Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 31, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819202160
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7819202160.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci veci navrhovateľky L. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcej na ul. V. č. XXXX/X v C., zast. LEGAL IURIS - advokátskou kanceláriou, s.r.o.,
so sídlom na ul. Tehelnej č. 11 v C. a povinného T. U., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho na ul. X. č. XXXX/
X v C., o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava z 6.2.2020 č.k. 12Pc/11/2019-58 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného a súvisiacom výroku o dlžnom
výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu

Rožňava č.k. 7P/291/2013 - 69 zo dňa 30.01.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
č.k. 8CoP/136/2014 zo dňa 29.09.2014 tak, že zvýšil výživné pre navrhovateľku od povinného na sumu
200,00 eur mesačne od 01.09.2019 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca navrhovateľke. Dlžné výživné
za obdobie od 01.09.2019 do 31.01.2020 v sume 550,00 eur povinnému povolil splácať spolu s bežným
výživným v mesačných splátkach po 50,00 eur, pod hrozbou straty výhody splátok. Rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie povinný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h)
CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zvyšuje výživné
pre navrhovateľku na sumu 130 eur mesačne od 1.9.2019 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
navrhovateľke. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2019 do 31.1.2020 v sume 200 eur žiadal splácať
po 30 eur pod hrozbou straty výhody splátok., alternatívne napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s odôvodnením rozhodnutia v bode 18. ohľadom
odôvodnených potrieb navrhovateľky. Namietal, že navrhovateľka si v konaní uplatnila aj jednorazové

náklady súvisiace s kúpou notebooku za 600 eur, lístka na ples v sume 25 eur, náklady na ples v
sume 250 eur, financovanie autoškoly. Taktiež súd prvej inštancie sa v bode 3. odôvodnenia rozsudku
odvoláva na vyjadrenie navrhovateľky, v ktorom špecifikovala svoje výdavky ako aj výdavky matky,
kedy uviedla výdavky na kultúru a spoločenské vyžitie spolu vo výške 100 eur a konštatoval, že z
jeho príjmu si sám nemôže dovoliť žiadnu kultúru a spoločenské vyžitie a tobôž nie v sume 100
eur mesačne. Má za to, že pokiaľ to navrhovateľka takto uviedla, zrejme jej tieto výdavky vznikajú
a na tieto výdavky má dostatok finančných prostriedkov. Nepovažuje za správne a spravodlivé, aby

mal on zo svojho dosť nízkeho príjmu znášať náklady určené na zábavu jeho dcéry v sume 100 eur
mesačne. Mesačné výživné vo výške 200 eur je neprimerane vysoké a nezodpovedá odôvodneným
potrebám navrhovateľky a najmä reálnym možnostiam a schopnostiam povinného. Súd prvej inštancie
pri rozhodovaní uplatnil princíp potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné, ktorý spočíva v tom,že súd neprihliada len na skutočné príjmy povinného, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, ktoré
povinný mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania
a jeho zamerania, prax, jazykové schopnosti, dopyt na trhu práce. Súd zisťoval ponuky na trhu práce

vzhľadom k zameraniu a praxi povinného, z ktorých vyplynulo, že je v schopnostiach a možnostiach
povinného reálne dosahovať vyšší príjem ako v súčasnosti dosahuje. Namietal, že okrem uvedeného
sa súd pri rozhodovaní absolútne nezaoberal jeho vekom, zdravotným stavom, schopnosťami, stupňom
dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, nebral do úvahy fakt, že je vo veku 56 rokov a je všeobecne
známa skutočnosť, že zamestnávatelia v gastronómii preferujú podstatne mladších zamestnancov. Súd

prvej inštancie nebral do úvahy, že súdu uviedol, že trpí zdravotnými problémami už vyše štyroch
rokov a to vysokým krvným tlakom a najmä vážnym poškodením platničiek a stavcov chrbtice, pričom
súdu predložil lekársku správu z neurochirurgie UN L. Pasteura v Košiciach. Už v minulosti sa mal
podrobiť operácii chrbtice, zatiaľ po dohode s lekármi ju odložili. Zlý zdravotný stav povinného súd pri
rozhodovaní absolútne nevzal do úvahy. Rovnako nevzal do úvahy ani schopnosti, stupeň vzdelania
a zamerania povinného. Povinný je vyštudovaný čašník, nie kuchár, takže jeho pracovná pozícia v

gastronómii je vždy len pomocný kuchár, nakoľko nemá dosiahnuté vzdelanie v požadovanom odbore,
aj napriek tomu, že má ako pomocný kuchár prax 10 rokov. Pracovná pozícia povinného v súčasnom
zamestnaní v spol. A. H. spol. s r.o. od 21.10.2019 s mesačnou mzdou vo výške 850 eur v hrubom plne
zodpovedá jeho pracovnej pozícii pomocného kuchára a je aj v mzdovom rozsahu, ktorý súd zistil z
webovej stránky. Uviedol, že z dôvodu pretrvávajúcich zdravotných ťažkostí mal aj v minulosti problém

sa zamestnať v trvalom pracovnom pomere, naposledy pracoval na dohodu. Samotný fakt, že má
uzavretý riadny pracovný pomer od októbra 2019 je výsledkom jeho snahy pracovať a dosahovať príjem,
aby mohol zabezpečiť okrem svojich základných životných potrieb a potrieb jeho rodiny a samozrejme
aj odôvodnené potreby navrhovateľky. Skutočnosť, že súd prvej inštancie použil v jeho prípade pri
rozhodovaní o výške výživného princíp potencionality príjmov, považuje povinný za nesprávne a najmä

nespravodlivé. Dáva do pozornosti, že on sa nevzdal výhodnejšieho zamestnania s vyšším príjmom a
nezamenil ho za zamestnanie preňho menej výhodné, kde by dosahoval nižší príjem, naopak, vyvinul
snahu dosahovať vyšší príjem ako mal v minulosti. Poukázal na to, že od času, kedy navrhovateľka bola
ešte malá, mal on ako otec zakázaný ku nej prístup zo strany jej matky. Povinný v tom čase vynaložil
maximálne úsilie, aby sa mohol kontaktovať s dcérou, nosieval jej aj darčeky, no všetka jeho snaha

bola zamietnutá zo strany jej matky. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že otec jej okrem výživného ničím
neprispieva na jej výživu, nikdy jej nič nekúpil ani na narodeniny, meniny na Vianoce. Toto tvrdenie
navrhovateľky je cielene zavádzajúce a jeho zmyslom je vykresliť povinného ako nezodpovedného
rodiča. Povinný si svoju vyživovaciu povinnosť plnil vždy riadne a včas a to, že matka navrhovateľky roky
odmietala akékoľvek jeho darčeky pre dieťa a aj iné plnenia, za to povinný nemôže niesť zodpovednosť

a nemôže mu to byť na ťarchu pri rozhodovaní súdu. Má za to, že pokiaľ si navrhovateľka ako plnoletá
vedela v minulosti privyrobiť na brigádach nejaké finančné prostriedky slúžiace výlučne na jej potrebu,
tak by sa mohla podieľať na svojej výžive aj ona. Povinný má za to, že súd prvej inštancie vychádzal z
nesprávnych skutkových zistení a nesprávne právne vec posúdil.

3.Navrhovateľkavovyjadreníkodvolaniupovinnéhonavrhlarozhodnutiesúduprvejinštancieakovecne
správne potvrdiť. Dôvody odvolania uvádzané otcom považuje za neopodstatnené. Je presvedčená, že
súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav. V konaní na súde prvej inštancie bolo riadne preukázané,
že na jej strane došlo k zásadnej zmene pomerov. Poukázala na to, že pri poslednej úprave výživného
súdom v roku 2014 bola navrhovateľka žiačkou základnej školy, teraz študuje na G. P. J. U., Filozofická

fakulta na dennom štúdiu. Súd sa podrobne zaoberal príjmami otca i matky navrhovateľky a ich
možnosťami, schopnosťami aj majetkovými pomermi.

4. Povinný vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky zotrval na podanom odvolaní.

5. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu povinného negovala jeho vyjadrenie, že súd prvej inštancie
nesprávne vec právne posúdil a vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, nakoľko povinný nové
dôkazy nepredložil na pojednávaní pred skončením dokazovania, zotrvala na svojich vyjadreniach a
trvala na potvrdení rozsudku, nakoľko je vecne správny.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a

contrariovspojenís§219ods.3CSPadospelkzáveru,žesúdprvejinštancieriadnezistilskutočnýstav
veci,ktorýposúdilpodľasprávnychustanoveníZákonaorodine,vsúlades§191CSPvyhodnotildôkazy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je
odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami povinného uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili

jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a povinný ani v priebehu odvolacieho konania
neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom.

10. K odvolacej argumentácii otca odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne aplikoval §
75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej

povinnosti tzv. princíp potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred princípom fakticity a ukladá súdu
povinnosťprihliadnuťnielennareálneschopnostiamožnostirodiča,aleajtie,ktorébymoholdosahovať,
ak by dostatočne využíval či už svoju kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné
skúsenosti, zdravotný stav, ako aj možnosti dané jeho vekom. Správne konštatoval súd prvej inštancie,
že podľa prehľadu voľných pracovných miest má povinný vzhľadom na jeho vzdelanie resp. prax a

pracovné zameranie možnosť nájsť si inú prácu s vyšším príjmom. Zákon o rodine zakotvuje výslovne
povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1), takže nemôže obstáť ani argumentácia povinného,
podľa ktorej z dôvodu zdravotných problémov, či veku má problém nájsť si lepšiu prácu. K námietke
ohľadom jeho zdravotného stavu odvolací súd zdôrazňuje, že povinný žiadnym spôsobom nepreukázal,
že zdravotné problémy mu dlhodobo bránia v riadnom pracovnom výkone, nakoľko jeho pracovná

schopnosť nie je znížená, nie je dlhodobo práceneschopným ani poberateľom invalidného dôchodku,
preto jeho námietky ohľadom jeho neschopnosti plnohodnotne pracovať v dôsledku zdravotných
problémov neobstoja a nie je možné ich hodnotiť ako objektívnu neschopnosť plniť si vyživovaciu
povinnosť k dieťaťu. Povinný v odvolaní uvádza, že predložil súdu lekársku správu z neurochirurgie
preukazujúcu jeho nepriaznivý zdravotný stav, takáto lekárska správa sa však v súdnom spise

nenachádza a ako dôkaz nebola súdom ani oboznamovaná a zhoršenie zdravotného stavu netvrdil
ani vo svojich vyjadreniach počas prvoinštančného konania.. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62
ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti
tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť

a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade
zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby
rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov
rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže

slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok
finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. K ďalším
odvolacím námietkam povinného dodáva, že ním požadované výživné 130 eur mesačne je neúmerné a
nezodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky, ktorá je študentkou vysokej školy s prihliadnutím
na skutočnosť, že otec sa s ňou nestretával a na jej výživu inak neprispieval v dôsledku čoho musí matka

zabezpečovať jej odôvodnené potreby v plnom rozsahu.

11. K námietkam povinného, že jeho príjem mu neumožňuje platiť výživné v súdom určenej výške,
odvolací súd konštatuje, že každý rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje
výdavky usmerňovať tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Rodič je povinný najskôr

splniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť a až následne iné záväzky vyplývajúce zo zmluvných a
iných vzťahov. Odvolací súd v závere poznamenáva, že výživné vo výške 200 eur mesačne (t.j. 6,66
eur denne) zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb navrhovateľky, ktorej odôvodnené výdavky ako
mladej dospelej ženy pripravujúcej sa na budúce povolenie sú rozhodne vyššie ako výdavky povinného,ktorého potreby sú už stabilizované, preto je nepochybné, že matka navrhovateľky dopĺňa zdroj jej výživy
na hranicu nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj.

12. Pokiaľ povinný namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci odvolací súd zdôrazňuje, že ani
pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože
výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde aj s poukazom na čl.
10 ods. 1, 2 Základných princípov CMP, z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd
podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá

predpísanú silu. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie mal dostatok podkladov na zistenie
skutočného stavu veci vo vzťahu k predmetu konania. V tomto smere odvolací súd uvádza, že ani v
mimosporovom konaní nie je povinnosť súdu zisťovať skutočný stav veci bezhraničná. Procesný postup
súdu smerujúci k zisťovaniu skutočného stavu veci nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov
konania ako aj subjektov zúčastnených na konaní, preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení
základných procesných povinností účastníkov konania - povinnosti tvrdenia právne relevantných

skutočností a dôkaznej povinnosti. Zisťovaniu skutočného stavu veci preto zodpovedá zistenie takých
skutočností, ktoré z hľadiska právnej normy smerujú k potvrdeniu oprávnenosti uplatneného nároku.
Odvolací súd porovnal pomery účastníkov s predchádzajúcou úpravou výživného a uzatvára, že od
predchádzajúcej úpravy uplynulo obdobie viac ako 5 rokov, navrhovateľka je v súčasnosti študentkou
vysokej školy a povinný inú vyživovaciu povinnosť nemá.

13. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie porovnal pomery účastníkov v čase predchádzajúcej
úpravy výživného so súčasnými pomermi a v plnom rozsahu sa stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu
určenom prvoinštančným rozsudkom. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne a zákonne

rozhodol o zvýšení výživného, určení dlžného výživného a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd
rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2
tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

14. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).