Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. júl 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Pc/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120203590
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2120203590.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: D. G., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom G., W., zastúpený: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., IČO:
50 217 020, Ševčenkova 5, 851 01 Bratislava - Petržalka, a osoby oprávnenej na výživné: Y. G., nar.
XX.XX.C., trvale bytom T. XXXX/X, W., o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa k osobe oprávnenej na výživné určená naposledy rozsudkom
Okresného súdu Trnava č.k. 16P/27/2015-18 zo dňa 13.10.2015 sa s účinnosťou od 01.09.2020 z r
u š u j e .

II. Týmto sa r u š í rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 16P/27/2015-18 zo dňa 13.10.2015 v časti
určenia bežného výživného na v tom čase maloletú osobu oprávnenú na výživné.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 30.04.2020, doručeným súdu dňa 30.04.2020, doplneným na
pojednávaní dňa 07.07.2020, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil jeho vyživovaciu
povinnosť k osobe oprávnenej na výživné určenú rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.
16P/27/2015-18 zo dňa 13.10.2015, a to počnúc dňom 01.09.2020.

2. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že je otcom osoby oprávnenej na výživné, pričom jeho vyživovacia
povinnosť bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 16P/27/2015-18 zo dňa
13.10.2015, a to vo výške 130,- eur mesačne, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
02.11.2015. Súdom určené výživné navrhovateľ uhrádza oprávnenej v zmysle citovaného rozhodnutia
súdu. Od uvedeného času až doposiaľ k zmene výšky vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči
oprávnenej nedošlo. Oprávnená v auguste XXXX dosiahla plnoletosť. V júni tohto roka oprávnená

ukončí 4. ročník štúdia na X., pričom o ďalšie štúdium na vysokej škole sa neuchádza. Z uvedeného
dôvodu, oprávnená po ukončení strednej odbornej škole je schopná zamestnať sa a dosahovať príjem,
teda je schopná sa sama živiť. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľovi ukončením štúdia na
strednej odbornej škole oprávnenou zanikne jeho vyživovacia povinnosť voči oprávnenej, sa týmto
návrhom domáha zrušenia tejto vyživovacej povinnosti. Ako dôkazy navrhovateľ predložil rozsudok
Okresného súdu Trnava č.k. 16P/27/2015-18 zo dňa 13.10.2015, rozsudok Okresného súdu Trnava č.k.
16P/46/2016-65 zo dňa 22.11.2016, rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/31/2017-134 zo dňa

05.04.2017.

3. Osoba oprávnená na výživné sa k návrhu vyjadrila v tom zmysle, že s návrhom súhlasí. Tento školský
rok končí 4. ročník štúdia na K. akadémii v W., pričom ďalšie štádium neplánuje. Okrem uvedeného,t.č. je tehotná, pričom pôrod je plánovaný na začiatok júla XXXX. Ako dôkazy predložila Potvrdenie o
návšteve školy zo dňa 14.05.2020, Študentský preukaz, Tehotenský preukaz.

4. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi, ako aj výsledkami lustrácie
účastníkov v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, Potvrdením o príjme navrhovateľa zo dňa
22.05.2020, Potvrdením o ukončení štúdia zo dňa 15.06.2020, ako aj obsahom pripojeného spisu sp.zn.
16P/27/2015, a z neho rozsudkom č.l. 18 a zápisnicou zo dňa 21.05.2015, keď pojednával v prítomnosti
právneho zástupcu navrhovateľa a v neprítomnosti navrhovateľa a osoby oprávnenej na výživné, ktorí

svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti, pričom zistil nasledovný
skutkový stav:

5. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16P/27/2015-18 zo dňa 13.10.2015 vyplýva, že ním bolo
manželstvo rodičov osoby oprávnenej na výživné rozvedené, v tom čase bola ako maloletá zverená do
osobnej starostlivosti matky a navrhovateľovi bola uložená povinnosť platiť na ňu výživné vo výške 130,-

eur mesačne; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 02.11.2015. Z Potvrdenia o ukončení štúdia
zo dňa 15.06.2020 vyplýva, že osoba oprávnená na výživné ukončila štúdium na K. akadémii v W.
vykonaním maturitnej skúšky dňa 15.05.2020. Zo Študentského preukazu vyplýva, že koniec štúdia
osoby oprávnenej na výživné je datovaný na 31.08.2020. Z výsledku lustrácie osoby oprávnenej na
výživné vyplýva, že sa jej dňa XX.XX.XXXX narodilo dieťa. Z výsledku lustrácie v Sociálnej poisťovni

nevyplýva žiaden príjem osoby oprávnenej na výživné.

6. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

7. Podľa § 65 ods. 3 ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

8. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania.

9. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

10. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia

pomery.

11. Zánik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa
samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť je schopnosť samostatne, z vlastných
zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala

požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že osoba oprávnená na výživné ukončila
stredoškolské štúdium vykonaním maturitnej skúšky, pričom sama uviedla, že neplánuje pokračovať v

ďalšom štúdiu v rámci prípravy na budúce povolanie. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že
osoba oprávnená na výživné je po ukončení stredoškolského štúdia schopná sama sa živiť, čo nakoniec
aj sama uznala. Keďže súd dospel k záveru, že bola splnená podmienka schopnosti osoby oprávnenej
navýživnéživiťsasama,tátosnávrhomnazrušenievyživovacejpovinnostinavrhovateľaknejsúhlasila,
uznal návrh navrhovateľa (rodiča) na zrušenie vyživovacej povinnosti k tejto osobe (plnoletej dcére) za

dôvodný, a preto vo výroku I. zrušil uvedenú vyživovaciu povinnosť.

13. Súdne rozhodnutia o výživnom na plnoleté dieťa možno zmeniť alebo zrušiť len na návrh (§ 78 ods.
1 ZR) a súčasne len vtedy, ak sa zmenili pomery, t.j. okolnosti rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie
vyživovacej povinnosti. Zrušenie vyživovacej povinnosti od 01.09.2020 bolo odôvodnené tým, že po

ukončenístrednejškolysanestrácaštatútštudentahneď,alezostávaaždokoncaletnýchprázdnin,teda
do 31.08. daného roku, a teda absolvent strednej školy má možnosť využiť svoje posledné prázdniny.
Absolvent strednej školy sa považuje za nezaopatrené dieťa na účely prídavku na dieťa a nemá tiež
povinnosť platiť poistné do zdravotnej poisťovne (ale platí ho za neho štát) najdlhšie do konca školskéhoroka, v ktorom skončilo štúdium na strednej škole, t.j. do 31.08.. S poukazom na uvedené, keďže
osoba oprávnená na výživné má po vykonaní maturitnej skúšky štatút študenta a vyživovacia povinnosť
navrhovateľa k nej ešte trvá až do 31.08.2020, bolo potrebné zrušiť vyživovaciu povinnosť s účinnosťou

od 01.09.2020. Hoci tento deň v čase rozhodnutia súdu ešte nenastal, bol ako deň zániku vyživovacej
povinnosti v čase rozhodovania súdu už známy a nezmeniteľný. Na zániku vyživovacej povinnosti k
uvedenému dňu nič nemení ani skutočnosť, že sa osobe oprávnenej na výživné narodilo dieťa, keď
nemožno ani predpokladať, že by do dátumu straty štatútu študenta poberala rodičovský príspevok v
takej výške, ktorá by postačovala na zabezpečenie jej výživy.

14. Týmto rozsudkom súd vo výroku II. rozsudku zrušil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k.
16P/27/2015-18 zo dňa 13.10.2015 v časti určenia bežného výživného na v tom čase maloletú osobu
oprávnenú na výživné.

15. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

16. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

17. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd potom podľa § 52 CMP, keď vo výroku III. rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je
v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek
upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava. Odvolanie podané navrhovateľom by však nebolo právne účinné, pretože sa práva podať
odvolanie vzdal po vyhlásení a odôvodnení rozsudku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.