Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 22, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/289/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115212622
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Trnková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:8115212622.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu W. bývajúceho vo S., proti žalovaným 1/ Všeobecnej
úverovej banke, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, 2/ Dražbe a aukcii, s.
r. o., so sídlom v Martine, Flámska 1, IČO: 36 751 642, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Gallo,
s.r.o., so sídlom v Martine, Jilemnického 4012/30, v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ JUDr.
Michal Gallo, 3/ Bytovej agentúre SK, s.r.o., so sídlom v Prešove, Levočská 2, IČO: 47 011 173, o

určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10 C 209/2015,
o dovolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 22. novembra 2018 sp. zn. 9 Co
47/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov rozsudkom z 11. januára 2018 č. k. 10 C 209/2015-139 určil, že dobrovoľná
dražba konaná dňa 23. marca 2015 o 13.00 hod. v O. na ulici T., ktorej priebeh bol osvedčený
notárskou zápisnicou č. N 332/2015, NZ 9657/2015, NCRIs 9911/2015 JUDr. S. je neplatná. Žalobcovi
priznal voči žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo zaplateného súdneho
poplatku, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Na základe zisteného skutkového stavu ako aj citovaných zákonných ustanovení, viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, konštatoval, že v danom prípade došlo k porušeniu § 11 ods. 1 zákona
o dobrovoľných dražbách, keď za miesto konania dražby bola určená vzdialená obec (O.). Tým
sa sťažila účasť dražiteľov z oblasti, z ktorej sa účasť dala očakávať (A. a okolie), čo nepochybne
mohlo mať vplyv aj na dosiahnutý výťažok z dražby. Citované ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o
dobrovoľných dražbách bráni tomu, aby bolo za miesto dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo

rodinného domu) určenej na každodenné bývanie a realizáciu ústavného práva na obydlie priemernej
rodinyurčenámaláobecvzdialenániekoľkostoviekkilometrovodmiesta,vktoromsanachádzadražená
nehnuteľnosť a určená bez akéhokoľvek zjavného a rozumne odôvodneného dôvodu, z ktorého by
bolo zrejmé uľahčenie účasti na dražbe a naplnenie samotného ratio legis zákona o dobrovoľných
dražbách. Pokiaľ žalovaná 1/ poukázala na výhodnú polohu mesta O. tak pripomenul, že predmetom
dobrovoľnej dražby mal byť rodinný dom, ktorý nepochybne slúži na bývanie. Uvedenej argumentácii

svedčí aj záver Najvyššieho súdu SR vo veci z 24. októbra 2013 sp. zn. 4 Cdo 100/2012, ktorý je
aplikovateľný aj na prejednávanú vec. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že ak ide o nehnuteľnosť určenú na
bývanie, záujemcami budú spravidla osoby, pre ktoré je geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca,
pričom sa dá predpokladať, že záujem o takúto nehnuteľnosť v určitej lokalite prejavia osoby bývajúce
(pracujúce) v jej okolí. V danom prípade obec, v ktorej sa nachádza dražená nehnuteľnosť, je od
obce, v ktorej sa konala sporná dražba, najkratšou dopravnou trasou vzdialená 200 km (z časového

hľadiska to predstavuje cca 2 hodiny). Takéto určenie miesta dražby z hľadiska požiadavky, aby miesto
dražby bolo určené tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe, nemožno považovať zazodpovedajúceustanoveniu§11ods.1zákonaodobrovoľnýchdražbách.Pretojepotrebnékonštatovať,
že došlo k porušeniu tohto ustanovenia. Je povinnosťou dražobníka organizovať dražbu jednak na
mieste, ktoré sa nachádza v regionálnej dostupnosti predmetu dražby, keďže možno očakávať, že práve

znalosť miestnych pomerov, oboznámenie sa s predmetom dražby a transparentnosť vo vzťahu k
potencionálnym záujemcom naviazaným regionálne na predmet dražby, povedie k stimulácii záujmu
a tým aj vytvoreniu vhodných podmienok pre konkurenciu jednotlivých účastníkov dražby. Dražobník
podľa názoru súdu prvej inštancie porušil pri organizovaní dražby uvedené ustanovenie tým, že za
miesto konania dražby určil vzdialenú obec, čím sťažil účasť na dražbe dražiteľov z oblasti, z ktorej sa

účasť dala očakávať. Takéto konanie nepochybne mohlo mať vplyv na dosiahnutý výťažok dražby a tým
reálne aj na práva žalobcu. Aj takýmto konaním je naplnený predpoklad neplatnosti dražby v zmysle §
21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Preto považoval za nedôvodnú argumentáciu žalovaných,
podľa ktorej všetkým potencionálnym záujemcom v rámci celého Slovenska bola umožnená účasť na
dražbe. Ani ďalšie uvedené námietky nepovažoval za dôvodné. Napokon poukázal na to, aký subjekt
bol vydražiteľom v danom prípade. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.

2. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaných rozsudkom z 22. novembra 2018 sp. zn. 9 Co 47/2018
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací
súd sa stotožnil so správne zisteným skutkovým stavom a z neho vyvodeným správnym právnym
záverom súdu prvej inštancie. Uviedol, že predmetom dražby bola nehnuteľnosť - rodinný dom, ktorý

sa nachádza v zástavbe stojacich rodinných domov v obci S. t. j. v obci na okraji tretieho najväčšieho
mesta na Slovensku a je nehnuteľnosťou určenou na bývanie. Súhlasil s názorom súdu prvej inštancie
odkazujúcim na závery rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 Co 108/2011 tak ako sú uvedené
vo vzťahu k výkladu toho, kedy je miesto dražby určené tak, aby zodpovedalo zmyslu a účelu § 11 ods.
1 zákona o dobrovoľných dražbách. Poukázal tiež na závery najvyššieho súdu v rozsudku sp. zn. 4 Cdo

100/2012 z 24. októbra 2013, R 138/2014. V celom rozsahu sa stotožnil aj s odôvodnením rozhodnutia
súdu prvej inštancie a obmedzil sa len na konštatovanie jeho správnosti, keď argumenty žalovaných
nepovažoval za podstatné v tom zmysle, aby boli spôsobilé ovplyvniť správnosť záverov, ku ktorým
dospel súd prvej inštancie. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 396 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná 2/. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie. Dovolanie opierala o dovolacie dôvody podľa § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, t. j. podľa
ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Poukázala na to, že krajský súd v odôvodnení
rozsudku súhlasil s názorom prvoinštančného súdu vo vzťahu k výkladu toho, kedy je miesto dražby
určené tak, aby zodpovedalo zmyslu a účelu § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách a poukázala
pritom na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 100/2012 z 24. októbra 2013, ktorého právny
záver následne citovala. Podľa jej názoru dražobník nijakým spôsobom neobmedzil účasť iných osôb

na dražbe. Z dikcie zákona vyplýva, že miesto, dátum a čas dražby majú byť určené bez obmedzenia
účasti iných osôb na dražbe. Zákon však neviaže takéto určenie na obec, okres alebo na určený obvod,
v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. O. nie je tak významne vzdialený od miesta, kde sa dražená
nehnuteľnosť nachádza (cca 200 km, čo predstavuje cestu autom približne 2 hodiny 15 minút). Ďalej
poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 89/2017, v ktorom dovolateľ argumentoval

neprimeranou vzdialenosťou miesta konania dražby od draženej nehnuteľnosti, t. j. obmedzením
možnosti účasti na dražbe zo strany dražobníka a teda rozpor s § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných
dražbách, nakoľko sa dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v Z. konala v meste O. vzdialenom cca
173 km. Najvyšší súd nevyslovil, že by určenie miesta konania dražby v mieste vzdialenom cca 173 km
bolo možno považovať za rozpor s týmto ustanovením.

4. Žalobca a žalovaní 1/ a 3/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427
ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), v ktorej neprospech

bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k
záveru, že dovolanie nie je procesne prípustné.6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

7. Dovolateľka podala dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom
podľa § 421 ods. 1 písm. c/ CSP.

8. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

9. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

11. V posudzovanej veci dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 písm. c/ CSP.
Uvádza, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne. Ide pritom o otázku výkladu toho, kedy je miesto dražby určené tak, aby
zodpovedalo zmyslu a účelu ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách.

12. Pre prípustnosť dovolania v zmysle citovaného ustanovenia je relevantná právna otázka, pri
riešení ktorej sa v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyskytla nejednotnosť navonok prejavená
v prijatí odlišných právnych názorov, t. j. ide o otázku, ktorú už dovolací súd riešil, avšak právne
názory dovolacích senátov zostali nejednotné a neustálené (nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax
dovolacieho súdu).

13. Žalovaná 2/ pri tvrdení o rozdielnom riešení uvedenej otázky poukázala na rozsudok najvyššieho
súdu z 24. októbra 2013 sp. zn. 4 Cdo 100/2012 podľa ktorého: „Ak ide o nehnuteľnosť určenú na
bývanie, záujemcami budú spravidla osoby, pre ktoré je geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca,
pričom sa dá predpokladať, že záujem o takúto nehnuteľnosť v určitej lokalite prejavia zväčša osoby

bývajúce (pracujúce) v jej okolí. V danom prípade obec, v ktorej sa nachádzajú dražené nehnuteľnosti, je
od obce, v ktorej sa konala sporná dražba, najkratšou dopravnou trasou vzdialená 329 km (z časového
hľadiska predstavuje takmer štyri hodiny). Takéto určenie miesta dražby - z hľadiska požiadavky, aby
miesto dražby bolo určené tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe - nemožno považovať
za zodpovedajúce ustanoveniu § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., preto je potrebné dať za pravdu

odvolaciemu súdu aj v tom, že došlo k porušeniu uvedeného ustanovenia“.

14. Ďalej žalovaná 2/ poukázala na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 89/2017 z 22. júna
2017,v ktorom konaní dovolateľ argumentoval neprimeranou vzdialenosťou miesta konania dražby od
draženej nehnuteľnosti a dovolací súd napriek tomu nevyslovil, že by určenie miesta konania dražby v

mieste vzdialenom cca 173 km bolo možné považovať za rozpor s ustanovením § 11 ods. 1 zákona o
dobrovoľných dražbách. Dovolací súd však poukazuje na to, že z odôvodnenia uznesenia najvyššieho
súdu sp. zn. 6 Cdo 89/2017 z 22. júna 2017 vyplýva, že Krajský súd v Trnave označeným rozsudkom
potvrdil označený rozsudok Okresného súdu Senica, keď sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že nedošlo k porušeniu § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, pretože miesto

konania dražby nebolo určené v rozpore s uvedeným ustanovením a tiež so záverom, že dražobník
nepochybil, keď pri určení ceny predmetu dražby vychádzal so záverov znaleckého posudku, pričom
konštatoval, že žalovaní dôvodne poukázali na rozhodovaciu prax, podľa ktorej určenie ceny draženej
nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Proti rozsudku krajského súdu podali dovolanie
žalobcovia, ktorého prípustnosť vyvodzovali z § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP,

pretože podľa nich v rozsudku absentovala dostatočná a presvedčivá argumentácia o tom, na základe
akých dôkazov a na základe akých myšlienkových úvah dospel súd k záveru, že v tomto prípade
došlo k splneniu povinnosti dražobníka zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v
mieste a čase konania dražby v súlade s § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ išloo prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP poukázali na to, že rozhodnutie súdu
záviselo od vyriešenia aj právnej otázky (okrem otázky týkajúcej sa ceny draženej nehnuteľnosti),
či je určenie neprimerane vzdialeného miesta konania dražby od draženej nehnuteľnosti zo strany

dražobníka obmedzením možnosti účasti na dražbe v rozpore s § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z.
Dovolací súd pri skúmaní prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP dospel k záveru, že v tej
časti odôvodnenia rozsudku, v ktorej sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou, že dražobník
nezabezpečil ohodnotenie dražených nehnuteľností v súlade s § 12 zákona č. 527/2002 Z.z. nedal
dostatočnú a presvedčivú odpoveď na všetky dôležité argumenty súvisiace s uvedenou odvolacou

námietkou. Teda, že odvolací súd na túto konkrétnu, nie bezvýznamnú odvolaciu námietku, týkajúcu sa
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, nedal žiadnu odpoveď. Dospel potom k záveru, že v prejednávanom
prípade došlo postupom odvolacieho súdu k naplneniu vady vyplývajúcej z ustanovenia § 420 písm.
f/ CSP, ktorá spočíva v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k otázke týkajúcej sa
ohodnotenia dražených nehnuteľností. Prípustnosťou dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP
sa následne nezaoberal. Z toho vyplýva, že ani neskúmal správnosť alebo nesprávnosť odvolacím

súdom vyriešenia otázky, či miesto konania dražby bolo určené tak, aby zodpovedalo zmyslu a účelu
§ 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Preto ani nemožno hovoriť o rozdielnej rozhodovacej
praxi v tejto otázke. Napokon dovolací súd pre úplnosť poukazuje na to, že najvyšší súd v uznesení
sp. zn. 8 Cdo 58/2018 z 5. júna 2019 dospel k záveru, podľa ktorého samotná vzdialenosť konania
dražby od miesta draženej nehnuteľnosti nemusí byť vždy dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, ale

dôvodom jej neplatnosti bude vždy vtedy, ak táto vzdialenosť viedla, prípadne spôsobila ohrozenie
alebo porušenie práv dražbou dotknutých osôb, a to napr. tak, že im hoci len nepriamo znemožnila
účasť na dobrovoľnej dražbe (t. j. ak táto vzdialenosť bola neprimeraná od draženej nehnuteľnosti).
Za neprimeranú možno „bez ďalšieho“ považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v prípade
dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie, miesto

vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza (nie
vzdialenosť do 100 km). Záver o neprimeranosti a nevhodnosti miesta konania dražby bude závisieť od
posúdeniakonkrétnychokolnostítoho-ktoréhoprípadu,vyhodnotenímktorýchsúdmôžedospieťktomu,
že určenie miesta konania dražby skutočne spôsobilo, príp. mohlo spôsobiť sťaženie účasti dražiteľov
(predovšetkým z blízkeho okolia, ak išlo o nehnuteľnosť určenú na bývanie) na dražbe.

15. S poukazom na uvedené dovolací súd uzatvára, že v dovolaní nastolená právna otázka nie je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Nedôvodná je teda argumentácia dovolateľky, ktorá tvrdí
opak.

16. Z uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalovanej 2/ je neprípustné, preto
jej dovolanie odmietol (§ 447 písm. c/ CSP).

17. Žalobca bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP), trovy dovolacieho konania mu však najvyšší súd nepriznal, nakoľko mu žiadne preukázateľné

trovy tohto konania nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.