Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. december 2021

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sžk/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200633
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:1020200633.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) Združeniu domových
samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, proti žalovanému
Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35
Bratislava, za účasti: 1. FirstFarms Gabčíkovo s.r.o., so sídlom Patašská 586, 930 05 Gabčíkovo, IČO:
35 844 761, 2./ Obec Vrakúň, Obecný úrad Vrakúň, so sídlom Námestie sv. Štefana 474/1, 930 25

Vrakúň, IČO: 00 305 821, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 4859/2020-1.1, č. 2414/2020 zo
dňa 24. februára 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave č. k. 1S/110/2020-106 zo dňa 19. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/110/2020-106
zo dňa 19. novembra 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave podľa § 98 ods. 1 písm. f) Správny súdny poriadok
(ďalej len „S.s.p.“) odmietol žalobu žalobcu. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

2. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že existujú pochybnosti o osobe, ktorá
spísala žalobu v kontexte splnenia zákonných požiadaviek vymedzených v § 49 S.s.p., a preto krajský
súd vyzval žalobcu na odstránenie nedostatku tejto procesnej podmienky, keďže ide o odstrániteľnú

vadu. Z dôvodu, že žalobca žalobu nedoplnil ani nepredložil doklad/diplom preukazujúci ukončenie
vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo pre E. J., predsedu združenia ani
nepreukázal, že ju podpísal D.. A. J.P., krajský súd žalobu v dôsledku nesplnenia procesných podmienok
zo strany žalobcu v zmysle § 49 ods. 1 S.s.p. pri aplikácii § 98 ods. 1 písm. f) S.s.p. odmietol.

3. Proti uzneseniu krajského súdu č. k. 1S/110/2020-106 zo dňa 19.11.2020 podal žalobca (sťažovateľ)

kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že v zmysle systematiky Správneho
súdneho poriadku autorstvo žaloby a podpis žaloby sú dve samostatné náležitosti žaloby. Podpisom
sa preukazuje, že žalobu podáva osoba oprávnená vystupovať za toho, kto úkon robí. Žalobu za
právnickú organizáciu podpísal štatutár ako zo zákona oprávnená osoba, čím bola splnená podmienka
§ 57 ods. 1 písm. e) S.s.p. Táto skutočnosť bola osvedčená kvalifikovanou pečaťou ZDS (žalobcu),

nie elektronickým podpisom E. J.. Je potrebné rozlišovať, či elektronickú autorizáciu podpisom alebo
pečaťou vykonala fyzická osoba alebo právnická organizácia. V danom prípade samotnú žalobu
opatrilo ZDS kvalifikovanou pečaťou organizácie podľa čl. 35 Nariadenia Európskeho parlamentu a
rady č. 910/2014. Kvalifikovanú pečať v zmysle zákona o e-governmente môže opatrovať organizáciou
splnomocnená osoba. V poňatí interných riadiacich aktov žalobcu ide o úkon prejavujúci, že ide o
vôľu samotného žalobcu a nie svojvôľu niektorého z členov v mene žalobcu vystupujúcich. Autorstvo

žaloby podľa § 49 S.s.p. je samostatná náležitosť žaloby a aj preto je nutné uvažovať, že nie je bez
ďalšieho nutne zhodná s podpisom. Aj uvedenie tejto požiadavky v inej právnej norme ako sú formálnenáležitosti žaloby svedčí podľa sťažovateľa o tom, že sa jedná o obsahovú náležitosť žaloby. Žaloba
bola teda podľa sťažovateľa odmietnutá aplikáciou nesprávnej právnej normy § 57 ods. 1 písm. e)
S.s.p. namiesto správnej normy § 49 S.s.p. To, že samotná žaloba bola podpísaná a podaná štatutárom

sťažovateľa neznamená, že žaloba nebola spísaná jej členom JUDr. A. J., ktorý má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, čo žalobca v konaní aj riadne preukázal predloženým dokladom
o dosiahnutom vzdelaní (diplomom) ako aj poverením člena na spísanie žaloby a jeho zastupovanie.
Sťažovateľ navyše v bode l. ods. 3 podanej žaloby jasne deklaroval, že člen sťažovateľa podanú žalobu
spísal a je oprávnený tak na jej spísanie ako aj na zastupovanie v konaní pred správnym súdom.

Sťažovateľ bol naďalej toho názoru, že z textu príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku
jednoznačne nevyplýva, že zákonom stanovenou náležitosťou správnej žaloby je jej podpísanie resp.
podanie žaloby členom sťažovateľa, ktorý má za sťažovateľa na správnom súde v predmetnej veci konať
v zmysle § 49 ods. 1 S.s.p. tak, ako to interpretuje správny súd vo svojej výzve. Správny súd podľa
názoru sťažovateľa neprípustne extenzívnym výkladom interpretuje zákonné ustanovenie § 49 ods. 1
S.s.p., ktoré však ustanovuje, že povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na „spísanie” žaloby členom alebo

zamestnancom s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa. Zo žiadneho ustanovenia
Správneho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť, aby žaloba bola týmto členom resp. zamestnancom
žalobcu aj podpísaná resp. podaná. Sťažovateľ považoval postup krajského súdu za príliš formalistický,
v dôsledku čoho mu bol odňatý prístup k správnemu súdu. Prílišné formalistické odmietnutie žaloby
len z vyššie uvedených dôvodov je podľa názoru sťažovateľa odmietnutím spravodlivosti. Sťažovateľ

ďalej uviedol, že D.. A. J. ako člen sťažovateľa vyhotovoval žalobu resp. participoval na jej spísaní,
čo potvrdil aj vyhlásením na vyjadrení k výzve súdu, ktoré aj elektronicky podpísal, pričom bolo riadne
predložené aj poverenie na zastupovanie a spísanie žaloby, ktoré je datované ešte pred podaním
správnej žaloby na správnom súde. Z uvedeného je teda zrejmé, že tu nejde o žiadny nedostatok
podmienky konania, ktorý by bolo nutné zo strany sťažovateľa alebo jeho člena akokoľvek konvalidovať.

Preukázanie splnenia podmienky povinného zastúpenia musí vyplývať už z podanej správnej žaloby a
jej príloh, čo v danom prípade podľa sťažovateľa splnené bolo. V odôvodnení napadnutého uznesenia
sa krajský súd nezaoberal rozporom medzi materiálnou pravdou a fikciou formálnej pravdy. Taktiež sa
nezaoberal posúdením žalobnej legitimácie, čo podľa žalobcu robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným.
Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a

vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.

5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1. augusta 2021

(§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon
súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
odo dňa 1. augusta 2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky
v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej
pridelená sp. zn. 1Sžk/16/2021. Od 1. augusta 2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou.

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej
sťažnosti v zmysle § 440 S.s.p., kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)
a podľa § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Podľa § 49 ods. 1 S.s.p. žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to
neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na
spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.

8. Podľa § 98 ods. 1 písm. f) S.s.p. správny súd uznesením odmietne žalobu, ak žalobca nebol pri jej
podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50.9.Podľa§462ods.1S.s.p.akkasačnýsúdpopreskúmanízistídôvodnosťkasačnejsťažnosti,rozhodne
o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo
konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

10. Z pripojeného súdneho spisu krajského súdu najvyšší správny súd zistil, že sťažovateľ podal na
krajský súd elektronicky správnu žalobu, ktorá bola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom.
Správnu žalobu podpísal E. J., predseda Združenia domových samospráv, o. z., pričom táto osoba
nedisponuje vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa. K žalobe bol priložený Poverovací

dekrét na riadenie sekretariátu Združenia domových samospráv, o. z. a na právne zastupovanie
vyplývajúce z tohto poverenia (o. i. na zastupovanie združenia v správnych konaniach, spisovanie a
zastupovanie združenia ako žalobcu pred správnymi súdmi) pre D.. A. J. a taktiež fotokópia diplomu
o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa v odbore právo D.. A.Š. J.. Krajský súd uznesením č. k.
1S/110/2020-84 zo dňa 02.09.2020 vyzval sťažovateľa na predloženie dokladu/diplomu preukazujúcim
ukončenie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo pre E. J., predsedu

združenia, ktorý spísal žalobu alebo preukázať, že žalobu spísal D.. A. J., ktorý bol podľa poverenia
zo dňa 14.11.2019 na spísanie žaloby poverený a elektronický dokument zo zaručenej konverzie
listinného poverenia zo dňa 14.11.2019 pre D.. A. J. s osvedčovacou doložkou (prípadne originál alebo
overenú fotokópiu tohto poverenia), a to pod následkom odmietnutia žaloby v zmysle § 59 ods. 3
S.s.p. Sťažovateľ na výzvu krajského súdu reagoval zaslaním vyjadrenia zo dňa 16.09.2020, žalobu

podpísanú zamestnancom alebo členom sťažovateľa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého
stupňa však nepredložil, a teda krajský súd uznesením č. k. 1S/110/2020-106 zo dňa 19.11.2020 žalobu
odmietol.

11. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že kľúčovým pre prejednávanú vec je posúdenie otázky

existencie vady povinného právneho zastúpenia, v prípade, že správnu žalobu podpísal zamestnanec
žalobcu, ktorý nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, zároveň však predložil
poverenie na zastupovanie žalobcu v správnych konaniach pre osobu, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.

12.Kasačnýsúdzovšeobecňujúczáveryvyplývajúcezjehopredchádzajúcejjudikatúry(napr.uznesenia
Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 5Sžfk/27/2018, sp. zn. 3Sžfk/31/2017, sp. zn. 7Sžsk/107/2018)
konštatuje, že nedostatok právneho zastúpenia v zmysle § 49 ods. 1 S.s.p. je v zásade odstrániteľnou
prekážkou, s čím súvisí povinnosť príslušného správneho súdu, aby vyzval dotknutý subjekt na jej
odstránenie. Z uvedeného potom vyplýva, že odstrániť vadu plnomocenstva je možné až po začatí

konania, na základe výzvy správneho súdu.

13. Ak si žalobca v stanovenej lehote zvolí na zastupovanie advokáta a preukáže správnemu súdu túto
skutočnosť písomným splnomocnením, považuje sa nedostatok procesnej podmienky za odstránený.
Procesné úkony, ktoré žalobca uskutočnil počas trvania nedostatku povinného zastúpenia, majú riadne

právne účinky a považujú sa za úkony v zastúpení. Príslušný správny súd na tieto úkony prihliada, ako
keby boli urobené v mene žalobcu ním zvoleným advokátom.
14. Hoci je už samotné spísanie žaloby advokátom obligatórnou procesnou podmienkou, aj v prípade
ak nie je žaloba spísaná advokátom, resp. žalobca nie je zastúpený advokátom v správnom súdnom
konaní, na ktoré sa vzťahuje povinné právne zastúpenie, musí ísť v zásade o odstrániteľný nedostatok

procesnej podmienky. Vychádzajúc z ústavnokonformného výkladu, najmä s poukazom na čl. 46 ods. 2
a čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, kasačný súd pripomína, že je žiaduce, aby sa príslušný správny súd, v rámci
postupu pri odstraňovaní nedostatku tejto procesnej podmienky vyhol prílišnému formalizmu, za účelom
zabezpečenia toho, aby žalobcovi nebol odňatý prístup k súdu.

15. Kasačný súd má zo spisu za preukázané, že krajský súd neakceptoval poverovací dekrét udelený
žalobcom D.. A. J., a to z dôvodu, že správnu žalobu podpísal predseda Združenia domových
samospráv, o. z., E. J.. Uvedený záver jednak logicky nekorešponduje vyššie uvedenému v tom, že aj
v prípade, ak nie je žaloba spísaná advokátom musí ísť v zásade o odstrániteľný nedostatok procesnej
podmienky a navyše sa v tomto prípade kasačnému súdu javí ako prílišný formalizmus.

16. Ďalej poukazuje kasačný súd na skutočnosť, že samotná žaloba z hľadiska jej formálnych ako aj
obsahových náležitostí nevzbudzuje pochybnosti o tom, že bola spísaná advokátom, resp. osobou s
právnickým vzdelaním. Tvrdenie a námietky sťažovateľa z materiálneho hľadiska vo výsledku podporujeaj poverovací dekrét zo dňa 14.11.2019 (udelený sťažovateľom D.. A. J.), ktorý bol pripojený k žalobe.
Toto poverenie malo vo výsledku preukazovať právne zastúpenie sťažovateľa zvoleným zástupcom.

17. S ohľadom na vyššie uvedené, kasačný súd vníma záver správneho súdu ako príliš formalistický,
pretože sa správny súd nezameral na materiálne posúdenie predloženého poverenia, a to aj vo
vzájomnej súvislosti so spísanou správnou žalobou. Preto kasačný súd považuje kasačnú sťažnosť za
dôvodnú a v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p. zrušuje napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vracia
na ďalšie konanie, v ktorom sa bude krajský súd žalobou meritórne zaoberať.

18. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p. správny súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí (§ 175 ods. 1 S.s.p.).

19. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.