Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Saturday, August 15, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 0T/122/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120011017
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4120011017.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra, sudcom pre prípravné konanie JUDr. Máriou Ondrejovou, v trestnej veci obvineného
A. P. narodeného XX.XX.XXXX v W. E., stíhaného pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g)
odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, v Nitre dňa 15.08.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku a § 241 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku
s poukazom na § 214 odsek 1 Trestného poriadku sa trestná vec obvineného A. P. narodeného

XX.XX.XXXX v W. E., trvale bytom F. R. nad W., prechodne bytom bez prihlásenia F. R. nad W., J. XXX,
pre skutok, ktorý mali spáchať tak, že:

„dňa 12.08.2020 v čase okolo 18.10 hod. v obci B. - M., B. č. 2, vstúpil do neoplotenej záhradky
nachádzajúcej sa pred bytovým domom, pristúpil k rajčinovému kríku, odkiaľ, napriek upozorneniu dcéry
poškodenej E. E., postupne odtrhol 6 ks rajčín, ktoré na mieste zjedol, čím tak poškodenej U. R., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom B. 2, B. - M., spôsobil škodu vo výške 0,91 eur, pričom blokom na pokutu
nezaplatenú na mieste evidenčného čísla 11127518 zo dňa 01.10.2019, právoplatným dňa 01.10.2019,
mu bola uložená pokuta vo výške 30 eur za drobnú krádež a trestným rozkazom Okresného súdu
BratislavaIIsp.zn.0T/95/2019zodňa03.04.2019,právoplatnýmdňa03.04.2019,boluznanýzavinného
z spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.07.2019“,

p o s t u p u j e Okresnému úradu v Nitre, odboru všeobecnej a vnútornej správy, priestupkovému
oddeleniu, ktorý by mal žalovaný skutok prejednať ako priestupok podľa zákona č.372/1990 Zb. o
priestupkoch, v znení neskorších právnych predpisov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Nitre podľa § 234 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na § 204 odsek 1
Trestného poriadku podal dňa 14.08.2020 na Okresný súd Nitra obžalobu pod č. p. 2 Pv 461/20/4403

na obvineného A. P., pretože mal za to, že výsledky skráteného vyšetrovania v dostatočnej miere
odôvodňujú jeho postavenie pred súd. Spoločne s podanou obžalobou predložil prokurátor súdu i
vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Obvodného oddelenia Mojmírovce pod ČVS:
ORP-1132/MO-NR-2020 a návrh na vzatie obvineného do väzby.

Obvinený A. P. sa mal podľa uvedenej obžaloby dopustiť spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek

1 písmeno g) odsek 2 písmeno b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že : dňa 12.08.2020
v čase okolo 18.10 hod. v obci B. - M., B. č. 2, vstúpil do neoplotenej záhradky nachádzajúcej sa pred
bytovým domom, pristúpil k rajčinovému kríku, odkiaľ, napriek upozorneniu dcéry poškodenej E. E.,
postupne odtrhol 6 ks rajčín, ktoré na mieste zjedol, čím tak poškodenej U. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B. 2, B. - M., spôsobil škodu vo výške 0,91 eur, pričom blokom na pokutu nezaplatenú na mieste
evidenčného čísla 11127518 zo dňa 01.10.2019, právoplatným dňa 01.10.2019, mu bola uložená pokuta

vo výške 30 eur za drobnú krádež a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/95/2019zo dňa 03.04.2019, právoplatným dňa 03.04.2019, bol uznaný za vinného z spáchania prečinu krádeže
podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.07.2019“.

S poukazom na charakter obžaloby, podanej na súd podľa § 204 odsek 1 Trestného poriadku ako aj
právnu kvalifikáciu zažalovaného skutku, ktorého horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby
neprevyšuje osem rokov, bol daný dôvod na postup v zmysle ustanovenia § 348 odsek 1 písmeno a)
Trestného poriadku s poukazom na § 241 odsek 1 Trestného poriadku, podľa ktorého obsah podanej
obžaloby a obsah spisu preskúmava sudca pre prípravné konanie, ktorý má rovnaké postavenie ako

samosudca.

Po oboznámení sa s obžalobou a celým spisovým materiálom sudca pre prípravné konanie zistil, že v
predmetnej trestnej veci z výsledkov vyšetrovania vyplýva, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý
by mohol byť priestupkom, a preto podľa § 241 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku s poukazom na
ustanovenie § 214 odsek 1 Trestného poriadku rozhodol o postúpení veci inému orgánu.

Okresný súd na základe dostupných a zadovážených dôkazov (z výsluchu obvineného, poškodenej a
svedkyne) dospel k záveru, že bolo nado všetky pochybnosti preukázané, že obvinený v inkriminovanom
čase skutočne vstúpil do neoplotenej záhradky nachádzajúcej sa pred bytovým domom, odkiaľ, napriek
upozorneniudcérypoškodenejpostupneodtrhol6kseštezelenýchrajčín, zktorých štyriešte namieste

zjedol a spôsobil poškodenej škodu vo výške 0,91 eur. Tieto skutočnosti vyplývajú nielen z výpovede
obvineného, ktorý sa ku spáchaniu skutku v plnom rozsahu doznal, ale aj z výpovedí svedkov.

Pre nepochybné a bezpečné vytvorenie úsudku, že obvinený svojim konaním naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g), odsek 2 písmeno b)Trestného

zákona je nevyhnutné dôsledne sa zaoberať všetkými okolnosťami skutku, a následne teda vyhodnotiť
nielen spôsob konania obvineného, spôsobený následok, ale zisťovať aj zavinenie, pohnútku, osobu
obvineného a jeho pomery.

Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obvinený cestoval z Nitry do Šale, pomýlil si zastávku a vystúpil

v obci Cabaj Čápor, naposledy jedol deň predtým, bol hladný a preto keď prechádzal okolo kríku s
rajčinami, odtrhol asi 6 rajčín a tieto zjedol. Obvinený sa teda zmocnil cudzej veci, s cieľom privlastniť si
ju a nakladať s ňou ako s vlastnou, ale bez súhlasu majiteľa. Podľa odborného vyjadrenia spôsobil tak
vlastníčke odcudzenej veci škodu vo výške 0,91 eur.

Okresný súd Nitra nespochybňuje, že sa zo strany obvineného jedná jednoznačne o protiprávne
konanie, avšak vzhľadom na okolnosti prípadu, intenzitu porušenia právneho predpisu, spôsob
vykonania protiprávneho konania spôsobený následok, vedú súd k záveru, že sa v konkrétnom prípade
nejedná o taký stupeň závažnosti jeho konania, ktorá by dosahovala intenzitu trestného činu.

Podľa § 212 odsek 1 písmeno g), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým,
že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a hoci bol
za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, potrestá sa odňatím slobody
na 6 mesiacov až tri roky.

Podľa § 8 Trestného zákona, trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 10 odsek 2 Trestného zákon, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho

závažnosť nepatrná.

Na naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dve zákonné podmienky. Musí ísť o protiprávny
čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Trestný zákon v ustanovení § 10 odsek 2
upravuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestného činu, keď pri protiprávnom čine, ktorý

formálne napĺňa znaky prečinu, nepôjde o prečin, ak je jeho závažnosť v prípade plnoletých páchateľov
nepatrná. Závažnosť činu je určovaná spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za
ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa (R I/1965, R II/1965 a tiež B
11/1/1979).Okresný súd zistil, že skutok opísaný v obžalobe okresnej prokuratúry sa stal, že tento skutok spáchal
obvinený a tiež že skutok vykazuje formálne znaky prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno

g) odsek 2 písmeno b) Trestného zákona ale z hľadiska skúmania závažnosti tohto prečinu je v
posudzovanom prípade podľa názoru okresného súdu konkrétny stupeň závažnosti nepatrný, a to
predovšetkým s poukazom na:
· okolnosti, za ktorých bol vykonaný - obvinený bol na mieste činu z dôvodu, že omylom vystúpil na inej
zastávke a jedinou pohnútkou jeho konania, keď odcudzil ešte zelené rajčiny z neohradenej záhradky

bola skutočnosť, že bol hladný, pretože 24 hodín nič nejedol;
· následok - protiprávnym konaním obvineného došlo k materiálnej škode na úrovni necelého eura (0,91
eur), pričom nezrelé paradajky obsahujú organickú chemickú zlúčeninu - solanín, ktorá môže byť pri
konzumácii dokonca jedovatá
· osoba obvineného - ide síce o osobu , ktorá bola postihnutá aj odsúdená za obdobný čin, ale zároveň
o osobu blízku veku mladistvých (nepreskúmaný duševný a fyzický vývoj, intelekt a rozumová vyspelosť

aj s poukazom na avizované poberanie invalidného dôchodku), ktorá postupne žila v detskom domove
a reedukačnom centre, nakoľko jeho rodičia zanedbávali starostlivosť o neho, pričom je potrebné
konštatovať, že obvinený sa ku svojmu konaniu ihneď priznal a toto aj oľutoval,
· miera zavinenia - obvinený síce nepochybne vedel, že ide o cudziu vec, konal nemorálne a v rozpore
so zákonom, ale zároveň konal v tiesni spôsobenej hladom a bez neoprávneného vniknutia do obydlia

iného (neoplotená záhradka na obecnom pozemku vedľa chodníka).
Nakoľko dostatočné odôvodnenie postavenia obvineného pred súd závisí od toho, či v prípravnom
konaní orgány činné v trestnom konaní vykonali dokazovanie o všetkých okolnostiach, ktoré treba pred
súdom dokazovať, týka sa to bez výnimky aj okolností, ktoré majú vplyv na závažnosť činu (R 54/1968
peranalogiam,keďžezobsahudefinícietrestnéhočinusaspoločenskánebezpečnosťúplnenevytratila).

V nadväznosti na už uvedené považuje súd za nevyhnutné doplniť svoje úvahy a konštatovať, že
formálne chápanie kategórie trestných činov má v ustanovení § 10 odsek 2 Trestného zákona zakotvenú
výnimku, ktorá sa dá chápať dvoma spôsobmi. Podľa prvého spôsobu je výnimka vyjadrená v § 8
Trestného zákona v poslednej alinei slovami „ak tento zákon neustanovuje inak“ a práve ustanovenie §

10 odsek 2 Trestného zákona je v priamej nadväznosti na túto alineu a zavádza do formálneho chápania
trestného činu možnosť uplatnenia tzv. materiálneho korektívu. To znamená, že prečin má len formálne
znaky skutkovej podstaty trestného činu, avšak na korekciu prílišnej tvrdosti tohto prístupu môžu byť v
konkrétnom prípade použité určité materiálne kritériá, ktoré keď sú zvážené a zistí sa nízka závažnosť
prečinu, spôsobujú, že konkrétny čin nie je prečinom. Druhý spôsob považuje ustanovenie § 10 odsek

2 Trestného zákona za materiálny znak prečinu, za jeden zo zákonných znakov trestného činu, avšak
výlučne len prečinu. Praktické dôsledky použitia ktoréhokoľvek z dvoch uvedených spôsobov sú však
rovnaké. Ak je totiž závažnosť činu vykazujúceho formálne znaky (znaky skutkovej podstaty) prečinu
nepatrná, nejde o prečin.
Obligatórne, závažnosť prečinu teda musí byť zvažovaná pri rozhodovaní o každom čine vykazujúcom

formálne znaky prečinu a nie je na ľubovôli ani orgánov činných v trestnom konaní a ani súdu, či budú
závažnosť prečinu v konkrétnom prípade zvažovať, alebo nie. Toto zvažovanie musí byť zachytené aj
v odôvodnení konkrétneho rozhodnutia (R II/1965).

Okrem toho, pokiaľ orgány činné v trestnom konaní vyššie uvedený prístup neuplatnili, je priamo

povinnosťou súdu, aby toto napravil a a aby za určitých zákonom presne stanovených podmienok
rozlíšil kritériá pre príslušný procesný postup ako aj pre objektívne posúdenie protiprávneho konania a
tomu zodpovedajúcu trestnoprávnu sankciu. Aj v tomto prípade súd opätovne zdôrazňuje, že zavedenie
kategórie prečinu umožňuje napríklad aj širšie využitie odklonov v trestnom konaní, ako aj uplatnenie
dekriminalizácie a depenalizácie pri aplikácii Trestného zákona.

S poukazom na vyššie rozvedené skutočnosti, okresný súd postupom podľa § 348 odsek 1 písmeno
a) Trestného poriadku a § 241 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku s poukazom na § 214 odsek 1
Trestného poriadku predmetnú trestnú vec obvineného A. P. postúpil Okresnému úradu v Nitre, odboru
všeobecnej vnútornej správy, oddeleniu priestupkovému, ktorý je príslušným orgánom na prejednanie

zažalovaného skutku ako priestupku.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na
Okresný súd Nitra. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť má odkladný účinok.