Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/189/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118266883
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:6118266883.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr.

Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcov: 1. A. B. de C., bytom v D. E. XX, 2.
F. B. de C., bytom Rua do picoto 32/0, 499 90 Calvelo Portugal, zastúpení JUDr. Petrom Majerníkom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Werferova 1, proti žalovanému: G. H. A., bytom v D., H. XXX/XX,
zastúpeného JUDr. Jánom Halkom, advokátom so sídlom v D., B. F. H. X, o zaplatenie 2.000,00 eur s
prísl., o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 27.6.2022 č.k. 5C/38/2018-261 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v časti zamietajúceho výroku a vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcom úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.000,00 eur od 18.6.2019 do

12.3.2021 a nahradiť trovy prvostupňového konania v celom rozsahu.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 2.000,- eur,
v prevyšujúcej časti ohľadom úroku z omeškania žalobu zamietol a stranám nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcov titulom zmluvnej pokuty.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobcovia a žalovaný uzatvorili dňa
12.6.2017 dohodu o ukončení zmluvy o rezervácii a dohodu o urovnaní a vysporiadaní záväzkov
medzi nimi ako budúcimi predávajúcimi a žalovaného ako budúcim kupujúcim. V zmysle tejto dohody
sa žalovaný podľa článku III mal zaviazať zaplatiť žalobcom sumu 2.000,- eur do 14 dní od podpisu
dohody. Žalobcovia požadovali aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 28.6.2017 do zaplatenia.
Podaním zo dňa 16.4.2021 žalobca zobral žalobu v časti uplatneného nároku vo výške 2.000,- eur späť

z dôvodu úhrady pohľadávky žalovaným po podaní žaloby. Strany sporu uzatvorili dňa 15.5.2017 zmluvu
o rezervácii nehnuteľnosti, v ktorej v zmysle článku III ods. 5 sa dohodli, že vlastnícke právo nebude
možné previesť na záujemcu pri neodstrániteľnej prekážke na strane budúceho kupujúceho, sú budúci
predávajúci oprávnení od zmluvy odstúpiť. V takom prípade je budúci kupujúci povinný zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 2.000,- eur.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcov

na zaplatenie príslušného úroku z omeškania nie je dôvodný. Súd bol toho názoru, že žalovaný uhradil
žalobcom sumu 2.000,- eur na základe dobrovoľného rozhodnutia a morálnej povinnosti, ale z iného
titulu ako bolo žalobcami uvedené v pôvodnej žalobe. Nárok žalobcov považovali za premlčaný, pretože
už v čase úhrady sumy 2.000,- eur bolo právo žalobcov na odstúpenie zmluvy premlčané. Žalobcoviapodali nedôvodnú žalobu a ani v eventuálnom konaní o zmenenej žalobe neuniesli dôkazné bremeno
ohľadom preukázania doručenia odstúpenia. Keďže žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť žalovanú
sumu, nedostal sa ani do omeškania s jej úhradou, a preto žalobcom nevznikol ani nárok na úroky

z omeškania.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 257 C.s.p. majúc
za to, že v danom prípade sú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania
stranám sporu. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že žalovaný uhradil istinu

vo výške 2.000,- eur a v prevyšujúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania súd žalobu vyhodnotil ako
nedôvodnú a v tejto časti nárok žalobcu zamietol.

6. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia.

7. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok o zamietajúcom výroku zmenil a priznal im požiadaný úrok

z omeškania a nárok na náhradu trov konania.

8. V odvolaní uviedli, že majú za to, že odstúpenie od rezervačnej zmluvy bolo vykonané riadne
podľa podmienok uvedených v rezervačnej zmluve v článku V bod 9. Rezervačnej zmluvy. Doručenie
odstúpenia od rezervačnej zmluvy doručili, čo dokazuje samotný predmet a obsah komunikácie medzi

sporovými stranami. Hmotnoprávne úkony realizované vo vzťahu k súdu majú právne účinky aj vo
vzťahu k účastníkom konania, a to od momentu odkedy sa o nich dozvedel, najneskôr na pojednávaní
dňa 3.6.2019 bolo zástupcovi žalovaného doručené vyjadrenie odporu vrátane všetkých príloh, medzi
ktorými bolo aj odstúpenie od zmluvy zo dňa 12.7.2017. Najneskôr tak žalovaný bol povinný zaplatiť
zmluvnú pokutu do 14 dní od doručenia odstúpenia, t.j. do 17.6.2019, a teda počnúc dňom 18.6.2019

začal plynúť úrok z omeškania. Zaplatením dlžnej istiny žalovaným došlo k uznaniu ich nárokov na dlžnú
sumu v rozsahu uplatneného žalobou a nie jeho plnenie „z morálnej povinnosti“.

9. Za nesprávne považujú rozhodnutie aj vo výroku o trovách konania, ak súd im nárok na náhradu
trov konania v zmysle § 257 C.s.p. nepriznal. Súd vôbec neuviedol, v čom spočívajú dôvody hodné

osobitného zreteľa, a teda odôvodnenie v tejto časti nie je možné považovať za riadne. Žalovaný uznal
daný právny stav a na jeho podklade a pod ťarchou vykonaného dokazovania uhradil dlžnú sumu.
Z pohľadu vzniku nároku na náhradu trov konania predstavuje tzv. zavinenie, ktoré spôsobilo, že konanie
sa muselo zastaviť. Späťvzatie žaloby v takom prípade nemôže byť na ich ťarchu, ale žalovanému.

10. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.

11. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno

považovať za správne, ak vychádza z názoru, že žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť žalovanú
sumu, a teda nedostal sa ani do omeškania s jej úhradou.

12. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

13.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

15. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

16. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca v konaní požadoval zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 2.000,- eur s 5% úrokom z omeškania od 28.6.2017 do zaplatenia. Žalovaný požadovanú výškuzmluvnej pokuty po začatí konania uhradil a z tohto dôvodu žalobca v uvedenej časti vzal žalobu
späť, súd konanie v tejto časti zastavil. Za takejto procesnej situácie nemožno považovať za správny
záver súdu prvej inštancie, že žalovaný uhradil žalobcom sumu 2.000,- eur na základe dobrovoľného

rozhodnutia a morálnej povinnosti, ak uhradil sumu požadovanú v žalobe.

17. Za nepreskúmateľný, a teda aj nesprávny treba považovať záver súdu, ak konštatuje, že nárok
žalobcov je premlčaný, ak z dôvodov napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, kedy začala plynúť a kedy
uplynula premlčacia lehota vo vzťahu k uplatnenému nároku.

18. Možno súhlasiť s názorom súdu v tom, že žalobcovia nepreukázali doručenie odstúpenia od
rezervačnej zmluvy, avšak súd prehliadol skutočnosť, že na pojednávaní dňa 3.6.2019 bolo právnemu
zástupcovi žalovaného doručené odstúpenie od zmluvy zo dňa 12.7.2017. Ako vyplýva z článku III
ods. 5. Rezervačnej zmluvy žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu do 14 dní od
doručenia odstúpenia, teda najneskôr do dňa 17.6.2019. Následne dňom 18.6.2019 sa žalovaný dostal

do omeškania. Z uvedeného dôvodu nemožno za správny považovať ani záver súdu prvej inštancie, že
žalobcovia podali nedôvodnú žalobu a žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť žalovanú sumu, a teda
nevznikol im ani nárok na úroky z omeškania.

19. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnutý rozsudok

v časti zamietajúceho výroku a uložil žalovanému povinnosť v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka
zaplatiť žalobcom aj úrok z omeškania vo výške 5% počnúc dňom 18.6.2019 do 12.3.2021, t.j. do
zaplatenia žalovanej sumy.

20. Za nesprávny treba považovať aj výrok o trovách konania, ak súd prvej inštancie vychádzal z názoru,

že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania
úspešnému žalobcovi.

21. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

23. V prejednávanej veci žalovaný zavinil zastavenie konania vo vzťahu k istine, preto má povinnosť
nahradiť žalobcom v tejto časti trovy konania a rovnako má povinnosť nahradiť trovy konania žalobcom

aj vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky, nakoľko v tejto časti boli žalobcovia úspešní v celom rozsahu.
24. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd aj vo výroku o trovách konania postupom podľa § 388 C.s.p.
zmenil napadnutý rozsudok a priznal žalobcom náhradu trov prvostupňového konania.

25. Výrok o trovách odvolacieho konania mu vyplýva z ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods.

1 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu, v danom
prípade žalobcovia, preto im odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

26. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).