Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/78/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619011330
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5619011330.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 1.

7. 2020 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
C. W. G. Á. I. N. W. , nar. X. XX. XXXX v I., trvale bytom J. XXX, okres I.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že
dňa21.9.2018približneo18.00hodinenaverejnompriestranstvenauliciHlavnápredrodinnýmdomom
č. XX/XXX P. L. najskôr chytil pod krk a následne rukou udrel do tváre maloletého U. Ž., nar. X. X. XXXX,
bytom O. XXX/X, L., do ktorého rukou strčil, v dôsledku čoho maloletý U. Ž. padol na zem, neskôr toho
dňa v Ploštíne v blízkosti predajne COOP Jednota na ulici Hlavná najmenej trikrát udrel päsťou do hlavy
maloletého H. W., nar. XX. X. XXXX, X. V. XX/XXX, L., v dôsledku čoho maloletý H. W. spadol na zem;
údermi päsťou nastali u maloletého H. W. bolesti (cefalea) hlavy po údere vľavo preaurikulárne (pred

ušnicou) bez obmedzenia obvyklého spôsobu života,

t e d a

na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil fyzicky výtržnosti tým, že napadol iného a spáchal čin na
chránenej osobe - dieťati,

č í m s p á c h a l

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm.
a/ a § 127 ods. 1 Tr. zákona.
Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 364 ods. 2, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd u r č u j e obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden)

rok a 4 (štyri) mesiace. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal na C. W. obžalobu za prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona na skutkovom základe opísanom vo výroku

tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Vo svojej výpovedi uviedol, že v inkriminovaný deň prišla domov jeho staršia dcéra s tým, že chlapci
hádzali jeho mladšej dcére do hlavy loptu. Jeho dcéra B. povedala, že to bol W. a Ž.. Obžalovaný vtedy
týchto chlapcov po mene ani nepoznal, iba z videnia. Postavil sa pred W., robil na neho krik, pričom Ž.

stál vedľa a robil si z toho srandičky, grimasy tak strčil rukou do jeho pravého pleca vystretými prstami.
Na to obžalovaný odišiel. Na mieste, ako vchádzal do brány domov počul, ako jeden z chlapcov nadáva
jeho priateľke do píč a starých kuriev. Priateľky sa spýtal, kto jej to povedal, na čo odpovedala W.. Keďže
chlapci boli pomerne ďaleko, sadol do auta a išiel za nimi. Vystúpil z auta a ako išiel ku W., tak sa
ho opýtal, že kto je pre neho piča, kurva. Chcel mu dať facku ľavou rukou, načo sa on uhol a dal mu

facku pravou rukou, nič to s ním neurobilo. Otočil sa, sadol do auta a odišiel preč. Podľa jeho názoru sú
výpovede celé vykonštruované, je tam niekoľko verzií výpovedí, ktoré deti mali povedať. Partiu detí po
mene nepoznal, registroval len ich tváre, boli tam W., Ž., P., bolo ich 5 - 6 detí vo veku od 10 do cca
15 rokov. W. vtedy odhadoval 15 rokov, Ž. asi 13 rokov. Ž. a W. poznal podľa tváre. Nemal problémy s
rodinou W., akurát mu vadilo, že sú problémy s týmito deťmi, že ich rodičia to ani nechceli riešiť. Túto

konkrétnu situáciu neriešil s rodičmi detí. Mal osobné problémy, vybuchol a stalo sa to.

V zmysle ust. § 135 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 263 Trestného poriadku boli na hlavnom
pojednávaní prečítané zápisnice o výpovedi svedkov - poškodených maloletého H. W. a maloletého U.
Ž. a svedkov maloletého L. Č. a maloletého T. W. z prípravného konania. Je zrejmé, že všetky menované

osoby v čase vykonania hlavného pojednávania boli mladšie ako 18 rokov. Súd nemal pochybnosti
o tom, že aj uvedení svedkovia boli v prípravnom konaní vypočúvaní o veciach, ktorých oživovanie
v pamäti by, vzhľadom na ich vek, povahu a okolnosti spáchania trestného činu, mohlo nepriaznivo
ovplyvňovať ich duševný a mravný vývoj. V ust. § 135 ods. 2 Trestného poriadku je vyjadrená zásada,
podľa ktorej v ďalšom konaní v prípravnom konaní môže byť taká osoba vypočúvaná znova len v

nevyhnutných prípadoch a v konaní pred súdom je možné vykonať dôkaz prečítaním zápisnice o skoršej
výpovedi svedka aj bez splnenia podmienok uvedených v § 263 Trestného poriadku, t. j. aj bez súhlasu
obžalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov súd upustil od osobného výsluchu uvedených osôb. Pre
úplnosťsúduvádza,žeobžalovanýsúhlasilsprečítanímzápisnícovýpovedivyššieuvedenýchsvedkov.

Neuniklopozornostisúdu,žemaloletísvedkovia-poškodeníbolivypočutípozačatítrestnéhostíhaniavo
veci dňa 12. 3. 2019, pred vznesením obvinenia obžalovanému dňa 2. 4. 2019 (v poradí prvé uznesenie
o vznesení obvinenia zo dňa 31. 10. 2018 bolo uznesením prokurátora zo dňa 14. 12. 2018 zrušené).
Vo všeobecnosti platí, že ak je výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej
miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka

vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred uvedeným procesným úkonom
opätovne vypočuť) a zachovať tak právo obžalovaného na obhajobu a právo na kontradiktórny postup.
Výnimku z kontradiktórneho postupu predstavujú výpovede svedkov, ktoré majú v zmysle § 263 ods.
3 písm. b/ Tr. poriadku povahu neodkladného alebo neopakovateľného úkonu; taký charakter majú aj
výpovede svedkov mladších ako 15 rokov ako je tomu aj v prípade súdeného skutku. Uvedené právne

posúdenie korešponduje rozhodovacej činnosti súdov (stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky prijaté dňa 7. 12. 2009, Tpj 63/2009).

Maloletý H. W. vo svojej výpovedi dňa 12. 3. 2019 uviedol, že niekedy v roku 2018, asi koncom letných
prázdnin, podvečer, bol na gaštanoch v parku v Ploštíne. Bol tam s kamarátmi U. Ž., O. P. H. L. Č..

Svedok vyhodil malú mäkkú loptičku na strom, aby zhodil gaštany, ktorá sa odrazila od stromu a spadla
do kočíka, v ktorom bolo asi ročné dieťa. Tomuto dieťaťu sa nestalo nič. Potom išli všetci zaniesť gaštany
k L. Č.. Svedok išiel so všetkými kamošmi, čo s nimi bol, ku nemu domov. Ako išli domov, tak pred
domom toho dieťaťa z kočíka, tri domy od ich domu, si ich odchytil otec toho dieťaťa. Ten na nich kričal.
Čo hovoril, nevedel uviesť, už si nepamätal. Potom išiel svedok domov, ale nemal doma rodičov, tak

išiel do obchodu. V Ploštíne je len jeden obchod, do ktorého išli všetci. Tam na ulici, pred domom, ichčakal otec toho dieťaťa. Je starý asi 35 rokov, vysoký asi 180 cm, chudý. Išiel za U. Ž., chytil ho za krk.
Niečo U. hovoril, ale nevedel uviesť čo. Potom k nim prišla manželka toho pána, jej meno uviesť nevedel.
Ona začala svedkovi nadávať, že je nevychovaný kokot. Svedok jej na to povedal, že je piča. Kamaráti

sa otočili a išli k tomu obchodu. Ten pán išiel domov. Nastúpil do auta. Svedok povedal kamošom, že
nastupuje do auta, aby utekali. Oni utekali a otec dieťaťa išiel na aute za nimi. Pri obchode ich dobehol
a išiel ku svedkovi. Najprv ho bil päsťou ľavej ruky na ľavé líce. Päsťou ho udrel trikrát, potom mu dal
ešte dve facky. Ako ho bil, tak mu hovoril, že čo si to dovoľuje. Asi po desiatich krokoch spadol, zatočila
sa mu hlava. Keď vstáva z postele, tak sa mu zvykne hlava zakrútiť. Aj pred tou bitkou sa mu točila

hlava. Keď sa mu točí hlava, neodpadáva. Nelieči sa na to. Potom prišla k nemu teta s tým, že čo mu
je. Kamaráti jej povedali, že ho zbil taký ujo. Neskôr prišla suseda, teta T., ktorá mu dala vodu s tým,
aby išiel k nej domov. Potom prišla jeho mama. Pýtala sa, čo sa stalo. Teta T. jej povedala, čo sa stalo
a mama išla za tým pánom. Keď sa mama vrátila, tak išli na ošetrenie do nemocnice. Žiadne zranenia
nemal, mal len červené ucho.

Maloletý svedok U. Ž. vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy v roku 2018 bol v parku v Ploštíne pri
strome. Spolu s ním bol L. Č., H. W., O. P. H. T. W.. Bolo to niekedy poobede, asi o 13.00 hod. Zbierali
gaštany. Tam prišla B., dcéra uja, čo napadol H.. Volá sa W.. B. došla s kočíkom, v ktorom bolo malé, asi
ročné dievča. Oni zbierali gaštany a upozornili B., aby kočík dala preč od stromu. Všetci hádzali mäkkou
penovou loptičkou na strom, aby zhodili gaštany. Podľa názoru svedka, loptička padala na zem, nie do

kočíka. Kamoši išli zaniesť gaštany domov ku svedkovi a potom išli k H. domov. V polovici cesty na ulici
svedka zastavil ujo W.. Povedal mu, že má ísť k nemu. Svedok to odmietol, zľakol sa ho. Potom mu
povedal, že jeho dcéra B. mu chce niečo povedať, tak k nemu prišiel. B. tam nebola. On mu povedal,
prečo do jeho dcéry v kočíku hádzali gaštany, s tým, že si majú dať pozor, že ich domláti. Svedok myslel,
že ich domláti papekom. Nepovedal, prečo ich domláti. Ešte povedal, že sa majú držať stranou. Svedok

potom od neho odišiel a išiel ku kamarátom, od ktorých bol vtedy asi 150 metrov. Došiel ku kamošom
a rozprávali sa. Potom od H. išli naspäť a šli za kamarátom L. Č.. Keď boli pri W. dome, W. spolu s
manželkou U. a B. vybehli von na ulicu za nimi. Jeho manželka začala na nich kričať, prečo to spravili,
ako si to dovoľujú. Nepovedala, čo mali spraviť. Aj hovorila niečo neslušné, ale nevedel už uviesť čo.
Tu prišiel ku nemu W., postavil sa pred neho a dal mu facku na ľavé líce. Tiež do neho strčil. Udrel a

strčil ho bez slova. Ako ho strčil, spadol na zem. Svedok sa postavil a kamoši išli preč. Šli smerom ako
je obchod Coop Jednota. U., ako odchádzali, nadávala H., že je čurák, že je kokot. H. zakričal W., nech
si tú piču skľudní doma. Potom W. naštartoval auto a išiel za nimi, išiel veľmi rýchlo. W. skoro zrazil L.
Č.. L. musel preskočiť plot. H. utekal preč, W. ho dobehol pri košoch, pri tom dome, kde L. preskakoval
plot. Keď W. dobehol H. a vystúpil z auta, svedok bol od neho asi 15 metrov, priamo videl, čo sa dialo.

W. kričal na H., že je čurák, hajzel a kretén. W. stál zboku H. a udrel H. päsťou asi desaťkrát do ucha
a líca, H. mal červené ľavé ucho. Potom kopol H. raz do nohy pod koleno, ako bol skrčený. Potom W.
odstrčil H. a ten spadol. Vtedy W. povedal „ešte raz“. Potom odišiel autom preč. H. sa postavil a asi
po desiatich krokoch spadol na zem. Potom prišla teta, ktorá býva blízko, nevedel uviesť, ako sa volá.
Pýtala sa svedka, čo sa stalo.

Maloletý svedok L. Č. vo svojej výpovedi uviedol, že v lete 2018, asi o 13.00 hod. išli na gaštany v
Ploštíne. Išiel tam spolu s T. W., H. W., U. Ž. a potom nakoniec prišiel O. P.. Gaštany nešli spadnúť, tak
zobrali mäkkú loptu, ktorá sa dala chytiť do jeho ruky. Potom prišla B. aj s kočíkom a jej kamarátkou,
ktoré tiež chceli zbierať gaštany. Keď ich dozbierali, svedok išiel domov, lebo bol hladný. Kde boli ostatní,

uviesť nevedel. S chalanmi sa dohodol, že sa s nimi stretne okolo 16.00 hod. pred obchodom. Tak o
16.00 hod. išiel k obchodu a chalani mu povedali, že majú ísť k tomu pánovi, čo sedel pri jeho výsluchu.
(Poznámka samosudcu: Pri výpovedi maloletého svedka bol prítomný aj obžalovaný). Na ulici pri jeho
dome im ten pán začal hovoriť, že hádzali do bábätka v kočíku žltú loptu. Oni hovorili, že nehádzali.
Tam boli všetci, čo boli aj v parku. Nebola tam B., ani jej kamarátka. Vtedy prišla teta, B. mama, ktorá

tiež niečo hovorila. To trvalo asi 5 minút. Potom odišli. Ten pán išiel za nimi autom a zastal pri H. W..
Svedok bol od nich asi 4 metre. Stál za autom. Medzi ním a nimi boli kriaky, ale videl cez ne. Boli vyššie
ako on. Videl, ako ten ujo dal päsťovku H. do hlavy a potom odišiel. Ten ujo stál našikmo k H. zboku.
Udrel ho raz alebo dvakrát, obidva razy päsťou. Potom ujo odišiel. H. sa dotrmácal na hlavnú cestu,
tam ho začala bolieť hlava, tak si sadol a potom ľahol na cestu. Potom nejaká teta doniesla vodu a

asi o 5 minút prišiel ujo, ktorý zaviezol H. domov. Natáliina mama zdrapila U. Ž. za golier. Obžalovaný
svedka nenapadol, ani sa ho nedotkol. Skoro ho zrazil, preskočil plot. Nepamätal si, že vo svojej skoršej
výpovedi uviedol, že ho obžalovaný napadol. Nevedel sa vyjadriť, ktorou rukou a na ktorú časť hlavy
mal obžalovaný udrieť H. W..Maloletý svedok T. W. vo svojej výpovedi uviedol, že v jeseni 2018, asi na obed, bol s kamošmi H. W.,
U. Ž., L. Č. H. O. P. na gaštanoch v parku v Ploštíne. Tety, ktoré tam boli, povedali B., aby zastrela kočík

s bábätkom. Kočík bol pod stromom, B. ich odignorovala. Oni si chceli zhodiť gaštany a hádzali penovú
loptičku na gaštany. Loptička spadla na bábätko, ale nič sa mu nestalo. Potom išli odtiaľ preč. Tento
ujo (obžalovaný bol prítomný pri výsluchu svedka) začal pred jeho domom na nich jačať. Nepamätal si,
čo presne. Pamätal si, že čo urobili jeho decku. Oni mu povedali, že nič a išli ďalej. Pri nich vtedy bola
aj teta, jeho manželka. Ona nepovedala nič a nič nerobila. Potom išli k ich domu a prišiel k nim jeden

kamarát, L. Č.. Potom išli naspäť ku obchodu. Potom ujo začal zase na nich jačať pri jeho dome. Hovoril,
že pustí na nich psa, aj keď ho vtedy už nemal. Potom U. Ž. chytil pod krk a jeho manželka svedkovi
povedala, že je malý smrad a že si to s ním vyrieši. Povedala to, že vraj v minulosti hodil jej staršiu
dcéru B. do vody. Potom išli preč, najprv teta, jeho žena povedala bratovi svedka, že je kokot. Keď boli
tak ďalej, tak jeho brat zakričal, že: „ty piča stará“. Potom išli asi tak 3 sekundy dopredu. Jeho brat sa
obzrel za seba a ten pán štartoval auto, ktoré nebolo jeho. Svedkov brat zakričal: „štartuje“. Potom ich

ujo skoro zrámoval (zrazil). Svedok sa uhol, aj U. Ž. a L. preskočil plot. Potom jeho brat bežal do uličky.
Svedok bol od nich 2 metre. Pán prišiel a stál pred svedkovým bratom s rozkročenými nohami, spredu.
Ujo mu chcel vpáliť päsťou asi pravej ruky. Brat sa uhol. Potom išla ďalšia rana päsťou, ale tej sa už
nevyhol. Dostal do hlavy, nevidel kde presne. Potom svedok bežal do baru, lebo si myslel, že je tam jeho
ujo G. W.. Nebol tam, tak bežal späť a brat sedel na zemi a ruky mal pred hlavou. Ujo tam už nebol. Išiel

divoko, rýchlo preč. Chalanom bolo ľúto, tak sa všetci rozrevali. Brat tam ležal a potom prišla teta, ktorú
pozná, ale nevedel uviesť jej meno. Jej povedali, že pán W. vpálil H..

Na hlavnom pojednávaní bola so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítaná zápisnica o výpovedi
svedkyne U. U. z prípravného konania. Svedkyňa vo výpovedi uviedla, že je družkou obžalovaného

a majú spoločné dieťa. Asi 20. alebo 21. 9. 2018 prišla asi o 17.00 hod. domov dcéra B., ktorá bola
kočíkovať mladšiu sestru, ktorá mala vtedy rok. Povedala, že išla do parku, kde boli chlapci H. W., T. W.,
L. Č. H. U. Ž., s tým, že jej sestre hodili loptičku do hlavy. Nič viac nepovedala. Následne si s priateľom -
obžalovaným dieťa prezreli a keďže nemala žiadne zranenia, tak nešli na pohotovosť. Priateľ opravoval
auto na dvore u nich doma, pričom svedkyňa bola s deťmi v dome. Partia tých chlapcov išla popred

ich dom. Svedkyňa mala otvorenú vetračku a počula cez okno, že sa priateľ snaží dohovoriť chlapcom.
Nevedela uviesť, kde bol vtedy jej priateľ. Chlapci chceli všetko zvaliť na L. Č., s tým, že ten kamarát s
nimi vtedy nebol. Tak priateľ povedal: „pozdravte kamaráta“. O pár minút neskôr išla partia tých chlapcov
opäť popred dom a svedkyňa počula: „už je tu, to je on“. Svedkyňa spolu s dcérou na rukách a s B. išli
na ulicu pred dom. Priateľ sa spýtal B., ktorý chlapec hodil dcére loptičku do hlavy. Oni sa opäť chceli

vyhovoriť na L., ktorý sedel bokom od nich na chodníku. B. povedala, že bol to H. W. a U. Ž.. Chlapci si
robili posmešky, grimasy. Priateľ ich chcel postrašiť a zdvihol hlas. Nevedela uviesť, čo presne povedal,
s tým, že U. Ž. pichol prstom do pleca. Podľa jej názoru to nebolo silno. Stála v podstate vedľa priateľa.
Priateľ sa potom vrátil ku nim na dvor opravovať auto. Ona ešte na chvíľu zostala na ulici a chcela sa s
nimi slušne pozhovárať. Dohovárala im, že Y. je malá a že malému dieťaťu sa lopta do hlavy nehádže.

Vtom jej začal H. W. nadávať. Ona mu nenadávala. Nadával jej, že je piča a kurva stará. Tak ona mu
povedala, že tak sa môže doma rozprávať a išla domov. Ako jej nadávali, tak to počul jej priateľ, ktorý
bol od nej asi 3 - 3,5 metra. Priateľ chcel chlapov dohnať, ale rozutekali sa. Následne nastúpil do auta a
odišiel autom spred domu. Čo sa dialo potom, ako priateľ odišiel, uviesť nevedela, nebola pri tom. V ten
deň na ulici pred jej domom fyzicky, ani verbálne nenapadla žiadneho z chlapcov, ktorí tam boli. Keď sa

priateľ vrátil domov autom, povedal jej, že chlapcov dohnal. Prišiel ku H. W. so slovami: „kto je pre teba
piča?“. Chcel mu dať facku, chlapec sa uhol a tak mu dal druhou rukou facku. Povedal, že chlapec sa
chytil za líce a povedal, prečo zase on. Priateľ sadol do auta a išiel domov.

Svedkyňa T. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že udalosť zo dňa 21. 9. 2018 si pamätá presne,

odohrala sa pred ich domom. K predchádzajúcim udalostiam sa nevedela vyjadriť. Z okna videla, že sa
na ceste váľajú chlapci. Myslela si najskôr, že sa bijú. Pozrela sa ešte raz, pričom chlapci boli znova na
ceste. Jeden ležal, traja nad ním. Vyšla von. Všetci chlapci plakali, boli to L. Č., U. Ž. a brat H. - T. W..
Pýtala sa ich, čo sa im stalo, na čo jej povedali, že obžalovaný zbil H. W. päsťou. Chlapec na zemi bol
otrasený. Svedkyňa ho zdvihla zo zeme, bol mimo, pri vedomí, ale nekomunikoval.

Svedkyňa W. W., matka poškodeného H. W. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v
inkriminovaný deň, keď prišla domov, našla H. ležať na gauči, mal obklad na uchu, jeho brat T. sedel a
plakal. Vtedy jej synovia neodpovedali, čo sa stalo. Od susedy sa dozvedela, že U. priateľ napadol H..
Obžalovaný s ňou nekomunikoval, až po príchode polície sa dozvedela, že jej syn povedal mrzko jehopartnerke. Keď odišla polícia, H. zobrala do nemocnice, kde s ňou začal komunikovať. Povedal jej, že
pán W. ho udrel, nepovedal jej, akým spôsobom ani sa ho na to nepýtala. Keď synovi dala dole obklad,
strana okolo ucha bola červená až fialová. Neskôr sa dozvedela, že obžalovaný udrel aj U. Ž..

Svedkyňa H. Ž., matka poškodeného U. Ž. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že incident sa odohral
21. 9., neter jej volala, že sa niečo stalo, nechcela jej to povedať, od kamaráta sa dozvedela, že p. W.
napadol chalanov, zbil ich. So synom U. najskôr telefonovala, on jej s plačom nechcel nič povedať. Na
mieste, kde býval p. W. jej povedal, že ich napadol, U. chytil pod krk a dal mu facku, nemal zranenia.
Syn jej tiež povedal, že H. spadol na zem, syn sa zľakol, lebo p. W. mal päsťou dva alebo trikrát buchnúť

H. do hlavy, kde je ucho.

Podľa lekárskej správy bol poškodený H. W. dňa 21. 9. 2018 o 20.53 hod. vyšetrený na oddelení
úrazovej chirurgie a v ten istý deň v čase o 21.18 hod. na neurologickom oddelení Liptovskej nemocnice
s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši, z anamnestických údajov poskytnutých
poškodeným pri vyšetrení vyplýva, že v deň vyšetrenia večer asi o 18.00 hod. bol napadnutý inou osobou

opakovanými údermi päsťou do ľavej strany tváre pred uchom, po údere sa mu zatočila hlava, spadol,
v bezvedomí nebol, všetko si pamätá. Vyšetrením bola u poškodeného zistená cefalea (bolesti hlavy)
po údere vľavo preaurikulárne (pred ušnicou), bez poruchy vedomia, bez vegetatívnej symptomatiky,
neurologický nález bol bez akútnej ložiskovej symptomatiky.

Podľa správy o povesti obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na adrese J. XXX, C. I., v mieste
trvalého bydliska sa zdržuje zriedkavo, jeho správanie nebolo prejednávaného komisiou verejného
poriadku.

Podľa odpisu z registra trestov má obžalovaný celkovo 2 záznamy o odsúdení z rokov 2007 a 2012 za

majetkovú trestnú činnosť (trestný čin krádeže podľa § 212 Tr. zákona a trestný čin sprenevery podľa §
213 Tr. zákona), obidva odsúdenia sú takej povahy, že sa na obžalovaného hľadí ako na neodsúdeného.

V evidencii správnych deliktov a priestupkov obžalovaný nemá evidovaný záznam o spáchaní
priestupkov za sledované obdobie.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa
stal, napĺňa všetky znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného
zákona a z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní je preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Obžalovaný pripustil fyzický kontakt s poškodenými U. Z. H. H. W. v tom smere, že vo vzťahu ku

poškodenému Ž. strčil vystretými prstami do jeho pleca a vo vzťahu k poškodenému W.Č. ho udrel
otvorenou dlaňou pravej ruky na ľavé líce, pričom predtým ho chcel udrieť ľavou rukou, čomu sa
poškodený vyhol. Poprel však, že poškodených napadol spôsobom aký sa mu kladie za vinu v obžalobe.
Výpoveďou poškodeného Ž. mal súd preukázané, že obžalovaný ho udrel otvorenou dlaňou po ľavom
líci, strčil do neho, v dôsledku čoho spadol, svedok H. W. vypovedal, že obžalovaný poškodeného

Ž. chytil pod krk, aj svedok T. W. potvrdil, že obžalovaný chytil pod krk poškodeného Ž.. Z výpovede
svedkyne H. Ž., zákonnej zástupkyne poškodeného U. Ž. vyplýva, že poškodený Ž. sa jej zdôveril v
inkriminovaný deň o priebehu incidentu v tom zmysle, že obžalovaný ho chytil pod krk a dal mu facku.
Výpoveďou poškodeného H. W. mal súd preukázané, že obžalovaný ho trikrát napadol päsťou ľavej ruky
na ľavé líce a potom ho udrel otvorenou dlaňou dvakrát, z jeho výpovede tiež vyplýva, bezprostredne

po útoku sa mu zatočila hlava a spadol, svedok Ž. tiež potvrdil, že obžalovaný napadol poškodeného W.
úderom päsťou do ucha a líca, svedok Č. a T. W. rovnako potvrdili útok obžalovaného päsťou do hlavy
H. W.. Z výpovede svedkyne W. W., zákonnej zástupkyne poškodeného H. W. vyplýva, že poškodený
W. sa jej zdôveril v inkriminovaný deň o priebehu incidentu v tom zmysle, že obžalovaný ho udrel, bližšie
jej útok neopísal. Obžalovaný je teda zo spáchania skutku usvedčovaný čiastočne vlastným priznaním,

ale predovšetkým priamymi dôkazmi, a to výpoveďou svedkov - poškodených H. W. a U. Ž., ako aj
výpoveďou svedkov L. Č. a T. W., ktorí vlastnými zmyslami vnímali priebeh skutku ako očití svedkovia
tohto incidentu. Súd nemal dôvod neveriť výpovedi vyššie menovaných svedkov - poškodených, ktorí
priebeh skutku opisovali zrozumiteľne, logicky, ich výpovede nie sú vnútorne rozporuplné, uvedení
svedkovia jednoznačne identifikovali útočníka a ozrejmili spôsob útoku vedeného obžalovaným, miesto,

do ktorého bol útok vedený, ako aj okolnosti bezprostredne predchádzajúce spáchaniu skutku. V
naznačenom smere sú výpovede poškodených podporené svedeckými výpoveďami L. Č. a T. W. o
spôsobe napadnutia poškodených obžalovaným. Každý z očitých svedkov vlastnými zmyslami vnímal
fyzický útok obžalovaného na poškodených. Možno síce súhlasiť s tým, že výpovede očitých svedkovsa v určitých čiastkových otázkach nezhodujú (napr. údaje o počte úderov obžalovaného voči najmä
poškodenému W.), avšak uvedená skutočnosť zásadným spôsobom neznižuje dôveryhodnosť ich
výpovedí. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že vzhľadom na svoj vek môže maloletá osoba inak

reprodukovať prežité udalosti v porovnaní s plnoletou osobou. Významným faktorom do určitej miery
odlišnéhoopisuskutkujeajsamotnáprežitáudalosť,vrámciktorejjemaloletáosobasvedkomfyzického
násilia, či dokonca obeťou takéhoto konania. Nepochybne svoju úlohu zohral aj časový aspekt medzi
spáchaním skutku a výsluchmi maloletých osôb. Charakter nepriameho, ale usvedčujúceho dôkazu má
aj výpoveď svedkyne J., ktorá síce nevidela priebeh súdeného skutku, ale bola bezprostredne po skutku

v kontakte s poškodenými a ostatnými priamymi svedkami. Hoci menovaná svedkyňa získala informácie
o priebehu skutku najmä voči poškodenému W. sprostredkovane od kamarátov poškodeného, spôsob
napadnutiapoškodeného,akoajoznačeniepáchateľaopísanýtoutosvedkyňousazhodujevuvedených
otázkach s výpoveďami priamych svedkov udalosti. Výpoveď menovanej svedkyne tak dotvára mozaiku
dôkazov na seba nadväzujúcich a vzájomne sa doplňujúcich. Je málo pravdepodobné, že priami
svedkovia udalosti by si bezprostredne po prežitej udalosti vymysleli príbeh o napadnutí a tento

reprodukovalitretejosobenezúčastnenejnaincidente.VýpoveďsvedkyneJ.jetiežvýznamnázhľadiska
vnímania poškodeného bezprostredne po skutku a jeho zdravotného stavu v danom čase. Svedkyňa
potvrdila, že poškodený W. v čase jej príchodu ležal na mieste, hoci bol pri vedomí, bol zjavne otrasený
a nekomunikoval.

Výpoveď poškodeného W. je podporená aj lekárskou správou T.. Š., a to predovšetkým v otázke
mechanizmu vzniku zranenia, ktoré utrpel poškodený pri tomto incidente. Poškodený aj pri lekárskom
ošetrení zhodne opísal spôsob útoku, ako aj miesto, do ktorého úder smeroval. Lekárskym vyšetrením
boli potvrdené bolesti hlavy u poškodeného a to po údere vľavo pred ušnicou, ktoré zistenie
korešponduje výpovedi poškodeného. Zo záverov uvedenej lekárskej správy vyplýva prijateľnosť

výpovede poškodeného a ďalších očitých svedkov o mechanizme vzniku utrpeného zranenia.

Obhajoba obžalovaného o ním prezentovanom fyzickom strete s poškodenými je vyvrátená výpoveďami
všetkých priamych svedkov, ale aj nepriamymi dôkazmi predovšetkým lekárskou správou a výpoveďou
svedkyne J.. V prvom rade aj obžalovaným opísaný spôsob napadnutia predovšetkým poškodeného

W. zakladá po formálnej stránke naplnenie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu. Tvrdenie obžalovaného, že úder poškodeného W. s ním nič neurobil, nemá oporu vo
vykonaných dôkazoch, práve naopak je vyvrátené výpoveďou svedkyne J., podľa ktorej bol poškodený
evidentne otrasený, ležal, nekomunikoval. Práve uvedený následok skôr nasvedčuje tomu, že úder
bol vedený päsťou a nie otvorenou dlaňou a nebol zanedbateľnej intenzity. Výpoveď svedkyne U.

len do určitej miery podporuje výpoveď obžalovaného, keďže menovaná svedkyňa vnímala vlastnými
zmyslami iba incident s poškodeným Ž., o priebehu skutku s poškodeným W. získala informácie len
sprostredkovane. Uvedená svedkyňa však môže mať záujem na výsledku trestného konania, pretože
sama bola zapojená do verbálneho konfliktu medzi ňou a poškodeným W.. Nemožno tiež prehliadnuť
ani jej blízky vzťah k samotnému obžalovanému, preto je prirodzené, že svojou výpoveďou sa snaží

zbaviť obžalovaného trestnoprávnej zodpovednosti.

Z vyššie uvedených skutkových zistení tak vyplýva, že vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím
nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych a
nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby,

napĺňajúci všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva, spáchal obžalovaný. Z týchto
dôkazov potom možno vyvodiť len jediný záver o tom, že skutok spáchal obžalovaný a vylúčiť tým
možnosť prijatia iného záveru.

Spôsob útoku vedeného obžalovaným voči poškodeným, miesto, do ktorého útok smeroval, jeho

intenzita, preukazujú, že obžalovaný konal v priamom úmysle, pretože uvedeným spôsobom chcel
porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana pokojného občianskeho spolužitia pred
závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok.

Z vyššie uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa

§ 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. a/ a § 127 ods. 1
Tr. zákona. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný spáchal skutok na mieste verejnosti
prístupnom, dopustil sa fyzicky výtržnosti tým, že napadol poškodených, pretože poškodeného Ž. chytil
pod krk a následne rukou udrel do tváre a strčil do neho, po čom poškodený spadol, poškodeného W.najmenej trikrát udrel päsťou do hlavy, v dôsledku čoho spadol. V prípade konania obžalovaného teda
ide o násilný prejav takého charakteru, ktorý vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia. Je nepochybné, že
uvedeným útokom došlo k fyzickému zásahu do telesnej integrity poškodených a vzhľadom na spôsob a

miesto útoku aj k ujme na zdraví poškodeného W.. Obžalovaný už na základe vizuálneho vyhodnotenia
si musel byť vedomý skutočnosti, že prišiel do kontaktu s osobami mladšími ako 18 rokov (čo sám vo
výpovedi pripustil), bol si vedomý, že maloleté osoby vzhľadom na ich vek a fyzickú stavbu tela nebudú
klásť žiadny aktívny odpor, a teda skutku sa dopustil na chránenej osobe, ktorou sa rozumie dieťa.

Pri zachovaní totožnosti skutku súd oproti obžalobe určil dátum spáchania skutku na 21. 9. 2018.
Súd nemal pochybnosti o tom, že ku spáchaniu skutku došlo v uvedený deň, čomu nasvedčujú nielen
výpovede viacerých svedkov, ale predovšetkým obsah lekárskej správy, z ktorej je zrejmé, že v deň
napadnutia bol poškodený W. aj ošetrený. Ide teda len o pisársku chybu v obžalobe, keďže aj v uznesení
o vznesení obvinenia je určený dátum spáchania skutku na 21. 9. 2018.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu
okolnosť. Pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa trestná sadzba (6 mesiacov
- 3 roky), podľa ktorej sa trest ukladá, nemení. Obžalovaný od posledného odsúdenia do spáchania
skutku sa spôsobom svojho života nedostal do rozporu so zákonom, viedol život bezúhonného človeka,
čomukorešpondujeajodpiszregistratrestov.Vzhľadomnaosobuobžalovaného,akoajvýznamzáujmu

chráneného Tr. zákonom, ktorý bol konaním obžalovaného dotknutý, je na naplnenie účelu trestu z
pohľadu individuálnej a generálnej prevencie postačujúci podmienečný trest odňatia slobody na dolnej
hranici sadzby s určením skúšobnej doby vymeranej v prvej polovici sadzby. Uloženiu miernejšieho
druhu trestu bránia okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný, konanie obžalovaného malo stúpajúcu
tendenciu, najprv napadol poškodeného Ž. a následne poškodeného W. opakovane údermi päsťou,

skutku sa dopustil na maloletých osobách, v okolnostiach súdeného skutku je zjavný fyzický nepomer
pri napadnutí poškodených obžalovaným. Obžalovaný nezvládol vzniknutú situáciu, sám pripustil, že
vybuchol, násilný spôsob riešenia konfliktu nedáva záruku, že je schopný zvládať záťažové situácie.

Uplatnenie tzv. materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zákona za prejednávaný skutok v

okolnostiach prejednávanej veci neprichádza do úvahy. Z okolností súdeného skutku ako bolo vyššie
uvedené, je zrejmé, že obžalovaný najskôr napadol poškodeného Ž. a následne poškodeného W.,
ktorého napadol opakovane údermi päsťou do oblasti hlavy. Obžalovaný namiesto zmierlivého riešenia
vzniknutej konfliktnej situácie uprednostnil násilné riešenie použitím sily a to dvakrát najskôr po zistení,
žepartiachlapcovmalahádzaťloptičkudokočíkajehomaloletejdcéryaneskôrpozistení,žesamaloletý

H. W.W. mal vyjadriť vulgárne na adresu jeho priateľky. Je zjavné, že správanie sa obžalovaného
malo stúpajúcu tendenciu, v prípade súdeného skutku nejde o ojedinelé, ale opakujúce sa protiprávne
konanie. Od konania neodradil obžalovaného ani nízky vek poškodených a zjavný fyzický nepomer
medzi ním a poškodenými.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti

o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať päť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.