Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2Pc/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201413
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8219201413.3

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci navrhovateľky H. R., X..
XX.XX.XXXX, L. J. XX, XXX XX L., proti odporcovi V. R., X.. XX.XX.XXXX, L. J. XXX, XXX XX L., o
určenie výživného na manželku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.07.2019 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi
ako svojmu manželovi určenia vyživovacej povinnosti odo dňa 01.06.2019 v sume 60,00 Eur mesačne.
V návrhu dôvodila tým, že s odporcom uzavreli dňa 08.08.2013 manželstvo na Mestskom úrade
v Bardejove. Z manželstva pochádzajú ich spoločné deti V.Š. R., X.. XX.XX.XXXX a V. R., X..

XX.XX.XXXX. K vážnemu narušeniu vzťahov medzi manželmi došlo podľa vyjadrenia navrhovateľky v
roku 2017, keď si odporca našiel novú známosť, s ktorou čaká dieťa. Navrhovateľka zároveň uviedla, že
aj ona je „v druhom stave“. Navrhovateľka ďalej dodala, že keď spolu s odporcom žili, tak poberali dávku
v hmotnej núdzi vo výške 223,00 Eur mesačne. Odporca bol zaevidovaný na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny v Bardejove, ale od 01.04.2019 ho vyradili z evidencie, pretože sa nedostavil na úrad v
stanovenom termíne. Z tohto dôvodu im znížili dávku v hmotnej núdzi, ktorá spolu s prídavkami na dve

maloleté deti predstavuje sumu 150,00 Eur mesačne. Navrhovateľka uviedla, že mesačný príjem jej
nepostačuje ani na pokrytie základných potrieb rodiny, pretože platí mesačne 50,00 Eur za elektrinu,
40,00 Eur mesačne za vodu, ďalej musí platiť stravu, hygienu, ošatenie, a to pre seba aj svoje deti.
Prežíva len s pomocou svojej matky H. L.. S odporcom nežijú v spoločnej domácnosti od januára
2019, nakoľko tento sa odsťahoval k svojim rodičom a vôbec neprispieva na spoločnú domácnosť. Na
základe toho sa voči odporcovi domáhala určenia vyživovacej povinnosti na manželku vo výške 60,00

Eur mesačne, počnúc 01.06.2019.

2. K návrhu navrhovateľky sa odporca písomne nevyjadril.

3. Súd vo veci nariadil pojednávania na dňa 13.11.2019 a dňa 19.12.2019. Ani na jednom z uvedených
pojednávaní neboli prítomní účastníci konania, ktorí svoju neúčasť neospravedlnili.

4. Súd vykonal dokazovanie obsahom návrhu na začatie konania, rodným listom odporcu, sobášnym
listom účastníkov konania, úradným záznamom a lustráciami v príslušných registroch.

5. Súd zistil, že účastníci konania sú manželia, ktorí uzavreli manželstvo dňa 08.08.2013 v Bardejove.
Z manželstva pochádzajú ich dve maloleté deti, a to V., X.. XX.XX.XXXX a V., X.. XX.XX.XXXX.

Navrhovateľka je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a sama sa stará o dve maloleté deti a domácnosť,
nakoľko odporca od januára 2019 nežije s nimi v spoločnej domácnosti. Pomoc v hmotnej núdzi spolus prídavkami na deti nepostačuje ani na pokrytie základných potrieb rodiny. Odporca bol vyradený z
evidencie poberateľov dávky v hmotnej núdzi a od júla 2019 nepoberá žiadne dávky.

6. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“) O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja
manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je
aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

7. Podľa § 71 ods. 1 a 2 zákona o rodine, Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden
z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

8.Podľa§75ods.1aods.2zákonaorodine,Priurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

9. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a trvá až do jeho zániku.
Manželia, ako to vyplýva z § 71 zákona o rodine, majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť bez ohľadu
na to, či žijú spolu, alebo nežijú a ich hmotná a kultúrna úroveň má byť v zásade rovnaká. Táto

skutočnosťjeodôvodnenáichrovnakýmpostavenímvrodineavyplývazichrovnakýchprávapovinností
v manželstve. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah
tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v
rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 citovaného zákona). Je nepochybné, že vyživovacia povinnosť
medzi manželmi je súčasťou ich vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú

povinnosť aplikovať princípy, ktorými je charakterizované manželstvo, a ktoré sú výslovne uvedené v
zákone o rodine. Z hľadiska § 75 ods. 2 Zákona o rodine je významná tá okolnosť, z akého dôvodu
došlo k neplneniu vyživovacej povinnosti, pretože práve dôvod neplnenia vyživovacej povinnosti môže
poukázať na to, či poskytnutie výživného je, alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je potrebné
chápať ako súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel všeobecne uznávaných v spoločnosti. Konanie

namierené proti uvedeným pravidlám možno označiť ako konanie proti dobrým mravom.

10. Súd mal preukázané, že účastníci konania sú manželia, ktorí majú medzi sebou vzájomnú
vyživovaciu povinnosť v zmysle § 71 ods. 1 zákona o rodine. Súd mal taktiež preukázané, že obaja
manželia sú rodičmi maloletých detí, a preto úvaha o vyživovacej povinnosti detí voči rodičom tu nemá

miesto, navyše vyživovacia povinnosť medzi manželmi má za danej situácie prednosť. Z uvedeného
vyplýva, že nárok navrhovateľky, ktorá je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi by bol dôvodný, ak by
životná úroveň jej manžela, ktorý opustil spoločnú domácnosť, bola citeľne vyššia, než životná úroveň,
v ktorej sa ocitla. Ak sa aj navrhovateľka stará o maloleté deti, domácnosť a potreby rodiny bez toho,
aby sa o to pričinil aj odporca, táto okolnosť vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti na manželku,

s prihliadnutím na to, že odporca nepoberá žiadne dávky, nie je postačujúca na to, aby súd určil
odporcovi vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke ako manželke. Totiž aj podľa tvrdení navrhovateľky
bol odporca vyradený z evidencie poberateľov dávky v hmotnej núdzi. Súd nezistil žiadne okolnosti,
pre ktoré by bolo možné kvalifikovať požiadavku navrhovateľky na určenie manželského výživného ako
rozpornú s dobrými mravmi. Súd však nemal preukázané, aby životná úroveň účastníkov konania bola

zásadne rozdielna. Z tohto dôvodu súd žalobe nevyhovel, a preto ju zamietol.

11. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods.1,
§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§

63CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez

návrhu (§ 65 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitnéhozákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a
o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 CMP).