Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. máj 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119422024
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:6119422024.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu:

Passerati, s.r.o., Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 52 309 304, zast.: ADVOKÁTI Müller §
Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému:
KOMUNÁLNA POISŤOVŇA, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava,
IČO: 31 595 545, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02
Bratislava, o zaplatenie sumy 73,28 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 73,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5%ročnezosumy73,28Eurod26.06.2019dozaplatenia,atovšetkovlehote do3dníodprávoplatnosti

tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 73,28
Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 73,28 Eur od 26.06.2019 do zaplatenia
a na náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 25.04.2019 došlo v Žiline ku škodovej
udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky L EČV: B ktoré v čase dopravnej

nehody patrilo poškodenej C. L.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla,
ktoré v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Keďže vozidlo, ktoré bolo
v dôsledku poistnej udalosti poškodené, poškodená užívala na nevyhnutné účely, uzatvorila poškodená
dňa 29.04.2019 Zmluvu o nájme č. X/XXXX, na základe ktorej si prenajala motorové vozidlo L po
dobu opravy poškodeného vozidla. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č.
XXXXXXX za prenájom vozidla na sumu 2.010,- Eur za 22 dní nájmu. Žalovaný však poskytol plnenie vo
výške 1.932,72 Eur s tým, že krátil plnenie o 73,28 Eur z dôvodu odpočítania prevádzkových nákladov,

ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla.

2. Dňa 26.11.2019 bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor. V podanom odpore
namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko nemohlo dôjsť k uzavretiu platnej zmluvy o postúpení
pohľadávky a nebolo preukázané, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. Taktiež namietal
aj úroky z omeškania, nakoľko má za to, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením
právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody.

3. Žalobca sa písomne vyjadril k podanému odporu tak, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o
postúpení pohľadávky, v rámci ktorej k úhrade nájomného došlo započítaním a existencia škody je
preukázaná. Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo. Námietku nutného prenájmupovažuje za účelovú a bezpredmetnú, poškodený prišiel o možnosť využívať vlastné vozidlo nie
vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné vozidlo užíval na ten istý účel
ako vlastné vozidlo a to so zabezpečovaním svojich súkromných a pracovných potrieb. K odpočtu

prevádzkových nákladov žalobca uviedol, že zo strany žalovaného nie je ničím podložený, krátenie
je neoprávnené. Dokonca NS SR vyslovil v rozhodnutí 2Obdo/48/2012 z 28.03.2013, že vykonaná
oprava pri použití nových dielov vozidlo znehodnocuje, pretože technická hodnota každého vozidla
poškodeného dopravnou nehodou sa znižuje. Ide o náklady, ktoré nepochybne vznikli v príčinnej
súvislosti s poistnou udalosťou. Na úroky z omeškania je daný nárok podľa § 517 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 11 ods.7 zák.č. 381/2011 Z.z., nakoľko žalovaný bol povinný poskytnúť plnenie
do 15 dní po skončení prešetrovania a žalovaný skončil šetrenie dňa 10.06.2019.

4. Súd následne nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie, na základe čoho zistil nasledovný
skutkový stav:

5. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

6. Podľa článku 15 ods. 1, 2 CSP
(1)Dôkazyatvrdeniastránsporuhodnotísúdpodľasvojejúvahyvsúladesprincípmi,naktorýchspočíva

tento zákon.
(2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

7. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

8. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,

súd neprihliada.

9. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

10. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
(2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému

uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

11. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

12. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

13. Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 25.04.2019 došlo k poistnej udalosti - dopravnej
nehode, pri ktorej bolo motorovým vozidlom poistenca žalovaného poškodené motorové vozidlo A.L.,
ktorá postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Uvedené skutkové okolnosti bolinesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich
pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá
CSP. Postúpenie pohľadávky, ako aj oznámenie o postúpení boli žalobcom riadne preukázané. Žalovaný

namietal aktívnu legitimáciu z dôvodu neplatného postúpenia.

14. Súd posúdil, že došlo k platnému postúpeniu na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 20.05.2019,
v dôsledku čoho je daná aktívna legitimácia žalobcu. Postúpená pohľadávka mala charakter budúcej
pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to

odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Z hospodárskeho hľadiska započítanie má
charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie, ako keby
dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky.
Z právneho hľadiska však započítanie nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou (surrogatum),
avšak jeho účinky sú rovnaké ako v prípade platenia (vid Fekete: Občiansky zákonníka, Veľký komentár,
2.diel, 2011, str. 1708). V článku 4 Zmluvy si strany dohodli odplatu postúpenia vo výške 2010,- Eur. V

čl. 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie a na
úhradu nájomného) sa podpisom zmluvy započítavajú. Postúpenie bolo oznámené listom, čo žalovaný
nerozporoval. Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 20.05.2019 nepochybne vyplýva predmet - postúpenie
pohľadávky vo výške 2010,- Eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za
odplatu vo výške 2010,- Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX. V bode č. 5. Zmluvy sa zmluvné

strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. (l.č. 12)
Z toho dôvodu súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia žalobcu. Poškodená oznámila žalovanému
postúpenie listom zo dňa 20.05.2019.
- K danému záveru súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018,
sp.zn. 3Cob/220/2017, v ktorom je vyslovený totožný názor v obdobnej veci, v zmysle ktorého zmluvou o

postúpenídošlojednakkpostúpeniupohľadávkyazároveňkvyporiadaniuzáväzkovmedzipoškodeným
ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom a teda úhrada nájomného supluje samotné postúpenie
a teda je daná aktívna legitimácia, pričom nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom
postúpenia podľa § 525 Občianskeho zákonníka.

15. Súd mal nepochybne preukázané, že poškodený dňa 29.04.2019 uzavrel Zmluvu o nájme č. X/
XXXX, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo na obdobie od 29.04.2019 počas nevyhnutného
času opravy. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom
vozidla v dĺžke 22 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 90,- EUR predstavovalo celkovú
sumu za prenájom 2010,- Eur , ktorá zahŕňala aj poplatok za pristavenie a odobratie vozidla vo výške

30,- Eur, čo bolo dojednané v zmluve.

16. Súd poukazuje na to, že náklady spojené s nájmom motorového vozidla sú skutočnou škodou,
ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou. Vychádzajúc zo
zákona č. 381/2001 Z.z. sú súčasťou skutočnej škody aj náklady spojené s odstraňovaním, resp.

zmiernením škodových dôsledkov na strane poškodeného. V nadväznosti na to možno konštatovať, že
v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním klienta žalovaného vznikla poškodenému škoda v podobe
nutne a účelne vynaložených nákladov na prenájom motorového vozidla. Keby nedošlo k uvedenému
protiprávnemu konaniu, nebolo by nutné odovzdať vozidlo do opravy. Je nesporné, že každá škoda,
ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, by mala byť reparovaná tak, aby došlo k

náhrade nutných a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s uvedenou škodou. Za nutne a účelne
vynaložené náklady je možné považovať všetky náklady, ktoré boli vynaložené v obvyklej výške za
účelom takej reparácie vzniknutých škôd, ktorá vedie k tzv. navráteniu do pôvodného stavu (restitutio in
integrum).Zozásadprereparáciuškôdvyplýva,žepokiaľjetomožné,jepotrebnéprotiprávnystav,ktorý
v dôsledku škody vznikol, odstraňovať tak, aby poškodený pociťoval následky škôd čo v najmenšej sfére,

ideálne vôbec. Kým nie je škodlivý následok reparovaný navrátením do pôvodného stavu /a to podľa
okolností konkrétneho prípadu buď opravou poškodeného vozidla alebo vyplatením ceny poškodenému
vozidla/, protiprávny stav trvá a všetky náklady, ktoré je v súvislosti s trvajúcim protiprávnym stavom
nutné vynaložiť, je možné považovať za vynaložené účelne a v priamej súvislosti so vzniknutou škodu.
Náklady za prenájom náhradného vozidla je nutné považovať za účelne vynakladané do doby, keď bola

škoda na vozidle reparovaná, a to vyplatením čiastky zodpovedajúcej vzniknutej škode.

17. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiťvyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia
dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením
požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie

vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného
vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená.
(R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...)

18. Súd mal zistené, že žalovaný danú poistnú udalosť ukončil a poskytol poistné plnenie poškodenej,

čo jej oznámil listom zo dňa 13.06.2019. Plnenie bolo poskytnuté za náklady titulom prenájmu za 22
dní v zmysle vystavenej faktúry žalobcom, avšak žalovaný odpočítal prevádzkové náklady počas doby
prenájmu vozidla vo výške 73,28 Eur. Teda priznal sumu 1.936,72 Eur.

19. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nespochybňoval škodovú udalosť, ani výšku nájomného a ani
dĺžku nájmu 22 dní. Namietal len prevádzkové náklady.

20. Žalovaný až v podanom odpore namietal aj nutnosť užívania náhradného vozidla poškodenou.

21. Súd námietku žalovaného považuje za účelovú, nakoľko daný nájom nenamietal pri poskytovaní
poistného plnenia, dokonca akceptoval zmluvu o nájme, keďže priznal výšku nájomného 90,- Eur /deň

a akceptoval aj trvanie nájmu, t.j. 22 dní od 29.04.2019 do 20.05.2019.

22. Z predloženého čestného prehlásenia poškodenej vyplýva, že po dobu opravy nemala k dispozícii
žiadne iné vozidlo a prenájom bol nevyhnutný. Súd poukazuje na to, že v súčasnosti je úplne bežnou
vecou, že takmer každá dospelá osoba má k dispozícii vozidlo, ktoré využíva pre rodinné, súkromné, či

pracovné účely, a preto pokiaľ má niekto vozidlo, je logické, že ho využíva podľa potreby. Je prirodzené,
že pokiaľ takto využíva vozidlo a následne vozidlo nemôže užívať, pociťuje to ako obmedzenie.
Poškodená bola obmedzená vo výkone svojho vlastníckeho práva k vozidlu práve zavinením klienta
žalovaného, ktorý poškodil jej vozidlo. Pokiaľ žalovaný v podanom odpore uvádzal, že v čestnom
prehlásení nie je bližšie špecifikovaný dôvod prenájmu, predsa dôvod vyplýva minimálne z toho, že

poškodená vlastnila vozidlo, teda je predpoklad, že ho aj užívala podľa potreby, čo neznamená neustále
24 hodín, avšak 24 hodín denne ho mala k dispozícii užívať podľa potreby (nákupy, dovoz do práce,...)
a pokiaľ ho nemala k dispozícii, bola obmedzená vo výkone vlastníckeho práva, a to v dôsledku klienta
žalovaného. A práve preto mala prenajaté vozidlo, aby nebola obmedzovaná v jej zaužívanom živote,
v rámci ktorého využívala aj svoje vozidlo. Náhradné vozidlo užívala poškodená na ten istý účel ako

vlastné vozidlo a to so zabezpečovaním svojich súkromných a pracovných potrieb. Súd posúdil, že bol
daný dôvod pre prenájom vozidla.

23. Žalovaný uvedené nespochybnil, čo vyplýva aj z oznámenia o poistnom plnení, keď sám uviedol,
že priznáva náklady za prenájom vozidla počas doby nevyhnutnej opravy, t.j. 22 dní a vo výške 90,-

Eur/deň. Preto je nelogické, že žalovaný počas priebehu súdneho konania namietal účelnosť prenájmu.
Jeho námietka je účelová a špekulatívna, pričom súd posúdil, že ani nie je dôvodná, čo vyplýva aj z
čestného prehlásenia poškodenej, z ktorého logicky vyplýva opodstatnenosť prenájmu počas doby, keď
vozidlo bolo v oprave zavinením klienta žalovaného.

24.Žalovanývšakkrátilpoistnéplnenieosumu73,28Eurzdôvoduodpočítaniaprevádzkovýchnákladov
počas doby prenájmu vozidla. Žalovaný však žiadnym iným spôsobom neodôvodnil svoje krátenie,
ako ani výpočet, ani postup. Svojvoľne určil sumu, ktorú odpočítal. Zo strany žalovaného nie je ničím
podložený postup odpočtu, teda krátenie je neoprávnené.

25. Súd posúdil, že žalovaný nepreukázal žiadny právny základ odpočtu, či krátenia plnenia, teda
neuniesol dôkazné bremeno.

26. Pokiaľ žalovaný znížil plnenie o sumu 73,28 Eur ako výdavky na prevádzku poškodeného
vozidla a pokles všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla, ku ktorým by prišlo jeho použitím po

dobu prenájmu náhradného vozidla a z dôvodu, že poškodeného vozidlo po uvedený čas používané
nebolo, tieto hodnoty sa na poškodenom vozidle neznížili a k poklesu uvedenej hodnoty prichádza na
náhradnom vozidle a sú zarátané v cene nájomného, súd s týmto postupom a názorom žalovaného
sa nestotožňuje. Žalovaný totiž nepreukázal výpočet daných „výdavkov“. Nie je zrejmé, či zohľadňovalhodnotu poškodeného vozidla vzhľadom na jeho vek,... a nemožno stotožňovať poškodené vozidlo a
náhradné vozidlo, pokiaľ žalovaný tvrdí, že dané výdavky sú zarátané v cene nájomného.

27. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že tá výška je skutočne 73,28 Eur. Navyše absentuje
akýkoľvek právny základ, na základe ktorého žalovaný pristúpil k takému odpočtu. Je možné iba
konštatovať, že poisťovatelia využívajú pre takýto výpočet vyhl. MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku, ktorej aplikovateľnosť pre daný prípad je však vylúčená a ani žalovaný
naň nepoukazoval, pričom žalovaný nie je osobou - znalcom, ktorá v zmysle vyhlášky by mohla taký

výpočet a pravidlá aplikovať. Súd dospel k záveru, že žalovaný ničím nepreukázal svoje tvrdenia
ohľadom daných nákladov, či výdavkov. Z ničoho nevyplýva ani výpočet na takú sumu. Vzhľadom
na § 150 a § 151 CSP bolo povinnosťou žalovaného svoje tvrdenia preukázať. Žalovaný však svoje
tvrdenia nepreukázal, dokonca ani nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie tohto svojho tvrdenia
ohľadom daných výdavkov. Keďže jednak neboli preukázané, zároveň žalobcom relevantne namietané,
súd ich zároveň posúdil za svojvoľné posúdenie zo strany žalovaného bez relevantného základu.

Žalovanýmalvedomosť,žežalobcanamietadanéponíženievýškyplnenia,napriektomužalovanýničím
relevantným a hodnoverným nezdôvodnil a nepreukázal svoje tvrdenie. Ide o svojvoľné posúdenie zo
strany žalovaného, preto nemožno na to prihliadať a taký postup teda súd posúdil za neopodstatnený.
Nepostačuje tvrdenie žalovaného, že jeho postup je správny. Pred súdom nepredložil ani žiadny výpočet
na preukázanie zníženia sumy, ako ani relevantný základ toho. Súd teda posúdil zníženie plnenia o danú

sumu za nepreukázané a neopodstatnené.

28. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 1.936,72 Eur
je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 73,28 Eur uplatnená dôvodne, a toto
právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody

podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych
ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania
súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

29. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na
zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

30. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie

poistného plnenia, t.j. od 26.06.2019, nakoľko ukončenie poistného šetrenia bolo oznámené listom zo
dňa 13.06.2019, v ktorom je uvedené, že šetrenie bolo ukončené dňa 10.06.2019, a teda začala plynúť
15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 25.06.2019.

31. Podľa § 11 ods.8 zák.č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný

zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na § 517
ods.2 Občianskeho zákonníka/

32. Podľa § 517 Občianskeho zákonníka
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej

lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

(3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže
by k tejto škode došlo aj inak.

33. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

34. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo
žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. V tejto časti zohľadnil súd skutočnosť vzniku pohľadávkyna náhradu škody v rámci vzťahu medzi žalovaným a poškodeným, ktorý poškodený vystupoval v
statuse fyzickej osoby. Preto je nutné aplikovať Občiansky zákonník, a to pre úroky z omeškania, a to
s ohľadom na náhradu daného plnenia upraveného predovšetkým v občianskoprávnych predpisoch.

Súd posúdil primeranosť uplatnenej výšky úrokov z omeškania s poukazom na zaužívanú súdnu prax,
preto súd danú sadzbu osobitne nedokazoval. Súd posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania
nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty po skončení šetrenia poistného plnenia,
t.j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania, a to v súlade so zaužívanou súdnou praxou vyšších
súdov, či v súlade s ustálenou judikatúrou. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania

od 26.06.2019, keďže skončenie šetrenia bolo dňa 10.06.2019 a začala plynúť 15-dňová lehota na
poskytnutie plnenia, ktorá uplynula dňa 25.06.2019. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné
plnenievuplatnenejvýškeasvojvoľneabezrelevantnýchdôvodovposkytolnižšieplnenie.Pretobybolo
nespravodlivé a na úkor poškodeného, resp. jeho nástupcu - žalobcu, posúdiť omeškanie až doručením
právoplatného rozhodnutia, keďže žalovaný bol povinný poskytnúť plnenie najneskôr do 25.06.2019.
Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú o žalovanú istinu, a to bez relevantných

dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia, či preukázania a bez faktického základu,
nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty
stanovenej na poskytnutie plnenia. (rozhodnutí KS v Košiciach z 09.04.2015, sp.zn. 2Co/240/2014,
podľa ktorého žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím 15-dňovej lehoty a s týmto názorom sa súd
stotožňuje.)

35. Súd priznal úroky z omeškania od 26.06.2019, a to z priznanej sumy, t.j. zo sumy 73,28 Eur.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP:
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).