Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217010470
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2217010470.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.
Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaných J. D. a Y. D., pre prečin krádeže podľa
§ 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmena b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona a iné, o odvolaniach oboch obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda z 24. októbra 2018, č. k. 4T/120/2017-190, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. februára

2020 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písmeno d), odsek 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok u oboch
obžalovaných vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaní
J. D., nar. XX.XX.XXXX v D. Y., trvalé bydlisko F. č. XXX/XX, K. - K. Y., okres
Dunajská Streda
a

Y. D., nar. XX.XX.XXXX v D. Y., trvalé bydlisko M. č. XX, T. J., okres Dunajská Streda,

o d s u d z u j ú
J. D.
podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), §
38 odsek 3, § 49 odsek 2 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo

výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Szabolcs Dinga
podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písmena l), § 37 písmeno h), § 38 odsek
2, § 41 odsek 1, § 42 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 22 (dvadsaťdva) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušuje sa výrok o treste
- rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/134/2016 z 10. mája 2017, právoplatný 25.
mája 2017 a
- trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/86/2016 z 13. júna 2016,

právoplatný a vykonateľný 13. júna 2016,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 24. októbra 2018, č. k.
4T/120/2017-190, uznal obžalovaného J. D. za vinného v bodoch 1/ až 3/ z pokračovacieho prečinu
krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, z toho v bodoch 1/ a

2/ čiastočne spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a v bode 3/ podľa §
212 odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona a obžalovaného Y. D. uznal za vinného
v bode 1/ z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a v bodoch 4/ až 6/ z pokračovacieho prečinu krádeže
podľa § 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v bode 1/ obž. J. D. a Y. D.
dňa 13.04.2016 v čase okolo 02:30 hod. na adrese T. J., sídl. M. O. č. XXXX/X, okres Dunajská
Streda po predchádzajúcej slovnej dohode z obytného bloku, z priestoru pivnice spoločne odcudzili 1
ks detský teleskopický bicykel MTB značky CTM DIRTKING Xpert, žltej farby, zakúpený v roku 2015
a to tým spôsobom, že bez použitia násilia sa dostali cez otvorené vchodové dvere do obytného
bloku, kde v pivničných priestoroch našli predmetný bicykel, ktorý bol uzamknutý zámkom na bicykle

a pripútaný k zábradliu spolu s druhým bicyklom, zámok obvinený J. D. prerezal kliešťami, následne
bicykel vyniesli von, kde obvinený Y. D. nasadol na odcudzený bicykel, s ktorým odišiel do obce K.,
okres Dunajská Streda a tam bicykel predali za 30,- eur, čím pre poškodeného M. W., nar. XX.XX.XXXX,
trvalé bytom T. J., Y.. M. O. č. XXXX/X, okres Dunajská Streda spôsobili škodu vo výške 500,- eur podľa
odborného vyjadrenia, pričom bolo zistené, že obvinený J. D. bol za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2

Trestného zákona v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Dunajská Streda č. k.: 2T/128/2015 zo dňa 09.12.2015, právoplatným dňa 09.12.2015 a obvinený
Y. D. bol za priestupok proti majetku v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý blokovou
pokutou nezaplatenou na mieste zo dňa 01.02.2016, číslo pokutového bloku 12059869, právoplatnou
dňa 01.02.2016 a bol v posledných dvadsiatich štyroch mesiacoch za prečin krádeže podľa § 212

ods. 2 písm. f/ Tr. zákona trestným rozkazom Okresného súdu pod číslom konania 1T 35/2015 zo dňa
03.03.2015 právoplatným dňa 19.03.2015 odsúdený,
v bode 2/ obž. J. D.
dňa 18.04.2016 v čase okolo 09:30 hod. v meste T. J., okres Dunajská Streda z areálu Základnej školy
B. U. s vyučovacím jazykom maďarským, na adrese U. ulica, zo stojana pre bicykle pred hlavným

vchodomzapomocikombinačiekprestriholzámokbicykla,následneodcudzil1kspánskybicykelznačky
MTB CTM Delta výrobného čísla P0025B, s ktorým bicyklom následne vyšiel na vlakovú stanicu T. J.
a odcudzenú vec predal v meste Dunajská Streda, čím pre poškodenú S. A. nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. J., D. č. XXXX/XX, okres Dunajská Streda spôsobil škodu vo výške 550,- eur, podľa odborného
vyjadrenia, pričom bolo zistené, že obvinený bol za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona

v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený rozsudkom Okresného súdu Dunajská
Streda č. k.: 2T/128/2015 zo dňa 09.12.2015, právoplatným dňa 09.12.2015.
v bode 3/ obž. J. D.
dňa 01.05.2016 v čase okolo 03:00 hod. v obci K., A. N., ulica J. číslo domu XXX/X, okres Dunajská
Streda preskočil uzamknutú železnú vchodovú bránu, tak sa dostal na dvor pozemku neobývaného

rodinného domu vo výstavbe, následne vypáčil visiaci zámok na drevenom sklade, odkiaľ odcudzil 1 ks
benzínový krovinorez nezistenej značky oranžovej farby, 7 ks vrtákov zn. Makita v rôznych rozmeroch,
1 ks kliešte zn. KNIPEX a 1 ks golfovú tašku zn. WOLFRAFT, následne na rodinnom dome doposiaľ
presne nezisteným spôsobom vypáčil a poškodil vchodové dvere rodinného vo výstavbe, avšak odtiaľ
nič neodcudzil, potom s kliešťami zv. Herkules odrezal zámok na bráne, aby nemusel preskakovať

oplotenie pri odchode, čím pre poškodeného A. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom K., ul. M. č. XXX/
XX, okres Dunajská Streda, poškodením visiacich zámkov a vchodových dverí spolu šrámom spôsobil
škodu vo výške 250,- eur a odcudzením vecí spôsobil škodu vo výške 260,- eur podľa odborných
vyjadrení, pričom bolo zistené, že obvinený bol za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona
v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený rozsudkom Okresného súdu Dunajská

Streda č. k. 2T/128/2015 zo dňa 09.12.2015, právoplatným dňa 09.12.2015,
v bode 4/ obž. Y. D.
dňa 02.06.2016 v čase okolo 09:08 hod. v meste T. J., U. č. X, okres Dunajská Streda z predajne zv.
DM drogérie bez použitia násilia z regálu odcudzil 1 ks parfum značky Guess 50 ml v hodnote 32,99,-
eur, 1 ks parfum značky James Bond 007m 30 ml v hodnote 19,99,- eur a 1 ks parfum značky Bvigari

m 50 ml v hodnote 49,99,- eur, čím pre poškodenú spoločnosť DM drogérie markt, s.r.o., so sídlom na
Pántoch 18, Bratislava spôsobil škodu vo výške 102,97,- eur,
v bode 5/ obž. Y. D.dňa 04.06.2016 v čase okolo 09:27 hod. v meste T. J., U. č. X, okres Dunajská Streda z predajne zv. DM
drogérie, bez použitia násilia z regálu odcudzil 1 ks parfum značky DAVID BECKHAM m 40 ml v hodnote
26,99,- eur a 1 ks parfum značky James Bond 007 w 50 ml for woman v hodnote 34,99,- eur, čím pre

poškodenú spoločnosť DM drogérie markt, s.r.o., so sídlom na Pántoch č. 18, Bratislava spôsobil škodu
vo výške 61,98,- eur,
v bode 6/ obž. Y. D.
dňa 08.06.2016 v čase okolo 16:05 hod. v meste T. J., U. č. X, okres Dunajská Streda z predajne zv. DM
drogérie, bez použitia násilia z regálu odcudzil 1 ks parfum značky Guess m 50 ml v hodnote 32,99,-

eur, 1 ks parfum značky James Bond 007 m 30 ml v hodnote 19,99,- eur a 1 ks parfum značky James
Bond 077 w, 30 ml v hodnote 27,99,- eur, čím pre poškodenú spoločnosť DM drogérie markt, s.r.o., so
sídlom na Pántoch č. 18, Bratislava spôsobil škodu vo výške 80,97,- eur,
čím pre poškodenú spoločnosť DM drogérie markt, s.r.o., so sídlom na Pántoch č. 18 Bratislava
spôsobil celkovú škodu vo výške 245,92, eur, pričom bolo zistené, že obvinený bol za priestupok
proti majetku v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý blokovou pokutou nezaplatenou na

mieste zo dňa 01.02.2016, číslo pokutového bloku 12059869, právoplatnou dňa 01.02.2016 a bol v
posledných dvadsiatich štyroch mesiacoch za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného
zákona trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda pod číslom konania 1T/35/2015 zo dňa
03.03.2015 právoplatným dňa 19.03.2015 odsúdený.
Okresný súd za to obžalovaného J. D. odsúdil podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, § 36 písmena

l), § 37 písmeno h), písmeno m), § 38 odsek 4 Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia
slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace, na výkon ktorého ho podľa § 48 odsek 1, odsek 2
písmeno a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaného Szabolcsa Dingu okresný súd za to odsúdil podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona, §
36 písmena l), § 37 písmeno h), písmeno m), § 38 odsek 4, § 41 odsek 1, § 42 odsek 1, § 41 odsek 3

Trestného zákona k nepodmienečnému úhrnnému súhrnnému spoločnému trestu odňatia slobody vo
výmere 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace, na výkon ktorého ho podľa § 48 odsek 1, odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Zároveň okresný súd podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/134/2016 z 10. mája 2017, právoplatný 25. mája

2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Súčasne podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona zrušil celý výrok o vine a celý výrok o treste trestného
rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/86/2016 z 13. júna 2016, právoplatný 13. júna
2016.

Zároveň okresný súd rozhodol o náhrade škody.
Okresný súd v odôvodnení uviedol, že obaja obžalovaní realizovali na hlavnom pojednávaní vyhlásenie
o vine, ktoré súd prijal, preto vykonal dokazovanie len čo do výroku o treste a náhrade škody.
Výrok o treste u obžalovaného J. D. odôvodnil tým, že v registri trestov má od roku 2009 do roku 2017
štyri záznamy, naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T/24/2017 z

11. mája 2017, právoplatným 27. mája 2017 pre zločin krádeže spolupáchateľstvom k podmienečnému
úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere tri roky so skúšobnou dobou v trvaní tri roky s probačným
dohľadom. Ďalej uviedol, že na strane tohto obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písmeno l) Trestného zákona a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h), písmeno m)
Trestného zákona. Pri prevahe priťažujúcich okolností nad jednou poľahčujúcou okolnosťou podľa §

38 odsek 4 Trestného zákona mu súd podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona uložil nepodmienečný
trest odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej zákonnej trestnej sadzby vo výmere šestnásť mesiacov
s tým, že ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 odsek 1, odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Uloženie nepodmienečného trestu bolo dané tým, že obžalovaný jednotlivé skutky spáchal v čase

jeho predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Takto uložený trest považoval súd za primeraný a
zákonu zodpovedajúci.
U obžalovaného Y. D. okresný súd výrok o treste odôvodnil tým, že obžalovaný bol v minulosti
päťkrát súdne trestaný. Ide o odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp.
zn. 0T/86/2016 z 13. júna 2016 pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, za čo

bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Trestným rozkazom
Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/107/2016 zo 7. júla 2016 bol obžalovanému za pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere jedného roka. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 4T/134/16 z 10. mája 2017, právoplatným 25. mája 2017, bol odsúdený za prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere jeden rok a šesť mesiacov. Naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom

Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/136/2017 z 11. septembra 2017 pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Na strane tohto
obžalovaného súd taktiež zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a
dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona. S poukazom na ust.
§ 38 odsek 4 Trestného zákona u obžalovaného prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného úhrnného

a spoločného trestu s poukazom na § 41 odsek 1, § 42 odsek 1 Trestného zákona a § 41 odsek 3
Trestného zákona. Okresný súd preto podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona obžalovanému uložil
nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere dva roky
a štyri mesiace. Podľa § 48 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaného na výkon
trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne
podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda

sp. zn. 4T/134/2016 z 10. mája 2017, právoplatný 25. mája 2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad z
dôvodu, že vo vzťahu k tomuto rozsudku prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu podľa § 42
odsek 1 Trestného zákona. Keďže obžalovanému prichádza do úvahy uloženie spoločného trestu podľa
§ 41 odsek 3 Trestného zákona zrušil okresný súd výrok o vine a celý výrok o treste trestného rozkazu

Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/86/2016 z 13. júna 2016, právoplatný 13. júna 2016.
Okresný súd ďalej odôvodnil aj výrok o treste.
Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní voči nemu obaja obžalovaní zahlásili do zápisnice
odvolanie čo do výroku o treste. Prokurátor si ponechal lehotu, no v zákonom stanovenej lehote
odvolanie voči rozsudku nepodal.

Obžalovaný Y. D. odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Zsolta Hodosi.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že odvolanie podáva len voči výroku o treste, pričom namieta
nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, ktoré sa podľa neho prejavilo v dvoch rovinách.
V prvej rovine došlo k porušeniu zásady zákazu dvojitého pričítania vyjadrenej v ust. § 38 odsek
1 Trestného zákona, keďže okresný súd jeho recidívu (odsúdenie) zohľadnil jednak ako zákonný znak

skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a zároveň ako
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, že už bol v minulosti odsúdený. V tomto
smere poukázal na komentáre k odbornej literatúre, či na rozsudky Najvyššieho súdu SR zo 4. októbra
2011, sp. zn. 4Tdo/20/2011 a z 25. septembra 2018, sp. zn. 4Tdo/19/2017. V tomto smere uzavrel, že
v dôsledku tejto chyby súd nesprávne ustálil prevahu priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi podľa

§ 38 odsek 4 Trestného zákona, hoci správne mal byť ich pomer vyrovnaný a trest odňatia slobody sa
mal ukladať v rámci rozpätia od 1 do 5 rokov.
V druhej rovine okresný súd pochybil pri samotnom ukladaní súhrnného trestu. Rozoberajúc teoretické
východiská pre ukladanie súhrnného trestu, poukazujúc na judikáty Najvyššieho súdu SR obžalovaný
namietal, že súhrnný trest mu mal byť uložený aj vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu

Dunajská Streda sp. zn. 0T/107/2016, nielen vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
sp. zn. 4T/134/2016. Keďže trest vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/134/2016 v trvaní
18 mesiacov už vykonal, aktuálne vykonáva trest vo veci 0T/107/2016 vo výmere 2 mesiace a ostáva
mu vykonať trest vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/107/2016 vo výmere 1 rok, bude
mať k 1.1.2020 vykonané všetky skôr uložené tresty, ku ktorým prichádza do úvahy uloženie súhrnného

a spoločného trestu v trvaní 2 roky a 8 mesiacov, kde by bolo na mieste podľa jeho názoru uvažovať aj
o upustení od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Trestného zákona.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti obžalovaný v konečnom návrhu žiadal, aby krajský súd napadnutý
rozsudok vo výroku o treste zrušil podľa § 321 odsek 1 písmeno d) Trestného poriadku a následne aby
sám postupom podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol tak, že u obžalovaného upúšťa od

uloženiasúhrnnéhotrestupodľa§44TrestnéhozákonavovzťahukrozsudkuOkresnéhosúduDunajská
Streda sp. zn. 4T/134/2016 a trestnému rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.0T/107/2016.
Obžalovaný J. D. odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ladislava
Pongrázca. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že odvolanie podáva len voči výroku o treste. Ako
prvé namietal, že súd u neho nesprávne zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného

zákona, lebo zo štyroch odsúdení evidovaných v registri trestov má to prvé zahladené, ďalší výrok o
treste bol zrušený a tretí výrok o treste nadobudol právoplatnosť až po spáchaní súdených skutkov. Ďalej
namietal, že nakoľko súdené skutky spáchal pred vyhlásením a právoplatnosťou rozsudku Okresného
súdu Komárno sp. zn. 2T/24/2017 z 11. mája 2017, mal mu okresný súd uložiť súhrnný trest vo vzťahu ktomuto odsúdeniu, čo neurobil. Do tretice namietal, že hoci v konaní pred súdom realizoval vyhlásenie o
vine,súdmunepriznalpoľahčujúcuokolnosťoupodľa§36písmenon)Trestnéhozákona.Pokiaľtedaide
o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, okresný súd ich nesprávne ustálil, v dôsledku čoho ukladal trest

vo zvýšenej trestnej sadzbe podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona, hoci ho mal ukladať v rámci základnej
trestnej sadzby. Taktiež namietal, že okresný súd pri ukladaní trestu nezohľadnil to, že on svoje konanie
úprimne oľutoval, žije usporiadaný a riadny život v spoločnej domácnosti so svojou družkou, riadne
pracuje a stará sa o dve maloleté deti. V prípade nástupu do výkonu trestu odňatia slobody by nebola
zabezpečená výchova a starostlivosť o deti, lebo jeho družka by sama nevedela ich výživu zabezpečiť.

V konečnom návrhu žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a podľa § 322
odsek 1 Trestného poriadku vrátil veci okresnému súdu, aby ju znova prejednal a rozhodol.
Prokurátor sa k odvolaniam obžalovaných nevyjadril.
Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie
o podaných odvolaniach 7. mája 2019.
V priebeh odvolacieho konania bol obžalovaný Y. D. prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, čím

u neho pominuli dôvody povinnej obhajoby podľa § 37 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, preto
krajský súd ustanoveného obhajcu JUDr. Zsolta Hodosi opatrením zrušil.
Krajskýsúdnaprejednanieodvolaniaobžalovanýchnariadiltermínverejnéhozasadnutiana25.februára
2020. Verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnili prokurátor a obhajca obžalovaného J. D., sa vykonalo
v neprítomnosti poškodených a oboch obžalovaných, ktorí boli o termíne riadne a včas upovedomení.

Obžalovaný J. D. sa prostredníctvom svojho obhajcu ospravedlnil a súhlasil s vykonaním verejného
zasadnutia v jeho neprítomnosti. Obžalovaný Y. D. sa nedostavil a svoju neúčasť žiadnym spôsobom
neospravedlnil.
Na verejnom zasadnutí krajský súd doplnil dokazovanie oboznámením podstatného obsahu pripojených
spisov Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/86/2016, 4T/136/2016, 0T/136/2017 a 0T/107/2016

týkajúcich sa obžalovaného Y. D. a podstatného obsahu pripojených spisov Okresného súdu Dunajská
Streda sp. zn. 2T/149/2015, 2T/128/2015 a Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T/24/2017 týkajúcich sa
obžalovaného J. D., ďalej aktualizované registre trestov GP SR a lustrácie ZVJS oboch obžalovaných
a úradný záznam z 24.2.2020.
Prokurátor v konečnom návrhu žiadal odvolania oboch obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného J. D. v konečnom návrhu žiadal obžalovanému uložiť podmienečný trest alebo
trest povinnej práce, nakoľko sa naposledy trestnej činnosti dopustil v roku 2016 a od vtedy žije
usporiadaný život.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podanév neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok a zistil, že odvolanie podali obžalovaní

ako oprávnené osoby, v zákonnom stanovenej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný
prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 odsek 1 Trestného poriadku krajský súd
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo a zistil, že odvolania obžalovaných sú dôvodné.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, krajský súd zo zápisnice z hlavného

pojednávania zistil, že okresný súd nepostupoval správne, nakoľko v rámci dokazovania vôbec
neoboznámil podstatný obsah pripojených spisov, hoci išlo o nevyhnutnú podmienku pre správne a
zákonné rozhodnutie o trestoch.
Toto pochybenie krajský súd napravil, zároveň sa oboznámil aj s ďalšími vyžiadanými spismi,
aktualizovaným lustráciami na oboch obžalovaných a na podklade takto doplneného dokazovania potom
sám vo veci rozhodol, lebo mu to procesná situácia umožňovala.

K výrok o treste všeobecne
Vychádzajúc z ust. § 34 odsek 1 Trestného zákona účelom samotného trestu je ochrana spoločnosti
pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradenie iných od páchania trestných činov vyjadrujúc
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom jednotlivé hľadiská ukladania trestu vyplývajú z ust.

§ 34 odsek 3, odsek 4 Trestného zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho
nápravy a skutočnosť, aby trest postihoval iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
K samotnému trestu je potrebné uviesť, že je právnym následkom trestného činu a preto musí byť

úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného
určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j.
či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom

poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia

(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti
pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok
na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen

odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce,
varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,

pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice
trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
V stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona
spočíva v tom, že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej

sadzby činu najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde
iba o trest za tento trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, teda že páchateľ spáchal viac trestnýchčinov,čoaleneplatí,aksatrestukladáajspoužitímtzv.asperačnejzásadypodľa§41odsek2Trestného
zákona.
Podľa rovnakých zásad sa postupuje aj pri ukladaní súhrnného trestu, ktorý súd ukladá vtedy, ak

odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Súd teda páchateľa odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest
za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný
jeho trestný čin, pričom prejednávaný trestný čin musí byť vo viacčinnom súbehu so skorším trestným
činom, za ktorý už bol odsúdený. Ak Trestný zákon stanovuje v ustanovení § 42 odsek 1 povinnosť

spravovať sa pri ukladaní súhrnného trestu zásadami platnými pre ukladanie úhrnného trestu, jeho
účelom je snaha zabezpečiť, aby bol páchateľ potrestaný rovnakým spôsobom, ako keby sa o všetkých
jeho trestných činoch rozhodovalo v jedinom spoločnom konaní. Súhrnný trest teda nastupuje namiesto
úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich trestných činoch
rozhodovalo v spoločnom konaní. Súhrnný trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest samostatný,
pretože je v ňom zohľadnená skutočnosť, že páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu, pričom nebol

varovaný odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu. Možno teda zosumarizovať,
že súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného (reálneho) súbehu trestných činov, a to len vtedy,
ak bol páchateľ za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti už odsúdený za predpokladu, že na takéto
odsúdenie je možné prihliadnuť.
K výroku o treste u obžalovaného J. D.

Tento výrok o treste bolo potrebné zmeniť, nakoľko okresný súd u obžalovaného J. D. nesprávne
ustálil obe priťažujúce okolnosti, v dôsledku čoho nesprávne ukladal trest vo zvýšenej trestnej sadzbe
postupom podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona.
Pokiaľ ide o priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných
činov, túto obžalovaný v odvolaní síce nenamietal, ale jej priznanie predstavovalo takú chybu, ktorá by

odôvodňovala podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, preto na ňu krajský súd prihliadol bez ďalšieho.
K tomu treba uviesť, že v posudzovanom prípade nešlo o žiaden súbeh trestných činov. Obžalovaný
bol vo výroku o vine rozsudku okresného súdu uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu krádeže,
pri ktorom sa trestnosť všetkých čiastkových útokov posudzuje v zmysle ust. § 122 odsek 10 Trestného
zákona ako jeden trestný čin.

Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, že už bol v minulosti odsúdený,
obžalovaný v odvolaní už namietal. Podľa názoru krajského súdu dôvodne. Z registra trestov GPS
SR obžalovaného je zrejmé, že jeho v poradí prvé evidované odsúdenie z roku 2009 je také, že sa
na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. V poradí ako druhé v registri trestov má evidované odsúdenie
rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 2T/128/2015 z 9. decembra 2015, právoplatným

9. decembra 2015, na ktoré ale nebolo možné prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť z dôvodu, že táto
okolnosť predstavuje zákonný znak súdeného pokračovacieho prečinu krádeže, konkrétne podľa odsek
3 písmeno b) § 212 Trestného zákona, čo je zrejmé zo skutkovej vety výroku o vine rozsudku okresného
súdu. V poradení tretie odsúdenie evidované v registri trestov bolo právoplatné až 16. júna 2016, teda
po spáchaní aktuálne súdených skutkov.

Priznaním tejto priťažujúcej okolnosti okresný súd porušil zásadu zákazu dvojitého pričítania vyjadrenú
v ust. § 38 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorej okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu,
nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje
uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá
podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

Pokiaľ sa obžalovaný v odvolaní domáhal priznania ďalšej poľahčujúcej okolnosti, že napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, v tomto smere jeho odvolanie
nebolo dôvodné. Samotné vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní neznamená automaticky
aplikovanie tejto poľahčujúcej okolnosti. Na jej priznanie sa vyžaduje, aby páchateľ aktívnym konaním
pomáhal orgánom činným v trestnom konaní a súdu objasniť všetky predtým neznáme detaily svojej

trestnej činnosti, pričom zo spisového materiálu také skutočnosti nevyplynuli.
Rovnako nedôvodne sa obžalovaný v odvolaní domáhal uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k
odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Komárno z 11. mája 2017, sp. zn. 2T/24/2017, právoplatným
27. mája 2017, resp. upustenia od uloženia súhrnného trestu. Vo veci Okresného súdu Komárno bol
obžalovaný odsúdený za skutok spáchaný od presne nezisteného času do 14. marca 2014. Aktuálne

súdené čiastkové útoky obžalovaný spáchal 13. a 18. apríla 2016 a 1. mája 2016, teda až potom, ako
bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 2T/128/2015 z 9. decembra 2015,
právoplatným 9. decembra 2015. Tento rozsudok tak predstavuje medzník medzi súbehom a recidívou.
Inak povedané, skutky spáchané pred 9. decembrom 2015 a po tomto dátume nemôžu byť spáchanév súbehu, v dôsledku čoho je uloženie súhrnného trestu vylúčené. Pre úplnosť treba uviesť, že ani vo
vzťahukodsúdeniurozsudkomOkresnéhosúduDunajskáStredazo16.júna2016,sp.zn.2T/149/2015,
neprichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu, lebo v danom konaní súd obžalovaného odsúdil

taktiež za skutok spáchaný od 17. do 18. novembra 2014, teda opäť pred 9. decembrom 2015.
Krajský súd tak u obžalovaného zistil len jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písmeno l) Trestného zákona, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval. Keďže
nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, skonštatoval prevahu poľahčujúcich okolností, v dôsledku čoho
postupom podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu.

Trest odňatia slobody tak ukladal v rámci rozpätia od 6 mesiacov do 26 mesiacov.
K napadnutému výroku o treste ďalej treba uviesť, že okresný súd pri odôvodnení druhu trestu uviedol
len toľko, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je dané tým, že sa obžalovaný dopustil
trestnej činnosti v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
V zásade možno uviesť, že ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona stanovuje zákaz ukladania
trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ak je trest odňatia slobody ukladaný za

úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobných dobách (podmienečného odsúdenia, či podmienečného
prepustenia).Súčasnealeztohtoustanovenianevyplývazákazuloženiaalternatívnehotrestuvočitrestu
odňatia slobody. Ani skutočnosť, že pri ukladaní trestu odňatia slobody má byť použité ustanovenie § 49
odsek 2 Trestného zákona, nezbavuje súd povinnosti pri ukladaní trestu vychádzať zo všetkých zásad
uvedených v § 34 Trestného zákona. V napadnutom rozsudku absentujú akékoľvek úvahy okresného

súdu v tom smere, prečo neprichádzali do úvahy alternatívne tresty k trestu odňatia slobody.
Majúc na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie, dospel krajský súd
k záveru, že okresný súd predsa len postupoval správne, pokiaľ obžalovanému uložil nepodmienečný
trest odňatia slobody. Aj krajský súd je toho názoru, že iný, alternatívny trest k trestu odňatia slobody,
by nesplnil svoj účel, predovšetkým vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý má evidentné sklony k

páchaniu majetkovej trestnej činnosti.
Pokiaľ ide o samotnú výšku trestu, krajský súd dospel k záveru, že trest vymeraný na samej dolnej
hranici 6 mesiacov bude trestom dostatočným a spravodlivým, plniacim tak funkciu individuálnej, ako aj
generálnej prevencie. Takýto trest zohľadňuje zmenu pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v
prospech obžalovaného, jeho postoj k žalovanej trestnej činnosti, tiež dobu, ktorá uplynula od spáchania

činu a zároveň zabezpečí čo najmenší vplyv na rodinu obžalovaného a jemu blízke osoby.
Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody, okresný súd postupoval správne,
keď obžalovaného postupom podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže tento v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný

trestný čin.
K výroku o treste u obžalovaného Y. D.
Aj u tohto obžalovaného bolo potrebné výrok o treste zmeniť, nakoľko okresný súd pri ukladaní trestu
pochybil hneď vo viacerých smeroch.
Pokiaľ ide o priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, že už bol v minulosti

odsúdený, táto mu nemala byť priznaná. Z registra trestov GP SR obžalovaného je zrejmé, že jeho
v poradí prvé evidované odsúdenie je za prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f/ Trestného
zákona trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda z 3. marca 2015, sp. zn. 1T/35/2015,
právoplatným 19. marca 2015. Na toto odsúdenie nebolo možné prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť
z dôvodu, že táto okolnosť predstavuje zákonný znak súdeného pokračovacieho prečinu krádeže,

konkrétne podľa odsek 3 písmeno b) § 212 Trestného zákona, čo je zrejmé zo skutkovej vety výroku
o vine rozsudku okresného súdu.
A keďže pred spáchaním súdeného trestného činu neexistovalo u obžalovaného žiadne iné právoplatné
odsúdenie, na ktoré by bolo možné prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť, krajský súd konštatuje, že
priznaním priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona obžalovanému okresný súd

porušil zásadu zákazu dvojitého pričítania vyjadrenú v ust. § 38 odsek 1 Trestného zákona spôsobom,
ako mu to vyčítal obžalovaný v podanom odvolaní.
V rámci poľahčujúcich a priťažujúcich okolností obžalovaný iné chyby nevytýkal a krajský súd ich
vlastným prieskumom nezistil.
Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku obžalovaného, že mu mal byť ukladaný súhrnný trest aj vo

vzťahu k odsúdeniu trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/107/2016, táto nie
je dôvodná, čo bude rozvedené ďalej v texte.
Zároveň ale krajský súd zistil, že okresný súd pri ukladaní súhrnného a spoločného trestu pochybil takým
spôsobom, ktorý by odôvodňoval podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.Konkrétne pochybil v tom smere, že po zrušení celého výroku o vine a treste trestného rozkazu
Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/86/2016 z 13. júna 2016, právoplatného 13. júna
2016, nepremietol do skutkovej vety výroku o vine rozsudku skutkové zistenia zo zrušeného výroku o

vine, nepremietol ich v právnej vete, ani v právnej kvalifikácii. Za daného stavu výrok o spoločnom treste
neobstojí. Správne mal okresný súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom trestnom rozkaze
znova rozhodnúť o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za
trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, a následne o spoločnom treste za tento pokračovací
trestný čin.

Toto pochybenie okresného súdu nie je zo strany krajského súdu možné napraviť, nakoľko výrok o vine,
ktorý trpí uvedenými chybami, nebol a ani nemohol byť odvolaním napadnutý.
Krajský súd preto pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal z takého výroku o vine, ktorý bol ustálený
v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Vo výroku o vine bol obžalovaný uznaný za vinného zo skutkov
spáchaných v dňoch 2. júna 2016, 4. júna 2016 a 8. júna 2016, právne kvalifikovaných ako pokračovací
prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3 Trestného zákona a zo skutku spáchaného

13. apríla 2016 právne kvalifikovanom ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/86/2016 krajský súd zistil, že v
danej veci bol obžalovaný trestným rozkazom z 13. júna 2016, doručeným obžalovanému 13. júna
2016, právoplatným 13. júna 2016, za skutok spáchaný 11. júna 2016 odsúdený podľa § 212 odsek 3

Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), § 37 písmeno m), § 38 odsek 2 Trestného zákona na
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/134/2016 krajský súd zistil, že v danej
veci bol obžalovaný rozsudkom (išlo o prvý odsudzujúci rozsudok, trestný rozkaz nebol vo veci vydaný,

obžalovaný bol prítomný na HP pri vyhlásení odsudzujúceho rozsudku) okresného súdu z 10. mája
2017, právoplatným 25. mája 2017, za skutky spáchané 12., 13. a 14. marca 2016 odsúdený podľa § 194
odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), § 37 písmeno h), § 38 odsek 2, § 41 odsek 1, §
42 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov,
na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň

bol podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušený výrok o trest trestného rozkazu Okresného súdu
Dunajská Streda z 13. júna 2016, sp. zn. 0T/86/2016, právoplatný 13. júna 2016, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením
stratili podklad. Uvedený trest obžalovaný medzičasom vykonal.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/107/2016 krajský súd zistil, že v

danej veci bol obžalovaný trestným rozkazom zo 7. júla 2016, doručeným obžalovanému 7. júla
2016, právoplatným 7. júla 2016, za skutok spáchaný 28. júna 2016 odsúdený podľa § 348 odsek 1
Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), § 37 písmeno m), § 38 odsek 2 Trestného zákona na
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/136/2017 krajský súd zistil, že v danej
vecibolobžalovanýtrestnýmrozkazomz 11.septembra2017,doručenýmobžalovanému11.septembra
2017, právoplatným 11. septembra 2017, za skutok spáchaný 17. augusta 2017 odsúdený
podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), § 37 písmeno m), § 38 odsek 2
Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, na výkon ktorého bol

zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal 2. decembra 2018.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že aktuálne súdené skutky sa zbiehajú so skutkami, ktoré obžalovaný
spáchal 12., 13. a 14. marca 2016 (vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/134/2016), ako
aj so skutkom spáchaným 11. júna 2016 (vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/86/2016).
Zbiehajú sa preto, lebo všetky skutky obžalovaný spáchal skôr, ako bol vyhlásený prvý odsudzujúci

rozsudok 13. júna 2016 vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/86/2016 (doručenie
trestného rozkazu obžalovanému do vlastných rúk má účinky vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku).
Skutky spáchané po 13. júni 2016 predstavujú recidívu.
Keďže vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/107/2016 bol odsúdený za skutok spáchaný
po 28. júni 2016, nebolo možné obžalovanému ukladať súhrnný trest aj vo vzťahu k tomuto odsúdeniu.

Tým je daná odpoveď na túto jeho sťažnostnú námietku.
Možnotedazosumarizovať,žeobžalovanémubolopotrebnévtomtoprípadeukladaťsúhrnnýtrestpodľa
§ 42 odsek 1 Trestného zákona. Zo všetkých zbiehajúcich sa trestných činov je najprísnejšie trestnýprečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona, za ktorý Trestný zákon
ustanovuje trest odňatia slobody v rozpätí od 1 do 5 rokov.
Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd správne ustálil, že obžalovanému je potrebné ukladať

nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený
skorším rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda vo veci sp. zn. 4T/134/2016.
Pokiaľ sa obžalovaný v odvolaní domáhal upustenia od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Trestného
zákona, tento postup nepovažoval krajský súd za dôvodný vzhľadom na osobu obžalovaného, mieru
jeho narušenia, jeho zjavné sklony k páchaniu majetkovej trestnej činnosti, ale aj vzhľadom na rozsah

a charakter trestnej činnosti, za ktorú sa ukladá súhrnný trest.
Pri určovaní výmery trestu odňatia slobody obžalovanému krajský súd obligatórne prihliadol podľa §
38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich
okolností. U obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a
úprimne ho oľutoval. Priťažovalo mu podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných
činov. V konečnom súčte bol pomer týchto okolností vyrovnaný, preto podľa § 38 odsek 2 Trestného

zákona krajský súd ukladal trest odňatia slobody v rámci celého zákonného rozpätia 1 až 5 rokov, opäť
reflektujúc fakt, že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.
Majúc na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie, dospel krajský
súd k záveru, že nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 22 mesiacov bude vzhľadom na
osobu obžalovaného a okolnosti spáchania skutkov trestom primeraným, spravodlivým, zodpovedajúci

potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a bude tiež dostatočným prostriedkom na
dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon.
Takýto trest zohľadňuje zmenu pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v prospech
obžalovaného, jeho postoj k žalovanej trestnej činnosti, tiež dobu, ktorá uplynula od spáchania činu a
zároveň zabezpečí čo najmenší vplyv na rodinu obžalovaného a jemu blízke osoby.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody, v tomto smere okresný súd
postupoval správne, keď obžalovaného podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, lebo tento v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním týchto trestných činov nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin.

Zprezentovanýchdôvodovkrajskýsúdpodľaust.§321odsek1písmenod),odsek2Trestnéhoporiadku
napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil u oboch obžalovaných vo výroku o treste a spôsobe jeho
výkonu a na základe ust. § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol, nakoľko mu to
procesná situácia umožňovala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.