Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 15, 2020

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817204827
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2020:5817204827.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Námestove v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45

Bratislava,IČO:47232480,zastúpenýsplnomocnenýmzástupcom:AdvokátskakanceláriaRELEVANS
s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: Š. Š., C..
XX.XX.XXXX, bytom A. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom : JUDr. Ján Vajda, advokát so sídlom
Hviezdoslavovo námestie č. 201, 029 01 Námestovo, o zaplatenie 157,60 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd žalobu z a m i e t a .

II/ Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, ktoré budú vyčíslené

v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou , doručenou súdu 20. 11. 2017 žalobca žiadal, aby súd žalovanému uložil zaplatiť mu 315,36
EUR, úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 EUR a trovy konania. Žalobu
odôvodnil tým, že je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č. 532/2010 Z.z. a je aktívne
vecne legitimovaný na podanie žaloby podľa ust. § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z.
o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení
niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon „ ). Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti
podľa § 3 písm. a/ zákona vo výške 4,64 EUR mesačne. Žalovaný nezaplatil úhrady za obdobie od 1.

1. 2010 do 31. 5. 2017. Žalobca výzvou zo dňa 18. 5. 2017 vyzval žalovaného na zaplatenie úhrady
a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Keďže žalovaný nezaplatil úhradu a
poštové sadzby v lehote do 30 dní o doručenia výzvy, je povinný podľa § 10 ods. 3 zákona zaplatiť aj
pokutu. Dlh žalovaného predstavuje 315,36 EUR a pozostáva z istiny 298,36 EUR ( úhrada za obdobie
od 1. 1. 2010 - 31. 5. 2017 ) a pokuty 17 EUR a poštovej sadzby 1,45 EUR.

2. Rozsudkom č.k. 7C/55/2017-44 zo dňa 12. 9. 2018 súd konanie v časti o zaplatenie 157,76 ERU

zastavil ( výroková časť I/ ), žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 157,60 EUR ( výroková časť II/ ),
žalobu v časti o zaplatenie 1,45 EUR zamietol ( výroková časť III/ ) a právo na náhradu trov konania
nepriznal žiadnej zo strán ( výroková časť IV/ ).

3. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 7Co/99/2019-111 zo dňa 5. 6. 2016
uvedený rozsudok vo výrokoch II/ a IV/ zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Po tom, čo sa vec vrátila z krajského súdu na ďalšie konanie, súd doplnil dokazovanie o vyjadrenie
žalobcu a listinné dôkazy a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.5. Podľa § 3 písm. a/ zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon „ ) platiteľ úhrady
(ďalej len "platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov

elektriny v domácnosti, ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte
alebo v rodinnom dome.

Podľa § 4 ods. 1 zákona vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.

Podľa § 6 ods. 1 zákona platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny
mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov
elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak
vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c).

6. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia 157,60 EUR

s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaný nezaplatil úhradu za služby verejnosti za
obdobie od novembra 2014 do mája 2017 ( od 1. 11. 2014 do 31. 5. 2017 ), za odberné miesto A.
Č.. XX. Žalovaný sa proti žalobe bránil tým, že on nebol nikdy evidovaný ako odberateľ elektriny na
odbernom mieste A. Č.. XX, ale ako odberateľ bol evidovaný jeho otec C.. W. Š.. Žalobca tvrdil, že si
voči žalovanému uplatňuje právo na úhradu, pretože na odbernom mieste A. Č.. XXje evidovaný ako

odberateľ elektrickej energie odo dňa 26. 6. 2006. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný sám požiadal
o zaradenie do evidencie platiteľov úhrad prihláškou zo dňa 30. 5. 2008, pričom v časti B prihlášky
vyplnil identifikačné údaje - trvalý pobyt A. Č.. XX, obec T., a adresu odberného miesta nevyplnil v súlade
s návodom, ktorý prihláška obsahuje, pričom na prihláške je viditeľne uvedené: „ Adresa odberného
miesta. Ak je totožná s adresou trvalého pobytu, nevyplňujte „ . Žalobca doplnil, že žalovaný na adrese

A. XX podniká od roku 2005 a podľa výpisu zo živnostenského registra aj v súčasnosti prevádzkuje
autoservis, uvedená adresa je registrovaná v živnostenskom registri ako miesto podnikania a v čase
vyplnenia prihlášky do evidencie platiteľov ju žalovaný uviedol ako adresu trvalého pobytu. Žalobca
ešte uviedol, že žalovanému sú lístky SIPO zasielané prostredníctvom Slovenskej pošty pravidelne
v mesačných intervaloch na adresu uvedenú v prihláške, A. XX. Keďže niektoré z nich sú uhradené,

má za to, že platiteľ úhrady si je vedomý svojej povinnosti platiť úhradu. Žalovaný poprel, že by bol
evidovaný ako odberateľ+ elektrickej energie na odbernom mieste A. Č.. XX a uviedol, že žalobca si
zamieňa tú skutočnosť, že povinnosť platiť úhradu podľa zákona je viazaná na osobu, ktorá je evidovaná
ako odberateľ elektrickej energie a nemá nič spoločné s tým, kto je evidovaný ako vlastník stavby, kde
je odberné miesto.

7. Súd považuje obranu žalovaného proti žalobe za dôvodnú. Pokiaľ sa žalobca voči žalovanému
domáha zaplatenia úhrady na tom skutkovom základe, že v rozhodnom období ( 1. 11. 2014 až 31. 5.
2017 ) bol žalovaný evidovaný ako odberateľ elektrickej energie na odbernom mieste A. Č.. XX, tak
z oznámenia Stredoslovenskej energetiky, a.s. zákaznícke centrum Dolný Kubín zo dňa 14. 10. 2019

súd zistil, že pre odberné miesto ČOM: XXXXXXX, adresa A. XX XXX XX A. je zmluva o združenej
dodávke elektriny evidovaná na meno W. Š. a nikdy nebola evidovaná na meno Š. Š., C.. XX. X. XXXX.
Z extrakcie z databázy distribútora elektriny, ktorú predložil žalobca ( čl. 142 ) vyplýva, že žalovaný bol
v mesiaci september 2019 evidovaný ako odberateľ elektriny na odbernom mieste A. Č.. XXX, obec N.,
Č. XXXXXXX. Týmito dôkazmi bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu, že žalovaný bol v rozhodnom období

evidovaný ako odberateľ elektriny na odbernom mieste A. Č.. XX a preto žalobca nepreukázal, že by
mu žalovaný bol povinný zaplatiť za toto obdobie úhradu. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že žalovaný
bol zaevidovaný ako platiteľ úhrady na základe vlastnej žiadosti o zaradenie do evidencie platiteľov
úhrady zo dňa 30. 5. 2008, súd je názoru, že pokiaľ zákon ustanovuje, že povinnosť platiť úhradu
je viazaná na okolnosť evidencie ako odberateľa elektrickej energie na odbernom mieste, nemožno

splnenietejtopodmienkyvyvodiťztoho,žežalovanýpožiadalozaradeniedoevidencieplatiteľovúhrady.
Nie je pravdivé tiež tvrdenie žalobcu, že platobné lístky SIPO boli v pravidelných mesačných intervaloch
doručované žalovanému a ten ich ( hoci sporadicky ) uhrádzal. Z dokladu SIPO za mesiac marec 2018,
ktorý predložil žalovaný, vyplýva, že doklad SIPO bol zasielaný na meno W. Š., číslo domu XX, XXX
XX A.. Žalobca nevysvetlil, prečo posielal doklady SIPO na meno otca žalovaného W. Š. napriek tomu,

že o zaradenie do evidencie platiteľov úhrady žiadal nie on ( W. Š. ), ale žalovaný. Vzhľadom na to, že
žalobca nepreukázal, že by bol žalovaný platiteľom úhrady na odbernom mieste A. č. XX v období, za
ktoré si uplatnil svoje právo na úhradu, súd jeho žalobu zamietol.8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovanému, ktorý mal
v konaní úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.