Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/98/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114219692
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4114219692.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Marty Polyákovej v spore žalobcu: Blackside, a.s., so sídlom
Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 48 191 515, organizačná zložka Blackside, a.s. - odštepný
závod zahraniční právnické osoby, so sídlom Doudlebská 1699/5, Nusle, 140 00 Praha 4, Česká
republika, IČO: 05649137, zastúpený: AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava,
IČO: 35 890 240, proti žalovaným : 1/ U. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. XXX, 2/ P. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. XXX, obaja právne zastúpení Centrom správnej pomoci, so
sídlom Gemerská 2, 821 08 Bratislava, o zaplatenie sumy 84.400,43 Kč s príslušenstvom, o odvolaní

žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 14Csp/184/2016-177 zo dňa 9. júla
2018 v spojení s opravným uznesením zo dňa 07. marca 2019 č.k. 14Csp/184/2016-207, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 09. júla 2018 č.k. 14Csp/184/2016-177 v spojení
s opravným uznesením zo dňa 7. marca 2019 č.k. 14Csp/184/2016-207, v napadnutom vyhovujúcom
výroku ako aj vo výroku o trovách konania potvrdzuje.
Žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi

spoločne a nerozdielne sumu 84.399,93 Kč, spolu s úrokom vo výške 16,10% ročne zo sumy 74.308,51
Kč od 12.12.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 82.821,77
Kč od 12.12.2013 do zaplatenia, pričom súd povolil žalovaním splácať istinu, príslušenstvo a trovy
konania vyčíslené v samostatnom rozhodnutí v mesačných splátkach vo výške 9.000 Kč k 20.dňu
kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok pri
omeškaní so zaplatením čo i len jednej splátky. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že pôvodný žalobca,

Raiffeisenbank a.s., Hvězdova 1716/2b, 140 78 Praha 4, sa žalobou doručenou súdu dňa 27.06.2014
domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 84.400,43 Kč s úrokom 16,10 % ročne z 74.309,01 Kč od
12.12. 2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 82.822,27 Kč od 12.12.2013
do zaplatenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497, § 498 Obchodného zákonníka, § 4 ods. 2 zákona
č. 321/2001 Sb., § 3036 zákona č. 89/2012 Sb., § 100 ods. 1, § 517 ods. 2, Občanského zákonníka, § 1
nariadenia vlády ČR ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba je
dôvodne podaná. Uviedol, že právny predchodca žalobcu a žalovaní ako dlžníci platne uzatvorili zmluvu

o úvere, zmluva bola uzatvorená akceptáciou návrhu žalovaných zo strany veriteľa, v písomnej forme,
má zákonné náležitosti v zmysle § 497 Obchodní ho zákonníka, je podpísaná zmluvnými stranami.
Poukázal na to, že žalovaní v konaní spochybnili platnosť zmluvy jednak z dôvodu, že akceptácia návrhu
je podpísaná neznámou osobou bez im predloženého plnomocenstva. V tomto smere konštatoval, žeide o bežnú prax pri uzatváraní zmlúv bankami, keď zmluvu podpisuje poverený zamestnanec banky a
nie je potrebné osobitne preukazovať, či mal oprávnenie na podpis zmluvy, pretože neboli predložené
žiadne tvrdenia, ktoré by spochybňovali, že akceptáciu zmluvy podpísala osoba bez oprávnenia konať

za banku.

1.2. Uviedol, že žalovaní spochybňovali platnosť zmluvy aj z dôvodu, že úver nebol poskytnutý v
takej výške ako tvrdí žalobca. Uvedené tvrdenie podľa názoru súdu prvej inštancie nemá vplyv na
platnosť zmluvy, pretože tak ako podľa slovenského, tak aj podľa českého práva, má zmluva o úvere

konsenzuálny a nie reálny charakter, to znamená že na platné uzatvorenie zmluvy sa nevyžaduje aj
odovzdanie peňažného plnenia veriteľom. Zároveň uvedené argumenty sú podľa záveru súdu prvej
inštancie v rozpore s vykonaným dokazovaním, pretože zo súhrnného výpisu bolo preukázané, že
došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov, žalovaní reálne vyčerpali sumu 45.617,83 Kč a suma
66.381,37 Kč (66.354,21 + 27,46) bola použitá na refinancovanie predchádzajúceho úveru č. 683826.
Konštatoval, že uvedené sumy (suma poskytnutých viazaných a neviazaných prostriedkov) sú o

niečo nižšie, ako boli uvedené v zmluve, pričom zástupca žalobcu na pojednávaní nevedel uvedený
rozpor vysvetli, ale ide len o nepatrnú sumu - pri účelovo viazanej časti úveru 0,33 Kč (66.382 -
66.354,21+27,46) a pri účelovo neviazanej časti úveru 0,17 Kč (45.618-45.617,83), spolu 0,50 Kč, čo
však na platnosť zmluvy nemá vplyv, je to významné len k výške sumy, ktorú sú žalovaní povinní vrátiť.
Zdôraznil, že nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dôkazy na preukázanie poskytnutia úveru, tak

ako žiadali žalovaní, pretože poskytnutie úveru vyplýva zo súhrnného výpisu. V tomto smere uviedol, že
súdu nebolo zrejmé, aký iný výpis z účtu na preukázanie poskytnutia úveru by mal od žalobcu žiadať.
Žalovaní konkrétne navrhovaný dôkazný prostriedok neoznačili, preto navrhované dokazovanie v tomto
smere ako nadbytočné nevykonal.

1.3. Čo sa týka tvrdených nezrovnalosti sumy úveru 112.500 Kč konštatoval, že zo zmluvy a výpisu
je zrejmé, že bola poskytnutá celková výška úveru 112.500 Kč, tvorená istinou úveru 112.000 Kč a
poplatkom za poskytnutie úveru 500 Kč, pričom takto formulovaná suma úveru bola výslovne uvedená
v zmluve (v časti akceptácie návrhu čl. 1 bodu 2 Parametre úveru). Súd prvej inštancie sa nestotožnil s
tvrdením žalovaných, že zmluva je nejasne formulovaná v časti odplaty a ceny úveru, pretože v zmluve

je jasne, zrozumiteľne a určito stanovená výška istiny úveru (112.000 Kč), úrok 16,1 % ročne, poplatok
za jeho poskytnutie (500 Kč), ako aj poplatok za vedenie účtu (99 Kč) a za poistné (84 Kč), pričom z
takto stanovených parametrov úveru je zjavné, koľko majú žalovaní za úver a poistenie platiť.

1.4. Súd prvej inštancie zmluvu o úvere považoval za platne uzatvorenú, preto podľa jeho názoru v

tejto veci nemohlo dôjsť k premlčaniu vydania bezdôvodného obohatenia (teda toho, čo strany vzájomne
plnili), ako tvrdili žalovaní. Za zisteného skutkového stavu ustálil, že nárok žalobcu nie je premlčaný, keď
k zosplatneniu úveru došlo 17.09.2013, zosplatnenie úveru bolo oznámené žalovanej dňa 11.12.2013
a žaloba bola podaná dňa 27.06.2014, teda v trojročnej premlčacej dobe. K námietkam žalovaných,
že dlh splatili, keď zaplatili 75.536,90 Kč a úver bo poskytnutý vo výške 45.517,83 Kč uviedol, že

suma 45.517,83 Kč k predstavuje len vyplatené prostriedky, súčasťou úveru bola aj suma poskytnutá
na refinancovanie predchádzajúceho úveru 66.381,67 Kč, preto nemohlo dôjsť k splateniu úveru. Vo
vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu uviedol, že predloženými zmluvami o postúpení pohľadávok mal
preukázané, že žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v konaní, pričom nezistil žiadne dôvody na
ich neplatnosť, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu.

1.5. Ďalej v dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci ide zároveň o
spotrebiteľský úver, na ktorý je potrebné aplikovať zákon č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách
sjednávání spotřebitelského úvěru (ďalej len zákon č. 321/2001 Sb. alebo zákon), pričom posudzovaná
zmluva obsahuje všetky predpísané náležitosti. Poukázal aj na to, že absencia niektorej náležitosti

podľa § 4 zákona nemá za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ale úver je v takom prípade
úročený vo výške diskontnej sadzby platnej v dobe uzatvárania zmluvy. Považoval za preukázané, že
právny predchodca žalobcu pristúpil k spoplatneniu úveru podľa čl. 15 ods. 2 OP (č.l. 15 spisu) dňa
17.09.2013. Zosplatnenie úveru oznámil žalovanej listom zo dňa 03.12.2013, odoslaným poštou dňa
04.12.2013, zásielka sa vrátila ako nedoručená, preto platí fikcia o jej doručení 5. pracovným dňom

po dni odoslania (bod 7.8.1 VOP). Námietky žalovaných, že zosplatnenie nie je platné, pretože veriteľ
nedoručoval zosplatnenie na skutočnú adresu žalovaných neobstoja, pretože veriteľ doručoval zásielky
na adresu jemu známu vyplývajúcu z uzatvorenej zmluvy a je práve povinnosťou žalovaných oznámiť
zmenu adresy.1.6. Vo vzťahu k dojednanému poisteniu uviedol, že pri zmluvných ustanoveniach nezistil neprijateľnosť
týchto podmienok (§ 56 Občanského zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy). Skutočnosť, že
žalovaným nebolo poskytnuté žiadne materiálne plnenie nemôže byť dôvodom na neprijateľnosť týchto

zmluvných dojednaní už len s poukazom na podstatu poistenia, keď dochádza k plneniu až vznikom
poistnejudalosti.Žalovanísisamizvolilivariantpoistenia,vyhlásili,žesaoboznámilasúhlasísaktuálnou
poistnou zmluvou dojednanou medzi bankou a UNIQA poisťovňou, a.s. pre prípad schopnosti splácať
spotrebiteľskýúverakoisaktuálnymipoistnýmipodmienkamivzmyslepoistenejzmluvy.Ajkeďžalovaní
tvrdili, že poistná udalosť (strata zamestnania) vznikla, žiadnym spôsobom nepreukázali (ani netvrdili),

že si poistenie zákonným spôsobom uplatnili.

1.7. K poplatkom za správu úveru súd prvej inštancie poukázal na stanovisko občianskoprávneho a
obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Cpjn 203/2013, zo dňa 23. 04. 2014, podľa ktorého
nie je možné poplatok za správu úveru vyhodnotiť ako neprijateľný.

1.8. Záverom zdôraznil, že v konaní bolo preukázané, že žalovaným bol poskytnutý úver, ktorý
nesplácali, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu, preto sú povinní vrátiť žalobcovi zosplatnený
úver, ktorého výška predstavuje sumu 84.403,43 Kč (č.l. 52) a pozostáva : z istiny 74.309,01 Kč ,
úrokov 7.232,26 Kč , úrokov z omeškania 1.578,16 Kč, a poplatkov 1.281 Kč za poistenie . Súd prvej
inštancie žalobcom uplatnenú sumu ponížil o rozdiel 0,50 Kč, keďže o túto sumu bol vyplatení nižší úver

podľa súhrnného výpisu a priznal žalobcovi sumu 84.399,93 Kč. Ďalej priznal žalobcovi úrok z istiny
úveru 74.308,51 Kč platne dojednaný v zmluve vo výške 16,10 % ročne od 12.12.2013 (nasledujúci deň
od doručenia oznámenia o zosplatnení). Rovnako priznal žalobcovi úroky z omeškania zo sumy istiny,
úrokov a poplatkov spolu 82.821,77 Kč výške 8,05 % ročne podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994
Sb., a to odo dňa zosplatnenia. Vo zvyšku nároku predstavujúceho 0,50 Kč z istiny a zo súm, z ktorých

si žalobca uplatňoval úroky a úroky z omeškania súd žalobu zamietol. Žalovaných zaviazal na plnenie
spoločne a nerozdielne, teda ako solidárnych dlžníkov v zmysle § 511 ods. 1 Občianského zákonníka,
keďže zmluvu uzatvárali spoločne ako dlžníci. Zároveň povolil žalovaným splácať priznanú sumu spolu
s príslušenstvom a trovami konania v splátkach vo výške 9.000 Kč mesačne k 20. dňu kalendárneho
mesiaca, s tým že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

1.9. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi mu
priznal ich náhradu v plnom rozsahu s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2.Proti tomuto rozsudku podali písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí
navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v celom rozsahu vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zároveň aby zaviazal žalobcu na úhradu trov

konania. V dôvodoch svojho odvolania žalovaní uviedli, že výroky, ktorým súd prvej inštancie žalobe
vyhovel sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom. Svojím obsahom odporuje
zákonu a obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom a je v rozpore s verejným poriadkom, pretože
súd odmietol vykonať dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci a priznal úžeru. Bránili a tým, že súd
prvej inštancie prisúdil žalobcovi úroky vo výške 16.10% + 8.05 % t.j. spolu 24.15 % zo sumy 74.308,

51 euro od 12. 12. 2013 čo nemožno nazvať inak ako úžeru. Uviedli, že v konaní namietali, že na
úverový účet bola pripísaná suma 112.500,- Kč, pričom súd prvej inštancie túto skutočnosť neodôvodnil
a iba odkazom poukázal na Návrh na uzavření smlouvy o Rýchle pújčce č. 1254627 a poplatek
za poskytnutí úvěru Kč 500,- pričom Banka a klient mali dohodnúť celkovú výšku poskytnutého úveru.
Uviedli, že žalobca oklamal spotrebiteľov a použil nekalé praktiky. Dal im podpísať predformulovaný

Návrh na uzavření smlouvy o Rýchle pújčce ako iné Návrhy na uzavření smlouvy o Rýchle pújčce, a to
zvlášť žalovanej v 1. rade a zvlášť žalovanému 2., pričom im neboli vysvetlené jednotlivé ustanovenia
návrhov. Napriek tomu, že Zmluva o úvere mala byť podľa názoru žalovaných uzatvorená podľa
Obchodného zákonníka, pričom tento právny režim určil vo svojom formulári dodávateľ, v žiadnom
prípade však nemožno vylúčiť aplikáciu smernice Rady 93/13/EHS o neprijateľných podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách na predmetný vzťah, a to z dôvodov už uvádzaných v písomnom a ústnom
podaní a tiež preto, že súd má právo a zároveň povinnosť poskytnúť každému účastníkovi súdneho
konania ochranu podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a unijného práva, nakoľko k tomu
zaväzujeZFEU,atiežpreto,žesúdjepovinnýpreskúmaťzmluvu,zktorejsauplatňujepredmetnýnárok,a to s prihliadnutím na unijné právo a rozsiahlu judikatúru v neprospech žalobcu. Zdôraznili, že súd
by mal mať na zreteli základný účel konania - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym právam
účastníkov. Vytýkali súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal dostatočne v odôvodnení rozhodnutia

s nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom nepreskúmal riadne ani navrhovaný výpis
z obchodného registra Českej republiky, podľa ktorého za banku konajú dve osoby, tak ako je to
uvedené. Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalovaných nevysporiadal dostatočne so skutočnosťou,
že postupník, na ktorého mala byť prevedená pohľadávka z úveru, nie je subjektom, ktorý má oprávnenie
spravovať úver. Taktiež nesprávne odôvodnil fakt, že fikciou doručenia prešlo právo z poskytnutého

úveru na postupníka a následne na žalobcu. Uviedli, že súd ich zaviazal na plnenie v zneplatného
právneho úkonu , pričom ide o absolútnu neplatnosť. Navyše žalovaní boli uvedení do omylu, ktorý
vyvolal dodátaveteľ. Žiadna zmluva o poistení nebola žalovaným predložená a nemali ani možnosť
sa oboznámiť s podmienkami poistenia, iba slepo dôverovali banke, že sú poistení. Súd ignoroval
tieto skutočnosti a zaviazal žalovaných na zaplatenie poistného zo zmluvy , pričom žiadna poistná
zmluva sa v spise nenachádza. Vytýkali súdu prvje inštancie, že nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, pretože konal v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými
zmluvami. Neprihliadol ani na dôvody hodné osobitného zreteľa, že ide o osoby chránené, starobných
dôchodcov,ktorímajúpríjemzdôchodku,ktorínepostačujeaninapokrytiezákladnýchživotnýchpotrieb,
ktorí žijú pod hranicou chudoby, ich príjem nedosahuje ani vypočítanú hranicu chudoby jednočlennej

domácnosti, ktorá predstavuje sumu 341,- eur. Súd prvej inštancie ignoroval pri vydaní rozhodnutia
tieto skutočnosti, keď zaviazal splátkami žalovaných vo výške 9.000,- Kč, čo predstavuje sumu cca
330,- eur mesačne. Uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za nezákonný, zjavne neodôvodnený,
neprimerane prísny, nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti v predmetnej veci. Podľa
ich názoru rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne ústavné požiadavky na súdnu ochranu a napadnutým

rozsudkom bolo poručené právo na spravodlivý proces. Namietali, že napadnutý rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený stav veci, nakoľko súd sa
nedostatočne vysporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil Rozsudok trpí vadami a závery súdu sú
extrémneinkonzistentné.VdôvodochodvolaniapoukázalnaprávnuúpravuEÚ, rozhodnutiaÚstavného
súdu Slovenskej republiky aj všeobecných súdoch vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľov.

3.Žalobca sa k odvolaniu žalovaných písomne nevyjadril.
4.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po

prejednanívecidospelkzáveru,žerozhodnutiesúduprvejinštanciejetrebavnapadnutomvyhovujúcom
výroku ako aj vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdiť.
5.Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP
opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych

predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí uviedol.
6.Podľa názoru odvolacieho súdu , súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a jeho závery
majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací

súd uvádza, že súd prvého stupňa správne právne posúdil právny vzťah medzi stranami sporu ako
spotrebiteľský vzťah, na ktorý správne aplikoval právne normy, ktoré vo svojom rozhodnutí citoval.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj správne a dostatočne odôvodnil a dôsledne sa zaoberal
všetkými námietkami, ktoré žalovaní v priebehu konania uviedli. Odvolací súd preto považoval tvrdenia
žalovaných v tom, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil za neopodstatnené. Súd

prvej inštancie správne vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými došlo
k uzatvoreniu platnej zmluvy o Rychlé půjčce a to akceptáciou návrhu na uzatvorení zmluvy, pričom
písomný návrh na uzatvorenie zmluva aj písomná akceptácia návrhu je súčasťou súdneho spisu. V
konaníbolapreukázanáaj aktívnalegitimáciažalobcuatopredloženímzmlúvpopostúpenípohľadávky.
Aj vo vzťahu k poisteniu úveru súd prvej inštancia právne konštatoval, že dojedania účastníkov zmluvy

nie sú neplatné. Bolo vecou žalovaných, ak nastala skutočnosť odôvodňujúca plnenie z poistnej zmluvy,
aby sa na poisťovňu obránili za účelom plnenia z poistnej zmluvy. Rovnako doručovanie listín žalovaným
veriteľom správne súd prvej inštancie posúdil podľa príslušných bodov VOP, pričom žalovaní v tomto
smere neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení. Právny predchodca žalobcov doručoval listiny naadresu uvedenú samotnými žalovanými, pričom žalovaní hodnoverným spôsobom nepreukázali, že
oznámili zmenu adresy na doručovanie. Aj vo vzťahu k priznanému úroku a úroku z omeškania odvolací
súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie sa správne. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil výšku

priznaného úroku aj úroku z omeškania, ktorá je v súlade s citovanými právnymi normami, preto ani
odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaných , že ide o úžernícke úroky, ktoré nie je možné vo
vzťahu k spotrebiteľovi priznať. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že úrok vo výške 16,10 %
ročne bol dojednaný v zmluve uzatvorenej 29. novembra 2010 platne . Odvolací súd v tejto súvislosti
uvádza, že výška takto dojedaného úroku na úveroch poskytovaných bankami v čase uzatvorenia

zmluvy podstatne neprekračovala dojedaný úrok 16,10 % ročne, preto neobstojí tvrdenie žalovaných, že
ide neprimerane vysoký úrok. Aj úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne je podľa názoru odvolacieho
súdu v súlade s právnou úpravou tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. K
ďalšej námietke žalovaných, že súd im uložil zaplatiť dlžnú sumu v splátkach po 9.000 Kč odvolací
súd uvádza, že žalovaní sú s plnením v omeškaní od 12.12.2013 od kedy sú povinní platiť úrok z
omeškania až do zaplatenia. Žalovanú istinu im súd umožnil splatiť v 10 splátkach. S ohľadom na dĺžku

omeškania žalovaných a výšku úroku z omeškania by malo byť predovšetkým v záujme žalovaných,
aby čím skôr vzniknutý dlh uhradili, pretože úrok z omeškania sú povinní platiť až do konečného
zaplatenia istiny. Odvolací súd nepovažoval za neprimerané rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu
k povoleným splátkam, preto odvolacím dôvodom uvádzaným žalovanými v tomto smere nevyhovel.
Napokon žalovaní v priebehu konania ani v podanom odvolaní nijakým spôsobom nepreukázali tvrdenia

uvádzané v podanom odvolaní ohľadom ich zlej sociálnej situácie a reálnej nemožnosti splatiť dlh v
určených splátkach.
7.Záverom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že napriek rozsiahlym odvolacím dôvodom, ktoré
žalovaní uviedol nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by poskytnutý úver nemali žalovaní vrátiť, prípadne
dôvody, pre ktoré by bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutia, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.
8.Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol zmysle ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu vo
vzťahu k žalovaným v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).