Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014052
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3119014052.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Patrika
Príbelského, PhD. a JUDr. Mariána Dunčka, na neverejnom zasadnutí dňa 27. februára 2020 prejednal
sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo
dňa 28. novembra 2019, sp.zn.1Pp/47/2019, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 28. novembra 2019, sp.zn.1Pp/47/2019 podľa § 66 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodol, že odsúdený C. R. (ďalej len „odsúdený“)
sa podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu
Senica, sp.zn.1T/123/2012 zo dňa 04.02.2013. Zároveň okresný súd podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. určil
odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov a súčasne mu nariadil probačný dohľad v trvaní 36

mesiacov s uložením povinnosti podľa § 51 ods. 4 písm. k/ Tr. zák. spočívajúcu v príkaze zamestnať sa
alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie v skúšobnej dobe.

Uvedené uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín
(ďalej len „prokurátor“) ihneď po jeho vyhlásení voči nemu na verejnom zasadnutí zahlásil sťažnosť.
Prokurátor v písomných dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že dôvodom sťažnosti je najmä absencia

materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie. Poukázal na to, že z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS
a ÚVV Dubnica nad Váhom vypracovaného ku dňu 06.03.2019 vyplýva, že adaptácia na podmienky
Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom prebehla bez problémov, neskôr sa
však vyskytli nedostatky, kedy sa snažil nadviazať kontakt s inými osobami nedovoleným spôsobom,
pokúsil sa preniesť korešpondenciu pri eskorte do zdravotníckeho zariadenia a následne sa snažil
odoslať korešpondenciu cez iného odsúdeného, ktorý mal v ten deň koniec trestu. Ku dňu ostatného

verejného zasadnutia konaného dňa 28.11.2019 nedošlo zo strany Ústavu na výkon trestu odňatia
slobodyDubnicanadVáhomkužiadnejzmene,totonapriekuplynutiudlhšejdoby-8mesiacovodsúdený
nepreukázal žiaden dôvod na prepustenie z výkonu trestu, nedostal žiadnu ďalšiu pochvalu, ktorá je
dôkazom toho, že by po prepustení na slobodu odsúdený viedol riadny život. Prokurátor má za to, že
vychádzajúc z pôvodného hodnotenia ústavu, odsúdený má rezervy v plnení programu zaobchádzania v
bode edukácie, ktorý sa plní čiastočne vzhľadom na vyskytovanie nedostatkov v plnení povinností počas

výkonu trestu. Resocializačná prognóza u odsúdeného je hodnotená ako menej priaznivá na základe
stredného rizika sociálneho zlyhania, kde sa za rizikové faktory považuje opakované páchanie trestnej
činnosti, závažnosť spáchaného činu a dlhy. Záverom hodnotenia riaditeľ ústavu odporučil podmienečne
prepustiť odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody s dohľadom a to z dôvodu, že odsúdený čiastočne
preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie. Z odpisu registra trestov vyplýva, že
odsúdený bol v minulosti 13-krát odsúdený, z čoho bol odsúdený pre majetkovú trestnú činnosť 10-krát

a z toho 9-krát pre trestný čin podvodu. Prokurátor poukázal na to, že nepodmienečný trest odňatia
slobody pre trestný čin podvodu podľa § 221 Tr. zák. je odsúdenému uložený tretí krát. Je toho názoru,že okresný súd opätovne nedostatočne vyhodnotil rizikové faktory odsúdeného a tiež sa nedostatočne
vysporiadal s vyššie uvedenými skutočnosťami. U odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že
v budúcnosti povedie riadny život, a preto pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia

slobody nie sú splnené zákonné predpoklady. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby
krajský súd napadnuté uznesenie zrušil.

K písomným dôvodom sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril odsúdený. Podľa odsúdeného je
pravdou, že ku dňu 28.11.2019 nebol disciplinárne odmenený, ale nebol ani disciplinárne potrestaný,

nakoľko si vzorne plní svoje povinnosti a v tomto nastolenom režime a chovaní nemieni prestať aj po
prepustení na slobodu. Odsúdený uviedol, že prešiel výraznou nemennou zmenou. K resocializačnej
prognóze uviedol, že síce vykazuje stredné riziko zlyhania so šiestimi bodmi, čo je pri spodnej hranici,
avšak jeden bod je z dôvodu pohlavia, ktorý nemôže byť rizikovým faktorom, a to, že je muž. K
jeho odsúdeniam v minulosti uviedol, že mal dostatok času premýšľať nad sebou a taktiež nad jeho
odsúdeniami. Až to posledné mu bolo ponaučením. Pri všetkých ostatných sa vlastne nič zásadné v

jeho živote nezmenilo. Všetko to boli podmienečné tresty. Až rozsudkom 1T/123/2012 za čo bo vzatý do
väzbysiuvedomovalrozsahanásledkysvojhokonania.Takistojemuudelenénepodmienečnétrestyboli
vznesené počas výkonu väzby, ktoré mu boli zrušené už spomínaným rozsudkom. Tvrdenia prokurátora
v tomto smere pokladá ako zavádzajúce, nakoľko predchádzajúce nepodmienečné tresty nemal zatiaľ
uložené. Vo výkone trestu odňatia slobody je prvýkrát. V tejto skoro 9-ročnej skúsenosti s výkonom

trestu odňatia slobody sa nikdy nedopustí žiadnej nezákonnej činnosti a bude viesť riadny život pri
jeho príbuzných. Jeho príbuzní svojim spôsobom života sú pre neho obrovskou motiváciou a príkladom
do jeho budúceho spôsobu života. Odsúdený z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd
sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na podklade sťažnosti prokurátora, ktorá mu spolu so
spisom bola predložená dňa 24. januára 2020, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. februára
2020 podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie
predchádzajúce tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť
prokurátora nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil
v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie
napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku prokurátor v dôvodoch jeho sťažnosti ani nenamietal
existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.

Krajský súd zistil, že okresný súd správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného v súlade
s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť
vyjadriťsapredsúdomksvojmunávrhunapodmienečnéprepustenie,akoajkjehohodnoteniuzostrany
ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na podanej žiadosti o

podmienečné prepustenie a požiadal, aby bolo jeho žiadosti vyhovené.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody, zakotvil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu

trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu
nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci
výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri

jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého
odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho
trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany
spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislostipovažuje krajský súd tiež potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle
§ 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody opakovane vystupuje do popredia
represívna zložka trestu na rozdiel od osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát.

Na základe preskúmania správnosti výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou prokurátora, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd doplnil dokazovanie v súlade s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.08.2019, sp.zn.3Tos/43/2019 a rozhodol správne a
zákonne, keď návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel.

Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia,
na obsah ktorého týmto v podrobnostiach poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a
druhého stupňa, podľa ktorých záverov u odsúdeného sú splnené všetky zákonné podmienky pre
podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Okresný súd
správne poukázal na to, že uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie odsúdeného
splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením

svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej možnosti (nie však
nevyhnutnosti) očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom
ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa názoru krajského súdu okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k

záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej
časti trestu.

Pokiaľ ide o splnenie ďalších dvoch materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného
z výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi okresného súdu.

Pokiaľ ide o druhú (materiálnu) podmienku, krajský súd len zdôrazňuje, že z obsahu hodnotenia ústavu
na odsúdeného vyplýva, že výkon trestu odňatia slobody pôsobil a pôsobí na odsúdeného pozitívne.

K tretej (materiálnej) podmienke (splnenie tejto podmienky namieta v sťažnosti prokurátor), že sa môže
od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t.j. že neexistuje pre spoločnosť príliš

veľké riziko jeho recidívy, krajský súd uvádza, že okresný súd aj túto vyhodnotil správne. V prípade
odsúdeného riziko sociálneho zlyhania bolo ústavom ÚVTOS Dubnica nad Váhom vyhodnotené ako
stredné. V súčasnosti odsúdený je celkovo ústavom hodnotený pozitívne, vo výkone trestu je pracovne
zaradený a vytvoril si podmienky pre zabezpečenie zamestnania v prípade podmienečného prepustenia
a bola mu udelená aj 8-krát disciplinárna odmena (disciplinárne potrestaný nebol). Resocializačná

prognóza sa tak javí preto v tomto smere ako priaznivá. Navyše odsúdený je dlhodobo kritický ku
svojej trestnej činnosti, z čoho je zrejmé, že odsúdený využil čas strávený vo výkone na zmenu svojich
životných postojov, a preto nie je potrebné, aby bolo na neho pôsobené aj naďalej týmto druhom trestu.
Okresný súd správne zdôraznil, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát. Odsúdený
má vybudované aj stabilné sociálne zázemie, a vzťah s blízkymi (otcom, bratom, bývalou manželkou

a dcérou) sa javí u neho ako podporný a pozitívny. Napokon zo záverov hodnotenia ústavu na výkon
trestu vyplýva, že ústav odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť s uložením probačného dohľadu.

Z hľadiska posúdenia, či odsúdený v danom prípade plnením svojich povinností a svojim správaním
preukázal polepšenie, krajský súd v súlade s názorom okresného súdu konštatuje, že z obsahu

spisovéhomateriálunezistilpodstatnéskutočnosti,brániacevyvodiťodôvodnenýzáveroriadnomplnení
povinností a o riadnom správaní sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody. V súvislosti s
možným očakávaním vedenia riadneho života krajský súd poukazuje na to, že z hodnotenia odsúdeného
vyplýva, že správanie odsúdeného je aktuálne na požadovanej úrovni, odsúdený si plní svoje povinnosti,
rešpektuje a dodržiava všetky predpisy vzťahujúce sa na výkon trestu odňatia slobody a konflikty

nevyvoláva. Do aktivít pre všeobecný rozvoj sa zapája aktívne a dlhodobo, za čo bol viackrát aj
disciplinárne odmenený. Preto s poukazom na vyššie uvedené ani podľa názoru krajského súdu z
obsahu spisu nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by boli kontradiktórne s rozumným záverom v
zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. o možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život.

Krajský súd zároveň dospel k záveru, že okresný súd rovnako správne určil odsúdenému skúšobnú
dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom rovnakého trvania spolu s uloženou povinnosťou zamestnať
sa alebo sa o zamestnanie preukázateľne uchádzať počas skúšobnej doby.Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s
poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná,
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.