Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818202281
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7818202281.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek

senátu Mgr. Zuzany Čisovskej a JUDr. Evy Feťkovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: Q. O., K.. XX. XX. XXXX, O. W. XXX, o
zaplatenie 214,20 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 12.
novembra 2018, č.k. 1Csp/131/2018-88

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok vo výroku pod č. II o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovaná je
povinná žalobcovi zaplatiť sumu 90,51 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. M e n í rozsudok vo výroku pod č. III o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobcovi proti
žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej iba „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 123,69 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 23,21 eur od 11.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 25,70 od 10.9.2015 do zaplatenia, zo sumy
25,70 eur od 10.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 25,70 eur od 10.11.2015 do zaplatenia a zo sumy 23,38

eur od 10.12.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15,50%.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia nárokov
vyplývajúcich zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, konkrétne nároku na zaplatenie ceny
poskytnutých telekomunikačných služieb v celkovej sume 214,20 eur s príslušenstvom, z ktorej sumy

predstavuje zmluvná pokuta za porušenie zmluvnej povinnosti včas a riadne uhradiť cenu za poskytnuté
služby sumu vo výške 90,51 eur a to z dôvodu, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu,
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., dňa 15. 12. 2014 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č.
XXXXXXXXXX, na základe zmluvy postupca poskytol žalovanej telekomunikačné služby, špecifikované
v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach a žalovaná
sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku.

3. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania a jeho vyhodnotení, právne posúdil vec podľa § 43
a nasl. zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,
2, 3 a 5, § 517 ods. 1, 2, § 524 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), §
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ako aj čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalýchpodmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom procesne postupoval v zmysle § 219 ods. 3 CSP a
§ 297 veta druhá písm. b) CSP.

4. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie dlhu na telekomunikačných službách vo výške 123,69
eur, súd prvej inštancie žalobe vyhovel, pretože žalovaná netvrdila a nevyvrátila tvrdenia žalobcu o tom,
že cenu poskytnutých služieb uhradila s tým, že k jednotlivým častiam istiny priznal aj náhradu úrokov
z omeškania podľa § 517 OZ.

5. Vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute vo výške 90,51 eur dospel súd prvej inštancie k záveru,
že v danom prípade bola vo veci účastníkmi uzatvorená štandardná typová spotrebiteľská zmluva,
čo je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené zmluvné dojednania majúce charakter
neprijateľných podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Dôvodil, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb uplatnenú faktúrou č. XXXXXXXXXX, ktorá ako typová zmluva je

uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda aj dojednaní o
zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, a preto sa nejedná o individuálne dojednané
zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednáva, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách
a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú

dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok
so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie
nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Uviedol, že podľa tabuľky č. 1 v dodatku
k zmluve o poskytovaní verejných služieb je zmluvná pokuta za porušenie záväzku viazanosti vo

výške 158,- eur (jednorázovo), pričom vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa
vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do
ukončenia zmluvy alebo do prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti.
Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/
celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre výpočet). V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy

je prísnejšie, resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ,
teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu
v povinnostiach oboch účastníkov. Zmluvná pokuta vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej
povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť

dohody o zmluvnej pokute. Rovnako dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté
služby je neakceptovateľné. Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt
porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti
do dňa porušenia povinnosti. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia
výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj

záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu, napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1 euro. Zmluvná pokuta
dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto vzniknutej vôbec
nezohľadňuje. Okrem toho výška zmluvnej pokuty sa znižuje iba do dňa porušenia povinnosti v dôsledku
nezaplatenia ceny za poskytnuté služby. Samotným porušením povinnosti k zániku zmluvného vzťahu
nedochádza. Nemožno preto vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku zo strany spotrebiteľa a

poskytovanie služieb zo strany podniku. Táto okolnosť majúca podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty
zohľadnená nebola. Zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná teda umožňuje poskytovateľovi služieb
požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku
vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb. Súd má zato, že sankcia spočívajúca
v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nielen času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj

charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej
a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy
a jej hrozba nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu
nemôževzniknúťbezdôvodnéobohatenie.Nazákladevyššieuvedeného,pretosúdzmluvnédojednanie
obsiahnuté v zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorého obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty

za porušenie záväzku posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To spôsobuje jej absolútnu
neplatnosť.6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 CSP, pričom posudzoval pomer úspechu a neúspechu oboch sporových strán, a priznal žalobcovi
náhradu trov konania vo výške 15,50 % .

7.ProtivýrokomII.aIII.rozsudkupodalvzákonnejlehote(včas)odvolanie žalobca.Odvolanieodôvodnil
tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol,
aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietavej časti tak,
že žalovanú zaviaže na zaplatenie sumy 90,51 eur, resp. aby odvolací súd rozsudok v napadnutej

časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 47,47 eur.

8. Žalobca v odvolaní uviedol, že pokiaľ ide o samotný inštitút zmluvnej pokuty, podľa § 544
ods. 1 Občianskeho zákonníka, si môžu strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať
zmluvnú pokutu, ktorú je účastník, ktorý poruší zabezpečenú povinnosť, povinný zaplatiť aj vtedy,

keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Právny predchodca žalobcu a
žalovaná si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzku viazanosti.
Žalovaná sa dostala do omeškania s platením faktúr za služby poskytované právnym predchodcom
žalobcu, teda porušila svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi zmluvne dohodnuté protiplnenie, ktorú
skutočnosť podľa názoru žalobcu, súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil. Mal za to, že odôvodnenie

napadnutého rozsudku nereflektuje požiadavku ust. § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca
nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že zmluvná pokuta nie je v danom prípade výsledkom
individuálneho dojednania účastníkov, nakoľko táto predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá
pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej
doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Škoda v danom prípade pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá

pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny práve s ohľadom na
dobu viazanosti. Žalobca považoval za individuálne dojednanie zmluvnej pokuty práve skutočnosť, že
žalovaný má možnosť vybrať si z kombinácie tovarov a služieb s ohľadom na kvalitu a cenu, stotožňuje
sa s týmto výberom a kombináciou a aj s výškou zmluvnej pokuty, ktorej výpočet zodpovedá práve
cene telefónu a služieb poskytnutých v zľave. Uvedenou zmluvnou pokutou si žalobca zabezpečuje

návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby alebo navrátených zariadení,
ktoré boli žalovanému poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Zdôraznil, že žalovanej bola vyúčtovaná
zmluvnápokutavzníženejvýške90,51eur,sozohľadnenímpočtudní,ktoréuplynulizdobyviazanosti,a
to vrátane dní, počas ktorých bol žalovaný ešte pripojený, avšak svoje zmluvné povinnosti riadne a včas
platiť cenu za poskytnuté služby, si neplnil. V tejto súvislosti poukazoval napr. na rozsudok Krajského

súdu Trenčín č.k. 19Co/142/2016 v obdobnej veci, v ktorom odvolací súd žalobcovi nárok na zaplatenie
pokuty priznal, ako aj ďalšie.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní podmienok prípustnosti
odvolania prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),
preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné.

11. Odvolací súd konštatuje, že odvolaním nebol napadnutý prvý výrok napadnutého rozsudku, ktorým
bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 123,69 eur s príslušenstvom. V tejto časti
rozsudok nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok, ktorým súd prvej
inštancie zamietol žalobu v prevyšujúcej časti.

12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti sa dotýka nároku žalobcu
nazaplateniezmluvnejpokutyvovýške90,51eur,stým,žedohodaozmluvnejpokutevyplývazdodatku
k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorú uzavreli sporové strany dňa 15.12.2014. Súd prvej
inštancie dokazovaním riadne zistil obsah uzavretej dohody o zmluvnej pokute, ako aj skutočnosť, že
došlo k riadnemu uzavretiu a podpísaniu dodatku. Odvolací súd však po preskúmaní veci dospel k

záveru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil dohodu o zmluvnej pokute ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku.13. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné

podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

15. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že dojednaná zmluvná
pokuta je neprijateľná zmluvná podmienka. Podstatnou črtou, ktorá spôsobuje neprijateľnosť zmluvnej

podmienky v spotrebiteľských zmluvách je to, že takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prejednávanej veci žalovaná
ako spotrebiteľ spolu s uzavretím zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 zák. č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách dobrovoľne uzavrela dodatok k tejto zmluve, v ktorom sa zaviazala,
že po dobu 24 mesiacov nebude porušovať svoju povinnosť včas a riadne uhrádzať cenu za služby,

ani povinnosť uhradiť včas a riadne svoj iný peňažný záväzok voči žalobcovi a neporuší povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Oproti tomuto záväzku bola žalovanému poskytnutá výhoda
spočívajúca v tom, že spolu s podpísaním zmluvy získava do svojho vlastníctva mobilný zariadenie
Sony Xperia E1, ktorého bežná maloobchodná cena je 109,- eur, pričom žalovaný zaplatil za tento
telefón 1 euro. Výška rozdielu medzi riadnou spotrebiteľskou cenou a kúpnou cenou, ktorú žalovaná za

telefón zaplatila predstavuje podľa dojednania 108 eur, pričom výška zmluvnej pokuty dohodnutá v čase
uzavretia zmluvy bola 158 eur, ktorá sa bude postupne znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov
uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Odvolací súd považuje toto
ustanovenie o zmluvnej pokute za maximálne vyvážené, pretože nevyžaduje od spotrebiteľa plnenie
takých povinností, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Právo

spotrebiteľa nadobudnúť mobilný telefón za zvýhodnenú cenu je podmieňované iba jeho povinnosťami
riadne splniť záväzky z zmluvy, čo je povinnosť, ktorá ho v žiadnom prípadne nemôže znevýhodňovať
oproti dodávateľovi služieb.

17. Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú

pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

18. Z dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie nepochybne vyplynulo, že žalovaná prestala plniť

svoje povinnosti, čo spôsobilo vznik nároku žalobcu na dojednanú zmluvnú pokutu. Odvolací súd je toho
názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute je platné, nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto v
dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej vznikol žalobcovi nárok na jej zaplatenie
vo výške vyčíslenej v žalobe, teda vo výške 90,51 eur.

19. Na základe uvedeného odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti
podľa § 388 CSP a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 90,51 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

20. V súlade s § 396 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodoval o

celom nároku na náhradu trov konania. Keďže v spore mal žalobca po rozhodnutí odvolacieho súdu
plný úspech, priznal mu odvolací súd nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj v
odvolacom konaní v rozsahu 100 %.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).