Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. jún 2021

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 26Cb/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115200640
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Hrneková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2021:1115200640.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Hrnekovou, v právnej veci

žalobcu: FLYWAY s.r.o., Tatarkova 722/24, 149 00 Praha - Háje, Česká republika, IČ: 24228150, zast.:
JUDr. Jiří Novák, advokát, Advokátní kancelář Brož & Sokol & Novák s.r.o., Sokolská 60, 120 00 Praha
2, Česká republika, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74
Bratislava, IČO: 00151700, v konaní o zaplatenie 66.867,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 66.867,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,25%
ročne od 25.12.2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy vo výške 66.867,- EUR s príslušenstvom titulom odmietnutia poistného plnenia z poistnej udalosti
č. 1360702924.

2. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, dňa 10.6.2013 v 13:05 hod. UTC (tzn. 14:05 hod SELČ došlo ku

škodovej udalosti na letisku v Prostějove (ČR) ku vzniku poistnej udalosti v zmysle poistnej zmluvy, a
to pri výcviku frekventanta leteckej školy prevádzkovanej navrhovateľom, konkrétne pri cvičení osnovy
UV - 3, pri ktorej frekventant U. M. absolvoval tzv. sólové lety s letmým pristaním na okruhu na vzletovej
a pristávacej dráhe (X.) XX (číslo značí smer pristávacej a vzletovej dráhy). Pri piatom vzlete - úplne
konkrétne po odpútaní od povrchu VPD - nezvládol pilot fázu stúpania a došlo k náhlemu prepadnutiu
vírniku, ktorý sa chvostovou trubkou dotkol vzletovej a pristávacej plochy. V dôsledku toho sa dotkol
dráhy ľavým kolesom a následne aj rotorom, čo spôsobilo prevrátenie vírniku na jeho ľavú stranu. Pri

prevrátení vírniku došlo k jeho masívnemu poškodeniu, a jednalo sa o tzv. totálnu škodu. Technické
spracovanie vírniku umožňuje, že všetky poškodené diely sa dajú nahradiť novými, teda za akéhokoľvek
poškodenia je vírnik vždy opraviteľný. Žalobca preto nechal vírnik opraviť a z faktúry č. XXXXXXXXX
na opravu vystavenej spol. O. F. s.r.o. dňa XX.X.XXXX zistil, že celková výška škody, ktorá mu bola
spôsobená na vírniku v dôsledku leteckej nehody je 1.913.829,57 Kč bez DPH.
Žalovaný uplatnenú poistnú udalosť vyhodnotil listom zo dňa 9.12.2013, ktorým odmietol škodu
vzniknutú na strane žalobcu nahradiť z uzatvoreného poistenia s odôvodnením, že škodná udalosť

mala údajne vzniknúť vplyvom vedomej nedbalosti poisteného a že žalobca mal pri uplatnení poistnej
udalosti uviesť žalovaného v omyl ohľadom rozhodných skutočností. Žalovaný mal zistiť, že výcvikový
let údajne prebiehal za vedome nepriaznivých poveternostných podmienok s neprípustnou zrážkovou
činnosťou a rýchlosťou vetra. Inštruktor údajne neudržoval stály dohľad nad svojím žiakom, keď sa malv dobe vzniku nehody údajne nachádzať v hangáre bez vizuálneho kontaktu s lietadlom. Za nepravdivé
žalovaný označil údaje týkajúce sa poveternostných podmienok v mieste nehody, ktoré mal navrhovateľ
údajne poskytnúť Ústavu pre odborné zisťovanie príčin leteckých nehôd v ČR s uvedením rýchlosti

vetru 3-5 m/s pri dohľadnosti 10 km a uvedením vyhovujúceho počasia bez zrážkovej činnosti, keď
tieto údaje mali byť údajne poskytnuté rovnako aj poisťovni. Žalobca nemal vedomosť z akých údajov
poisťovňa vychádza, až neskôr zistil, že žalovaný okrem iného vychádzal z popisu udalostí leteckej
nehody, ktorý bol odporcovi popísaný C.. L. G.. C.. L. G. bol bývalým spolupracovníkom žalobcu, ktorý si
otvoril vlastnú školu lietania a je tak priamym konkurentom žalobcu. Vzťahy medzi zástupcami žalobcu

a Ing. L. G. neboli od ukončenia vzájomnej spolupráce ideálne, skôr naopak, boli značne vyhrotené
až nepriateľské. Žalobca poukázal na to, že túto skutočnosť dokazuje tiež vlastná iniciatíva C.. L. G.,
ktorý z vlastnej iniciatívy realizoval šetrenie leteckej nehody a dospel k údajným zásadným pochybeniam
na strane žalobcu, a to hlavne vo vzťahu k skutočnostiam, na základe ktorých žalovaný odmietol
vyplatiť poistné plnenie. C.. L. G. nebol za žiadnych okolností osobou oprávnenou vykonávať akékoľvek
šetrenie predmetnej leteckej nehody, o to menej potom vydávať akékoľvek oficiálne stanoviská a tieto

z vlastnej iniciatívy predkladať poisťovni. K. C.. G. sú skôr domnienkami a špekuláciami, ktoré nemajú
odraz v reálnom svete a sú v rozpore s objektívne zisteným stavom veci. Jediný oprávnený subjekt
k šetreniu leteckej nehody je Letecká amatérska asociácia (ďalej len ako „LAA“), ktorá je na úseku
vírnikov najvyššou oprávnenou autoritou poverenou Ministerstvom dopravy ČR k výkonu štátnej správy
na úseku ultraľahkého lietania. Tento subjekt je teda jediným oprávneným k posúdeniu nielen leteckej

nehody, ale rovnako aj k priebehu leteckého výcviku frekventanta U. M.. Zo záverečnej správy LAA
zo dňa 26.8.2013, č. UV - 11/2013 vypracovanou Ing. Václavom Fialom, CSc. - hlavným inšpektorom
prevádzkyULVačlenomkomisieC..P.V.,inšpektoromprevádzkyH.vyplýva,žehlavnoupríčinouvzniku
leteckej nehody bola chyba pilota pri vzlete vírniku, ktorý neočakávane prepadol a chvostovou trubkou
sa dotkol zeme, následne ľavým kolesom hlavného podvozku a rotorom, čo spôsobilo prevrátenie

vírniku na ľavú stranu a jeho masívne poškodenia. Z tejto správy súčasne vyplýva, že navrhovateľovi
nebolo zo strany LAA uložené žiadne opatrenie, ktorým by mali byť napravené prípadné nedostatky
pri výcvikoch budúcich pilotov. Menovaní odborníci mali taktiež zistiť, že počasie, ktoré v dobe leteckej
nehody panovalo, bolo úplne vyhovujúce pre výcvikové lety, že medzi inštruktorom L. M. a žiakom U.
M. prebiehal rádiokomunikačný kontakt a že žiak U. M. bol spôsobilý k letu. X. k tomu, že žalovaný

mal k Záverečnej správe LAA výhrady a že údajne považuje závery tohto orgánu za neobjektívne,
nechal si žalobca spracovať znalecký posudok C.. G. M., znalca v odbore letecká doprava, odvetvie
nehody v leteckej doprave, ktorý vychádzal ohľadom meteorologickej situácie z údajov poskytnutých
Českým hydrometeorologickým ústavom (ČHMÚ) zo dňa 27.6.2014, keď sa jedná o tzv. minútový výpis
s meteorologickej stanice, ktorá sa nachádza priamo na letisku v Prostějove. Z údajov poskytnutých

ČHMÚ vyplýva, že v dobe vzniku leteckej nehody (tzn. 13.05 hod UTC) nebola žiadna zrážková činnosť
(aktuálna situácia oblohy = clear), rýchlosť vetra bola 5,9 m/s, s nárazmi vetra 9,8 m/s, so smerom
vetra 299°, dohľadnosťou 20.000 m a výškou oblačnosti 1.430 m. Menovaný znalec konfrontoval tieto
poveternostné podmienky s letovou príručkou vydanou výrobcom vírnikov pre daný model. Z tejto letovej
príručky vyplýva, že je povolené lietať s vírnikom pri rýchlosti vetra 21,6 m/s (tzn. 40 knotov - uzlov)

s maximálnym bočným vetrom 10,8 m/s (tzn. 20 knotov - uzlov). Podľa predpisov LAA činí minimálna
dohľadnosť pre lety vírnikom 5 km. Z porovnania zhora uvedených údajov je zrejmé, že v dobe vzniku
leteckej nehody nepanovali v mieste nehody poveternostné podmienky, ktoré by vylučovali uskutočnenie
letu. Poveternostné podmienky nevykazovali ani hraničné hodnoty, pri ktorých by bolo možné uvažovať,
či je vôbec lietanie výcvikových letov s nezakúseným frekventantom bezpečné. Menovaný znalec

sa súčasne vyjadril k obsahu výcvikových osnov pre lety vírnikov, z ktorých je zrejmé, že tieto síce
nevyžadujú priamy vizuálny kontakt inštruktora so žiakom, ale (iba) odporúčajú, aby bol inštruktor so
žiakom v rádiovom spojení. Znalec súčasne hodnotí, že obe podmienky boli splnené.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že zotrváva na obsahu zamietavého listu zo dňa

09.12.2013, ktorým odmietol poistné plnenie. Poukázal na Všeobecné poistné podmienky účinné od
01.01.2009 , podľa ktorých, konkrétne čl. 4 ods.1 písm.c, poistenie sa nevzťahuje na škodu spôsobenú
úmyselne alebo vedomou nedbanlivosťou poisteného. Poukázal na písomnú správu C.. G., ktorá
je zopnutou prílohou znaleckého posudku L. P. a na samotný znalecký posudok L. P., znalca v
odbore letecká doprava, odvetvie nehody v leteckej doprave. Oboch menovaných navrhol vypočuť na

pojednávaní.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa tvrdeniami a listinnými dôkazmi predloženými
žalobcom a žalovaným.5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.04.2018, 10.10.2018, 25.02.2019 a 07.06.2021.

6. Na pojednávaní dňa 10.10.2018 súd vypočul svedka U. M., frekventanta leteckej školy, ktorý
absolvoval predmetný cvičný let. Vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že nehoda sa stala 100%
pri štarte, išlo o piaty či šiesty vzlet, urobil chybu pri pilotáži, ktorú podrobne popísal. Čo sa týka
počasia, na základe položenej otázky uviedol že bolo nemenné, nepociťoval žiadne nárazy vetra. Po
havárii bol rozhodený, na otázky prítomných ľudí odpovedal ledabolo, niekto mu dal bundu. Vizuálne

inštruktora nesledoval, venoval sa riadeniu. S inštruktorom bol v spojení kontinuálne, žiadne odmlčanie
vo vysielačke nezaznamenal.

7. Na pojednávaní dňa 10.10.2018 súd vypočul svedka Jaroslava Kaprála, inštruktora, dohliadajúceho
na cvičný let. Vo svojej okrem iného výpovedi uviedol, že nehoda sa stala pri štarte, let dozoroval od
hangáru, za hangárom mal auto a s ním sa rýchlo prepravil na miesto nehody. P. C.. L. G. dovtedy

nepoznal, ale k nehode sa po čase tento pán dostavil a predstavil sa. Tento pán tam začal hovoriť, že
„ide o nezvládnuté pristátie, že je inšpektor a že sa postará o to, aby sa to poriadne vyšetrilo“. Žiadnym
dokladom sa mu nepreukázal, aby sa vyhol ďalším jeho otázkam, mu povedal „ že akoby bol v hangáre
a, ale celú dobu ho mal na...“ ďalšiu debatu s ním neviedol, lebo mal k jeho osobe výhrady. V ten deň
lietal od rána mal pred p. M. dvoch ďalších žiakov. Počasie bolo vyhovujúce, za chybu havárie označil

pilotáž. Na výcvikový let videl, čiže mal vizuálny kontakt, celú dobu bol v rádiovom spojení so žiakom.

8.Napojednávanídňa10.10.2018súdvypočulsvedkaC..L.G..Vosvojejvýpovediokreminéhouviedol,
že si nepamätá čo ho viedlo, že poslal poisťovni danú správu, resp. na otázku súdu, uviedol, že si
nepamätá, ako sa jeho správa dostala k žalovanému. Tiež neuviedol dôvody pre ktoré predmetnú správu

vypracoval. Uviedol, že mu volal kolega U. F./ ktorý tiež nebol na letisku/, že sa stala nehoda na letisku
v P. a preto sa z Olomouca vybral na letisko. Nehodu nevidel. Podľa jeho vyjadrenia nehodu nevidel nik,
a správu vypracoval na základe údajov, ktoré získal od inštruktora a žiaka s ktorými sa „bavil“.

9. Ďalej súd vykonal konfrontáciu svedkov C.. L. G. a L. M..

10. Na pojednávaní dňa 25.02.2019 súd vypočul znalca C.. G. M., ktorý uviedol, že potvrdzuje
závery svojho znaleckého posudku. Poveternostná situácia prevedenie leteckého výcviku umožňovala
a nemala vplyv na vznik leteckej nehody. Na otázku, čo si myslí o záveroch znaleckého posudku pána
P., uviedol, že tento znalec netvrdí, že by bola letecká nehoda zavinená meteorologickými podmienkami

a domnieva sa, že pán P. nemal k dispozícii hlásenie z meteorologickej stanice P..

11. Na predmetnom pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že netrvá na konfrontácii
znalcov.

12. Dňa 03.02.2020 bol dožiadaným súdom Okresný súd v Ústí nad Orlicí vypočutý znalec C.. L. P.. Vo
svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ nie je daná meteorologická výstraha je ťažké súdiť k akým zmenám
dôjde, vyhodnotenie záleží na znalostiach a skúsenostiach pilota či inštruktora. Podľa meteo správy
vhodné podmienky pre výcvik daného žiaka boli. Uviedol, že vo svojom znaleckom posudku neuvádza,
že by sa lety konali v nevyhovujúcich podmienkach. Pilota ani inštruktora nekontaktoval, kontaktoval

len p. B. lebo ho naň odkázal C.. L. G.. Vôbec nezisťoval, či dôvodom nehody bola chyba pilotáže.
Zisťoval len či meteorologická situácia mohla mať vplyv na nehodu a to či skutočne mala nezistil. Pri
svojom závere, že k nehode došlo pri pristávaní vychádzal z podkladu poskytnutým p. G.. Príčinu
dopravnej nehody nezisťoval. O tom že p. G. nevyšetroval leteckú nehodu sa dozvedel až po spracovaní
znaleckého posudku.

13. Na pojednávaní dňa 07.06.2021 PZ žalovanej uviedla, že netrvá na výsluchu navrhovaného svedka
L. M.. Iné návrhy na vykonanie dokazovania sporové strany nemali.

14. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

len "Občiansky zákonník") poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.15. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

16. Podľa § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný
odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia.
To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia.

17. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

18. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku
a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu

môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

19. Podľa § 802 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka pri vedomom porušení povinností uvedených v
ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní
otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď

takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne. Ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou
je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní
poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy
odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

20. Podľa čl. 4 ods.1 písm.c, VPP, poistenie sa nevzťahuje na škodu spôsobenú úmyselne alebo
vedomou nedbanlivosťou poisteného.

21. Strany sporu zaťažuje bremeno tvrdenia, sú povinné oznámiť všetky skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje dôkazná povinnosť strán, teda povinnosť

podoprieť uvedené skutkové tvrdenia dôkazmi. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu
s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech strany v spore.

22. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd konštatuje, že žaloba je
plne dôvodná. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané že poistná udalosť je riadne krytá

poistnou zmluvou. Žalovanej tvrdenie, že nehoda bola spôsobená vedomou nedbanlivosťou žalobcu
sa nepotvrdila. Naopak, závery dokazovania, výpovede svedkov a znalcov vyvracajú dôvody, pre ktoré
poisťovňa odmietla poskytnúť poistné plnenie. Z tohto dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24. Poistné plnenie bolo splatné do 15 dní odo dňa ukončenia šetrenia nutného pre zistenie povinnosti
poisťovne plniť. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a avizoval tuto skutočnosť žalobcovi listom
zo dňa 9.12.2013. Žalovaný mal vyplatiť poistné plnenie žalobcovi najneskôr dňa 24.12.2013.
25. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi,
ako strane sporu, ktorá bola vo veci v plnej miere úspešná.

28. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne,
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava 1. V odvolaní sa má uviesť, popri všeobecných

náležitostiach podania, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 C.s.p. sú:
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/súdnesprávnyprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva
v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1,2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.