právneho stavu. Súčasný Trestný zákon je pre
obžalovaného priaznivejší, pretože za uvedený trestný čin prichádza do úvahy uloženie trestu odňatia

slobody až na dva roky na rozdiel od zákonom stanovenej sankcie odňatia slobody na tri roky až desať
rokov za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b) Tr. zákona účinného do 31.07.2019.

Konanie obžalovaného V.. B. taktiež naplnilo všetky zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. a), b) Tr. zákona účinného od 01.08.2019 spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona,

avšak vzhľadom na uznanie viny aj v bode 4/ tohto rozsudku, k právnemu posúdeniu jeho konania
odvolací súd sa vyjadril nižšie.

skutok pod bodom 4/

Konajúci súd pri ustálení tohto skutku vychádzal zo zákonom zabezpečených dôkazov a ich hodnotenie
konajúcim súdom považuje odvolací súd za správne a zodpovedajúce § 2 ods. 12 Tr. poriadku. S ním sa
odvolací súd stotožnil v celom rozsahu, keďže obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčuje
svedok K.. Y., ktorého výpoveď o priebehu krádeže je v podstatných bodoch počas celého trestnéhokonania nemenná a bez výrazných rozporov, najmä pri výsluchoch zadovážených krátko po spáchaní
skutku dňa 27.10.2017 a 08.03.2018, ktoré boli prečítané na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný V.. B.
poukazoval na rozpory vo výpovediach svedka K.. Y. ohľadne spôsobu, ako sa mali dostať ukradnuté

zbrane na záhradnú chatku, pričom v prvotnej výpovedi svedok dňa 27.10.2017 uvádzal, že ich odviezol
obžalovaný V.. B. spolu s priateľkou o čom mu povedal sám obžalovaný, vo výpovedi zo dňa 08.03.2018
uviedol, že ich odviezol obžalovaný V.. B., ale nevie ako a v konaní pred súdom vypovedal, že ich
tam odviezol s obžalovaným V.. B. spoločne. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že popis priebehu
skutku v prvotných dvoch výpovediach je veľmi podrobný, pričom sa rozlišuje len v popise, ako sa mali

zbrane po krádeži preniesť na chatku. Z oboch výpovedí je zrejmé, že tieto zbrane nemal prevážať
svedok K.. Y. a prevoz zbraní vykonal obžalovaný, a tak okolnosť, či to urobil s priateľkou alebo inak,
nie je v kontexte ďalších skutkových zistení podstatná. Vo vzťahu ku výpovedi svedka K.. Y. na
hlavnom pojednávaní konanom 05.02.2019, v ktorej vypovedá v zhode so svojimi predchádzajúcimi
výpoveďami v prípravnom konaní ohľadne priebehu tohto skutku s výnimkou tvrdenia o spôsobe prevozu
zbraní, považuje krajský súd za potrebné zvýrazniť, že ide o výpoveď po takmer 1,5 roku od spáchania

skutku, a tak je prirodzené, že vypovedajúca osoba si nemôže pamätať všetky detaily o vypovedaných
udalostiach, najmä ak vypovedá o pomerne rozsiahlej trestnej činnosti páchanej v období cca 2 roky
pred výpoveďou. Práve naopak, drobné rozpory vo výpovedi vypovedajúceho, zvýrazňujú autenticitu
a dôveryhodnosť jeho výpovede a preukazujú, že výpoveď nie je naučená. Je prirodzené, že detaily
prežitých udalostí jedinec postupne zabúda, preto podstatným zostáva základná dejová línia skutku,

ktorú svedok popisoval rovnako. Svedeckú výpoveď K.. Y. o účasti obžalovaného V.. B. na spáchaní
skutku, priamo osvedčujú výsledky domových prehliadok u obžalovaného V.. B. v byte jeho otca na
Š. XXXX/XX Y. J. dňa 01.02.2018 a v záhradnej chatke č. XXXX, keďže sa pri týchto domových
prehliadkach našli veci, vrátane zbraní, ktoré boli odcudzené pri krádeži. Okrem toho odvolací súd dáva
do pozornosti i to, že vzhľadom na množstvo odcudzených vecí svedok K.. Y. nemohol tento skutok

spáchať sám, preto jeho tvrdenie o tom, že vlámanie spáchal s obžalovaným V.. B., je dôveryhodné aj
so zreteľom na už vyššie vyhodnotené dôkazy.

Obrane obžalovaného V.. B. spočívajúcej v tvrdeniach, že alkohol a cennosti dostal od K.. Y. ako odmenu
za záväzky, ktoré mal voči obžalovanému, že z ich predaja si môže ponížiť dlh, čo má K.. Y. voči nemu,

a zbrane a strelivo si K.. Y. u neho odložil, neuveril ani odvolací súd, keďže obžalovaný V.. B. počas
celého konania v podstate popisoval K.. Y. ako nezodpovedného človeka, ktorý nemá stále zamestnanie
a má dlhy voči mnohým osobám, a napriek tomu mal, podľa jeho tvrdenia, prijať od neho ako spôsob
úhrady dlhov nielen alkohol, ale aj zlaté zuby, korunky, o ktorých pôvode nemal vedomosť, ba ani
neverbalizoval, že by sa ho pýtal na ich pôvod. Navyše za týchto okolností mal dobrovoľne súhlasiť s

uskladnením zbraní a streliva u seba na záhradnej chatke, opäť bez zisťovania ich pôvodu. Konanie
obžalovaného T. B. a jeho hodnotenie osoby svedka K.. Y. je protirečivé, pretože pokiaľ obžalovaný
mal negatívny vzťah k osobe menovaného svedka, je nelogickým, aby od neho prijímal veci, ktorých
pôvod nepoznal a ktorých povaha a charakter spochybňujú ich nadobudnutie legálnym spôsobom. Inak
povedané, prevzatie zubných náhrad na splatenie dlhu vyvoláva pochybnosti o legalite ich nadobudnutia

najmä za situácie, ak obžalovaný vedel o finančných problémoch svedka, ktorý mal žiť sám, bez rodiny,
a uschovanie zbraní vo väčšom množstve na chate vo vlastníctve rodinného príslušníka poukazuje na
nelegálny spôsob ich nadobudnutia, pretože obžalovaný vzhľadom na jeho intelekt a životné skúsenosti
musel vedieť, že k ich nadobudnutiu sa vyžaduje povolenie, hoci medzi zbraňami boli aj také, na ktoré
sa nevzťahovalo povoľovacie konanie.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného V.. B. založenej na existencii rozporov vo výpovediach
K.. Y. a svedkov L. B. - otca obžalovaného, K. B. - brata obžalovaného, ohľadne K.. Y. tvrdených
spoločných návštevách bytu na Š. N. XX Y. J., odvolací súd uvádza, že nejde o rozpory, ale o odlišné
tvrdenia uvedených svedkov, ktorých pravdivosť nebolo možné v dostatočnom rozsahu osvedčiť, keďže

ani jednu z proti sebe stojacich verzií nepodporovali, či nevyvracali iné od vypovedajúcich nezávislé
dôkazy. Uvedené platí i pre odlišné tvrdenie svedkyne E. Y. - priateľky obžalovaného, ktorá poprela, že
by spoločne s obžalovaným V.. B. odnášala zbrane na záhradnú chatku.

Prokurátor a aj obžalovaný V.. B. zhodne vo svojich odvolaniach poukazovali na dátum spáchania skutku

uvedeného pod bodom 4/, ktorý nezodpovedal dátumu uvedenému na výdavkovom pokladničnom
doklade zo záložne, v ktorej bolo zlato založené. Je evidentné, že záložňa zlato prijala dňa 14.08.2017,
pričomspáchanieskutkukonajúcimsúdomboloustálenénanočnúdobudňa15.08.2017,ktoréskutkové
tvrdenie už bolo nesprávne vymedzené v obžalobe. Odvolací súd toto zistenie vyhodnotil ako zrejmúnesprávnosť, a chybu napravil, čo sa napokon odrazilo v úprave skutkovej vety pod bodom 4/ tohto
rozsudku.

Na základe vyššie uvedených zistení a úvah odvolací súd uzavrel, že vina obžalovaného V.. B. bola
dokázaná, pričom jeho konanie naplnilo všetky znaky skutkových podstát prečinu krádeže podľa § 212
ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona účinného od 01.08.2019 a prečinu porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona.

Obžalovaný V.. B. bol uznaný vinným zo spáchania skutkov 3/ a 4/, ktoré konajúci súd po právnej stránke
kvalifikoval ako samostatné trestné činy. S takýmto posúdením skutkov sa odvolací súd nestotožnil,
pretože tieto skutky spájala objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku,
ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin za účelom
zabezpečenia si ďalšieho zdroja príjmov. To potom opodstatňovalo, aby činy pod bodom 3/ a 4/ boli
posúdené ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona účinného od

01.08.2019 spáchaný s časti v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, pretože
obžalovaný spoločným konaním v bode 3/ a 4/ si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil
tak malú škodu a čin spáchal vlámaním, pritom v bode 4/ neoprávnene vnikol do obydlia iného, tam
neoprávnene zotrval a spáchal taký čin prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu. Za

prekonanie prekážky pri prečine porušovania domovej slobody bolo vyhodnotené preskočenie plotu
pozemku, aby vlámanie ako spôsob vniknutia do domu iného nebolo dvakrát pričítané, raz ako zákonný
znak základnej skutkovej podstaty a raz ako okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby v
zmysle § 38 ods. 1 Tr. zákona.
skutok pod bodom 5/

Ako už bolo vyššie spomenuté, pri preskúmaní skutku 5/ napadnutého rozsudku, odvolací súd
zistil nepresnosti len vo vzťahu k časovému vymedzeniu skutku a v absencii popisu nedovolene
upravovanýchzbraní,ktorémalobžalovanýV..B.vdržbe,aprivynechanípopisuneoprávnenedržaných
zbraní, že ide o strelné zbrane a strelivo v zmysle zákona č. 190/2003 o strelných zbraniach a strelive,

na legálnu držbu ktorých sa vyžaduje zbrojný preukaz, zbrojná licencia alebo zbrojný sprievodný list na
vývoz.

Okresný súd svoje skutkové zistenia v prvom rade oprel o výsledky domovej prehliadky u osoby V.. B.
v záhradnej chatke č. XXXX, keďže pri tejto orgány činné v trestnom konaní našli dlhú strelnú palnú

opakovaciu zbraň, malokalibrovú pušku zn. Zbrojovka Brno, kal. 22LR, v. č. 126669, dlhú strelnú palnú
jednovýstrelovú zbraň, brokovnicu zn. Baikal, kal. 12, v. č. B66351, dlhú strelnú palnú opakovaciu zbraň,
malokalibrovú pušku zn. Zbrojovka Brno, kal. 22LR, v. č. 52964, 331 ks nábojov rôznych kalibrov,
nedovolene upravenú strelecky znehodnotenú dlhú strelnú palnú viacvýstrelovú zbraň, brokovej dvojky
belgickej výroby, kal. 20, nezisteného výrobného čísla, a nedovolene upravenú expanznú opakovaciu

zbraň, revolver zn. Bruni, kal 9 mm K, v. č. 085887.
Okolnosti, za akých sa uvedené zbrane dostali do držby obžalovaného, plynú z výpovede svedka K.. Y.
k priebehu skutku pod bodom 4/ napadnutého rozsudku, pričom odvolací súd sa s dôvodmi, pre ktoré
vyhodnotil jeho výpoveď ako dôveryhodnú, vysporiadal v predchádzajúcej časti odôvodnenia a na ne
poukazuje. Obrana obžalovaného spočívala jednak v tvrdení, že zbrane mal obžalovaný V.. B. „držať“

pre svedka K.. Y., a že nevedel, že sa jedná o zbrane kategórie C, keďže medzi zbraňami tejto kategórie
a zbraňami kategórie D, na držbu ktorých nie je potrebné povolenie, nie sú zásadné vizuálne rozdiely,
a preto tieto zbrane je možné zameniť. Vo vzťahu k prvej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že
Trestný zákon nerozlišuje držbu zbraní pre seba a pre iného, pozná len faktickú držbu zbraní, a tak
uvedená námietka nie je, podľa názoru odvolacieho súdu, relevantná. Vo vzťahu k druhej odvolacej

námietke je potrebné uviesť, že obžalovaný V.. B. nedržal v záhradnej chatke len zbrane kategórie C,
ale i 331 ks nábojov rôznych kalibrov a dve nedovolene upravované zbrane. Už držbu týchto nábojov a
nedovolene upravovaných zbraní by bolo možné v danom prípade posúdiť ako trestný čin nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, 2 Tr. zákona. K odvolateľom poukázanej
časti výpovede A.. E. C., znalca z odvetvia kriminalistickej balistiky, v ktorej uviedol, že rozdiel medzi

zbraňami kategórie C a D nemusí byť rozoznateľný a preto je možné si zameniť kategórie, odvolací
súd poznamenáva, že táto vzhľadom na spôsob nadobudnutia zbraní obžalovaným a svedkom K.. Y.
nemá zásadný vplyv na posúdenie nelegálnej držby zbraní a streliva. Zo spôsobu uloženia zbraní astreliva, jeho množstva, ako aj množstva nábojov možno vyvodiť úmyselné zavinenie k ich držbe bez
príslušného povolenia.
Obžalovanému bolo v obžalobe prokurátora kladené za vinu mimo iné i to, že v uvedenom období

zabezpečil vykonanie nedovolených úprav na dvoch zbraniach, ktoré zmenili charakter uvedených
zbraní na zakázané zbrane. Okresný súd na podklade vykonaných dôkazov uzavrel, že táto skutková
okolnosť nebola jednoznačne preukázaná, čo oprel aj o vyjadrenie znalca, že nie je možné presne
určiť dobu, kedy došlo k nezákonnej úprave týchto zbraní. Aj keď sa s uvedeným záverom okresného
súdu stotožnil odvolací súd, vypustenie tvrdenia zo skutkových okolností, že obžalovaný prechovával v

záhradnej chatke dve nedovolene upravené zbrane, nepovažoval za správne. Je potrebné si uvedomiť,
že pokiaľ obžalovaný nelegálnym spôsobom nadobudol zbrane, nepriamy úmysel k zakázaným
zbraniam je daný už len jeho súhlasným postojom k odcudzeniu zbraní a ich držbou. Hoci nebolo
dokázané, aby zbrane nedovolene upravil ich vlastník alebo obžalovaný alebo svedok K.. Y.,
zodpovednosť za protiprávny stav sa vzťahuje aj na nedovolenú úpravu vo forme nepriameho úmyslu.
Prokurátor v odvolaní namietal i pochybenie okresného súdu spočívajúce vo vynechaní popisu zbraní,

že ide o s strelné zbrane a strelivo v zmysle zákona č. 190/2003 o strelných zbraniach a strelive, s ktorou
námietkou sa odvolací súd stotožnil, pretože sa tým špecifikuje porušenie právnej normy upravujúcej
podmienky nosenia a držby zbraní.
S poukázaním na rozvedené zistenia odvolací súd vyvodil záver, že vina obžalovaného V.. B. bola
dokázaná a existujú dôkazy o tom, že skutok spáchal tak, ako je to uvedené v skutkovej vete pod

bodom 5/ tohto rozsudku. Na rozdiel od napadnutého rozsudku odvolací súd upravil dobu spáchania
skutku, keďže išlo o zrejmú nesprávnosť premietnutú zo skutku 4/ pri popise doby neoprávnenej držby
zaistených zbraní a streliva, na obdobie od 14.08.2017 do 01.02.2018, pričom v skutkových zisteniach
uviedolajdržbunedovoleneupravenýchzbranívrozsahuuplatňovanomvodvolaníprokurátoraazákon,
v zmysle ktorého sa definujú strelné zbrane a podmienky ich držania.

Následne krajský súd podrobil prieskumu právne posúdenie skutku, ktorý bol okresným súdom
kvalifikovaný ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1
písm. b) Tr. zákona.

Podľa § 295 ods. 1 písm. b) Tr. zákona kto bez povolenia hromadí strelné zbrane, hromadne účinné

zbrane, strelivo alebo výbušniny potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 294 ods. 1 Tr. zákona, kto sebe alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, prepraví,
zadováži alebo drží strelivo bez povolenia, alebo takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím
slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona, kto sebe alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prepraví, zadováži alebo
drží strelnú zbraň, jej súčasť alebo komponent bez povolenia alebo bez označenia zbrane určeného na
jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo takú činnosť
sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Obžalovaný V.. B. v odvolaní namietal správnosť právnej kvalifikácie skutku ako zločinu nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, keďže v
zmysle objektívnej stránky predmetného činu hromadenie vo svojej podstate znamená postupné
zadovažovanie, čo však v danom prípade nezodpovedá zisteným skutkovým okolnostiam.

Námietku obžalovaného považoval odvolací súd za opodstatnenú, pretože objektívnu stránku zločinu
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b) Tr. zákona
páchateľnaplnísvojímkonanímvtedy,akhromadístrelnézbrane.Za hromadeniejepotrebnépovažovať
postupné zadovažovanie si zbraní, vrátane výroby určených vecí, a ich následné prechovávanie. Z

výsledkov vykonaného dokazovania ale plynie, že k zadováženiu všetkých zbraní a streliva došlo naraz
jedným konaním, čo vylučuje spôsob nadobúdania postupne s úmyslom ich hromadenia. Konanie
obžalovaného V.. B. bolo potrebné posúdiť ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, pretože držal bez povolenia strelivo a zbrane.

skutok pod bodom 6/

Konajúci súd dôkazy, o ktoré opieral svoje skutkové zistenia vo vzťahu ku výroku o vine pod
bodom 8/ napadnutého rozsudku, vyhodnotil zákonu zodpovedajúcim spôsobom a z nich vyvodil ajsprávne skutkové závery, s ktorými sa stotožnil i odvolací súd, s výnimkou časti popisu skutku, ktorý
mal odôvodňovať právne posúdenie skutku spáchaného organizovanou skupinou. Okresný súd bez
podstatných chýb svoje závery o vine založil na výpovedi poškodeného J. Č., ktorého výpoveď bola

potvrdzovaná výpoveďou jeho matky B. Č.. Uvedené neoslabuje ani skutočnosť, že ako poškodený, tak
i matka popierajú užívanie drog poškodeným J. Č.. Napriek tomu, že svedok poškodený na hlavnom
pojednávaní bagatelizoval skutkové okolnosti, o ktorých vypovedal a neuviedol, že sa jemu alebo
jeho otcovi mali obžalovaní vyhrážať podpálením motorového vozidla, uvedené plynie zo zákonne
prečítaných výpovedí poškodeného z prípravného konania za účelom objasnenia rozporov, ktoré vznikli

v jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k jeho predchádzajúcim výpovediam z prípravného
konania. Poškodený svoje odlišné tvrdenia objasňoval uplynutím dlhšieho času, pričom si na detaily
spomenul až po prečítaní jeho výpovedí. V súvislosti s ustálením skutku odvolací súd poukazuje i na
zistenia plynúce z výpovede svedka H. R., ktorý potvrdil, že obžalovaní sa vyhrážali J. Č. a zháňali ho po
Šariši, a keďže sa ich bál, tak sa uňho skrýval deň, a táto skutočnosť bola dôvodom, že poškodenému
navrhol, že môže ísť s ním do Čiech. Tomuto tvrdeniu svedka zodpovedá aj výpoveď poškodeného J..

Č., že pred obžalovanými ušiel za prácou do Čiech. Obdobne ako konajúci súd, ani odvolací súd neuveril
na hlavnom pojednávaní zmenenej výpovedi svedka H.. R., že v čase, keď bol spoločne s poškodeným
J.. Č. v Čechách sa mu mal tento zdôveriť, že klamal, že sa mu obžalovaní vyhrážali. Svedok H..
R. v prípravnom konaní totiž vypovedal až po jeho návrate z Čiech, pričom uvedenú skutočnosť v
tejto výpovedi neuvádzal, a v súdnom konaní nevedel dôveryhodne vysvetliť, prečo k tejto okolnosti

vypovedal až po uplynutí dlhšieho času. Tvrdeniu svedka H.. R. o tom, že poškodený si to vymyslel,
nezodpovedajú ani ďalšie zistené skutočnosti. Odvolací súd poukazuje najmä na to, že obsah prvotných
výpovedí poškodeného J.. Č., jeho matky B.. Č. C. H.. R. sú navzájom nielen súladné, ale aj vzájomne
sa doplňujúce. Navyše skutočnosť, že poškodený náhle odišiel do Čiech práve v dôsledku strachu pred
obžalovanými, ktorí sa nielen jemu ale i jeho otcovi vyhrážali podpálením motorového vozidla, pričom

ho nútili, aby sa s nimi zúčastnil na lúpeži v Poľsku, osvedčuje okolnosť, že matka poškodeného B.
Č. vložila na účet, ktorého číslo jej poslal obžalovaný E.. Č., obžalovanými žiadanú sumu 500,- eur.
Uvedené plynie nielen z výpovede B.. Č., ale aj zo záznamu o vklade hotovosti na účet č. R., a z fotky
SMS správy obžalovaného E.. Č. matke poškodeného, ktorým jej zaslal číslo účtu, na ktorý mala zaslať
požadovanú sumu.

Obžalovaný V.. B. namietal v odvolaní procesnú použiteľnosť rekognície zo dňa 25.06.2018, keďže v
zmysle § 126 ods. 3 Tr. poriadku k tomuto úkonu bol pribratý X. D. ako nezúčastnená osoba, ktorý je
synom H.. Ľ. D., príslušníka Národnej kriminálnej agentúry, expozitúry Východ, ktorý bol činný v tejto
trestnej veci, čím mali byť porušené ustanovenia § 30 ods. 2 Tr. poriadku, § 10 ods. 1, 10 Tr. poriadku.

Podľa § 30 ods. 2 Tr. poriadku, nezúčastnená osoba je osoba spôsobilá na právne úkony, u ktorej nie
sú pochybnosti o jej nezaujatosti vo vzťahu k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo
dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo k orgánu činnému v trestnom
konaní alebo súdu.

Podľa § 10 ods. 1 Tr. poriadku, orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt.

Podľa § 10 ods. 10 Tr. poriadku, policajtom sa na účely tohto zákona rozumie aj príslušník Policajného
zboru, ktorý nie je vyšetrovateľom Policajného zboru alebo povereným príslušníkom Policajného zboru

uvedeným v odseku 8 písm. a), b) a d) v rozsahu určenom všeobecne záväzným právnym predpisom,
ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na vykonávanie rozhodnutí, opatrení a úkonov
trestného konania vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní.

Z podstaty námietky obžalovaného V.. B. vyplýva, že u X. D. vyvstali pochybnosti o jeho nezaujatosti pre

pomer k orgánu činnému v trestnom konaní, pretože je synom príslušníka Národnej kriminálnej agentúry,
expozitúry Východ, ktorý bol činný vo veci, a preto vykonaná rekognícia je nezákonná a nemožno ju
použiť pre ustálenie skutkových zistení.

Právna úprava zrozumiteľne určuje, že orgánom činným v trestnom konaní je policajt a prokurátor.

Z nej je zrejmý aj spôsob určenia nezúčastnenej osoby tak, aby u nej nevznikli pochybnosti o jej
nezaujatosti vo vzťahu k osobám, ktorých sa úkon dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a
splnomocnencom alebo k orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu. Nesmie teda ísť o osobu,u ktorej tieto pochybnosti môžu vyvstať pre pomer k veci alebo vzťah k jednotlivým vymenovaným
osobám, pričom tieto osoby musia byť konkrétne určiteľné.

Vprerokúvanejvecinebolizistenéskutočnosti,ktorébypreukazovalinejakýpomernezúčastnenejosoby
k tejto veci, predovšetkým k vydieraniu poškodeného J.. Č.. Okrem toho neboli zistené ani skutočnosti
preukazujúcevzťahnezúčastnenejosobykosobámobžalovaných,kichobhajcom,splnomocnencom,či
k orgánom činným v trestnom konaní, teda k policajtom v zmysle § 10 ods. 8 Tr. poriadku a prokurátorom
vykonávajúcim v tejto veci úkony. Samotná skutočnosť, že otec nezúčastnenej osoby je príslušníkom

Národnej kriminálnej agentúry, expozitúra Východ, sama osebe nemôže spochybniť nezaujatosť
nezúčastnenej osoby, pretože predpokladom pre splnenie zákonnej podmienky je preukázanie kvality
takého vzťahu medzi nezúčastnenou osobou a policajtom, ktorý vykonáva úkony trestného konania v
danej veci, teda v prípravnom konaní podľa § 10 ods. 15 Tr. poriadku, ktorý by zakladal pochybnosti
o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah. Ak otec nezúčastnenej osoby nevykonával úkony trestného
konania podľa Tr. poriadku, čo je zrejmé z obsahu predloženého spisu, keďže pôsobil pri objasňovaní

trestnej činnosti ako operatívny pracovník do 21.05.2018, nemožno vzťah nezúčastnenej osoby k
takejto osobe považovať za vylučujúci nezúčastnenú osobu z vykonania vyšetrovacieho úkonu. Vo
veci bolo začaté trestné stíhanie dňa 31.05.2018 a rekognícia, ako vyšetrovací úkon, sa vykonala až
dňa 25.06.2018. Ostatne je potrebné uviesť i to, že výkladové pravidlo, na ktoré poukazuje odvolateľ
obžalovaný V.. B. podľa § 10 ods. 10 Tr. poriadku, upravuje postavenie v trestnom konaní aj tých

policajtov, ktorým sa zverí právomoc všeobecným záväzným právnym predpisom vykonávať niektoré
úkony trestného konania. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd považoval namietanú rekogníciu za
procesne účinný dôkaz, ktorý nebol spochybnený ani samotným poškodeným J.. Č..

Ani v tomto prípade odvolací súd nezistil také skutočnosti, ktoré by preukazovali spáchanie skutku

organizovanou skupinou. Skutková okolnosť, že obžalovaní poškodeného koordinovane nútili uhradiť
dlh, nie je ničím preukázaná a nezodpovedá spolčeniu minimálne troch osôb na účel spáchania
trestného činu, s deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť by sa v
dôsledku toho vyznačovala plánovitosťou a koordinovanosťou za účelom zvýšenia pravdepodobnosti
úspešného spáchania trestného činu. Odvolací súd preto zo skutkovej vety vypustil, že páchatelia nútili

poškodeného „koordinovane“.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení, podľa názoru odvolacieho súdu, vina obžalovaných V.. B.
C. E.. Č. bola dokázaná aj v tomto skutku, ktoré konanie po jeho úprave bolo kvalifikované len v
základnej skutkovej podstate zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, a to vo forme

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, pretože sa ho obaja obžalovaní dopustili spoločným konaním
s ďalšou nestotožnenou osobou.

Vyššie rozvedené chyby v napadnutom výroku o vine týkajúce sa doposiaľ uvádzaných skutkových
zistení a ich právnej kvalifikácie, ako aj nesprávne vyhodnotenie dôkazov v skutkoch 6/ a 7/ napadnutého

rozsudku, na ktoré malo vplyv doplnenie dokazovania v odvolacom konaní a ktoré je nižšie rozobraté,
viedli odvolací súd k zrušeniu napadnutého rozsudku postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr.
poriadku v celom rozsahu. Keďže vykonané dokazovanie konajúcim súdom po jeho doplnení odvolacím
súdomnaverejnomzasadnutípostačovalonarozhodnutievovecisamej,odvolacísúdrozhodolvoveciv
zmysle § 322 ods. 3 Tr. poriadku o vine po úprave jednotlivých skutkov v minimálnom rozsahu spôsobom

uvedeným pod bodmi 1/ až 6/ tohto rozsudku a o výrokoch na ňu nadväzujúcich s konečnou platnosťou.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, odvolací súd, vychádzajúc zo zásad ukladania trestu
uvedených v § 34 Tr. zákona, prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti

jeho nápravy. U oboch obžalovaných bol ukladaný trest za viac trestných činov, podľa kategorizácie
ktorých išlo jednak o prečiny a jednak o zločiny, v dôsledku čoho bolo potrebné uplatniť sprísňovaciu
zásadu stanovenú v § 41 ods. 2 Tr. zákona. Tú aplikoval aj konajúci súd. Obžalovanému V.. B. bol
ukladaný úhrnný trest za šesť trestných činov spáchaných piatimi skutkami, z ktorých boli dva zločiny,
pričom najprísnejšie trestným z nich je zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami

podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona s trestnou sadzbou odňatia slobody na 3 roky až 8 rokov. V dôsledku
aplikácie asperačnej zásady sa zvyšovala horná hranica trestnej sadzby na 10 rokov až 8 mesiacov. U
obžalovaného E.. Č. sa taktiež ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona za štyri trestné činy
spáchané štyrmi skutkami, z ktorých jeden je zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona a tenje aj najprísnejšie trestným, keďže zákon zaň stanovuje trestnú sadzbu odňatia slobody na 2 roky až 6
rokov. Pri aplikácii asperačnej zásady sa zvýšila uňho horná hranica trestnej sadzby na 8 rokov.

Okresný súd pri ukladaní trestu V.. B. nezistil žiadne priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti. Okresný
súd síce zistil, že obžalovaný V.. B. má v odpise registra trestov jeden záznam o odsúdení na základe
trestného rozkazu Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/124/2015 zo dňa 05.11.2015, ktorým bol uznaný
vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona a prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.

1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorého mu bol
odložený na skúšobnú dobu 3 rokov, ktorá uplynula 06.12.2018. Súčasne však skonštatoval, že sa na
obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený, pričom neuviedol, na základe akých právnych úvah dospel
k tomuto záveru. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku taktiež nie je možné zistiť, akými skutkovými a
právnymi úvahami dospel k záveru o neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zákona.

Odvolací súd v zhode s okresným súdom u obžalovaného V.. B. nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť,
avšak na rozdiel od súdu prvého stupňa zistil uňho dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) a
písm. m) Tr. zákona. Existencia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, že spáchal viac
trestných činov, plynie zo samotného výroku o vine rozsudku, keďže mu bol ukladaný trest za šesť
trestných činov. Priťažujúca okolnosť uvedená v § 37 písm. m) Tr. zákona, že obžalovaný už bol za

trestný čin odsúdený, sa opiera o zistenie z odpisu registra trestov obžalovaného V.. B.Y., z ktorého
plynie, že trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/124/2015 zo dňa 05.11.2015 mu bol za
prečiny výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) a
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere
2 rokov, výkon ktorého mu bol odložený na skúšobnú dobu 3 roky a ktorá mu uplynula 06.12.2018.

Do rozhodnutia odvolacieho súdu o osvedčení sa v skúšobnej dobe obžalovaným rozhodnuté nebolo,
preto vzhľadom na to, že všetkých žalovaných skutkov sa obžalovaný V.. B. dopustil v priebehu plynutia
skúšobnej doby tohto podmienečného odsúdenia, nemôže sa naň vzťahovať fikcia o neodsúdení v
zmysle § 50 ods. 6 Tr. zákona.

Za takto zistenej prevahy pomeru priťažujúcich okolností, odvolací súd postupom podľa § 38 ods. 4 Tr.
zákona zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle § 34 ods. 8 Tr. zákona na 4 roky 8 mesiacov, preto
prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe 4 rokov 8 mesiacov až 10 rokov
a 8 mesiacov.

Obžalovaný V. B. je v mieste bydliska hodnotený všeobecne, doposiaľ bol raz priestupkovo riešený
mestskou políciou, čo plynie z jeho hodnotenia z miesta bydliska, a jedenkrát súdne trestaný. Berúc do
úvahy vyššie uvedené skutočnosti, predovšetkým to, že trest bol obžalovanému ukladaný za viacčinný
súbeh rôznych trestných činov, ktoré spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a páchal ich
po dlhšiu dobu, prihliadajúc na závažnosť prečinov, ako aj na to, že predchádzajúci trest nesplnil svoj

účel a že obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol, odvolací súd dospel k záveru,
že účel trestu je v prípade obžalovaného možné dosiahnuť trestom odňatia slobody v prvej polovici
upravenej trestnej sadzby vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov.

Keďže obžalovaný V.. B. pred spáchaním trestných činov nebol vôbec vo výkone trestu odňatia slobody,

boli splnené podmienky na určenie spôsobu výkonu trestu odňatia slobody jeho zaradením podľa § 48
ods. 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd pri ukladaní trestu E.. Č. zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona,
keďže pred spáchaním skutkov viedol riadny život, pričom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Z

odôvodnenia napadnutého rozsudku taktiež nie je možné zistiť, akými skutkovými a právnymi úvahami
dospel súd prvého stupňa k záveru o neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zákona.

Odvolací súd v zhode so záverom konajúceho súdu priznal obžalovanému E.. Č. poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, pretože na podklade dokazovania možno uzavrieť, že obžalovaný pred

spáchaním trestných činov viedol riadny život. Uvedené zodpovedá zisteniam, že tento doposiaľ nebol
súdnetrestaný,čoplyniezodpisuregistratrestovobžalovanéhoE..Č.,vktoromniesúevidovanéžiadne
záznamy o odsúdení za trestnú činnosť. Taktiež správne okresný súd k osobe obžalovaného E.. Č. zistil,
že tomuto v mieste trvalého bydliska nie je nič negatívne vyčítané a že podľa registra priestupkov má vňom štyri záznamy o spáchaní priestupkov, v prevažnej miere za porušenie pravidiel v cestnej premávke.
Na rozdiel od okresného súdu, odvolací súd zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr.
zákona, že spáchal viac trestných činov, keďže mu bol ukladaný trest za štyri trestné činy.

Pri rovnováhe pomeru priťažujúcich okolností a poľahčujúcich okolností prichádzalo do úvahy uloženie
trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe od 2 rokov do 8 rokov, pri zvýšení hornej hranice trestnej sadzby
v dôsledku aplikácie asperačnej zásady, ktorý postup je odôvodnený vyššie.

Na základe vyššie uvedených skutočností, s prihliadnutím aj na závažnosť prečinov a zločinu, a
skutočnosť, že páchania rôznorodej trestnej činnosti sa obžalovaný E.. Č. dopúšťal v dlhšom časovom
období od mája 2016 do januára 2018, a doposiaľ nedošlo z jeho strany k sebareflexii a ľútosti, odvolací
súd dospel k záveru, že účel trestu je v prípade tohto obžalovaného možné dosiahnuť trestom odňatia
slobody, ktorý je spojený s jeho okamžitým výkonom, v prvej polovici upravenej trestnej sadzby vo
výmere 4 rokov.

KeďžeobžalovanýE..Č.vposlednýchdesiatichrokochpredspáchanímtrestnýchčinovnebolvovýkone
trestu odňatia slobody, mal splnené podmienky podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na zaradenie pre
účely uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Takto uložené tresty odvolací súd považoval za tresty primerané, ktoré zabezpečia ochranu spoločnosti
pred obžalovanými tým, že im zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoria podmienky na ich
výchovu k tomu, aby viedli riadny život, a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a zároveň
vyjadrí aj morálne odsúdenie páchateľov spoločnosťou.

Okrem uvedených žalovaných skutkov podrobil krajský súd odvolaciemu prieskumu aj tú časť rozsudku
okresného súdu, ktorým uznal obžalovaných V.. B. C. E.. Č. vinnými v bodoch 6/ a 7/ napadnutého
rozsudku z prípravy pokračovacieho zločinu lúpeže podľa § 13 ods. 1 k § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr.
zákona s poukázaním na § 138 písm. i) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- v priebehu viacerých mesiacov roka 2017, do 27.10.2017, v Prešove a v Sabinove, spoločne s ďalšou
osobu, plánovali organizované násilné prepadnutie zlatníctva na Námestí slobody 20 v Sabinove tak,
že viackrát obhliadli miesto činu a únikové trasy, hľadali vhodné motorové vozidlo na prívoz a odvoz
z miesta činu, pripravili si maskovacie doplnky šatstva na vykonanie činu, alternatívy vykonania činu,
rozdelili si úlohy tak, že obvinený E. Č. mal šoférovať vozidlo pri prívoze a odvoze z miesta činu, ďalšia

osoba mala pri prepade držať pracovníčku zlatníctva a obvinený V. B. mal odcudziť zlaté predmety,
následne minimálne v jednom prípade, všetci traja sa dostavili vozidlom obvineného E. Č. na miesto
činu s úmyslom vykonať čin, ku ktorému nedošlo kvôli nevhodným podmienkam na jeho vykonanie a v
ďalších prípadoch k vykonaniu činu nedošlo pre prítomnosť zákazníkov v uvedenom zlatníctve, pričom
obaja obvinení pokračovali v plánovaní uvedeného prepadnutia až do svojho zadržania dňa 01.02.2018,

- v priebehu viacerých mesiacov roka 2017, do 27.10.2017, v Prešove a inde, spoločne s ďalšou osobou,
plánovali organizované násilné prepadnutie bližšie nezisteného zlatníctva v meste Zakopane, Poľská
republika, a to tak, že viackrát obhliadli miesto činu a únikové trasy, hľadali vhodné motorové vozidlo
na prívoz a odvoz z miesta činu, pripravili si maskovacie doplnky šatstva na vykonanie činu a rozdelili
si úlohy tak, že obvinený E. Č. mal šoférovať vozidlo, pri prívoze a odvoze z miesta činu a obvinený V.

B.Y. s ďalšou osobou mali vykonať násilné prepadnutie, pričom minimálne v jednom prípade obvinený
V. B. s ďalšou osobou sa dostavili na miesto činu s úmyslom vykonať čin, ku ktorému nedošlo kvôli
prítomnosť väčšieho počtu ľudí v okolí zlatníctva a v období od 27.10.2017 až do svojho zadržania
dňa 01.02.2018 obaja obvinení v Prešove a inde naďalej plánovali násilné prepadnutie predmetného
zlatníctva a pripravovali alternatívy vykonania tohto činu.

Konajúci súd oprel svoje závery o vine jedine o výpoveď svedka K.. Y., ktorého výpoveď mala podľa
okresného súdu usvedčovať obžalovaných zo spáchania uvedených skutkov. Krajský súd považuje
za potrebné uviesť, že okresný súd sa v rámci skutkových úvah týkajúcich sa ustaľovania priebehu
skutku, z ktorého oboch obžalovaných uznal za vinných, nijakým spôsobom nevysporiadal s rozpormi

vo výpovediach svedka K.. Y., na ktoré upozorňovali obžalovaní V.. B. C. E.. Č. a ich obhajcovia
už v rámci záverečných rečí, a na uvedené poukázali i vo svojich odvolaniach. Konajúci súd sa
obmedzil na konštatovanie, že zo spáchania skutku ich usvedčuje svedok K.. Y., ktorý mal popísať,
akým spôsobom plánovali vykonať tento skutok, akým spôsobom mala byť vykonaná deľba úloh, avšakneuviedol, aké svedkom tvrdené skutočnosti majú uvedené preukazovať. Vzhľadom na výrazné rozpory
vo výpovediach svedka K.. Y. vo vzťahu k obom čiastkovým útokom tohto skutku počas celého trestného
konania, či už vo verziách spôsobu prípravy, či už o počte obhliadok oboch zamýšľaných miest činu zo

strany obžalovaných a svedka K.. Y., či o ne/účasti jednotlivých osôb pri plánovanej príprave, vrátane
samotného obžalovaného E.. Č., a iné, bolo potrebné zo strany okresného súdu oveľa dôslednejšie
vyhodnocovaťostatnédôkazy,ktorémalipreukazovaťskutkovéokolnostižalovanýchskutkov,atonajmä
za situácie, keď obaja obžalovaní spáchanie skutku popreli. Konajúci súd však takto nepostupoval.

Vo vzťahu ku skutku pod bodom 6/ napadnutého rozsudku v konaní nebol vykonaný s výnimkou
výpovede svedka K.. Y. jediný relevantný dôkaz, ktorý by mal nielen podporovať pravdivosť skutočností
ním uvádzaným, ale i preukazovať zisťované skutkové okolnosti. Zaistené kladivko na rozbitie skla,
ktoré malo byť podľa svedka K.. Y., na spáchanie skutku použité, nemožno za takýto dôkaz v žiadnom
prípadepovažovať,navyše,aksvedokŠ.poprel,žebyuvedenékladivkoK..Y.vôbecdal.Zodôvodnenia
obžaloby na podklade, ktorej konal okresný súd, možno zistiť, že podľa žalobcu malo byť spáchanie

čiastkového útoku pod bodom 6/ rozsudku preukazované i výpoveďou agenda Ľ.. H., avšak tento ani
vo vzťahu ku príprave lúpeže pod bodom 6/ rozsudku nevypovedal. Ak sa prokurátor v záverečnej reči
odvolával na skutočnosť, že jedna zo svedkom Y. vykonaných obhliadok zlatníctva v Sabinove bola
zadokumentovaná aj sledovaním V.. B., čo vyplýva so záznamu zo sledovania, je potrebné poukázať na
to, že predmetná fotodokumentácia bola vyhotovená 02.11.2017. Nemožno v tejto súvislosti prehliadnuť,

že svedok K.. Y. prvýkrát vypovedá vo vzťahu k žalovanej trestnej činnosti v predmetnej trestnej dňa
27.10.2017, kedy záverom výpovede verbalizuje ochotu naďalej s políciou spolupracovať. To zodpovedá
zisteniam plynúcim z úradných záznamov z dní 10.,17. a 18.10.2017, z ktorých plynie, že orgány
činné v trestnom konaní disponovali operatívnymi informáciami získanými od osoby spolupracujúcej
s policajným zborom, pričom z obsahu týchto záznamov možno vyvodiť dôvodný predpoklad, že v

osobe spolupracujúceho s políciou išlo o svedka K.. Y., ktorý jediný o týchto okolnostiach v konaní
vypovedal - napr. že zlaté zuby mali byť na druhý deň po krádeži založené v konkrétnej záložni. Z
uvedeného dôvodu, je preto obhliadka zlatníctva v Sabinove zo dňa 02.11.2017 dôkazom nespôsobilým
preukazovať, že obžalovaný V.. B. sa v tom čase pripravoval na spáchanie uvedenej lúpeže, keďže
vyvoláva dôvodné podozrenie, že skutočne mohol byť, ako tvrdí vo svojej výpovedi obžalovaný V..

B., tento úmyselne svedkom K.. Y. privedený na predmetné miesto práve z dôvodu zabezpečenia
predmetnej fotodokumentácie.
Vo vzťahu ku čiastkovému útoku pod bodom 7/ napadnutého rozsudku, mali byť podľa názoru okresného
súdu žalované skutkové okolnosti preukazované i výpoveďou agenta Ľ.. H., avšak uvedené rovnako
neplynie z obsahu jeho výpovede. Odhliadnuc od oprávnenej námietky obžalovaného V.. B., že niektoré

časti výpovede agenta na hlavnom pojednávaní sú identické a zhodujú sa v detailoch s jeho výpoveďou
z prípravného konania, čo podstatným spôsobom znehodnocuje spontánnosť jeho výpovede, považuje
odvolací súd za nutné poukázať na obhajobou zvýraznenú odvolaciu námietku týkajúcu sa času
spáchania lúpeže v Zakopanom v období od Mikuláša do Vianoc, avšak k vykonaniu lúpeží až do
zadržania obžalovaných vo februári 2018 nedošlo. Agent Ľ.. H. vo výpovedi v prípravnom konaní

uvádzal, že sa na uvedenom stretnutí konkrétne dohodli, že sa opätovne stretnú, avšak ako plynie z
jeho výpovede pred súdom, k ďalšiemu ich stretnutiu už nedošlo. Taktiež potvrdil, že sa ani neskôr
žiadne nástroje a prostriedky nezadovážili, a ani sa nevykonávalo žiadne sledovanie objektu. Pozornosti
odvolacieho súdu neušlo, že agentovi Ľ.. H. nebolo známe ani meno obžalovaného E.. Č. napriek tomu,
že podľa obžaloby sa na príprave zločinu mal podieľať.

Záverom odvolací súd poukazuje aj na zmätočnosť navrhovaných dôkazov vo vzťahu ku preukázaniu
žalovaného skutku a jeho samotného popisu obžalobe, ako aj v uznesení o vznesení obvinenia, keďže
obžalovaným bola kladená za vinu príprava pokračovacieho zločinu lúpeže počas viacerých mesiacov
roka 2017 do 27.10.2017, pričom obžaloba zabezpečovala a navrhovala primárne dôkazy z obdobia

po dobe, kedy mal byť skutok pokračujúcej prípravy zločinu spáchaný (pribratie agenta do konania,
stretnutie s obžalovaným V.. B. 17.11.2017, či zabezpečovanie fotografií obžalovaného V.. B. zo dňa
02.11.2017), a ktoré mali preukazovať, že príprava žalovaného zločinu je stále aktuálna.

Pri hodnotení dokazovania nemožno opomenúť ani záznam rozhovoru medzi obžalovaným V.. B.Á.,

svedkom K.. Y. a agentom Ľ.. H., ktorý mal preukazovať jednak vytvorenie organizovanej skupiny
a jednak prípravu zločinu lúpeže. Z neho však nemožno vyvodiť žiadne takéto skutkové okolnosti.
Z prečítaného prepisu zvukového záznamu totiž vyplýva, že tento je nekvalitný, nezrozumiteľný a v
konečnom dôsledku i nekompletný, často prerušovaný inými nezrozumiteľnými zvukmi. Na základeuvedeného prepisu, keďže nie je zachytený reálne ako prebiehal, nie je možné potvrdiť, či vyvrátiť
obsah vzájomného rozhovoru zúčastnených tak, ako o ňom vypovedajú obžalovaný V.. B., svedok K..
Y. a agent Ľ.. H.. Zároveň však možno, napriek neúplnosti prepisu zvukového záznamu, konštatovať,

že z útržkov zaznamenaného obsahu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by či už samy osebe alebo
aj vo vzájomných súvislostiach s inými dôkazmi mali preukazovať, že by obžalovaní V.. B., E.. Č., či
svedok K.. Y., alebo iní tvorili nejakú formu organizovanej a štruktúrovanej skupiny s určitou deľbou
úloh medzi jej členmi. Taktiež tento záznam nedáva ani dostatočný podklad kontinuálne prebiehajúceho
rozhovoru, ktorý by bol zárukou obsahu rozhovoru preukazujúceho reálnej prípravy zločinu lúpeže.

Obsah predložených záznamov v niektorých jeho častiach vyznieva ako rozhovor infantilných osobností
s nereálnou predstavou.

Takáto dôkazná situácia podľa názoru odvolacieho súdu neumožňovala uznať obžalovaných vinných z
prípravy zločinu lúpeže v skutkoch 6/ a 7/ obžaloby, pretože skutkové okolností neboli preukázané bez
dôvodných pochybností.

Odvolací súd nespochybňuje, že isté rozhovory a úvahy o možnosti spáchania oboch lúpeží medzi
jednotlivými osobami, vrátane obžalovaných a svedka K.. Y. prebehli, ale podľa názoru odvolacieho
súdu nikdy nedospeli do podoby reálnej prípravy na ich spáchanie. V konaní boli preukázané len reči, či
úvahy, ktoré mali povahu tzv. „pivných rečí“. Uvedeným úvahám napokon svedčí nielen výpoveď agenta
Ľ.. H., ktorý výslovne uviedol, že žiadne nástroje a ani prostriedky sa nezadovážili, ba ani nedošlo k

ďalšiemu stretnutiu s obžalovaným V.. B., ale napokon aj skutočnosť, že k spáchaniu lúpeží nedošlo ani
do februára 2018, pričom pri stretnutí s agentom sa mali zúčastnení rozprávať, že najlepšie by bolo to
urobiť počas Vianoc, či okolo Mikuláša. O nereálnosti a naivnosti týchto „plánov“ svedčí aj spôsob, akým
mal byť zabezpečovaný šofér na spáchanie lúpeže v Zakopanom. V jednom prípade mali obžalovaní
V.. B. a E.. Č. dokonca nútiť J.. Č., ešte v januári 2018, aby im robil šoféra pri skutku. Z toho je zrejmé,

že nešlo v ich prípade o nejaké uvedomelé plánovanie ergo prípravu spáchania zločinu, a už vôbec
nie organizovanou skupinou, keď ani po mesiacoch údajných príprav nemali obžalovaní jasno ani len v
otázke, kto by im mohol robiť šoféra, a kto sa lúpeže mal zúčastniť.

Podľa § 13 ods. 1 Tr. zákona, je príprava na zločin konanie, ktoré spočíva v úmyselnom organizovaní

zločinu, zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov na jeho spáchanie, v spolčení,
zhluknutí, návode, objednávaní alebo pomoci na taký zločin alebo v inom úmyselnom vytváraní
podmienok na jeho spáchanie, ak nedošlo k pokusu ani dokonaniu zločinu.

Z ustanovenia § 13 ods. 1 Tr. zákona vyplýva, že príprava na zločin predpokladá aktívne a úmyselné

vykonávanie v predmetnom ustanovení popísaných činností, pričom nedošlo ešte k pokusu ani
dokonaniu zločinu. Podstatnou okolnosťou je práve aktívne a úmyselné vykonávanie takýchto činností.
Príprava nedosahuje intenzitu konania bezprostredne smerujúceho k dokonaniu zamýšľaného činu,
vytvára však objektívne podmienky pre ďalšie uskutočnenie zamýšľaného zámeru (R44/1964). Takéto
aktívne vytváranie podmienok nebolo v konaní preukázané v potrebnom rozsahu a kvalite. Na naplnenie

prípravy zločinu nepostačujú totižto len rozhovory, úvahy, či analýzy v teoretickej rovine. Tomu, že
konanie obžalovaných V.. B. C. E.. Č. za obdobie mesiacov roku 2017 do 27.10.2017 nenaplnilo
intenzitu prípravy na spáchanie žalovaných lúpeží, nepriamo preukazuje aj výpoveď agenta Ľ.. H., ktorý
vpodstatevypovedal,ženičnebolodohodnuté,avšetkopreberalilenvteoretickejrovine,komunikovaliv
hádankách. Napokon z útržkov prepisu zvukového záznamu zo stretnutia obžalovaného V.. B.P., svedka

K.. Y. a agenta Ľ. H. 17.11.2017 vyplýva mimo iné, že zúčastnení sa rozprávali o tom, aké veci, ktoré by
bolo možné použiť na spáchanie skutku, má každý z nich doma.

Keďže vina obžalovaných nie je nepochybná ani po starostlivom vyhodnotení všetkých dôkazov, pričom
do úvahy už neprichádza vykonanie ďalších dôkazov, odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku v

celom rozsahu obžalovaných V.. B. C. E.. Č. podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby
pre tieto skutky, pretože nie sú trestným činom.

Odvolací súd podrobil prieskumu aj výrok o náhrade škody. Okresný súd poškodených spoločnosť
Net - comen, s.r. ., A.. A. Š. C. A.. E. Š. odkázal s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces,

keďže uzavrel, že títo si riadne a včas uplatnili svoje nároky na náhradu škody, avšak nakoľko je
zrejmé z oboznámených zápisníc o zaistení veci, o vrátení veci, že veci pochádzajúce z krádeží boli
zaistenéaniektorévrátené,jepretoproblematickéaspornéustáliťvýškuspôsobenejškodybezďalšieho
dokazovania, ktoré by presahovalo rámec trestného konania, a preto súd týchto poškodených s ichnárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. S uvedeným postupom konajúceho súdu sa
stotožnil aj odvolací súd, tieto si osvojil a na ich základe rozhodol podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku
odkazujúc menovaných poškodených s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces. Na strane

druhej ušlo pozornosti okresného súdu, že poškodený K. F. si vo svojej výpovedi zo dňa 10.05.2016
uplatnil riadne a včas nárok na náhradu škody, a keďže výška spôsobenej škody bola súčasťou súdom
ustáleného skutku v sume 16.103,- eur, a vyplývala zo znaleckého posudku č. 23/2018 vypracovaného
A.. H. Y., znalcom v odbore doprava cestná a odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel, za účelom
ohodnotenia spôsobenej škody na vozidle poškodeného K. F., odvolací súd obžalovaných V.. B. C. E.. Č.

na jej náhradu spoločne a nerozdielne zaviazal. Toto zistenie bolo podkladom pre zrušenie napadnutého
rozsudku aj postupom podľa §321 ods. 1 písm. f) Tr. poriadku.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd na podklade odvolaní procesných strán rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.