Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 28. jún 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/180/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617202115
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2617202115.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobcu: X. F., nar. XX. P. XXXX, trvalo
bytom B. XXX/XX, G., zastúpenému advokátkou: JUDr. Alenou Arbetovou, Námestie sv. Martina 3A,
Holíč, proti žalovanému: F. A., nar. XX. T. XXXX, trvalo bytom E. Z. V. XXX, zastúpenému advokátkou:
JUDr. Ľubicou Sopkovou, Pribinova 3, Malacky, o zaplatenie 2.152,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica z 20. februára 2019 č. k. 9C/12/2017-312, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.135,96 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. v časti zaplatenia sumy 17 eur konanie zastavil,
III. žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 98,42 % s tým, že o ich
výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 415, § 420 ods. 1 a 3, § 441, § 442 ods. 1, § 444,
§ 449 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“, alebo len „O.

z.“), § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov, opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č.
S03594-OL-2014 zo 14.5.2014 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia na rok 2014 a č. S02622-OL-2015 z 13.5.2015 o ustanovení výšky náhrady

za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2015.
Vecne dôvodil, že na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu dospel súd
prvej inštancie k záveru o naplnení všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú
protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie.
Protiprávnym konaním v danom prípade bolo konanie žalovaného, ktorým bol porušený jeden z
najdôležitejších záujmov chránených zákonom a to zdravie žalobcu. Protiprávnym bol fyzický útok,
fyzické napadnutie žalobcu zo strany žalovaného (na vianočnom večierku). Žalovaný síce fyzické

napadnutie žalobcu popieral a uviedol, že päsťou udrel inú osobu, nevedel však uviesť koho.
V priestupkovom konaní navyše žalovaný uviedol, že päsťou udrel oznamovateľa, ktorým bol v
priestupkovom konaní práve žalobca. Tvrdenie žalovaného, že nevedel, kto je oznamovateľom, súd
považoval za účelovú a nie príliš dôveryhodnú obranu. Tvrdenie žalobcu, že ho žalovaný udrel do oblastitváre, jednoznačne preukázali výpovede svedkov I. a F., ktorí videli celý priebeh bitky a zhodne potvrdili,
že žalovaný napadol žalobcu. Svedok F. videl jeden úder päsťou do tváre, svedok I. uviedol, že sa
jednalo o viaceré údery päsťou aj kolenom do oblasti tváre. Ruku žalovaného zovretú v päsť napriahnutú

na tvár žalobcu videl aj svedok I.. Svedecké výpovede svedkov I. a F. považoval súd prvej inštancie za
objektívne a dôveryhodné, nakoľko svedok I. bol v čase vzniku škody vo firme novým zamestnancom,
nemal vytvorený žiaden, či už pozitívny alebo negatívny vzťah ku stranám konania. Svedok F. bol
jediný vedúci zamestnanec prítomný pri incidente, mal na starosti ukončenie večierka, zodpovednosť
spojená s jeho postavením takisto zvýšila dôveryhodnosť jeho výpovede. Výpovede uvedených dvoch

svedkov sú v zásade zhodné, obaja zhodne potvrdili, že došlo k fyzickému napadnutiu žalobcu zo strany
žalovaného, žalovaný dal žalobcovi päsťou do oblasti tváre, následne spolu padli na zem a po bitke bol
žalobca zakrvavený a chýbali mu dva zuby. Svedkovia Q., J. a O. celý priebeh bitky nevideli, svedok
Q. nevidel údery, dokonca tvrdil, že žalobca po bitke nebol zakrvavený, svedok J. hovoril o strkanici,
pri ktorej neboli použité päste, svedok O. nevedel popísať, čo sa stalo, sedel, bitku nevidel, nevenoval
jej pozornosť, po bitke si nevšimol, že by bol niekto zakrvavený. Keďže títo svedkovia podľa vlastného

vyjadrenia nevideli priebeh útoku, ich svedecké výpovede boli pre posúdenie priebehu incidentu bez
väčšej výpovednej hodnoty. Vyjadrenie svedkov Q. a O., že nevideli žiadne rany, ktoré by dal žalovaný
žalobcovi, bolo právne irelevantné, nakoľko fakt, že svedkovia údery nevideli, neznamená, že údery
nepadli. Jediný svedok J. výslovne uviedol, že v bitke pästi nepadli. Keďže svedok J. pred bitkou sedel
za stolom spolu so žalovaným, nie je vylúčené, že sa jednalo o kamarátov a výpoveď z tohto dôvodu

mohla byť účelová. Svedok O. bol počas bitky vonku, útok nevidel, videl len jeho následky. Výpoveď
svedka A., ktorý vypovedal úplne odlišne od ostatných svedkov, inak vypovedal pred súdom, inak v
priestupkovom konaní. Na večierku bol značne opitý, podľa niektorých svedkov dokonca v bezvedomí,
navyše sa cítil byť žalovanému zaviazaný za to, že si ho zastal. Jeho výpoveď považoval súd prvej
inštancie za absolútne nedôveryhodnú, mal pochybnosti o tom, či svedok vzhľadom ku svojmu stavu na

večierku bol vôbec schopný interpretovať udalosti z vianočného večierka. Na základe uvedeného mal
súd bezdôvodné fyzické napadnutie žalobcu zo strany žalovaného za preukázané.
Skutočnosť, že dňa 13.12.2015 došlo k poškodeniu zdravia žalobcu, teda vznik škody, bol jednoznačne
preukázaný predovšetkým lekárskymi správami, vyjadreniami lekárov ako aj svedeckými výpoveďami
svedkov I., F., I. a J.. Pri vyšetrení v Univerzitnej nemocnici v Bratislave v ten istý deň v skorých ranných

hodinách boli zistené zranenia žalobcu a to pomliaždenie hlavy, tržná rana pery, ktorá musela byť zošitá
a vyrazené dva zuby. Napriek tomu, že pri prvotnom vyšetrení nebolo zistené zranenie hrudníka, z
následných správ z vyšetrení žalobcu u všeobecnej lekárky je zrejmé, že žalobca mal poranený aj
hrudník, hematóm na hrudníku bol viditeľný ešte pri kontrole 18.12.2015. Na bolesti hrudníka sa podľa
svedka F. žalobca sťažoval ihneď po fyzickom napadnutí.

Súd prvej inštancie nemal vzhľadom na uvedené pochybnosti o existencii príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním - útokom žalovaného a vznikom škody - poškodením zdravia žalobcu.
Zavinenie zákon predpokladá. Žalovaný sa mohol zodpovednosti za škodu zbaviť len vtedy, ak by
preukázal, že škodu nezavinil. Žalovaný sa bránil tvrdením, že v danom prípade išlo o nutnú obranu, čo
však nijako nepreukázal. O nutnej obrane možno hovoriť vtedy, ak sa odvracia priamo hroziaci alebo

trvajúci útok na záujem chránený trestným zákonom. Skutočnosť, že by zo strany žalobcu hrozil, alebo
trval takýto útok, žalovaný nepreukázal. Žalovaný síce tvrdil, že žalobca sa pánovi A. vyhrážal zabitím,
avšak toto tvrdenie nebolo preukázané ani svedeckými výpoveďami, ani inými dôkazmi. Naopak,
svedkovia vyhrážky pred incidentom nezaregistrovali. Ani úvahy o spoluzavinení žalobcu, ktorý bol v
časeútokupodvplyvomalkoholu,neboliopodstatnené,nakoľkokútokunažalobcudošloneodôvodnene

a k poškodeniu zdravia žalobcu došlo výlučne v dôsledku napadnutia žalobcu žalovaným.
Súd prvej inštancie doplnil, že svoju zodpovednosť si uvedomil aj sám žalovaný, napriek jeho
výpovediam pred súdom, pretože ako krátko po útoku, tak v priebehu konania na súde, kontaktoval
žalobcu s ochotou nahradiť požadovanú škodu. K mimosúdnej dohode nedošlo len z toho dôvodu, že
žalobca trval aj na zaplatení trov konania, ktorých zaplatenie žalovaný odmietol.

Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského
uplatnenia, pričom žalobca požadoval len bolestné pôvodne vo výške 429 eur (zranenia žalobcu boli
ohodnotené 25 bodmi), následne po čiastočnom späťvzatí vo výške 412 eur (uvedenú sumu protistrana
nenamietala). Okrem toho žiadal náhradu nákladov spojených s liečením, pretože po vybití dvoch zubov
sa musel podrobiť stomatologickému zákroku. Celkové náklady na ošetrenie predstavovali sumu 1.360

eur.Napokonžalobcapožadovalnáhraduzastratunazárobku363,96eur,celkovožiadalsumu2.135,96
eur. Čo sa týkalo nákladov spojených s liečením, tieto predstavovali výdavok žalobcu za stomatologické
ošetrenie chrupu po vybití dvoch zubov žalobcu, konkrétne brúsenie zubov 14, 13, 12, 11, 23, 24,
anestéza, odtlačky, zhotovenie provizórnej náhrady, vyrobenie náhrady v laboratóriu a nacementovanienáhrady. Stomatológ MUDr. J. dostatočne zodpovedal všetky otázky položené žalovaným, z jeho
vyjadrenia bolo zrejmé, že stav chrupu žalobcu v čase pred vznikom škodovej udalosti bol dobrý,
v poškodenom úseku chrupu mal žalobca štyri keramické korunky zo zirkónu, napriek tomu chrup

žalobcu nebol náchylnejší na vznik následku, ktorý nastal pri úraze. Keramické korunky sú odolné voči
mechanickému pôsobeniu takisto ako zdravý zub. Materiál, ktorý bol použitý na zhotovenie protetickej
náhrady bol identický s tým, z ktorého mal žalobca zhotovenú náhradu pred úrazom. Rozsah ošetrenia,
teda výkon jednotlivých úkonov a použitého materiálu, bol v súlade s nevyhnutným rozsahom potrebným
na odstránenie následkov vzniknutej škody. Nebolo vykonané teda nič navyše, než bolo nevyhnutné a

zároveň nebol použitý finančne nákladnejší materiál, než z akého mal žalobca zhotovené náhrady pred
úrazom.
Návrh žalovaného na doplnenie dokazovania doplňujúcim vyjadrením MUDr. J. za účelom vysvetlenia,
prečo bolo brúsených 6 zubov, keď predtým mal žalobca štyri korunky, za účelom položkovitého rozpisu,
koľko stál každý jeden úkon vykonaný stomatológom (s námietkou, že provizórna náhrada nebola
nevyhnutná, nakoľko ako sám lekár uviedol, ani PN nie je nevyhnutná, keď pacient nepracuje ako

verejne činná osoba, príp. v práci, kde sa vyžaduje esteticky bezchybný výzor) a k zodpovedaniu otázky,
či dochádza k vylomeniu zubu v koreňovej časti pri nadstavbe zubov na fixnom mostíku aj vplyvom
bežnej sily úderu, príp. je nevyhnutné vynaložiť obzvlášť silný úder, bol zamietnutý. Súd uvedený dôkaz
nevykonal, pretože vyjadrenie MUDr. J. bolo postačujúce na posúdenie oprávnenosti požadovanej
náhrady nákladov vynaložených na stomatologické ošetrenie.

Lekár sa jasne vyjadril, že rozsah ošetrenia, a teda aj brúsenie šiestich zubov, bol nevyhnutný na
odstránenie následkov vzniknutej škody. Pokiaľ išlo o položkovitý rozpis nákladov, i tento považoval
súd za nadbytočný, nakoľko všetky úkony vykonané lekárom zahrnuté do platby 1.360 eur považoval
súd prvej inštancie za odôvodnené, a to vrátane zhotovenia provizórnej náhrady, pretože jej zhotovenie
nebolo len otázkou estetickou, ale aj praktickou (prijímanie potravy, výslovnosť a pod.), navyše zubár

neuviedol, že by nebola potrebná, vyjadroval sa k otázke nevyhnutnosti PN v prípade vybitia zubov.
Nebol žiaden dôvod nepriznať žalobcovi i nárok na úhradu za zhotovenie provizórnej náhrady slúžiacej
žalobcovi do momentu dokončenia finálnej náhrady. A pokiaľ išlo o požadovanú odpoveď na otázku,
či dochádza k vylomeniu zubu v koreňovej časti pri nadstavbe zubov na fixnom mostíku aj vplyvom
bežnej sily úderu, príp. je nevyhnutné vynaložiť obzvlášť silný úder, uvedená informácia bola pre konanie

absolútne nepodstatná, pretože škoda preukázateľne vznikla v dôsledku útoku žalovaného nebolo
významné, akou silou žalovaný pôsobil. Na základe uvedeného súd prvej inštancie priznal žalobcovi i
požadovanú náhradu nákladov liečenia.
Napokon žalobca požadoval i náhradu za stratu na zárobku počas PN (práceneschopnosti) v trvaní
od 13.12.2015 do 17.1.2016. Výpočet výšky tejto náhrady nebol zo strany žalovaného spochybnený.

Namietala sa dĺžka PN. K uvedenému bola vypočutá všeobecná lekárka žalobcu, ktorá dĺžku PN
považovala za štandardnú, nevybočujúcu z bežného priemeru. Zdôraznila, že žalobca nemal len vybité
zuby, ale jeho PN súvisela s ďalšími zraneniami, ktoré utrpel pri úraze, predovšetkým pomliaždenie
hlavy, poranenie hrudníka, bolesti rebier, kĺbov, bolesti za uchom a bolesti nosa. I keď v prvotnej správe
z ošetrenia sa zranenie hrudníka neudáva, lekárka pri vyšetrení žalobcu zranenie hrudníka jednoznačne

zistila, ešte 5 dní po úraze mal žalobca hematóm v okolí prsníka. V prípade pomliaždenia hrudníka
je štandardne priemerná dĺžka PN 28 dní, nie je vylúčených aj viac dní. Pri pomliaždení hlavy je
priemernádĺžkaPN21dní.DĺžkuPNužalobcupretopovažovalazaodôvodnenúaprimeranú,čímpodľa
názoru súdu vyvrátila pochybnosti žalovanej strany. Navyše pokiaľ ide o vyjadrenie MUDr. P. E., tento
vychádzal len z lekárskych správ, zo záznamu o podanom oznámení žalobcom a záznamu o podaní

vysvetlenia žalovaným, nejednalo sa o znalecký posudok, ale len o podanie odborného vyjadrenia.
Odborné vyjadrenie bolo vypracované výlučne na podklade pripojenej zdravotnej dokumentácie, bez
vyšetrenia žalobcu a bez vedomosti o ďalšom priebehu liečenia či vyšetrení žalobcu, pretože MUDr. E.
nebol oprávnený nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie žalobcu, ani žalobcu vyšetriť. Podľa názoru
súdu bolo teda spochybňovanie dĺžky trvania PN žalobcu neodôvodnené a súd preto žalobcovi priznal

aj náhradu za stratu na zárobku. Pre späťvzatie žaloby súd konanie v časti o zaplatenie sumy 17 eur
zastavil.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne úspechom žalobkyne v rozsahu 98,42 % (99,21 % ako úspech
žalobcu - 0,79 % ako úspech žalovaného).

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zmenu
zamietnutím žaloby. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP. Uviedol, že
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, taktiežna základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa súdu prvej
inštancie v danom prípade bolo protiprávnym konaním fyzické napadnutie žalobcu žalovaným napriek

tomu, že tomu nepredchádzala ani len slovná výmena medzi stranami. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že nedošlo k žiadnemu priamemu útoku zo strany žalovaného voči žalobcovi, súd prvej
inštancie uveril výhradne žalobcovi, a to i napriek skutočnosti, že jeho verziu potvrdil iba jeden jediný
svedok. Naproti tomu bolo viac svedkov, ktorí potvrdili vyjadrenie žalovaného. Podľa súdu všetci
svedkovia mali údajne potvrdiť, že dňa 13.12.2015 na vianočnom večierku došlo k stretu žalobcu so

žalovaným, pričom po tomto incidente bol žalobca zakrvavený a mal vybité dva zuby. Takéto skutočnosti
však z vykonaného dokazovania absolútne nevyplynuli. V tejto súvislosti žalovaný opätovne poukázal
nielen na svedecké výpovede svedkov, vypočutých v priestupkovom konaní i v konaní pred súdom
prvej inštancie, rovnako aj na správy Univerzitnej nemocnice Bratislava, Nemocnica Ružinov (č. l.
6-7), kde sám žalobca uviedol, že nedostal žiadne údery na hrudník, brucho, končatiny, nič iné ho
neboleloabolestihlavyudávalmierne.Súdprvejinštanciesataktieždostatočnenevysporiadalsotázkou

mechanizmu vzniku zranenia žalobcu, teda či bolo spôsobené priamym úderom alebo inak, napr.
nárazom, resp. pádom na nejaký nábytok (stôl, stolička). Za sporné žalovaný pokladal náklady spojené
s liečením (výdavok za stomatologické ošetrenie chrupu po vybití dvoch zubov). Nebolo jednoznačne a
nad všetku pochybnosť preukázané, že všetky zdravotné úkony žalobcovi museli byť poskytnuté (napr.
brúsenie6zubov,zhotoveniecelkovo8zubnýchnáhradatď.).Žalovanýmaltiežzato,žedobapracovnej

neschopnosti žalobcu trvala viac, ako si objektívne vyžadovalo jeho zranenie. Súd prvej inštancie sa
vo svojom rozhodnutí riadne nevysporiadal s okolnosťami vzniku škody ako aj s otázkou zavinenia
jednotlivých účastníkov konfliktu na firemnom večierku na vzniku škody, resp. spoluzavinením žalobcu
na vzniku škody.

3. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalobca s odvolaním
žalovaného a jeho tvrdeniami uvedenými v odvolaní nesúhlasí, odvolanie považuje za zmätočné.
Dodal, že súd prvej inštancie umožnil žalovanému oboznámiť sa so zdravotnou dokumentáciou žalobcu
v nevyhnutnej miere. Písomné vyjadrenie stomatológa považuje žalobca za postačujúce. Doplnenie
odpovedí k ďalším otázkam žalovaného by nemalo dopad na skutkový stav a malo by to za následok

len ďalšie prieťahy v konaní. Dostatočným spôsobom sa vyjadrila aj ošetrujúca lekárka žalobcu, ktorá
dĺžku PN považovala za primeranú. Všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu boli naplnené.
Námietka žalovaného ohľadom spoluzavinenia nebola dôvodná.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP),protirozsudkusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolaniepripúšťa(§355ods.1CSP),po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom
(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce

sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba (napriek námietkam žalovaného) považovať za vo výroku

vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec
aj správne posúdil po právnej stránke.
Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu
ním zvoleného spôsobu rozhodnutia vo veci samej (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z
odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne

a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na
ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť
tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá
CSP), a preto dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine):

5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na názore o naplnení všetkých
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu (protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním a škodou, zavinenie), za ktorú zodpovedá žalovaný žalobcovi.6. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

7. Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

8. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

9. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady
spojené s liečením.

10. Zákon ukladá každému povinnosť zachovávať taký stupeň opatrnosti (pozornosti alebo
starostlivosti), ktorý je možné od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne pomery rozumne

požadovať a ktorý je, objektívne posudzovaný, spôsobilý zabrániť alebo aspoň obmedziť riziko vzniku
škodynaživote,zdravíalebomajetkučiživotnomprostredí(porov.rozhodnutieNajvyššiehosúduČeskej
republiky sp. zn. 25 Cdo 3516/2007). Prevenčná povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka je
právnou povinnosťou, ktorej porušenie vedie k zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka.
Zodpovednosť za porušenie prevenčnej povinnosti je subjektívnou, s prezumovaným zavinením.

11. Podľa názoru žalovaného, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nedošlo k žiadnemu priamemu
útoku zo strany žalovaného voči žalobcovi a súd prvej inštancie uveril výhradne žalobcovi, a to
napriek skutočnosti, že jeho verziu potvrdzuje iba jeden jediný svedok. Naproti tomu je tu viac
svedkov, ktorí potvrdzujú vyjadrenie žalovaného. Uvedenú námietku žalovaného považoval odvolací

súd za nedôvodnú, pretože súd prvej inštancie sa podrobne, výstižne a dostatočne vo svojom
odôvodnení vysporiadal s jednotlivými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú
žalovaným žalobcovi, pričom svoj záver o preukázaní fyzického útoku oprel aj o výsluchy viacerých
svedkov a to svedkov F. I. (ods. 17 napadnutého rozsudku), P. F. (ods. 16 napadnutého rozsudku), F.
I. (ods. 11 napadnutého rozsudku). Ktorých konkrétnych svedkov mal žalovaný na mysli, z odvolania

nie je možné zistiť. Dopĺňa sa však, že odvolací súd sa stotožnil i s konštatovaním súdu prvej inštancie,
že keď niektorí svedkovia údery žalovaného nevideli, neznamená to, že k nim nedošlo. Za správne
považuje odvolací súd aj hodnotenie výpovede svedka A. súdom prvej inštancie, ktorú vyhodnotil ako
nedôveryhodnú s poukazom najmä na jeho stav na večierku (značná opitosť), keď niektorí uvádzali, že
bol dokonca v bezvedomí.

12. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci/strany. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí
z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je

obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo 14.9.2011 sp. zn. 3 Cdo 204/2009).

13. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka

konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04).

14. Argumentácia žalovaného v odvolaní poukazom na správu Univerzitnej nemocnice Bratislava,
Nemocnica Ružinov taktiež neobstojí.

15. Lekárskymi správami zo dňa 13.12.2015 bolo totiž preukázané, že žalobca bol dňa 13.12.2015 v
skorých ranných hodinách ošetrený v Univerzitnej nemocnici Bratislava z dôvodu napadnutia s použitím
fyzickej sily s otvorenou ranou pery a zlomeninou zuba. Žalobca lekárovi uviedol, že bol napadnutý v
Stupave známym útočníkom, dostal viacero rán do hlavy a tváre s maximom v oblasti tváre, všetky údery

boli smerované na hlavu, vybili mu dva predné zuby, kde mal nadstavby zubov a kovokeramický fixný
mostík. V bezvedomí nebol, iné údery nedostal.16. Pre úplnosť sa uvádza, že skutočnosť, že úder nesmeroval na iné časti tela, neznamená, že tieto v
dôsledku úderu nemohli byť poškodené (napr. v dôsledku pádu po takomto údere). Súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutkový stav veci pre rozhodnutie, mechanizmus vzniku zranenia/zranení je bez

právneho významu. Bolo jednoznačne preukázané, že škodu žalobcovi spôsobil žalovaný.

17. K dĺžke PN bola vypočutá všeobecná lekárka žalobcu - MUDr. H., ktorá jej trvanie považovala za
štandardné, odôvodnené, nevybočujúce z bežného priemeru. Zdôraznila, že žalobca nemal len vybité
zuby, ale boli tu i ďalšie zranenia. Správne bolo konštatovanie súdu prvej inštancie, že dôvodnosť

trvania PN nespochybnilo odborné vyjadrenie MUDr. P. E., pretože toto bolo vypracované výlučne
na podklade pripojenej zdravotnej dokumentácie, bez vyšetrenia žalobcu a bez vedomosti o ďalšom
priebehu liečenia, či vyšetrení žalobcu.

18. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného, rovnako tak i s tým, prečo
zamietol návrh/y na doplnenie dokazovania.

19. Stomatológ MUDr. D. J. rozsah ošetrenia (vrátane vyjadrenia sa k použitiu identického materiálu),
vrátane brúsenia šiestich zubov, považoval za nevyhnutný na odstránenie následkov vzniknutej škody
(podrobne uvedené v ods. 30 a 50 napadnutého rozsudku, ako i zhrnuté v ods. 1 tohto rozsudku). Všetky
úkony vykonané lekárom boli zahrnuté do platby 1.360 eur. Bolo by preto nadbytočné a nehospodárne,

vykonávať ďalšie dokazovanie v tomto smere.

20. Dodáva sa, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Označením
dôkazov na preukázanie svojich tvrdení plnia strany dôkaznú povinnosť. Pokiaľ účastník navrhne súdu
dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať, lebo inak sa vystavuje

možnosti, že súd nevykoná dokazovanie dôkazom, ak nebude zrejmý účel vykonania navrhovaného
dôkazu. Súd však nie je viazaný návrhmi účastníkov/strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný
vykonať všetky navrhované dôkazy (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4 Cdo 262/2009).

21. Nemožno súhlasiť s námietkou žalovaného, že súd sa nezaoberal spoluzavinením žalobcu. Súd
prvej inštancie sa touto otázkou zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia v odseku 46, keď uviedol, že
úvahy o spoluzavinení žalobcu neboli opodstatnené, pretože k útoku na žalobcu došlo neodôvodnene
a poškodenie zdravia žalobcu bolo spôsobené výlučne v dôsledku napadnutia žalobcu žalovaným. S
uvedeným záverom sa odvolací súd taktiež stotožnil.

22. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a
právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku,
preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za
opodstatnené. Žalovaný v odvolaní neprodukoval žiadne relevantné tvrdenia, s ktorými by sa

nevysporiadal už súd prvej inštancie. Všetky skutkové zistenia, vyplývajúce z obsahu spisu boli riadne
uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa s podstatnými otázkami v odôvodnení
svojho rozhodnutia náležite vysporiadal.

23. Odvolací súd, osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie, preto rozsudok súdu prvej inštancie

podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolaním nespochybneného
rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.

24. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal právo na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech
vo veci (žalobca), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci
úspech nemala (žalovaný). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

25. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.