Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 26, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/265/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222967
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8117222967.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: N. Y., P.. XX. XX.

XXXX, Y. I. XX, XXX XX Ľ., štátny občan SR, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Igor
Šafranko, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: Poštová banka,
a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, v konaní právne zastúpený Advokátska
kancelária RELEVANS s.r.o. Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 925 EUR a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia 925 EUR spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 925 EUR od 24.11.2017 do zaplatenia v lehote do

troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 24.01.2014 v
Obchodných podmienkach čl. 4. zmluvy o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia - bod 4.11.,
v znení: „ Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z tejto ZoÚ
predložia na prerokovanie a rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri spoločnosti
Rozhodcovská a mediačná a.s., so sídlom Dunajská 15 v Bratislave, IČO: 43 023 151, a to podľa

jeho štatútu a rokovacieho poriadku v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Dlžník, Spoludlžník a Vlastník nehnuteľnosti berú na vedomie, že doručený rozhodcovský rozsudok má
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, je pre účastníkov rozhodcovského konania záväzný
ako exekučný titul môže byť podkladom pre nútený výkon splnenia povinnosti uloženej rozhodcovským
rozsudkom. Rozhodcovské konanie je jednostupňové, a preto proti rozhodcovskému rozsudku nemožno
podať riadny opravný prostriedok (napríklad odvolanie). Rozhodcovský rozsudok možno napadnúť len
zo zákonom vymedzených dôvodov, a to v lehote do 30 dní od jeho doručenia “, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.11.2017 sa žalobca domáhal na žalovanom vydania
bezdôvodné obohatenie vo výške 925 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne to sumy
925 EUR a určenia, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere, č. XXXXXXXXXX, z 24.1.2014, v
obchodných podmienkach, v článku 4. zmluvy o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia - bod

4.11., v znení: „Zmluvné strany sa, dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z tejto
ZoúpredložianaprerokovaniearozhodnutieStálemurozhodcovskémusúduzriadenémuprispoločnosti
Rozhodcovská a mediačná a.s., so sídlom Dunajská 15 v Bratislave, IČO: 46 023 151, a to podľa
jeho štatútu a rokovacieho poriadku v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.Dlžník, Spoludlžník a Vlastník nehnuteľnosti berú na vedomie, že doručený, rozhodcovský rozsudok má
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, je pre Účastníkov rozhodcovského konania záväzný a
ako exekučný titul môže byt' podkladom pre nútený výkon splnenia povinnosti uloženej rozhodcovským

rozsudkom. Rozhodcovské konanie je jednostupňové, a preto proti rozhodcovskému rozsudku nemožno
podať riadny opravný prostriedok (napr. odvolanie). Rozhodcovský rozsudok možno napadnúť len zo
zákonom vymedzených dôvodov, a to v lehote do 30 dní od jeho doručenia.“, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere, č. XXXXXXXXXX, z 24.1.2014, mu
bol poskytnutý úver vo výške 7.350 EUR, ktorý sa zaviazal žalovanému zaplatiť v 120 mesačných
splátkachvovýške121,80EUR,skonečnousplatnosťouúveru20.1.2024.Vzmluvebolauvedenáročná
úroková sadzba vo výške 12,90 %, RPMN vo výške 14,28 % a priemerná RPMN vo výške 13,88 %.
Jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere mal obsahovať náležitosti podľa 9 ods.
2/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej

zmluvy (ďalej len ZoSÚ) - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm.u ZoSÚ), - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov (§ 9 ods. 2 písm. 1/ ZoSÚ), - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov

(§ 9 ods. 2 písm. ld ZoSÚ).

3.Vsúvislostispovinnosťoužalovanéhouvádzaťvzmluveospotrebiteľskomúvereajpredpoklady,ktoré
boli použité na výpočet RPMN, poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Cdo/7/2017,
zo 6.4.2017. Namietal, že zmluva o úvere, č. 8246837085, z 24.01.2014 neobsahuje správny údaj o

výške RPMN, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 14,28 %, Hodnota RPMN sa vypočítava zo vzorca
na výpočet RPMN. Správna výška RPMN podľa internetovej kalkulačky vychádzala 16,89 %. Ďalej
namietal, že v zmluve o úvere, č. 8246837085, z 24.01.2014, je uvedená nesprávne celková výška
nákladov 5.794,48 EUR. Celková výška nákladov predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú má spotrebiteľ
na úver skutočne zaplatiť (výška mesačnej splátky x počet splátok), čo predstavuje v danom prípade

sumu 14.616 EUR (121,80 EUR x 120) a výškou poskytnutého úveru (7.350 EUR). Skutočná celková
výška nákladov je preto správne 7.266 EUR (14.616 EUR - 7.350 EUR = 7.266 EUR), uviedol, že preto
je predmetný úver podľa § 11 ods. 2 písm. b) a d) ZoSÚ, bezúročný a bez poplatkov. Bezdôvodné
obohatenie žaloval vo výške rozdielu medzi platbami, t. j. 8.275 EUR a výškou úveru 7.350 EUR, teda
925 EUR.

4. V ďalšom poukázal na to, že zmluva obsahuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku, v Obchodných
podmienkach, v článku 4. Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia - bod 4.11.,
v znení: „ Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z
tejto ZoÚ predložia na prerokovanie a rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri

spoločnosti Rozhodcovská a mediačná a.s., so sídlom Dunajská 13 v Bratislave, IČO : 46 023 151 , a
to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku v súlade so zákonom č. 2442002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Dlžník, Spoludlžník a Vlastník nehnuteľnosti berú na vedomie, že doručený rozhodcovský
rozsudoknič[rovnakéúčinkyakoprávoplatnýrozsudoksúdu,jepreúčastníkovrozhodcovskéhokonania
záväzný a ako exekučný titul môže byt podkladom pre nútený výkon splnenia povinnosti uloženej

rozhodcovským rozsudkom. Rozhodcovské konanie .je .jednostupňové, a preto proti rozhodcovskému
rozsudku nemožno podať riadny opravný prostriedok (napr. odvolanie). Rozhodcovský rozsudok možno
napadnúť len zo zákonom vymedzených dôvodov, a to v lehote do 30 dní od jeho doručenia.“ Žalobca
uviedol, že cieľom žalovaného je dosiahnuť, aby sa bez možnosti voľby podriadil jeho rozhodcovskému
konaniu. Poukázal na to, že je neprijateľným dojednanie, ktorým sa zmluvné strany dohodnú riešiť

všetky spory vyplývajúce z úverovej zmluvy výlučne pred rozhodcovským súdom, vopred vybraným
dodávateľom, a následne by rozhodnutie tohto rozhodcovského súdu malo slúžiť ako exekučný titul.
Uviedol, že rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch spôsobuje, že o právach a právom chránených
záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou
inštitúciou, teda bez súdnej kontroly zmluvných podmienok.

5. Žalobca súdu predložil v rámci svojho procesného útoku ako prostriedky procesného útoku
predovšetkým písomne podanú žalobu, ako aj listinné dôkazy, a to: zmluvu o úvere, č. 8246837085 z24.1.2014, výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver pomocou internetovej kalkulačky, výpis z úverového
účtu, výpis z úverového účtu.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril a uviedol, že žalovaná zmluva nie je spotrebiteľského charakteru.
Poskytnutý úver nebol spotrebiteľským úverom, žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 24.01.2014 zmluvu
o úvere - pôžička na bývanie. V zmysle ust. § 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení
platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere úver - pôžička na bývanie bol vylúčený spomedzi
spotrebiteľských úverov. Žalovaný uviedol, že pôžička na bývanie je bankový produkt pri ktorom si

klient požičiava na vopred stanovený účel a vopred stanovené obdobie konkrétnu výšku finančných
prostriedkov a zaväzuje sa tieto peňažné prostriedky vrátane úrokov pravidelnými mesačnými splátkami
vrátiť. Poukázal na to, že na zmluvný vzťah zmluvy o úvere sa podporne použijú len ustanovenia
zákona o bankách, Obchodný zákonník a Občiansky zákonník. Tieto právne predpisy nevyžadovali,
aby zmluva o poskytnutí úveru na rekonštrukciu nehnuteľnosti obsahovala také obsahové náležitosti,
ako uvádzal zákon o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na skutočnosť, že úver bol splatený ku dňu

02.12.2014, zanikol úverový vzťah medzi žalobcom a žalovaným a tým aj dôvodnosť požadovať určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Takýmto určením sa totiž vzhľadom na neexistenciu zmluvného
vzťahu nedospeje k riešeniu žiadnej spornej situácie medzi žalobcom a žalovaným. Tým, že súd v
konaní nebude posudzovať celú zmluvu, ale len jej časť, neodstráni sa tým stav neistoty strán sporu,
pretože rozhodnutie danej určovacej žaloby nebude znamenať úplné vyriešenie obsahu spornosti

právneho vzťahu. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania. Poukázal na to, že žalobca pri každom
plnení vedel komu plní a vedel, v akej výške plnenie poskytuje, teda mal o týchto skutočnostiach svoju
subjektívnu vedomosť. Napríklad podľa názoru Okresnému súdu Martin v právnej veci 10Csp/59/2017
je právne irelevantné, že žalobca v tom čase ešte titul plnenia vyhodnotiť nevedel a nepovažoval ho
za bezdôvodného obohatenie na strane žalovaného a domnieval sa, že plní na splatenie záväzku

úverovej zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že k poslednej úhrade zo strany žalobcu došlo 02.12.2014,
subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nárokov z bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný v
plnom rozsahu popiera, uplynula 02.12.2016.

7. Žalovaný predložil listinný dôkaz v podobe výpisu aktuálneho stavu úveru.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, a ďalšími listinnými dôkazmi a rozhodol
rozsudkom z č.k. 12Csp/265/2017 - 34 zo dňa 28.09.2018 tak, že žalobu uplatnenú titulom
bezdôvodného obohatenia zamietol, taktiež zamietol žalobu o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd príslušný na
rozhodnutie o odvolaní, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Odvolací súd vo veci uviedol, že nemôže súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že už v čase,
kedy došlo k plneniu nad rámec poskytnutej čiastky žalobcovi začala plynúť premlčacia doba.

11. Uviedol, že zdá sa, že viaceré súdy posudzujú začiatok subjektívnej premlčacej doby už od času,
kedy spotrebiteľ plní s odôvodnením, že má poznať právo, a preto už v tom čase sa spotrebiteľ dozvedá

o bezdôvodnom obohatení. Odvolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje a uviedol že aj, keď každý
je povinný poznať právo nikomu nemožno nanútiť povinnosť, aby to právo vedelo aj správne aplikovať.
Poukázal na to, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby zákon predpokladá to, kedy sa
dotknutá osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, odkedy by sa
dozvedieť mala alebo mohla s poukazom nato, že mala poznať právo. Právny poriadok slova „vedieť

mal a mohol “ pritom obsahuje v iných prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil.
Odvolací súd zdôraznil, že teda relevanciu má to, odkedy dotknutá osoba za dozvie, že plniť nemala
a nie, že plnila. Na základe uvedeného (žalobca uviedol, že si dal preskúmať minulý rok túto zmluvu
t.j. v roku 2017) odvolací súd mal za to, že tak sa zdá, že žalobca sa dozvedel o tom, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil niekedy v roku 2017. Žaloba bola podaná dňa

03.11.2017, čo by znamenalo, že žaloba bola podaná v rámci dvojročnej objektívnej premlčacej doby.

12. Odvolací súd sa taktiež nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca sa mohol domáhať
vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, iba v čase trvania zmluvného vzťahu s odôvodnením,že po ukončení zmluvy zanikajú práva a povinnosti zmluvných strán, kedy už nemôže dochádzať k
porušeniu práva povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa. Odvolací súd uviedol,
že má za to, že zvýšená ochrana spotrebiteľov zmluvných vzťahoch týkajúcich sa spotrebiteľských

zmlúv musí byť vyjadrená aj ochranu prostredníctvom procesných prostriedkov. Do 30.06.2016 týmto
ustanovením bolo ustanovenie § 80 písm. c) OSP, od 01.07.2016, je ním ustanovenie § 298 CSP v
spojení s § 137 písm. c) CSP. Uviedol, že systém ochrany spotrebiteľov vychádzal z toho, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky

pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Preto
vzhľadom na toto znevýhodnené postavenie článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS stanovuje, že
nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné.

13. Súčasne odvolací súd uložil súdu prvého stupňa priznať princípu ochrany slabšej zmluvnej strany
právnu silu ústavného princípu; umožniť stranám procesné práva v súvislosti s novým názorom na

začiatok premlčacej doby, novo posúdiť subjektívnu premlčaciu dobu od momentu, kedy sa žalobca
dozvedel o relevantných skutkových okolnostiach pre podanie žaloby, a teda o skutku nie zo zmluvy,
o skutku z porušenia práva, a teda o všetkých skutkových zložkách bezdôvodného obohatenia
(bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, výšku do úvahy prichádzajúceho bezdôvodného obohatenia a
príčinnú súvislosť). Teda o skutočnej, nie predpokladanej vedomosti o skutku z porušenia práva.

14.Ďalejodvolacísúduviedol,žebudedôležitývýsluchžalobcunatvrdenieočase,kedysaoskutkových
okolnostiach bezdôvodného obohatenia dozvedel. Uviedol, že bude dôležité vytvoriť procesný priestor
aj pre procesnú obranu žalovaného k tvrdeniu žalobcu a predloženým dôkazom; vo vyššie naznačených
intenciách uložil súdu opätovne rozhodnúť o návrhu žalobcu na vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej

podmienky; uviedol, aby súd prvej inštancie svoje závery zdôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods.
2 O.s.p. Tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, a rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

15. Súd prvého stupňa následne vo veci opätovne nariadil termín pojednávania, a na pojednávaní
vypočul žalobcu a doplnil dokazovanie (až dňa 12.06.2020 predloženým) listinným dôkazom a to

prehlásením Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 05.10.2017.

16. Zo zmluvy o úvere - pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX, zo dňa 24.01.2014, mal súd zistené,
že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ na základe žiadosti žalobcu uvedenej v bode 3 dojednali
podmienky poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy bol dohodnutý úver v sume 7.350 EUR, vo výške

mesačnej splátky 121,80 EUR, s výškou úrokovej sadzby 12,90 %, RPMN 14,28 %, priemernou RPMN
13,88 %, s celkovou výškou nákladov 5.794,48 EUR, komplexným súborom poistenia, dátumom každej
ďalšej splátky k 20. dňu v mesiaci, s dátumom konečnej splatnosti 20.01.2024, s počtom mesačných
splátok 120.

17. Podľa predloženého výpočtu RPMN zo strany žalobcu prostredníctvom internetu po zadaní výšky
úveru pravidelnej splátky intervale splácania bola vypočítaná ročná percentuálna miera nákladov 16,89
% zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 14,28%

18. Na pojednávaní konanom dňa 28.09.2018 bol vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že predmetný úver

použil na splatenie iných menej výhodných úverov, sčasti použil na bežnú spotrebu. Uviedol, že sa
informoval o tom, kde môže použiť úver, na aký účel. O poistení bol informovaný, mal o poistenie záujem
a súhlasil s ním. Úver splatil predčasne z vlastného rozhodnutia. Pokiaľ ide o poučenia o rozhodcovskej
doložke,žalobcavoveciuviedol,ževäčšinoupriinýchúverochbolinformovanýotýchtorozhodcovských
doložkách, v tejto konkrétnej zmluve sa vyjadriť nevedel.

19. Vo svojom výsluchu dňa 12.06.2020 žalovaný uviedol, že úver čerpal následne ho aj zaplatil s
odstupom času sa dozvedel o možnosti dať si preskúmať úverovú zmluvu uvádzaným združením čo aj
vykonal, nakoľko sám je laik, nevedel tieto veci posúdiť. Následne na tomto združení ho toto združenie
aj zastupovalo. Teraz ho zastupuje advokát prítomný na dnešnom pojednávaní, nakoľko Poštová banka,

by sa s ním ako s laikom nebavila. Pokiaľ ide o uzatvorenie úverovej zmluvy uviedol, že bližšie okolnosti
si nepamätá zotrval na tom, že zmluvu dal posúdiť na združení potvrdil, že na čísle listu spisu 5 sa
nachádza zmluva, ktorú podpísal a na otázku právneho zástupcu žalovaného, či mu bola poskytnutá
informácia koľko bude platiť, akým spôsobom uviedol, že vysvetlené mu to bolo taktiež potvrdil, žezmluvu dostal hneď po podpise. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby sa vyjadril žalobca k
otázke z akého dôvodu je dátum na zmluve dňa 22.01.2014 pri jeho podpise a pri podpise za banku dňa
24.01.2014, žalobca uviedol, že to si vysvetliť nevie. Uviedol však, že v danom prípade si pamätal, že

pravdepodobne mu bolo oznámené, že presne údaje ohľadom poskytnutia úveru sa môžu zmeniť, ale
nevedel s určitosťou uviesť, či to bolo pred jeho podpisom alebo po podpise tejto zmluvy.

20. Súd vo veci doplnil dokazovanie prehlásením združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
zo dňa 05.10.2017, v ktorom sa uvádza, že na združenie sa obrátil spotrebiteľ žalobca so žiadosťou,

že potrebuje poradiť s úverom, ktorý mu poskytla Poštová banka, a. s.. Pri osobnom stretnutí dňa
22.05.2017 im predložil zmluvu o úvere č. 8246837085 zo dňa 24.01.2014 a výpis z úverového účtu.
Po posúdení zmluvy ho informovali, že podľa ich názoru je zmluvou bezúročnou a bez poplatkov
a taktiež obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Taktiež ho informovali, že ak mu veriteľ poskytol
úver vo výške 7350 EUR a uhradil 8275 EUR, čiže sumu vyššiu ako mu bola veriteľom poskytnutá
došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane veriteľa o sumu 925 EUR, a že má právo sa súdnou

cestou domáhať vydania tejto sumy, ako bezdôvodného obohatenia združenie mu odporučilo obrátiť sa
ohľadom právnych služieb na advokáta, ktorý posúdi právnu stránku veci.

21. Súd vec právne posúdil nasledovne:

22. Vzhľadom na skutočnosť, aj keď žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorá je podľa názoru súdu
prvého stupňa dôvodná, je súd viazaný vyjadreným právny záverom odvolacieho súdu, preto vo veci
konštatuje, že podstatná a rozhodujúca je okolnosť kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti
skutočne dozvedel o okolnostiach rozhodujúcich pre uplatnenie práva, a podľa prehlásenia združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, to (údajne) bolo až na stretnutí dňa 22.05.2017.

23. Keďže žaloba bola doručená súdu dňa 03.11.2017 súd je nútený vzhľadom na viazanosť názoru
odvolacieho súdu konštatovať, že nedošlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby.

24. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Dôsledky porušenia povinností účinného
ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy- Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

25. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona - Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
26. Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

27. Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. V danom prípade je tak nepochybné, že úverová zmluva je spotrebiteľskou a v zmysle zákona
č. 129/2010 Z.z.. zmluvy o spotrebiteľskom úvere majú všetky náležitosti ustanovené zákonom o

spotrebiteľských úveroch, pričom následkom absencie niektorých zákonných náležitostí v zmluve o
spotrebiteľskom úvere je bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. Rovnako to platí keď v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa.29. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že v zmluve bola uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov, ktorá správne mala byť uvedená vo výške 16,89 % z toho dôvodu je

potrebné konštatovať, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, v konaní nebolo sporné, že žalobca
uhradil svojimi platbami 8275 EUR a bola mu poskytnutá výška úveru 7350 EUR rozdiel predstavuje
sumu 925 EUR, čo je teda bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.

30.Pokiaľideoargumentáciužalovaného uvedenúnaposlednompojednávanívovzťahuknedodržaniu

kontraktačného procesu s tým, že žalobca bol poučený, že podmienky úveru sa môžu zmeniť a z toho
dôvodu by bola zmluva od počiatku neplatná a teda následkom toho by došlo aj k posunutiu plynutia
premlčacej doby. Súd vo veci poukazuje na to, že táto skutočnosť v priebehu konania preukázaná
nebola. Je nepochybné, že podpis žalobcu je na zmluve spolu s uvedeným dátumom 22.01.2014,
pričom podpis a pečiatka veriteľa je realizovaná s dňom 24.01 2014, bez ďalšieho však nemožno
konštatovať a žalobca to ani nepotvrdil, že by časť 4. zmluvy nebola vyplnená v čase podpisu alebo,

že by bola neskôr potom, čo ju podpísal upravovaná a teda, že prijatím návrhu na uzavretie zmluvy
bez zmien a doplnkov dňa 24.1.2014 nedošlo k zmluvnému konsenzu, ktorý má právotvorné účinky na
vznik zmluvy.

31. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

32. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

33. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

34. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

35. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

36. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

37. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

38. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

39. Podľa ustanovenia § 137 písm. c), d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c)
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to

vyplýva z osobitného predpisu.

40. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, vzhľadom na vyjadrený právny záver odvolacieho súdu tu súd
uvádza, že táto nebola so žalobcom ako spotrebiteľom osobitne individuálne dojednaná, žalobca nemalmožnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu, mohol len svojím podpisom túto rozhodcovskú zmluvu ako celok
akceptovať alebo odmietnuť.

41. Táto zmluvná podmienka nebola dojednaná individuálne a v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, a preto je absolútne neplatná aj z dôvodu, že žalobcovi nedala možnosť na výber medzi
rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Rozhodcovskou zmluvou reálne došlo
k narušeniu Smernicou Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, a teda žalovaný

od počiatku sledovala v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípade vzniku sporov
zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalovaný, a to na súde, ktorý s
nachádza v mieste jej sídla za účelom minimalizácie jej nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv
žalobcu. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy je absolútne neplatné, keďže takto formulovaná zmluva s
textom vopred pripraveným je uzavretá v neprospech žalobcu, keďže deleguje v konečnom ponímaní
všetky právomoci len na rozhodcovský súd v Bratislave.

42. Žalovaný nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp., že by si žalobca osobitne
vymienil jej dojednanie. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej zmluvy teda reálne dochádza k
narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka).

43. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobnému návrhu žalobcu vyhovel a určil, že
zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere č. 8246837085 zo dňa 24.01.2014 v obchodných
podmienkach v čl. 4 bod 4.11 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

44. Podľa § 517 ods.1 OZ - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani

v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

45. Podľa § 517 ods.2 OZ - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

46. Podľa § 3 ods.1 NV SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy - Výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

47. Žalobca požadoval úroky z omeškania od nasledujúceho dňa, po dni doručenia žaloby žalovanému.
Splatnosť bezdôvodného obohatenia zákonom stanovená nie je a preto sa vychádza z § 563 OZ - Ak čas
splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný
splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

48. Skoršiu výzvu na plnenie žalobca voči žalovanému zrejme nerealizoval a plnenie požadoval až
prostredníctvom súdu formou žaloby, ktorá bola žalovanému doručená dňa 23.11.2017, preto súd priznal
žalobcovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby t.j. 24.11.2017.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko
tento bol v konaní plne úspešný, o výške trov sa však bude rozhodovať samostatným uznesením súdu

prvej inštancie, ktoré vydal vyšší súdny úradník.Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobkyňa podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.