Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 11, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118249148
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6118249148.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Y. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
M. XX, M., štátny občan SR, proti žalovanému: Banskobystrická regionálna správa ciest a. s., so sídlom
Majerská cesta 94, Banská Bystrica, IČO: 36 836 567, za účasti intervenienta na strane žalovaného
Allianz - Slovenská poisťovňa a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o
zaplatenie 1 955,20 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 28. 10. 2019, č. k.: 14C/22/2018-95, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný a intervenient nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol s tým, že žalovanému a intervenientovi na
strane žalovaného nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal žalobou doručenou okresnému súdu dňa 22. 3.
2018 zaplatenia sumy 1.955,20 EUR ako náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku dopravnej nehody
dňa 24. 3. 2015. Tvrdil, že v tento deň bol v čase o 7.35 hodine zranený ako cyklista v dôsledku pádu na
neoznačenej jame v asfalte na vozovke, ktorá je v správe žalovaného. O tom, že za zranenie zodpovedá

žalovaný, sa dozvedel po doručení rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27. 10. 2017, č.
k. 9C/22/2017-72. Jeho zranenie bolo ocenené na 105 bodov lekárskym posudkom znalca B.. M. A. zo
dňa 20. 11. 2017. V tejto súvislosti poukázal na § 9 ods. 2 zákona o pozemných komunikáciách číslo
135/1961 Zb..
3. Okresný súd vo veci rozhodol platobným rozkazom dňa 11. 5. 2018, proti ktorému žalovaný podal
odpor. Vzniesol námietku premlčania s poukazom na to, že podľa predloženého lekárskeho posudku sa
žalobca liečil v dobe od 24. 3. 2015 do 4. 6. 2015, kedy ako deň ukončenia liečenia je uvedený tento

deň. Taktiež z lekárskej správy žalobcu zo dňa 4. 6. 2015 z II. traumatologickej ambulancie FNsP F. D.
Roosevelta Banská Bystrica B.. W. B. vyplynulo, že žalobca nemá žiadne ťažkosti a liečba je skončená.
Preto žalovaný dospel k záveru, že dňom 4. 6. 2015 začala žalobcovi plynúť subjektívna dvojročná
premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhradu škody a táto uplynula dňa 4. 6. 2017. Keďže žaloba
bola podaná až 22. 3. 2018, došlo k premlčaniu nároku.
4. Intervenient na strane žalovaného Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., sa stotožnil s tvrdeniami v
odpore žalovaného.

5. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa okresný súd predovšetkým zaoberal včasnosťou
podania žaloby. Vychádzal z okamihu (dňa ustálenia) zdravotného stavu žalobcu vyplývajúceho z
ambulantnej správy z II. traumatologickej ambulancie FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici B.. W.
B. zo dňa 04. 06. 2015 a lekárskeho posudku B.. M. A., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia -odvetviechirurgiazodňa20.11.2017.Z dokazovaniamalbezakýchkoľvekpochybnostípreukázané,že
k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo dňa 04. 06. 2015. Poukázal na moment, kedy začína plynúť
subjektívna premlčacia doba pri náhrade škody. Tento nastáva okamihom, kedy sa poškodený dozvie o

škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (§ 106 ods. 1 OZ). Dozvedieť sa o škode znamená, mať preukázanú
vedomosť o druhu škody a jej rozsahu do tej miery, aby poškodený mohol svoj nárok kvantifikovať, teda
vyčísliť v žalobnom návrhu. Pre okamih zistenia bolesti (škody) je podstatné jedine zistenie okamihu
(dňa) ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Mal súd za preukázané, že k ustáleniu zdravotného
stavu žalobcu došlo dňa 04. 06. 2015, ktorý deň sa stotožňuje s dňom vystavenia ambulantnej správy

na žalobcu, v ktorej je skonštatované, že pacient t.j. žalobca nemá žiadne ťažkosti, liečba skončená,
čo bolo následne potvrdené aj lekárskym posudkom zo dňa 20. 11. 2017, v ktorom samotný znalec za
začiatok doby liečenia označil deň 24. 03. 2015 a deň ukončenia liečenia 04. 06. 2015.
6. Súd považoval vznesenú námietku premlčania za dôvodnú. Na zistený skutkový stav aplikoval § 106
ods. 1 OZ, v zmysle ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvieoškodeaotom,ktojezaňuzodpovedný.Podľanázorusúdusažalobcaoškodedozvedeluždňa

04. 06. 2015 s poukazom na ambulantnú správu a taktiež závery lekárskeho posudku. Preto zákonná
2 ročná premlčacia lehota podľa ustanovenia § 106 ods. 1 OZ začala plynúť odo dňa 04. 06. 2015, kedy
žalobca už preukázateľne vedel o tom, kto za škodu zodpovedá, že mu škoda vznikla a skončila 04.
06. 2017. Nakoľko žaloba bola súdu doručená dňa 22. 03. 2018, súd prihliadol na vznesenú námietku
premlčania nároku na náhradu škody a z tohto dôvodu žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Z tohto

dôvodu sa nezaoberal meritom veci.
7. Proti rozsudku sa včas odvolal žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok v plnom rozsahu zrušiť a žalobe
vyhovieť. Poukázal na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Namietal, že súd na základe
vykonania listinného dôkazu - ambulantná správa zo dňa 4. 6. 2015 dospel k nesprávnemu skutkovému
zisteniu, že dôkaz obsahuje údaj o tom, kto je škodca a aká je výška škody, čím začala plynúť dvojročná

premlčacia lehota. Z tejto správy vyplýva, že pacient bol objednaný na operáciu ľavého kolena, na
operácii nebol a liečenie bolo ukončené. Žalobca z tejto správy ani z iných zdrojov nevedel, kto je za
jeho zranenie zodpovedný a ani nevedel hodnotu zranenia.
8. Žalovanému oznámil okolnosti dopravnej nehody v deň jej vzniku dňa 24. 3. 2015, pričom žalovaný
mu odpovedal dňa 9. 3. 2017, pričom poprel, že je škodcom, uviedol ho tým do omylu a preto nemal

ani tušenie, kto je škodcom. Prvýkrát sa dozvedel o tom, kto je škodca, dňa 27. 10. 2017 z rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9 C/22/2017. Následne dňa 20. 11. 2017 sa od súdneho znalca
dozvedel výšku škody za zranenie. Súd pri posudzovaní premlčania musí vychádzať z preukázanej
vedomosti. Žalobca bol odmietavým stanoviskom žalovaného uvedený do omylu a preto ho za škodcu
nepovažoval až 27. 10. 2017, kedy získal dôveryhodnú informáciu, kto je škodca. K odvolaniu zároveň

pripojil e-mail o nahlásení dopravnej nehody s dátumom 30. marca 2015 adresovaný žalovanému.
9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
10. K odvolaniu sa vyjadril intervenient. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil. Podľa jeho názoru okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovýmzisteniamavecsprávneprávneposúdil.Nárokpovažujezapremlčanýpodľa§106ods.1OZ.

Vo vzťahu k námietke o tom, kedy sa žalobca o škode dozvedel, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 37/2000 publikovaný pod číslom 68/2003, podľa ktorého za
deň zistenia bolesti a SSU nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia PN poškodeného, ani deň
vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Zdravotný
stav žalobcu bol ustálený dňa 4. 6. 2015, kedy bolo úrazovým chirurgom B.. W. B. v ambulantnej

správe skonštatované, že žalobca nemá žiadne ťažkosti a liečba je ukončená. Toto bolo potvrdené aj
lekárskym posudkom zo dňa 20. 11. 2017, v ktorom lekár vystavujúci posudok B.. M. A. určil začiatok
doby liečenia 24. 3. 2015 a deň ukončenia liečenia 4. 6. 2015. Na podporu tohto právneho názoru
poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk
podznačkouR9/1986anarozsudokNajvyššiehosúduČRsp.zn.25Cdo1169/2000zodňa13.5.2001.

Obdobnou problematikou sa zaoberalo aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 5. 2008, sp. zn.
3 Cdo 229/2006, kde sa uvádza, že za čas spôsobenia bolesti treba považovať deň úrazu alebo iného
poškodenia na zdraví a za čas zistenia bolesti okamih ustálenia zdravotného stavu. Na základe toho
konštatoval, že pre rozhodnutie súdu vo vzťahu k premlčaniu práva je irelevantné, kedy bol zdravotný
stav žalobcu ustálený v takom rozsahu, že bolo možné podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.

vyhotoviť bodové ohodnotenie. Už v tomto momente sa žalobca dozvedel o škode a začala mu plynúť
dvojročná subjektívna premlčacia lehota. Plynutie premlčacej doby je tak viazané na moment ustálenia
zdravotného stavu, t. j., kedy bolo možné vyhotoviť bodové ohodnotenie.11. Vo vzťahu k námietke, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá,
poukázal intervenient na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 871/2002 a rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 35/2008, z ktorých je zrejmé, že znalosť poškodeného o osobe

škodcu sa viaže k okamžiku, kedy obdržal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá
konkrétna osoba za škodu zodpovedá. Žalobca mal vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá, už
bezprostredne po úraze dňa 24. 3. 2015, s istotou mal vedomosť o škodcovi dňa 30. 3. 2015, kedy
priamo žalovanému adresoval e-mailovú žiadosť o náhradu škody. Preukázateľne vedel o tom, kto za
škodu zodpovedá už dňa 30. 3. 2015. Preto vyslovil názor, že návrh žalobcu sa premlčal v dvojročnej

subjektívnej premlčacej dobe dňa 4. 6. 2017 a nárok bol na súde uplatnený až 22. 3. 2018, t. j. po
uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.
12. Žalobca v replike na vyjadrenie intervenienta uviedol, že toto je zavádzajúce, klamlivé, v rozpore s
reálnym stavom. Poukázal na to, že si riadne a včas splnil oznamovaciu povinnosť voči žalovanému,
ktorý je proti tejto škode poistený u intervenienta. Povinnosťou žalovaného bolo náhradu škody postúpiť
v zmysle poistných podmienok a predpísaného postupu intervenientovi, ktorý bol povinný komunikovať

so žalobcom, vykonať ohliadky a likvidovať škodu. Žalovaný a intervenient si túto zákonnú povinnosť
nesplnili.
13. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v dostačujúcom rozsahu vykonal

dokazovanie, vyvodil z neho správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správne príslušné právne
normy. Nakoľko bola vznesená námietka premlčania, okresný súd správne postupoval, keď sa najskôr
zaoberal touto námietkou. Pretože zistil, že bola vznesená dôvodne, je správny jeho záver, že ďalšími
predpokladmi zodpovednosti za škodu a jeho výškou sa už nezaoberal.
16. Okresný súd postupoval podľa § 106 ods. 1 OZ, podľa ktorého právo sa premlčí, ak sa nevykonalo

v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Okresný súd
mal preukázané, že dlžník vzniesol námietku premlčania, preto bol súd povinný sa touto zaoberať. Po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že táto námietka je dôvodná, tzn., že dlžník sa premlčania
dovolal, potom takto premlčané právo nemohol žalobcovi priznať.

17. Pretože žalobca uplatnil nárok - náhradu škody, okresný súd správne aplikoval ustanovenie §
106 ods. 1 OZ, podľa ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná
a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho a)
vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo

nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery,
aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp.
vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s
protiprávnym konaním; b) vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom
subjekte. Za škodu bude obvykle zodpovedať priamo škodca, ktorý ju spôsobil. Pri posudzovaní otázky,

kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej
vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich) a len vtedy
začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba.
18. Intervenient poukázal vo svojom vyjadrení na niektoré rozhodnutia zo súdnej praxe, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje. Na doplnenie uvádza napr. judikát pod č. R 16/2014, podľa ktorého poškodený

sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 OZ), v okamihu preukázateľného získania
informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom,
konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť
daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a
o jeho zodpovednosti. Na doplnenie odvolací súd poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR

25 Cdo 2917/2012, v zmysle ktorého o škode sa poškodený dozvie, akonáhle zistí skutkové okolnosti,
z ktorých možno odvodiť vznik škody a orientačne jej rozsah, a o zodpovednej osobe sa dozvie,
akonáhle získa vedomosť o skutkových okolnostiach, na základe ktorých je možné urobiť záver o osobekonkrétneho škodcu. Nemusí pritom ísť o zistenie, postačuje, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený
disponuje, boli oprávnené urobiť záver o tom, kto zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla.
19. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 2782/2013 podľa ustálenej judikatúry sa poškodený

dozvie o škode vtedy, keď (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno odvodiť pre vznik
majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že
možno právo na ich náhradu dôvodne uplatniť na súde. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže
k okamihu, keď dostal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je
za škodu zodpovedná. Hoci nie je nevyhnutné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne

(napr. na základe odborného posudku), nie je vedomosť poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá,
naplnená len na základe oznámenia o podozrení alebo predpokladu. Na druhej strane však tiež nie
je rozhodujúce, kedy na základe konkrétnych skutkových okolností, o ktorých preukázateľne vedel, si
poškodený utvoril právny záver o zodpovednosti určitej osoby.
20. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 557/2013 subjektívne vedomosť poškodeného
o osobe zodpovedajúcej za škodu, s ktorou zákon v ustanovení § 106 ods. 1 OZ spája začiatok plynutia

subjektívnej premlčacej doby, nepredpokladá nespochybniteľnú istotu v určení osoby zodpovednej za
vznik škody. Naisto možno zodpovednosť určitej osoby postaviť až na základe dokazovania v súdnom
konaní, ktoré je ešte len podaním žaloby, teda uplatnením nároku na súde, začatej. Zákon preto
vychádza z predpokladu, že po osobe, ktorá vie o vzniku škody, možno požadovať, aby nárok na súde
tvrdila, akonáhle má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, v ktorých svetle sa javí

zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná. Podľa rozhodnutia 25Cdo 90/2013
(Najvyšší súd ČR) poškodený sa dozvie o škode vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno
odvodiť vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah a nie je potrebné, aby poznal rozsah (výšku)
škody presne.
21. V zmysle rozhodovacej praxe poškodený sa teda dozvie o škode, akonáhle zistí skutkové okolnosti,

s ktorým možno odvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah, nie je potrebné, aby poznal rozsah
(výšku) škody presne. K znalosti osoby škodcu postačuje informácia, na základe ktorej si môže urobiť
úsudok, ktorý konkrétny subjekt je za škodu zodpovedný. Postačuje, aby poškodenému boli známe také
skutkové okolnosti, ktoré oprávňujú na záver o finančnom vyjadrení spôsobenej majetkovej ujmy.
22. Okresný súd riešil, kedy sa žalobca dozvedel o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Žalobca

v tomto konaní v žalobe poukázal na § 9 Zákona o pozemných komunikáciách č. 135/1961 Zb., ktoré
ustanovenie upravuje, kto zodpovedá sa stav ciest. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal aj so
záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 11. 4. 2015, keď žalobca uviedol, že nežiada, aby správny
orgán zaviazal vinníka k náhrade spôsobenej škody, nakoľko si túto bude uplatňovať z poistky správcu
komunikácie, ktorého medzitým už vyzval mailom dňa 30. marca 2015. K odvolaniu priložil tento e-

mail, z ktorého vyplýva, že žalovanému nahlasuje vznik dopravnej nehody s tým, že došlo k poškodeniu
jeho osobných veci, ktoré si uplatňuje nahradiť prostredníctvom poistenia žalovaného. Odvolací súd
nepovažuje za pravdivé tvrdenie žalobcu, uvedené v žalobe, že žalobca sa dozvedel, že žalovaný
zodpovedá za škodu, až po doručení rozsudku zo dňa 27. 10. 2017, č. k. 9C/22/2017-72. V tomto konaní,
na ktoré odkazuje žalobca, proti žalovanému uplatnil náhradu škody, pričom žalobu na súd podával dňa

23. marca 2017, teda ešte pred uplynutím premlčacej lehoty, návrh vo veci je v podstate zhodný, pričom
v tejto žalobe, pokiaľ uplatňoval sumu 490 EUR za zranenie pri dopravnej nehode, uvádzal, že bolo
liečené od 24. 3. 2015 do 4. 6. 2015. Teda aj v tomto konaní poukázal na medzný dátum 4. 6. 2015.
23. Odvolací súd poukazuje aj na to, že žalobca cestu, na ktorej došlo k pádu z bicykla, absolvoval
často ako vodič autobusu z povolania, poznal ju, je takmer isté, že mu neboli neznáme právne vzťahy

vo vzťahu k ceste a jej správe žalovaným, aj čo sa týka údržby a zjazdnosti. V tomto prípade nenastal
stav, kedy by došlo k dopravnej nehode po kolízii s iným autom, kedy by napr. žalobca nepoznal vodiča.
V tomto prípade škodu odvodzuje od stavu cesty, kde zodpovedná osoba je známa od začiatku, pričom
žalobca túto vedomosť potvrdil aj e-mailom voči žalovanému, kedy sa domáhal náhrady škody. Okresný
súd pri rozhodovaní sa tiež vychádzal zo záznamu o odložení veci OR PZ zo dňa 17. 5. 2015, Z ktorého

vyplýva, že nejde o porušenie zákona zo strany správcu cesty, t. j. Banskobystrickej regionálnej správy
ciest.
24. Pretože došlo k pádu z dôvodu, že bola jama na ceste, žalobca si mohol tak urobiť úsudok o osobe,
ktorá za škodu zodpovedá, čo aj urobil, keďže e-mailom požiadal žalovaného o náhradu škody, tieto
skutočnosti aj z vyššie uvedených dôkazov boli potvrdené. Z hľadiska skutkových okolností nešlo o stav,

kedy by osoba zodpovedná nebola zistiteľná alebo neznáma (napr. vodič vozidla, ktorý by spôsobilo
pád žalobcu).
25.Vodvolanísámžalobcauvádza,žeoznámilžalovanémuokolnostidopravnejnehodyvdeňjejvzniku.
Skutočnosť, že žalovaný poprel, že je škodcom, čím mal dostať žalobcu do omylu, nie je pre rozhodnutievýznamná. Žalobca nemal dilemu o tom, že by ešte mohla existovať ďalšia zodpovedná osoba, túto
ani neoznačil, ani sa na ňu so svojím nárokom neobrátil. Nemožno akceptovať tvrdenie, že žalobca
sa dozvedel o tom, kto je škodca, až dňa 27. 10. 2017 z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. 9C/22/2017. Aj v tomto prípade žalovaného označil za zodpovednú osobu s tým rozdielom, že
žalobu podal 23. 3. 2017, pričom v žalobe z tohto dňa taktiež odkazuje na zákon č. 135/1961 Zb., pričom
v žalobe pripojil záznam o odložení veci, záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 11. 4. 2015, kedy mal
nepochybne vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá.
26. Okresný súd správne postupoval aj pri posúdení druhého predpokladu, a to, kedy sa žalobca

dozvedel o škode. Z ambulantnej správy zo dňa 4. 6. 2015 jednoznačne vyplýva, že liečba je skončená
týmto dňom. Súd tak pri rozhodovaní vychádzal z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o
týchto prvkoch. Nebolo nevyhnutné, aby žalobca poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe
odborného posudku), na ktorý odkazuje. Po tom, ako sa z ambulantnej správy žalobca dňa 4.6.2015
mal dostatok času aj na získanie posudku o bodovom ohodnotení (od 4.6.2015 do 4.6.2017) a podanie
žaloby. Aj keby nemal k dispozícii ešte hodnotenie bolestného, ani to mu nebránilo podať žalobu.

Odvolací súd stotožniac sa so závermi okresného súdu jeho rozsudok potvrdil.
27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP,
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný ako
aj intervenient, vznikol im nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému však podľa obsahu
spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, ani žiadne neuplatnil, intervenient podal vyjadrenie,

avšak náhradu trov odvolacieho konania tiež nežiada, preto im odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.
28. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).