Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 44Ek/367/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119238768
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Jablončíková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119238768.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ELIS plus, s.r.o., Topoľová 14020/1, 974
01 Banská Bystrica - Kostiviarska, IČO: 31 642 420, zast.: V.. B. Z., advokát, Lazovná 45, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 42 187 788, proti povinnému: Hviezdne bývanie s. r. o., Haydnova 17, 811 02
Bratislava, IČO: 44 259 441, zast.: Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., Twin City Block A, Karadžičova
2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464, o vymoženie 148.404,01 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym

exekútorom: Mgr. Jana Virličová, so sídlom exekútorského úradu Vajnorská 100/A, 821 04 Bratislava,
IČO: 42 256 372, pod číslom 368EX 81/19, rozhodujúc o návrhu povinného na zatavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa
01.03.2019 domáhal od povinného vymoženia peňažného nároku vo výške 148.404,01 EUR s
príslušenstvom na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica
zo dňa 31.12.2018, sp. zn. 4Up/1138/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
05.02.2019.

2. Súd po preskúmaní návrhu a príloh k nemu vydal pod spisovou značkou 44Ek/367/2019 dňa
13.03.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Jane Virličovej, so sídlom
exekútorského úradu Vajnorská 100/A, 821 04 Bratislava, IČO: 42 256 372, ktorý exekúciu vedie pod
sp. zn. 368EX 81/19.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 14.03.2019 si povinný prevzal osobne dňa 20.03.2019.
Podanie povinného - návrh na zastavenie exekúcie, bolo poverenému súdnemu exekútorovi doručené

dňa 02.04.2019. Súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom
stanovenej 15-dňovej lehote.
4. Súdny exekútor doručil Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 14.05.2019 podanie k spisu - Návrh
povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 02.04.2019 spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu
povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 30.04.2019, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa
14.03.2019.

5. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo
dňa 02.04.2019 uvádza dôvody, pre ktoré žiada začatú exekúciu zastaviť. V úvode svojho návrhu
na zastavenie exekúcie povinný uvádza, že v prípade upomínacieho konania ako aj exekučného
konania došlo zo strany oprávneného k zneužitiu práva povinného na súdnu ochranu. Povinný uvádza,
že oprávnený predložil v rámci upomínacieho konania úmyselne spor o neexistujúcu pohľadávku.
Oprávnený sa mal totiž domáhať zaplatenia faktúry, ktorú vystavil podľa zmluvy, ktorej v tom čase nebol

zmluvnou stranou. Žalovaná faktúra sa týkala prác, ktoré mali byť zo strany oprávneného vykonané
podľa Zmluvy o dielo zo dňa 01.05.2015 (ďalej len „Zmluva o dielo“). Oprávnený si však podľa povinnéhobol v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu vedomý, že s povinným a spoločnosťou W.,
M..L..T.., Šrobárová 52, 946 32 Šrobárová (ďalej len „W.“) uzavrel dňa 21.12.2016 Zmluvu o prevode
práv a povinností zo Zmluvy o dielo (ďalej len „Zmluva o prevode práv a povinností“), na základe ktorej

všetky svoje práva previedol na W.. Na základe uvedeného tak oprávnený nemohol podľa tvrdenia
povinného vystaviť žiadnu faktúru. Vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie povinný ďalej podotýka, že
ho oprávnený vyzýval na úhradu faktúry, ktorej zaplatenia sa domáhal v rámci upomínacieho konania aj
v minulosti. Povinný mu však túto faktúru vrátil. Podľa povinného oprávnený pred súdom prvého stupňa
zamlčal existenciu Zmluvy o prevode práv a povinností, ako aj komunikáciu ohľadom žalovanej faktúry.

Povinný uvádza, že ak by oprávnený v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol všetky okolnosti,
bolo by zrejmé, že sa domáha zaplatenia pohľadávky, ktorá nemá žiadny právny základ. Vo svojom
návrhu na zastavenie exekúcie sa povinný ďalej vyjadruje ku doručeniu exekučného titulu. Platobný
rozkaz mu bol doručený do elektronickej schránky, ktorú však v tom čase nemal povinný z technických
príčin zriadenú, následkom čoho si exekučný titul neprevzal. Povinný podľa jeho tvrdenia z tohto dôvodu
nepodal v zákonnej lehote odpor, čím Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Pre úplnosť povinný

dodal, že o existencii exekučného konania sa dozvedel až po zablokovaní finančných prostriedkov na
jeho účte. Na základe uvedených skutočností povinný konštatuje, že sa oprávnený vedome domáhal
zaplatenia neexistujúcej pohľadávky, ktorá nemala žiadny hmotnoprávny základ, čím sa oprávnený
nepoctivým zámerom snažil získať majetkový prospech na ujmu povinného. Povinný dospel k záveru,
že oprávnený inicioval upomínacie aj exekučné konanie s úmyslom poškodiť povinného a na jeho

úkor sa obohatiť využijúc pritom svoje subjektívne právo na súdnu ochranu. Povinný zároveň dodáva,
že oprávnený mal vedomosť o realizovanom developerskom projekte povinného, no aj napriek tomu
oprávnenému táto skutočnosť nebránila v začatí exekučného konania, hoci to mohlo viesť k zastaveniu
celého developerského projektu. V ďalšej časti svojho návrhu na zastavenie exekúcie má povinný za
to, že princíp právnej istoty nie je možné aplikovať bezvýnimočne. Pokiaľ je totiž výkon právoplatného

rozhodnutia súdu dôsledkom zjavného zneužitia práva na súdnu ochranu, musí mať podľa povinného
zásada zákazu zneužitia práva prednosť pred zásadou právnej istoty. V závere povinný uvádza, že
pohľadávka, ktorej vymoženie je predmetom exekučného konania zanikla dňa 28.03.2019 z dôvodu
jednostranného započítania. Povinný si totiž z opatrnosti započítal pohľadávku voči oprávnenému, ktorú
nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 27.03.2019 medzi povinným

ako postupníkom a spoločnosťou D., M..L..T.., Haydnova 17, 811 02 Bratislava ako postupcom. Na
základe tejto zmluvy povinný nadobudol pohľadávku voči oprávnenému vo výške 216.056,00 Eur, ktorú
si započítal voči pohľadávke vymáhanej v exekúcii. Táto pohľadávka však ako uvádza povinný, nie je
doposiaľ judikovaná, nakoľko ju nadobudol až po začatí exekučného konania. Z tohto dôvodu nemohla
byť uplatnená ani v upomínacom konaní v rámci procesnej obrany. Povinný považuje za zrejmé, že po

vydaní Neodkladného opatrenia v dôsledku započítania vymáhaný nárok zanikol. Na základe vyššie
uvedeného povinný žiada exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastaviť a
zároveň žiada, aby trovy exekúcie znášal oprávnený.
6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho
zástupcu dňa 30.04.2019. Oprávnený v úvode svojho vyjadrenia uvádza, že s návrhom povinného

na zastavenie exekúcie nesúhlasí. K prvému argumentu povinného, že si oprávnený uplatňuje v
exekučnom konaní neexistujúcu pohľadávku, oprávnený uvádza, že s týmto argumentom nesúhlasí.
Pohľadávku si oprávnený podľa jeho slov uplatnil na základe Zmluvy o dielo zo dňa 01.05.2015
uzavretej medzi povinným ako objednávateľom a oprávneným ako zhotoviteľom. Oprávnený uvádza,
že medzi ním a povinným prebehla pred podaním návrhu na vydanie Platobného rozkazu komunikácia,

v rámci ktorej si v priebehu rokov 2017 a 2018 navzájom opakovane zasielali a vracali vystavenú
faktúru spolu so súpisom prác. Oprávnený uvádza ako podstatné to, že práce, ktoré boli predmetom
fakturácie a následným podkladom pre vznik exekučného titulu a začatie exekučného konania, boli
riadne zrealizované, odovzdané, avšak zo strany povinného ako objednávateľa doposiaľ neuhradené.
Oprávnený sa snažil v priebehu rokov 2017 a 2018 o mimosúdne vyriešenie sporu a o otvorenie

korektnej komunikácie. Oprávnený si bol pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu vedomý
situácie v ktorej sa nachádzal, a preto bol aj v spolupráci s ďalšími subdodávateľmi pôsobiacimi na
danej stavbe pripravený preukazovať realitu dodaných materiálov a realizovaných prác. Ďalej oprávnený
uvádza, že keby sa v rámci základného konania povinný bránil Zmluvou o prevode práv a povinností
zo dňa 21.12.2016, bol pripravený podať žalobu na určenie neplatnosti tejto zmluvy, a to minimálne

z dôvodu, že ju bol oprávnený nútený uzavrieť v tiesni, nakoľko si voči nemu začali uplatňovať svoje
nároky subdodávatelia, ktorých nemal oprávnený z čoho vyplácať, pretože povinný mu neuvoľnil
financie. Zároveň bol oprávnený tiež uvedený do omylu, pretože v zmysle Zmluvy o prevode práv a
povinností mal nový hlavný dodávateľ (spoločnosť W.) prevziať všetky pohľadávky subdodávateľov,čo sa však nestalo, a tým je oprávnený permanentne vystavovaný nebezpečenstvu vymáhania
pohľadávok subdodávateľov, ktorých prefinancovanie cez investora je nemožné alebo podstatne
sťažené. Oprávnený ďalej vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie poukazuje

na skutočnosť, že argumentácia povinného o tom, že nemal počas trvania upomínacieho konania
zriadenú elektronickú schránku, je nepravdivá. Oprávnený v tejto súvislosti dáva do pozornosti zákon č.
305/2013 Z.z. o e-Governemente, v rámci ktorého sú právnické osoby zapísané v Obchodnom registri
povinné mať od 01.07.2017 zriadenú a aktivovanú elektronickú schránku. Podľa oprávneného bolo
zodpovednosťou každej obchodnej spoločnosti vykonať všetky opatrenia na zabezpečenie funkčnosti a

dostupnosti tejto elektronickej schránky. Zároveň oprávnený uvádza, že k doručovaniu exekučného titulu
nedošlo krátko po nadobudnutí zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governemente, ale až v priebehu mesiaca
január 2019. Samotné neoboznámenie sa s doručovanou písomnosťou v úložnej dobe neznamená,
že by sa adresát nemohol oboznámiť so zásielkou a následne sa brániť. Povinný však mal podľa slov
oprávneného možnosť sa brániť v základnom konaní, no neurobil tak. Oprávnený sa v ďalšej časti
svojho podania vyjadril aj ku argumentu povinného týkajúceho sa započítania pohľadávky povinným

voči judikovanej pohľadávke oprávneného. V tejto súvislosti oprávnený cituje ust. § 61e Exekučného
poriadku a uvádza, že spoločnosť D., M..L..T.. až do momentu postúpenia pohľadávky od oprávneného
nežiadala zaplatenie pohľadávky a to z dôvodov, ktoré v budúcnosti môžu byť predmetom samostatného
súdneho konania. Podľa oprávneného spoločnosti D., M..L..T.. nič nebránilo uplatniť si ich domnelú
pohľadávku voči oprávnenému uplatniť na súde, a tým ju judikovať. Oprávnený dáva do pozornosti

aj skutočnosť, že samotným jednostranným započítaním nejudikovanej pohľadávky povinného voči
judikovanej pohľadávke oprávneného by vlastne povinný uznal pohľadávku oprávneného. V dôsledku
uvedeného preto oprávnený vníma rozpor v tvrdeniach povinného, kde v úvode návrhu na zastavenie
exekúcie povinný namieta neexistujúcu pohľadávku a v závere svojho návrhu na zastavenie exekúcie
už odôvodňuje zastavenie exekúcie jednostranným započítaním voči (ním v prvej časti tvrdenej)

neexistujúcej pohľadávke. Návrh na zastavenie exekúcie je teda podľa oprávneného zmätočný a
vnútorne si odporujúci. V závere svojho vyjadrenia oprávnený uvádza, že mu nebolo žiadne Neodkladné
opatrenie doručené, a aj z tohto dôvodu čakal na podanie svojho vyjadrenia k návrhu na zastavenie
exekúcie povinného pár dní pred uplynutím stanovenej lehoty. Oprávnenému teda nie je zrejmé, či ide
o chybu v písaní alebo prekopírovanie starého textu z iného podania, alebo privodenie ďalšieho zmätku

do návrhu na zastavenie exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností žiada oprávnený návrh
povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť.
7. Súdny exekútor sa ku návrhu právneho zástupcu povinného na zastavenie exekúcie a ku vyjadreniu
zákonného zástupcu oprávneného vyjadril k doručovaniu písomností v exekučnom konaní.
8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali
okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa
osobitnéhopredpisu,prektorýsúuznaniealebovýkoncudziehoexekučnéhotituluneprípustné,ibažeho
bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti

exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

11. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný
účinok nemajú.
12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví
a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
14. Podľa § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie

vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade
ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.
15. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) ďalej len „zákon
o e-Governmente“ elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky,

pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické
doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa
tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú
inak, ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.
16. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický
dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby

prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických
dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických
dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.
17. Podľa § 30 ods. 3 zákona o e-Governmente prijímateľ potvrdzuje elektronickú doručenku
prostredníctvom funkcie určenej na tento účel.

18. Podľa § 30 ods. 5 zákona o e-Governmente údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola
potvrdená podľa odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.
19. Podľa § 30 ods. 6 zákona o e-Governmente elektronická doručenka sa vytvára a potvrdzuje pri
každom elektronickom doručení, pričom ak nejde o doručenie do vlastných rúk, vytvára a potvrdzuje sa
podľa odseku 2 automatizovane, keď nastane moment doručenia podľa § 32 ods. 5.

20. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente elektronická úradná správa, vrátane všetkých
elektronických dokumentov sa považuje za doručenú ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje
sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo
márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát
o tom nedozvedel.

21. Návrh na zastavenie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom
je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie
návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Povinný sa môže proti exekúcii relevantne brániť
tvrdením, že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku
exekučného titulu. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie

exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu
podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie neslúži ako opravný prostriedok
proti nesprávnym rozhodnutiam. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem
všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená.
Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie

tvrdených skutočností. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a
ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti. Pre vykonávacie konanie platí, že
sa v ňom vymáha plnenie, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučný súd nesmie skúmať
vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase
vzniku exekučného titulu existuje. Znamená to, že exekučný súd nemôže prehodnotiť, že vymáhaná

pohľadávka nevznikla. Základným predpokladom na zákonné vedenie exekúcie voči povinnému je
existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba také rozhodnutie,
ktoré je vykonateľné, čo je v tomto prípade Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
31.12.2018, sp. zn. 4Up/1138/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.02.2019.
22. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne

povinného, ktorý ho podal.
23. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom,
v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti,
ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

24.Súdzastavíexekúciuvočipovinnémuibavprípadochuvedenýchv§61kods.1Exekučnéhoporiadku
a teda ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ak
bol exekučný titul zrušený, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkoncudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
25. Vykonateľnosť je podľa § 232 Civilného sporového poriadku vlastnosť súdneho rozhodnutia

ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti
zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri
dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu. Vykonateľnosť rozhodnutia nastáva priamo zo zákona splnením procesných podmienok pre

nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia a je nevyhnutným prvkom bez ktorého by predmetné rozsudky
nemohli byť exekučnými titulmi.
26. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že exekúcia je vedená dôvodne. Rozhodnutie
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 31.12.2018, sp. zn. 4Up/1138/2018, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.02.2019 je spôsobilým exekučným titulom, na podklade
ktorého možno viesť exekúciu voči povinnému. Z uvedených skutočností zároveň vyplýva, že povinný

dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
27.Pokiaľideonámietkupovinného,žedošlokjednostrannémuzapočítaniupohľadávok,súdpoukazuje
na to, že námietku jednostranného započítania môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie
relevantne iba vtedy, ak započítava judikovanú pohľadávku (tiež osvedčenú exekučným titulom).
Exekučný súd vyhodnotí, či sú skutkové a právne predpoklady na započítanie splnené, najmä či

je jednostranné započítanie proti pohľadávke oprávneného prípustné a či je pohľadávka povinného
spôsobilá na započítanie. Ak povinný namieta jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky, t.j.
pohľadávky, ktorá nie je osvedčená exekučným titulom, exekučný súd na takéto tvrdenie neprihliadne.
Na základe uvedeného súd konštatuje, že povinný namieta jednostranné započítanie nejudikovanej
pohľadávky, a preto súd na jednostranné započítanie pohľadávky povinného voči oprávnenému

neprihliadol.
28. K namietanému neprevzatiu exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 31.12.2018, sp. zn. 4Up/1138/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.02.2019 a
vykonateľnosťdňa05.02.2019súddodáva,ženazákladedoručenkyOkresnéhosúduBanskáBystricak
predmetnému Platobnému rozkazu, ktorá je súčasťou súdneho spisu, má súd za nesporne preukázané,

že exekučný titul bol povinnému riadne doručený. Z predloženej doručenky má súd za preukázané,
že Platobný rozkaz bol povinnému doručený spôsobom podľa § 32 ods. 5 zákona o e-Governmente s
fikciou doručenia dňa 18.01.2019. Podľa právnej úpravy § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente
elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú
ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a

sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho,
ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
29. Súd zároveň k námietkam povinného dodáva, že sa jedná o skutočnosti, ktoré mohol a mal
povinný namietať v základnom (nachádzacom) konaní. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo
nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v

základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je vykonateľným rozhodnutím vo veci
samej (exekučným titulom) viazaný. V neposlednom rade mal povinný možnosť podať proti Platobnému
rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 31.12.2018 vecne odôvodnený odpor a tam uviesť
všetky skutočnosti, ktoré je možné namietať v základnom konaní. V takomto prípade by bol exekučný
titul zrušený a vec by prejednal miestne príslušný súd na verejnom pojednávaní.

30. Exekučný súd opäť zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného
titulu,resp.preskúmavaťvecnúsprávnosťrozhodnutia(vrátaniepostupuorgánu)vydanéhovzákladnom
konan (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať,
pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania
neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie

bez právneho významu (NS ČR 20Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž
znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
31. Súd má za to, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti,
ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu
alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru,

že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení
exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného
na zastavenie exekúcie zo dňa 02.04.2019 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok)32. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
33. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
34. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
35. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
36. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného

na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov
konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výrok)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.