Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20Csp/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119204110
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2119204110.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpená: JUDr. Katarína Hegedüšová,
advokátka, Majerníkova 3A, Bratislava, proti žalovanému: N. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.
XXXX/XX, R., zaplatenie 456,43 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 289,43 eura a zmluvného úroku vo výške 70 % ročne zo sumy
134,- eur od 29.07.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 167,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%

ročne zo sumy 134,- eur od 19.05.2016 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 10,- eur so splatnosťou do 28. dňa v mesiaci s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s
plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh.

III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.05.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 456,43 eura (pozostávajúcu z istiny 134,- eur, odmeny 56,-
eur, zmluvnej pokuty 33,- eur, pokuty za upomienky 210,- eur a zmluvného úroku 23,43 eura) spolu

so zmluvným úrokom vo výške 70% ročne zo sumy 134,- eur od 29.07.2015 do zaplatenia a úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 134,- eur od 19.05.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov
konania.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 18.05.2015 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 200,- eur, ktorý
sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený

so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje
sumu vo výške 196,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť celkovú čiastku 396,- eur do 18.05.2016. V zmysle
Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku
úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. V doplnení žaloby žalobca uviedol, že žalobca žalovaného riadne
oboznámil so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a

teda aj s príslušnými pokutami, ktoré bude musieť uhradiť v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania,
pričom žalovaný pri podpise zmluvy o úvere prehlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy
a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy;
nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátanevšeobecných podmienok. Žalovaný preto už pri podpise zmluvy vedel, že v prípade ak si nebude plniť
svojepovinnostivyplývajúcezozmluvy,taksasuma,ktorúbudemusieťvrátiť,zvýši.Nejdeoneprijateľné
podmienky ale o poplatky, ktoré sú v súlade so zákonom. V tejto súvislosti je potrebné ďalej zdôrazniť,

že zmluvná pokuta je fakultatívna náležitosť, ktorá nemusí byť priamo v zmluve zakotvená, a je teda
na dohode veriteľa a dlžníka, akým spôsobom si ju dojednajú. Žalobca preukázal, že žalovaný porušil
zmluvné podmienky a je dlhodobo v omeškaní s úhradou istiny. Žalobca ďalej poukazuje na prehlásenie
v spodnej časti zmluvy o úvere: „Dolupodpísaný spotrebiteľ vyhlasuje, že súhlasí s obsahom tejto zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského

úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere; nemá k nim žiadne
výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru a vyhlasuje, že informácie, ktoré
poskytol veriteľovi pred uzatvorením tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sú pravdivé a že má právnu
spôsobilosť v zmysle Občianskeho zákonníka na uzatvorenie tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere a že
je schopný splácať dlžnú sumu v zmysle podmienok tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“ Žalovaný

predmetné prehlásenie potvrdil samostatne svojim vlastnoručným podpisom. Pokiaľ žalovaný podpísal
predmetné prehlásenie a zároveň na ďalšom mieste (hneď nad týmto prehlásením ďalším podpisom)
podpísal aj zmluvu o úvere, nie je dôvod pochybovať o jeho vôli pristúpiť aj na všeobecné podmienky
poskytnutia spotrebiteľského úveru. Predmetné prehlásenie sa nachádza nad potvrdením o prevzatí
peňažných prostriedkov, teda žalovanému muselo byť zrejmé, že takéto prehlásenie potvrdené jeho

podpisom má právne následky tam určené. Zároveň žalobca zasiela súdu celkový prehľad platieb
žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a uvádza, že jednotlivé platby žalovaného sú pripisované
v prvom rade na istinu z nesplateného úveru, následne na zmluvný úrok a ďalšie.

3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená, k tejto sa vyjadril v tom zmysle, že dňa 18.05.2015 si

údajne požičal od žalobcu 200,- eur a zaviazal sa vrátiť odplatu pri poskytovaní finančných prostriedkov
a úrok do 18.05.2016. Skutočnosť je však taká, že si na predmetný úver nespomína, nepamätá si, že
by žalobcu požiadal o úver a že by mu úver bol schválený. Žalovaný ďalej uviedol, že je dôchodca, v
dlhodobo nepriaznivej sociálnej situácii, prespáva niekoľko rokov v mestskej nocľahárni. Je dlhodobo
obeťou iných ľudí, ktorí od neho žiadajú peniaze vždy v deň vyplatenia dôchodku, ktoré im je vraj

dlžný. V týchto situáciách sa nedokáže brániť a predpokladá, že aj v predmetnom úvere od žalobcu bol
obeťou určitého podvodu. Nemá žiadnu vedomosť, že by mal možnosť požiadať o úver od nebankových
subjektov, netuší kde a ako by požiadal spoločnosť o úver. Žiada súd, aby prihliadol na jeho dlhodobo
nepriaznivú sociálnu situáciu, bez podpory rodiny a blízkych, je slobodný a bezdetný. Žiada súd, aby
prihliadol na jeho vek a prihliadol na neho ako na zraniteľného človeka, ktorý nemal a nemá zázemie

a je potenciálnou obeťou ďalších finančných a aj iných podvodov. Vzhľadom ku skutočnosti, že nemá
k dispozícii úplné dôkazy, že je z dôvodu jeho dlhodobej nepriaznivej životnej situácie vystavený
dennodennémuprežívaniunauliciajpodtlakomnásiliaaagresivityažejeobeťoupodvoduvpredmetnej
veci a aj potenciálnou obeťou iných podvodov, zostáva mu dôverovať, že súd rozhodne v jeho prospech
na základe tých dôkazov, ktoré predkladá.

4. Žalobca v replike uviedol, že poukazuje na priloženú zmluvu, ktorú žalovaný vlastnoručne podpísal.

5. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa v duplike nevyužil a na repliku nereagoval.

6. Žalobca ako dôkazy predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.05.2015,
Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, Výpis z Obchodného registra, prehľad
Splátky a pokuty.

7. Žalovaný ako dôkazy predložil Potvrdenie o dlhodobo nepriaznivej sociálnej situácii zo dňa

01.10.2019, Evidenčný list klienta.

8. Podaním doručeným súdu dňa 20.09.2019 zobral žalobca žalobu späť v časti sumy 289,43 eura
(pozostávajúcej z odmeny 56,- eur, pokút za upomienky 210,- eur, známeho zmluvného úroku vo výške
23,43 eura), ako aj v časti zmluvného úroku vo výške 70% ročne zo sumy 134,- eur od 29.07.2015 do

zaplatenia, a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

9. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.10. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie vo vyššie uvedenej časti (t.j. v časti o zaplatenie
sumy 289,43 eura a zmluvného úroku vo výške 70 % ročne zo sumy 134,- eur od 29.07.2015 do
zaplatenia) vo výroku I. rozsudku zastavil, keď nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovaného k
čiastočnému späťvzatiu žaloby, pretože k nemu došlo pred prvým pojednávaním.

13. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

14. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu

bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

15. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

16. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom
a žalovaným, výsledkom elektronickej lustrácie žalovaného v Sociálnej poisťovni (§ 295 CSP), keď
pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu
hospodárnosti konania a v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal predvolanie riadne doručené (č.l.
51), svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal, pričom zistil nasledovný

skutkový stav:

17. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 18.05.2015 uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru
žalovanému vo výške 200,- eur, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť

a zaplatiť odplatu a úrok, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne 18.05.2016
predstavovalo sumu 196,- eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 396,- eur. Zo sumy 196,- eur predstavuje suma
56,- eur odplatu a suma 140,- eur úrok. Úrok bol v zmluve dojednaný vo výške 70% ročne a RPMN vo
výške 28% ročne. Výška priemernej RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 25,88%. Podľa prehľadu
Splátky a pokuty žalovaný na úver zaplatil dňa 03.06.2015 sumu 33,- eur a dňa 28.07.2015 sumu 33,-

eur, t.j. celkom sumu 66,- eur.

18. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

19. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

20. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa

zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2)

22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť

finančnými prostriedkami v hotovosti.

23. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

24. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (1) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne
a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (2)

25. Podľa § 545 ods. 1 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný
plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

26. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom

úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 200,- eur, ktorý
mal žalovaný vrátiť spolu s odplatou a úrokom v celkovej sume 396,- eur s konečnou splatnosťou dňa
18.05.2016. Žalovaný na úver zaplatil celkom sumu 66,- eur.

27. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou

zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka
(§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru
(§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 129/2010 Z.z.). K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že uvedená
zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, pretože text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako
spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. S poukazom na

vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna
právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., má prednosť pred všeobecnou
úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a
príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

28. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že si na predmetný úver nespomína, táto nebola schopná
spochybniť skutočnosť, že žalovaný zmluvu uzavrel. Súd poukazuje na to, že žalovaný nepoprel
skutkové tvrdenie žalobcu v replike, že žalovaný zmluvu vlastnoručne podpísal. Keďže žalovaný
nespochybnil pravosť svojho podpis na predmetnej zmluve, skutkové tvrdenie žalobcu, že podpis na

zmluve je žalovaného, bolo potrebné považovať za nesporné. Žalovaný síce uviedol, že sa domnieva,
že došlo k podvodu, takéto tvrdenie však nepostačuje, keď žalovaný toto tvrdenie nijako nekonkretizoval,
neuviedol okolnosti za ktorých k nemu malo dôjsť a kto sa ho mal na ňom dopustiť. Takáto všeobecná
obrana žalovaného preto nebola spôsobilá spochybniť nárok žalobcu a súd vychádzal z toho, že medzi
žalobcom a žalovaným došlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere.

29. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému
spotrebiteľský úver vo výške 200,- eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a
zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, t.j. zaplatiť žalobcovi celkom sumu 396,-

eur. Vzhľadom na to, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 200,- eur a žalovaný zaplatil
na úver sumu 66,- eur, súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi zostávajúcu sumu istiny vo výške
134,- eur. Keďže žalobca si po čiastočnom späťvzatí neuplatňoval voči žalovanému nárok na zaplatenieodplaty, zmluvného úroku a poplatkov za upomienky, bolo by nadbytočné zaoberať sa otázkou prípadnej
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

30. Z dôvodu, že žalovaný peňažný záväzok včas a riadne nesplnil, vznikol žalobcovi nárok požadovať
od žalovaného popri plnení istiny vo výške 134,- eur i úrok z omeškania, pretože ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa
19.05.2016, keďže termín konečnej splatnosti bol dojednaný na 18.05.2016. Vychádzajúc z uvedeného
a s poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca nárok na zaplatenie úroku

z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 19.05.2016,
t.j. vo výške 5% ročne. S poukazom na uvedené súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5%
ročne z priznanej sumy istiny 134,- eur od 19.05.2016 do zaplatenia.

31. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur, z dôvodu, že zo strany

žalovaného došlo k porušeniu povinnosti uhradiť čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve.

32. Z ustanovenia § 544 OZ vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
dojednať zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu,
ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou

dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia.

33. V zmysle citovaného ustanovenia § 544 ods. 1, 2 OZ zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne
a musí byť určená jej výška alebo určený spôsob jej určenia, inak by bola neplatná. V tu prejednávanej
veci dospel súd k záveru, že všetky predpísané náležitosti boli dodržané a zmluvná pokuta bola priamo

v zmluve platne dojednaná. Povinnosťou zabezpečenou zmluvnou pokutou podľa zmluvy bolo vrátenie
úveru žalovaným žalobcovi v lehote dojednanej v zmluve. Keďže žalovaný túto svoju povinnosť porušil
a žalobcovi istinu úveru v lehote splatnosti nevrátil, vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške
tak, ako si žalobca uplatnil. Súd posudzoval výšku dojednanej zmluvnej pokuty, pričom dospel k záveru,
že ju nemožno považovať za neprimerane vysokú vzhľadom k výške zabezpečovanej pohľadávky a

vzhľadom na to, že nárok na ňu si mohol žalobca uplatniť len jednorazovo. Z uvedených dôvodov súd
uložil žalovanému tiež uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 33,- eur.

34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu v rozsahu, v ktorom zostala
predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby, za dôvodnú, a preto jej vo výroku II. rozsudku

vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovu sumu 167,- eur (134,- eur + 33,- eur) spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 134,- eur od 19.05.2016 do zaplatenia.

35. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie

od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3) Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. (4)

36.Vzhľadomnavýškuistinyspríslušenstvom,kuktorejzaplateniuzaviazalsúdžalovanéhoavzhľadom
na sociálnu situáciu žalovaného (žalovaný je podľa výsledku elektronickej lustrácie v Sociálnej poisťovni
poberateľom starobného dôchodku vo výške 322,50 eura mesačne; Trnavská arcidiecézna charita
potvrdila, že žalovaný je dlhodobo v nepriaznivej sociálnej situácii, je bez domova a využíva služby
mestskej nocľahárne), mal súd za to, že je dôvodné povoliť žalovanému splácanie dlhu v splátkach

po 10,- eur mesačne so splatnosťou do 28. dňa v mesiaci s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu
s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátky bude dlh zo
strany žalovaného uhradený žalobcovi v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od
právoplatnosti rozhodnutia), pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania
sa žalovaného s plnením čo i len jednej splátky.

37. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.38. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

39. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

40. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

41. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

42.PodľaČl.17CSP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

43. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 256 ods. 1 CSP, § 255 ods. 2 CSP, keď žalobca zavinil zastavenie konania v sume 289,43
eura s príslušenstvom a zároveň mu bola priznaná suma 167,- eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva
hrubý úspech žalobcu 37% a hrubý úspech žalovaného 63%, a teda konečný čistý úspech žalovaného
26% (63 - 37). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne

vynaložených trov celého konania v rozsahu 26% trov konania. Súd však žalovanému s poukazom na čl.
4 ods. 2 CSP a čl. 17 CSP nárok na náhradu trov konania vo výroku III. rozsudku nepriznal, pretože mu
v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd mal pritom za to, že v súlade s čl. 17 CSP, t.j. v súlade s princípom
rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného
uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia

princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).