Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618202946
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7618202946.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobkyne: L. H., P..

XX.XX.XXXX, Y. X. X. D. XX, H. P. J., právne zastúpenej JUDr. Jánom Slovinským, advokátom so sídlom
Štefánikovo námestie 13, Spišská Nová Ves proti žalovanému: G. W., P.. X.XX.XXXX, Y. H. P. J., E.
D. P. X, H. E., právne zastúpenom Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Barabás, so sídlom Letná 45,
Spišská Nová Ves, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

I. Vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne
p r i k a z u j e :
- nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX vydanom Okresným úradom Spišská Nová

Ves pre okres Spišská Nová Ves, obec Spišská Nová Ves, katastrálne územie Spišská Nová Ves a to
byt číslo X nachádzajúci sa vo vchode číslo XX na Š. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXX,
stojacom na pozemku parcele registra „C“ číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2, v podiele 1/1, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné
číslo XXXX v Spišskej Novej Vsi, vzťahujúci sa na byt číslo X v podiele XX/XXXX, spoluvlastnícky podiel
k pozemku parcele registra „C“ číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, v podiele XX/XXXX,

- hnuteľné veci a to sedaciu súpravu a obývaciu stenu, chladničku s mrazničkou zn. Samsung, práčku
zn. Ignis, mikrovlnu rúru zn. Samsung, 3 ks komody, domáce kino zn. Huawei, video zn. Panasonic,
jedálenský stôl a 6 ks stoličiek.

II. Žalovanej ukladá povinnosť uhradiť záväzok zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX uzavretej dňa 13.12.2010 s ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., so
zostatkom vo výške 1 935,86 Eur.

III. Žalovanej ukladá povinnosť uhradiť záväzok zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa
6.8.2012 s UniCredit Bank, a.s., so zostatkom vo výške 3 604,19 Eur.

IV. Žalovaná je povinná na finančné vyporiadanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov
zaplatiť žalobcovi sumu 12 225,- Eur, v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.5.2018 domáhala vyporiadania jej
bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným. V žalobe uviedla, že so žalovaným uzavreli manželstvo
dňa 19.7.1990 a toto bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 8P/26/2017
zo dňa 30.11.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.12.2017. Počas trvania manželstva sožalovaným nenadobudli žiadne nehnuteľnosti. Nadobudli len hnuteľné veci a to sedaciu súpravu,
obývaciu stenu, chladničku, práčku, mikrovlnu rúru, 3 komody, domáce kino a video. Dňa 13.12.2010
uzatvorili so žalovaným ako spoludlžníci Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na

základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 9 900,- Eur. Nesplatená časť úveru ku dňu právoplatnosti
rozvodu bola vo výške 1 935,86 Eur. V roku 2012 žalovaný čerpal úver vo výške 11 000,- Eur. V roku
2017 ho prestal splácať a banka preto začala sťahovať splátky jej. Keďže nezvládala splátky uhrádzať
pristúpila k refinancovaniu tohto úveru a dňa 14.12.2017 uzatvorila Zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
z ktorého suma 3 604,19 Eur bola poukázaná na splatenie uvedeného úveru. Hnuteľné veci navrhla

vyporiadať tak, aby obaja dostali veci porovnateľnej hodnoty a od žalovaného požadovala vyplatenie
sumy 3 604,19 Eur, ktorú uhradila na splatenie úveru z roku 2012.

2. V písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 8.6.2018 žalovaný poukázal na to, že za
trvania manželstva so žalobkyňou spoločne nadobudli nehnuteľnosť a to byt č. X vo vchode č. XX
bytového domu súpisné číslo XXXX v Spišskej Novej Vsi zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vrátane

podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu
k pozemku a to kúpnou zmluvou zo dňa 29.11.2013. Ako kupujúca bola v zmluve uvedená len žalobkyňa,
preto bola zapísaná ako výlučná vlastníčka týchto nehnuteľností. Nehnuteľnosti však boli nadobudnuté
za trvania ich manželstva zo spoločných prostriedkov. Bez jeho vedomia a súhlasu žalobkyňa tieto
nehnuteľnosti darovala ich dcére. Na základe toho navrhol zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva

aj tieto nehnuteľnosti, ktoré navrhol za primeranú protihodnotu prikázať do vlastníctva žalobkyni. Ďalej
žiadal, aby mu žalobkyňa uhradila to, čo z vlastného majetku vynaložil na spoločný majetok resp.
čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na výlučný majetok žalobkyne. Konkrétne uviedol, že ide
o sumu 3 320,-Eur, ktorú mu darovala jeho matka a ktorú vynaložil na spoločný majetok a sumu 6
640,- Eur, ktorou zo spoločných prostriedkov žalobkyňa vyplatila ustupujúcich dedičov po svojej matke,

ako aj investícií vynaložených zo spoločných prostriedkov na žalobkyňou zdedený majetok. U pasív
navrhol vychádzať zo zostatkových hodnôt úverov v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva. K
rozdeleniu hnuteľných vecí nemal výhrady. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa sa nepokúsila vyporiadať
bezpodielové spoluvlastníctvo pred podaním žaloby dohodou.

3. V replike doručenej súdu dňa 13.7.2019 žalobkyňa uviedla, že súd v tomto konaní prejudiciálne rieši
otázku, ktorý majetok patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Nehnuteľnosti, ktoré podľa žalovaného
patria do bezpodielového spoluvlastníctva boli zakúpené z finančných prostriedkov získaných z
predaja nehnuteľnosti, ktoré získala v zmysle osvedčenia o dedičstve po jej nebohej matke. Zdedená
nehnuteľnosť bola následne predaná za sumu 41 000,- Eur. Táto suma bola použitá na kúpu

predmetných nehnuteľností.

4. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 4.3.2019 zotrval na jeho predošlom vyjadrení k žalobe.
Uviedol, že v konaní vedenom tunajším súdom sp. zn. 2C/52/217 bolo právoplatne rozhodnuté, že
nehnuteľnosti, ktoré uvádzal vo svojom vyjadrení patria do bezpodielového spoluvlastníctva strán tohto

sporu. Predmetné nehnuteľnosti užíva žalobkyňa, preto ich navrhol prikázať do jej výlučného vlastníctva.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie, vypočul strany sporu, svedkov L. W., O. W. N. G. W., oboznámil
sa s listinnými dôkazmi a to rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 8Pc/26/2017,
Zmluvouomimoriadnommedziúvereastavebnomúverezodňa17.12.2010,Zmluvouospotrebiteľskom

úvere zo dňa 14.12.2017, výpismi z účtu žalobkyne, čiastočnými výpismi z listu vlastníctva č. XXXX
katastrálne územie Spišská Nová Ves, Osvedčením o dedičstve sp. zn. 6D/200/2005, žalobou o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy a určenie vlastníckeho práva zo dňa 27.7.2017, rozhodnutiami Okresného
úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor č. J. XXXX/XX a J. XXXX/XX, kúpnou zmluvou zo dňa
4.10.2013, zápisnicou o pojednávaní vo veci sp. zn. 2C/52/2017, kúpnou zmluvou zo dňa 30.9.2013,

rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2C/52/2017, uznesením sp. zn. 9D/154/2017,
kúpnou zmluvou zo dňa 20.2.2018, priemernými cenami nehnuteľnosti NBS, inzerátom, osvedčením
vyhlásenia o vydržaní zo dňa 23.7.2012, a zistil nasledovne:

6. Strany sporu uzavreli manželstvo dňa 19.7.1990. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom

tunajšieho súdu sp. zn. 9Pc/26/2017-27 zo dňa 30.11.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
6.12.2017. Odôvodnenie uvedeného rozsudku v zmysle § 221 písm. a/ Civilného sporového poriadku
neobsahovalo odôvodnenie. Návrh na rozvod manželstva podala žalobkyňa v tomto konaní. Maloleté
deti z manželstva v čase jeho rozvodu už nepochádzali.7. Bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu zaniklo právoplatnosťou rozsudku, ktorým bolo
manželstvo strán sporu rozvedené t.j. dňa 6.12.2017, pretože za trvania ich manželstva toto nebolo

zrušené.

8. Žalobkyňa navrhla v konaní vyporiadať len hnuteľné vecí a záväzky. Žalovaný navrhol v konaní
vyporiadať aj nehnuteľnosti a to byt č. X nachádzajúci sa vo vchode č. XX bytového domu súpisné
č. XXXX na Š. poschodí, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a

spoluvlastníckeho podielu k pozemku - parcele registra „C“ č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, v podiele XX/XXXX. Nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX,
katastrálne územie Spišská Nová Ves.

9. Podľa čiastočných výpisov z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Spišská Nová Ves ako
výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností ku dňu 6.3.2017 bola vedená žalobkyňa v tomto konaní,

s titulom nadobudnutia Kúpna zmluva J.-XXXX/XXXX zo dňa 29.11.2013. Darovacou zmluvou J.-XXX/
XXXX zo dňa 10.5.2017 so zriadením vecného bremena žalobkyňa previedla byt na G. W..

10. RozhodnutímOkresnéhoúraduSpišskáNováVes,katastrálnyodborzodňa29.11.2013podčíslom
vkladu J. XXXX/XX bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti v prospech L. W.

v podiele 1/1 na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcimi M.. E. L. a N. L. a kupujúcou L.
W.. Uvedená kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 4.10.2013 a jej predmetom bol byt č. X nachádzajúci
sa na Š. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX stojacom na parcele č. U.-W. XXXX/X, na ulici X.
X. D. J. Č.. XX v Spišskej Novej Vsi, so spoluvlastníckym podielom v spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu súpisné č. XXXX v podiele 68/2149 a podielom pozemku parcela č. U.-W. XXXX/

X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 353 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne
územie Spišská Nová Ves, a to u každého predávajúceho v podiele 1/2. Nehnuteľnosti boli kúpené L. W.
v celosti za dohodnutú kúpnu cenu 45 000,- Eur s tým, že časť kúpnej ceny vo výške 42 000,- Eur bola
ňou uhradená v deň podpisu zmluvy a zostatok vo výške 3 000,- Eur v deň obdŕžania žiadosti banky
o výmaz záložného práva.

11. Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. 2C/52/2017 bolo vedené konanie na základe
žaloby podanej dňa 28.7.2017 zo strany žalobcu G. W. proti žalovaným L. W. a G. W. o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy a určenie vlastníckeho práva. V uvedenom konaní, na pojednávaní dňa
17.5.2018 žalobca G. W. uviedol, že do rodinného domu, ktorý nadobudla žalovaná dedením investovali

zo spoločných prostriedkov. Boli urobené okná, nové kúrenie, nová vykurovacia pec, nová kuchynská
linka, sporák, jedálenský stôl so 6 stoličkami, nová brána, plot okolo záhrady. Byt bol kúpený za 45 000,-
Eur, z toho jeho peniaze 4 000,- Eur boli vyplatené v hotovosti. Pri uzatvorení kúpnej zmluvy na byt nebol
prítomný pre jeho zdravotné problémy. Žalovaná L. H. uviedla v uvedenom konaní, že jej matka jej pred
smrťou nechala 47 000,- Sk na opravu domu, ktorý dedila. Suma 42 000,- Eur bola za byt vyplatená

z jej účtu a suma 3 000,- Eur z účtu žalobcu z finančných prostriedkov zo spoločného úveru. Žalobca
potvrdil, že matka žalovanej jej zanechala 45 000,- Sk, z ktorých bol uhradený pohreb a kar.

12. Vo veci sp. zn. 2C/52/2017 tunajší súd rozhodol rozsudkom zo dňa 26.11.2018 tak, že určil, že
darovacia zmluva J.-XXX/XXXX zo dňa 10.5.2017 so zriadením vecného bremena, na základe ktorej

došlokprevoduvlastníckehoprávaknehnuteľnostiam-bytuč.Xvrátanepodielunaspoločnýchčastiach
a spoločných zariadeniach bytového domu a podielu na pozemku, zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXX katastrálne územie Spišská Nová Ves, uzavretá medzi L. W. a G. W., je neplatná.

13. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2C/52/2017 zo dňa 24.11.2018 bolo ďalej určené, že

nehnuteľnosti - byt č. X na Š. poschodí vo vchode č. XX bytového domu so súpisným č. XXXX postavený
na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 353 m2, podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX v podiele 68/2149 a
spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
353 m2 v podiele 68/2149, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Spišská Nová Ves,

patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov G. W. N. L. H..

14. Okrem výroku o trovách konania rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2C/52/2017
zo dňa 26.11.2018 nadobudol právoplatnosť dňa 18.1.2019.15. Strany sporu predložili súdu listinné dôkazy na preukázanie všeobecnej hodnoty vyššie
uvádzaných nehnuteľnosti vzhľadom na ich rozporné tvrdenia. Zo stany žalobkyne bolo predložené

uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9D/154/2017 zo dňa 7.11.2017, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 7.11.2017, podľa ktorého v konaní o dedičstve predmetom dedenia bola aj
nehnuteľnosť a to trojizbový byt na treťom poschodí vo vchode č. XX bytového domu XXXX na ulici X.
X. D. J. H. P. J. s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné
č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcele registra „C“ č. XXXX/X zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 353 m2 v 69/2149. Hodnota uvedených nehnuteľnosti bola v dedičskom konaní
určená dohodou vo výške 50 000,- Eur. Následne, podľa predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 20.2.2018,
bol predmetný byt s príslušenstvom predaný za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 57 000,- Eur. Zo strany
žalovaného bol predložený graf cien nehnuteľností na bývanie podľa krajov z webovej stránky Národnej
stránky Slovenska, podľa ktorého v Košickom kraji priemerné ceny nehnuteľnosti v 4. štvrťroku 2017 za
m2 predstavovali sumu 1 050,- Eur a v 4. štvrťroku 2018 sumu 1 046,- Eur. Žalovaný taktiež predložil

inzerát z internetovej stránky ponúkajúci na predaj 3 izbový byt so zasklenou loggiou na 1. poschodí
na sídlisku D. v Spišskej Novej Vsi o výmere 68 m2 po kompletnej rekonštrukcii, ktorý bol ponúkaný na
predaj za sumu 79 000,- Eur.

16. Strany sporu zhodne potvrdili, že uvedenú nehnuteľnosť t.j. vyššie popísaný byt v Spišskej Novej

Vsi s príslušenstvom nadobudli čiastočne z finančných prostriedkov získaných predajom nehnuteľnosti
vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v sume 41 000,- Eur.

17. Za trvania manželstva žalobkyňa dedením po svojej nebohej matke L. H., zomrelej X.XX.XXXX
nadobudla v celosti nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie Ž. a to dom

súpisné č. XX s príslušenstvom, ktorý stojí na pozemku parcele č. XXX. Podľa Osvedčenia o dedičstve
č. 6D/200/2005-69 zo dňa 18.4.2016 hodnota rodinného domu bola určená dohodou v sume 20 496,-
Eur (617 470,- Sk). V prospech žalobkyne, pokiaľ sa týka uvedenej nehnuteľnosti, sa vzdali svojich
spoluvlastníckych podielov dvaja bratia žalobkyne s tým, že žalobkyňa ako nadobúdateľka nehnuteľnosti
je povinná vyplatiť ustupujúcich spoludedičov každého z nich po 3 319,39 Eur (100 000,- Sk) v lehote

do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia o dedičstve.

18. Podľa vyjadrenia žalobkyne jednému z bratov vyplatila finančné prostriedky dcéra G. W. z jej
finančných prostriedkov, na vyplatenie druhého brata jej žalovaný z úveru požičal sumu 2 000,- Eur,
pričom 1 000,- Eur mu už vrátila. Taktiež uviedla, že na vyplatenie bratov použila sumu 2 887,87 Eur

(87 000,- Sk), ktorú jej matka darovala ešte pred smrťou. Žalovaný uviedol, že obaja bratia žalobkyne
boli z ich dedičských podielov vyplatení z finančných prostriedkov, ktoré získali z úverov resp. z
financií získaných predajom hnuteľných vecí, ktoré nadobudli so žalobkyňou spoločne a ktoré predali
pri sťahovaní sa do Spišskej Novej Vsi. Poprel, aby jedného z bratov žalobkyne vyplácala ich dcéra
poukazujúc na jej vek.

19. Pozemok parcelu registra „C“ č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 677 m2 katastrálne
územie Ž. nadobudla žalobkyňa v celosti na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní spísaného v
notárskej zápisnici č. P. XXX/XXXX, P. XXXXX/XXXX, NCRis XXXXX/XXXX dňa 23.7.2012.

20. Rozhodnutím Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor zo dňa 23.10.2013 pod
číslom vkladu J. XXXX/XX bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti v prospech
G. L. v podiele 1/1 na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcou L. W. a kupujúcim G. L..
Táto kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 30.9.2013 a jej predmetom boli nehnuteľnosti v katastrálnom
území Ž. zapísané na liste vlastníctva č. XXX a to rodinný dom súpisné č. XX, ktorý stojí na pozemku

parcele č. XXX s príslušenstvom a parcela registra „C“ č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere
677 m2, v celosti. Nehnuteľnosti boli predané za dohodnutú kúpnu cenu 41 000,- Eur, ktorá mala byť
vyplatená v deň podpisu zmluvy.

21. Podľa výpisu z účtu žalobkyne, dňa 1.10.2013 bola na jej účet pripísaná suma 41 000,- Eur od G.

L. a dňa 4.10.2013 odpísaná platba na účet E. L. v sume 42 000,- Eur.

22. Žalovaný navrhol pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zohľadniť sumu 3 320,-Eur, ktorú
mu darovala jeho matka a ktorú vynaložil na spoločný majetok. Skutočnosť, že žalovaný dostal financieod svojej matky potvrdila aj žalobkyňa a taktiež vypočutá svedkyňa - matka žalovaného. Svedkyňa L. W.
uviedla, že žalovanému, ako aj ostatných svojim deťom rozdelila v roku 2000 sumu 450 000,- Sk, ktorú
získala predajom bytu v roku 1999. Žalovanému dala sumu 100 000,- Sk, pričom žalovaný sa vyjadril,

že tieto financie použije na opravu domu v Žehre, kam sa mali so žalobkyňou nasťahovať.

23. Ďalej žalovaný navrhol zohľadniť v konaní investície zo spoločného majetku do domu, ktorý zdedila
žalobkyňa s tým, že sa jednalo o tieto investície
- oprava chodníka v sume 120,- Eur

- predný plot v sume 200,- Eur
- drevený plot v sume 700,- Eur
- oplotenie záhrady v sume 550,- Eur
- zakúpenie novej kuchynskej linky v sume 1 000,- Eur
- výmena okien za plastové v sume 2 000,- Eur
- kuchynská piecka v sume 400,- Eur

- pec na ústredné kúrenie v sume 700,- Eur
- výmena piatich radiátorov a ventilov spolu v sume 600,- Eur.

24. Žalovaná potvrdila, že pletivový plot bol menený, toto však financovala jej matka, ktorá v tom čase
ešte žila. Ostatné ploty neboli menené, na oddelenie záhrady boli použité staré dosky. Bola urobená

oprava chodníka v sume 120,- Eur. V dome sa menili štyri okná, nová kuchyňa stála 800,- Eur. Súhlasila
s výmenou pece na ústredné kúrenie v sume 700,- Eur. Bola zakúpená aj nová piecka, jej hodnota určite
nebola až 400,- Eur, ale maximálne 300,- Eur. Výmena radiátorov a ventilov stála 420,- Eur. Tieto úpravy
boli financované z úveru z decembra 2010, ktorý ona doposiaľ spláca.

25. Do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyňa zaradila aj záväzky a to:
- zostatok úveru od ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava titulom Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa 17.12.2010. Z predmetnej zmluvy
bolo zistené, že zmluvu uzatvorili obe strany tohto sporu ako spoludlžníci a veriteľom im bol poskytnutý
mimoriadny medziúver vo výške 9 900,- Eur. Podľa žalobkyňou predloženého výpisu z úverového účtu,

zostatok tohto úveru ku dňu 31.12.2017 predstavoval sumu 1 935,86 Eur. Úver po rozvode manželstva
strán sporu spláca žalobkyňa. Podľa vyjadrenia žalobkyne, finančné prostriedky z úveru boli použité na
kúpu traktora, motorového vozidla zn. Octavia, financovanie úprav domu, potreby dcér a domácnosti.
Žalovaný súhlasil, že z úveru bolo zakúpené vozidlo zn. Octavia
- zostatok úveru od UniCredit Bank titulom spotrebiteľského úveru zo dňa 6.8.2012 poskytnutého vo

výške 11 000,-Eur. Zostatok úveru po rozvode strán tohto sporu bol splatený žalobkyňou, čo vyplýva zo
Zmluvyospotrebiteľskomúvereč.W.-XXXXXXXXXX-XXXX-H.-H.zodňa14.12.2017uzatvorenejmedzi
veriteľom UniCredit Bank, a.s., Bratislava a dlžníčkou žalobkyňou v tomto konaní. Podľa článku III. bod 4
zúveru,ktorýbolžalobkyniposkytnutýbolasuma3604,19Eurpoukázanánasplateniespotrebiteľského
úveru poskytnutého bankou v sume 11 000,- Eur dňa 6.8.2012. Podľa vyjadrenia žalobkyne, finančné

prostriedky z tohto úveru boli použité tak, že suma 3 000,- Eur bola použitá na kúpu bytu, sumu 2 000,-
Eur jej dal žalovaný na vyplatenie podielu bratovi a zvyšne peniaze minul žalovaný. Žalovaný sa nevedel
vyjadriť k tomu na čo boli použité finančné prostriedky z úveru. Neskôr uviedol, že suma 3 000,- Eur bola
použitá na kúpu bytu a zvyšok na zakúpenie hnuteľných vecí do domácnosti.

26. Žalobkyňa vo svojej výpovedi poukázala na správanie sa žalovaného počas trvania ich manželstva.
Uviedla, že bol prepustený zo zamestnania, následne cca 2 roky nezamestnaný. Po opätovnom nájdení
si práce si zriadil osobitný účet a na ich spoločný dával len časť svojej výplaty. Po odchode do
čiastočného invalidného dôchodku nemal cca 6 mesiacov žiaden príjem, celú domácnosť financovala
ona. Mal možnosť zamestnať sa, to ale odmietol. Pokiaľ predal nejaké spoločné veci, nemala vedomosť

ani za akú sumu. Následne prestal splácať aj úvery. Počas manželstva bol k nej agresívny. Stalo sa, že
rozbíjal zariadenie domácnosti, resp. sa jej tým vyhrážal. Tiež ju fyzicky napadol. Keď si našiel priateľku
chodieval domov nadránom.

27. Žalovaný uviedol, že v začiatkoch manželstva mal aj dve zamestnania, pre výplatu chodievala

manželka. Na domácnosť prispieval a to aj pokiaľ poberal už len invalidný dôchodok. Manželku udrel
ešte v čase keď bývali v H. L., mal na to dôvod. Odvtedy na ňu agresívny nebol. Potvrdil, že prestal
splácať úver potom, čo jeho príjmom bol už len invalidný dôchodok resp. až potom, čo bol vyhodený zbytu tak, že manželka dala vymeniť vchodové dvere a kľúč od bytu mu nedala. Priznal, že ešte počas
manželstva nadviazal vzťah s inou ženou.

28. Dcéra strán sporu O. W. uviedla, že pokiaľ si pamätá vždy boli u nich hádky a to hlavne kvôli
financovaniu domácnosti. Otec býval agresívny, požíval alkohol a piť prestal až potom čo mal mozgovú
príhodu. Pamätá si na to, že otec poškodzoval zariadenie domácnosti a tiež viackrát fyzicky napadol
mamku. Viackrát bola svedkom toho, ako sa otec vyhrážal že niečo rozbije, niečo vyhodí. Vie, že rodičia
mali svoje samostatné účty, pričom väčšinou všetko financovala mama. Otec jej dával len časť výplaty,

väčšinou podľa jeho nálady. Po tom, čo jeho príjmom bol len dôchodok, na domácnosť prispieval len
sumou 130,- Eur mesačne. Chod domácnosti zabezpečovala mamka, táto sa s nimi učila, chodievala
na rodičovské združenia, financovala stravu, ošatenie, potreby na voľný čas a pod.

29. DcérastránsporuG.W.uviedla,žepočasmanželstvarodičovbolotecvočimameagresívny.Užako
dieťa bola svedkom toho, kedy otec napr. hodil telefón o stenu rozbil kuchynský stôl, konferenčný stolík,

zlomil mamke nos. Otec dosť pil a pod vplyvom alkoholu bol agresívny. Na financovanie domácnosti otec
dával mamke 120,- Eur mesačne, z toho sa kupovali aj preňho cigarety. Starostlivosť o ňu a o sestru
ako aj financovanie ich potrieb vždy zabezpečovala mamka. Trvalý pobyt otca v byte zrušila ona potom,
čo otec bol agresívny voči mamke, vyhrážal sa jej do telefónu zabitím.

30. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

31. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

32. Podľa § 149 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

33. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch

manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

34. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

35. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

36. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

37. Podľa § 134 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny

predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.38. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

39. Podľa § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak
neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých
sa strany dohodli, súd neprihliada.

40. Predmetom tohto konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán.

Dokazovaním mal súd preukázané, že ich bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo dňom právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva t.j. dňom 6.12.2017. K dohode o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva medzi stranami sporu nedošlo.

41. V ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka je vymedzený predmet bezpodielového
spoluvlastníctva, v zmysle ktorého predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky veci, ktoré

nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva zákonom dovoleným spôsobom a ktoré
existovali ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva môže vyporiadať len tie veci, resp. majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ktoré strany sporu urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy v takomto konaní
môže súd poukazujúc na ustanovenie § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku len pokiaľ ide

o to ako veci súd rozdelí (ktorému z manželov ich prikáže), prípadne prikáže jednému z nich s
povinnosťou vyplatiť finančnú sumu na vyrovnanie podielu druhému manželovi. Je na vôli manželov,
či sa vyporiadajú dohodou (a to aj čiastočnou), alebo sa obrátia na súd s návrhom na vyporiadanie
zvyšného nevyporiadaného majetku. Súd je týmto rozsahom viazaný a môže do vyporiadania zahrnúť
len ten majetok, ktorý strany sporu výslovne urobili predmetom vyporiadania.

42. Žalovaný navrhol v konaní vyporiadať nehnuteľnosti - byt vrátane podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach bytového domu a podielu k pozemku. Predmetom vyporiadania boli tiež
hnuteľné veci podľa zhodného tvrdenia strán sporu a záväzky existujúce ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. V priebehu konania žalobkyňa uviedla, že nežiada vyporiadať finančnú

hotovosť - zostatky na účtoch strán sporu ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva a teda tieto
finančné prostriedky vylúčila z rozsahu veci, ktoré v tomto konaní navrhla vyporiadať, pričom žalovaný
s uvedeným súhlasil. Strany sporu navrhli v konaní prihliadnuť na to, čo z výlučného majetku bolo
vynaložené na spoločný majetok a čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na výlučný majetok.

43. Pokiaľ sa týka nehnuteľnosti, ktorú v konaní navrhol vyporiadať žalovaný, žalobkyňa tvrdila, že táto
nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dokazovaním súd dospel k záveru, že byt č. X
na Š. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX v Spišskej Novej Vsi, so spoluvlastníckym podielom v
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné č. XXXX v podiele 68/2149 a podielom
pozemku parcela č. U.-W. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 353 m2, zapísané na liste

vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Spišská Nová Ves, patria do bezpodielového spoluvlastníctva
strán sporu.

44. Predmetný byt bol nadobudnutý kúpnou zmluvou zo dňa 4.10.2013 t.j. za trvania manželstva strán
sporu. Je pravdou, že vec nadobudnutá za trvania manželstva sa stane predmetom bezpodielového

spoluvlastníctva manželov len pokiaľ nie je obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom
len jedného z manželov. V danej veci vykonaným dokazovaním je jednoznačne preukázané, že
predmetný byt bol zakúpený za sumu 45 000,-Eur. Na úhradu kúpnej ceny bola použitá suma 41
000,-Eur získaná predajom výlučného majetku žalobkyne, avšak pokiaľ ide o sumu 4 000,- Eur
použitú na kúpu bytu, jednalo sa o spoločné finančné prostriedky. Suma 1 000,- Eur bola poukázaná

z účtu žalobkyne, pričom príjmy za trvania manželstva patria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a suma 3 000,- Eur bola z úveru, ktorý je predmetom tohto konania a ktorý patrí taktiež
do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Pri nadobudnutí veci z prostriedkov patriacich jednak
do bezpodielového spoluvlastníctva, jednak do osobného majetku niektorého z manželov, sa takto
nadobudnuté veci stávajú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez ohľadu na rozsah

použitých prostriedkov z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (Z. XX/XXXX). Ak by teda na kúpu
veci, v tomto prípade nehnuteľnosti, bolo použité aj len 1,- Euro zo spoločných prostriedkov manželov
za trvania ich manželstva, predmetná vec by patrila do ich bezpodielového spoluvlastníctva. O tom,
že predmetná nehnuteľnosť - byt vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach apodielu na pozemku patrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, v konečnom dôsledku bolo
aj právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní sp. zn. 2C/52/2017.

45. K hodnote uvedenej nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa
stranysporuvyjadrilirozdielne.Kýmpodľažalobkynevšeobecnáhodnotapredmetnéhobytupredstavuje
sumu 60 000,- Eur, žalovaný v konečnom dôsledku navrhol pri vyporiadaní vychádzať z hodnoty bytu
v sume 75 000,-Eur. Žalobkyňa na preukázanie ňou uvádzanej hodnoty bytu predložila súdu dedičské
rozhodnutie, kde v dedičskom konaní v novembri 2017 bola hodnota obdobného bytu (bez loggie) v tom

istom bytovom dome určená vo výške 50 000,- Eur a kúpnu zmluvu, podľa ktorej bol ten istý byt vo
februári 2018 predaný za sumu 57 000,-Eur. Žalovaný predložil súdu inzerát o predaji trojizbového bytu
po kompletnej rekonštrukcii s loggiou na sídlisku, kde sa nachádza aj predmetný byt, ponúkaný za sumu
79 000,-Eur a vývoj priemerných cien nehnuteľnosti v Košickom kraji. Podľa tohto dokladu priemerná
cena bytov za 1 m2 v 4. štvrťroku 2017 bola 1 050,- Eur za m2 a v 4. štvrťroku 2018 v sume 1 046,-
Eur za m2.

46. Pri určení ceny nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné vychádzať
zo stavu veci - nehnuteľnosti v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov s prihliadnutím
na všeobecné ceny nehnuteľnosti v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom
mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadava t.j. všeobecnej

hodnoty nehnuteľnosti v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ by súd
vychádzal z dôkazov predložených stranami sporu na určenie hodnoty predmetnej nehnuteľnosti,
priemerná všeobecná cena predmetného bytu by predstavovala sumu 64 282,- Eur, ktorá bola určená
matematickým výpočtom 50 000,- Eur plus 57 000,- Eur plus 79 000,- Eur plus 71 128,- Eur (1 046 Eur
priemerná cena za 1 m2 v 4. štvrťroku 2018 krát výmera bytu 68 m2) t.j. 257 128,- Eur delene štyrmi.

Takto určená cena by však nezodpovedala vyššie uvedených zásadám určenia hodnoty nehnuteľnosti
t.j. nezohľadňovala by stav predmetného bytu v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a ani všeobecné ceny nehnuteľností v súčasnej dobe. Čo sa týka dedičského rozhodnutia a kúpnej
zmluvy predloženej žalobkyňou, jedná sa totiž o byt, ktorý sa síce nachádza v tom istom bytovom dome,
avšak ide o byt bez loggie a uvedené listiny sú z obdobia zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Na

druhej strane inzerát predložený žalovaným sa týka bytu po kompletnej rekonštrukcii. V konaní nebolo
preukázané aby byt patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol po takejto kompletnej
rekonštrukcii, bola preukázaná zhodným tvrdením len čiastočná rekonštrukcia. Priemerné ceny bytom
zverejnené na stránke NSB sa týkajú celého Košického kraja, teda nezohľadňujú bližšie lokalitu, v ktorej
sa predmetný byt nachádza.

47. Vzhľadom na uvedené súd poukazujúc na ustanovenie § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku
súd určil všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti vo výške 60 000,- Eur t.j. vo výške, v ktorej
sa tvrdenia strán sporu zhodujú a ktorá nebola medzi stranami sporu sporná. Povinnosť tvrdenia
a dôkazná povinnosť sú základné povinnosti strán sporu, súd v sporovom konaní nemôže nariadiť

dokazovaniezvlastnejiniciatívy.Pretosúdkonštatuje,žežalovanývkonaníneuniesoldôkaznébremeno
na preukázanie vyššej ním uvádzanej hodnoty nehnuteľnosti. Hoci v konaní a to už vo vyjadrení k žalobe
navrhol na určenie hodnoty nehnuteľnosti vykonať znalecké dokazovanie, neskôr na tomto návrhu
netrval a preto súd takýto dôkaz vykonať nemohol.

48. Žalovaný za spoločnú nehnuteľnosť označil aj pozemok - parcelu registra „C“ č. XXX zapísanú
na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie Ž., na ktorej je postavený rodinný dom súpisné č. XX
a ktorý žalobkyňa nadobudla dedením. Uvedené zdôvodnil tým, že pozemok žalobkyňa nadobudla
vydržanímavydržaniečoajlenjednýmzmanželovzatrvaniaichmanželstvazabezpečujenadobudnutie
vlastníckeho práva obom manželom. Z dokazovania je zrejme, že predmetný pozemok nadobudla

žalobkyňa skutočne na základe osvedčenia o vydržaní zo dňa 23.7.2012 t.j. za trvania manželstva
strán sporu. Je tiež pravdou, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno nadobudnúť
vec vydržaním, avšak len v prípade, že u oboch manželov sú splnené všetky zákonom určené
podmienky týkajúce sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby. Držiteľom je osoba, ktorá
fakticky vec ovláda. Dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu užívali predmetný pozemok

spoločne a to od doby, kedy sa presťahovali do rodinného domu v Ž., čo malo byť až po smrti
matky žalobkyne zomrelej v roku 2005. Zákonom stanovená doba na vydržanie nehnuteľnosti je
10 rokov. Pozemok bol predaný v septembri 2013 a teda u žalovaného už len z tohto dôvodu t.j.
neuplynutia 10 ročnej lehoty užívania nehnuteľnosti nemohlo dôjsť k vydržaniu. U žalobkyne bola dovydržania započítaná doba jej predchodcov t.j. rodičov, ktorý nehnuteľnosť užívali od roku 1965. Ďalším
predpokladom vydržania je oprávnenosť držby. Za oprávnenú držbu veci sa považuje nakladanie s
vecou ako so svojou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec

patrí ako vlastníkovi. Oprávnenosť držby musí byť daná nielen pri jej vzniku, ale v celom jej priebehu.
Oprávnenosť držby sa posudzuje objektívne z hľadiska existencie právneho titulu a nakladania s vecou
počas celej vydržacej doby ako s vlastnou. Právnym titulom vydržania predmetného pozemku bola
neformálna kúpna zmluva uzatvorená v roku 1965 právnymi predchodcami žalobkyne. U žalovaného
nemožno jeho dobromyseľnosť od uvedeného právneho titulu odvodzovať a iný titul u neho neexistuje

(žalovaný ani existenciu právneho titulu neuvádzal). Žalovaný naopak mal vedomosť o tom, že rodinný
dom, do ktorého sa s manželkou v tom čase nasťahovali patril jej právnym predchodcom, ktorí dom
užívali vrátane predmetného pozemku a že rodinný dom nadobudla žalobkyňa dedením. Vzhľadom na
uvedené žalovaný nemohol byť dobromyseľný v tom, že predmetný pozemok patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Pri spoločnej držbe manželmi a spoločnom nadobudnutí veci manželmi do
ich bezpodielového spoluvlastníctva právnym titulom vydržania musí byť dobromyseľnosť držby daná u

oboch manželov (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/271/2005). U žalovaného neboli splnené podmienky
vydržania nehnuteľnosti a to dobromyseľnosť, že vec mu patrí, ani doba vydržania a teda nemohlo dôjsť
k vydržaniu uvedeného pozemku do bezpodielového spoluvlastníctva manželom. Predmetný pozemok
bol výlučným majetkom žalobkyne.

49. Zhodným tvrdením strán sporu mal súd za preukázané, že do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov patria aj hnuteľné veci, pričom strany sporu sa zhodli aj na hodnote týchto vecí. Jedná sa
o sedaciu súpravu s obývacou stenou v hodnote 170,- Eur, chladničku s mrazničkou zn. Samsung v
hodnote 150,- Eur, pračku zn. Ignis v hodnote 50,- Eur, mikrovlnu rúru zn. Samsung v hodnote 30,-
Eur, 3 ks komody spolu v hodnote 50,- Eur, domáce kino zn. Huawey v hodnote 50,- Eur, video zn.

Panasonic v hodnote 50,- Eur a jedálenský stôl so šiestimi stoličkami spolu v hodnote 100,- Eur. Spolu
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria hnuteľné veci v hodnote 650,- Eur.

50. Z citovaného ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, t.j. do úvahy sa berú

a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva. Toto vyporiadanie sa však
vykonáva iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktorým zostáva zachované právo
žiadať splnenie dlhu od hociktorého z bývalých spoluvlastníkov. Za trvania manželstva strán sporu
boli uzatvorené dve úverové zmluvy, z ktorých úvery ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva
splatené neboli. Z výpovedí strán sporu pritom bolo zistené, že finančné prostriedky z predmetných

úverov boli minimálne čiastočne použité na zaobstaranie spoločných veci pre domácnosť resp. použité
na kúpu nehnuteľnosti. Prvý z úverov bol čerpaný dňa 13.12.2010, ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nesplatený zostatok činil 1 935,86 Eur, druhý z úverov bol čerpaný dňa
6.8.2012 so zostatkom v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 3 604,19 Eur. Uvedené
vyplýva z listinných dôkazov predložených žalobkyňou, ktoré žalovaný nenamietal. Výška záväzkov z

bezpodielového spoluvlastníctva spolu predstavuje sumu 5 540,05 Eur (1 935,86 Eur plus 3 604,19 Eur).

51. Do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu vzhľadom na uvedené patria aktíva vo výške 60
650,- Eur (nehnuteľnosť plus hnuteľné veci) a pasíva vo výške 5 540,05 Eur.

52. V zmysle ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctvasavychádzaztoho,žepodielyobochmanželovsúrovnaké.Každýzbývalýchmanželov
je však oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný
majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho výlučný majetok.

53. Akoužbolokonštatovanébyt,ktorýjepredmetomvyporiadaniabolzakúpenýčiastočnezfinančných
prostriedkov získaných predajom nehnuteľnosti patriacich do výlučného vlastníctva žalobkyne a len
čiastočnezospoločnýchprostriedkov.Žalobkyňanehnuteľnosti-rodinnýdomvŽ.apozemoknadobudla
dedením a vydržaním do svojho výlučného vlastníctva. Tieto nehnuteľnosti predala za sumu 41 000,-
Eur, ktorá suma bola v celosti použitá na zaplatenie kúpnej ceny bytu patriaceho do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, čo vyplýva z výpisu z účtu predloženého žalobkyňou. Súd preto pri
vyporiadanízohľadniluvedenúsumut.j.sumu41000,-Eurvprospechžalobkynetitulominvestície,ktorá
sa v spoločnom majetku ešte prejavuje, keďže byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a je predmetom vyporiadania v tomto konaní.54. Žalovaný navrhol pri vyporiadaní prihliadnuť na sumu 3 320,- Eur darovanú mu jeho matkou počas
trvania manželstva so žalobkyňou. Výsluchom svedkyne bolo potvrdené, že uvedenú sumu darovala

výlučne žalovanému. Žalovaný, ako aj svedkyňa uviedli, že žalovanému darovaná suma mala byť ním
použitá na opravu nehnuteľnosti v Ž. t.j. nehnuteľnosti, ktoré boli výlučným vlastníctvom žalobkyne. Súd
v súvislosti s tým zdôrazňuje, že pri vyporiadaní súd prihliada na to, čo bolo zo spoločného majetku
vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov a tiež na nároky jednotlivých manželov z
dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok.

Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov však nie je možné zohľadniť finančné
prostriedky patriace jednému z manželov spotrebované investovaním do veci patriacej výlučne do
vlastníctva druhého manžela alebo tretej osobe. Sumu 3 320,- Eur darovala matka žalovanému v roku
2000. V tom čase nehnuteľnosť v Ž. vlastnila matka žalobkyne. Pokiaľ teda boli uvedené financie
použité na opravu týchto nehnuteľnosti za života matky žalobkyne, jednalo sa o investície žalovaného do
vlastníctva tretej osoby - matky žalobkyne. Pokiaľ by aj tieto finančné prostriedky boli použité na opravu

domu až v čase, keď vlastnícky patril žalobkyni, šlo by o investície jedného z manželov (nepatriace
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov) použité na výlučný majetok druhého manžela. Ani v
jednom prípade teda nejde o investície do spoločného majetku. Preto súd na sumu 3 320,- Eur darovanú
žalovanému jeho matkou v roku 2000 v tomto konaní, pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov prihliadnuť nemohol.

55. Žalovaný ďalej navrhol prihliadnuť na investície zo spoločného majetku na výlučný majetok
žalobkyne. V prvom rade sa malo jednať o práce a zakúpenie materiálu týkajúceho sa opráv rodinného
domu v Ž.. Pri rozhodovaní preto súd zohľadnil tieto spoločné investície s tým, že podľa zhodného
tvrdenia strán sporu sa jednalo opravu chodníka v sume 120,- Eur, zakúpenie novej kuchynskej linky

v sume 800,- Eur, výmenu okien v sume 2 000,- Eur, zakúpenie pece na ústredné kúrenie v sume
700,- Eur, kuchynskej piecky v sume 300,- Eur a výmenu radiátorov a ventilov v sume 420,- Eur,
spolu investície vo výške 4 340,- Eur. Čo sa týka výmeny okien, žalobkyňa sa síce k výške ceny ich
výmeny nevyjadrila, avšak potvrdila ich výmenu zhodne so žalovaným. Ostatné investície zo spoločných
prostriedkov a to investície do opravy resp. výmeny oplotenia, súd pri vyporiadaní nezohľadnil z dôvodu,

že žalobkyňa ich vykonanie poprela resp. uviedla, že na ich opravu nebol zakupovaný žiaden materiál
a žalovaný tieto investície ničím nepreukázal. Z jeho strany nebol súdu predložený žiaden písomný
dôkaz o rozsahu vykonaných prác resp. zakúpeného materiálu a teda v tomto smere žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. V súvislosti s uvedenými investíciami súd poukazuje
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6MCdo/10/2011, podľa ktorého v prípade investícií zo spoločného majetku

manželov do ostatného majetku jedného z nich, sú prostriedkami, ktoré je tento manžel v zmysle §
150 Občianskeho zákonníka povinný nahradiť, prostriedky skutočne na tieto investície vynaložené. Pri
ich zisťovaní sa vychádza z ceny vecí a prác vložených do jeho ostatného majetku v čase, kedy boli
vynaložené, a nie z východiskovej hodnoty alebo všeobecnej hodnoty zhotovenej veci v oddelenom
majetku jedného z manželov.

56. Za trvania manželstva žalobkyňa vyplatila podiel zo zdedených nehnuteľnosti ustupujúcim dedičom
- dvom bratom a to na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 18.4.2006. Z vyjadrenia žalobkyne
vyplýva, že vyplatila podiel obom bratom po 3 000,- Eur, avšak nie v lehote určenej v rozhodnutí o
dedičstve, ale prvému z nich cca 4 roky po skončení dedičského konania t.j. v roku 2010 a druhému

cca 7 rokov po skončení dedičského konania t.j. v roku 2013. Žalovaný navrhol prihliadnuť na
uvedené sumypri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva s tým, že žalobkyňa na vyplatenie bratov
použila spoločné finančné prostriedky, u prvého finančné prostriedky z úveru od ČSOB a u druhého z
bratov z finančných prostriedkov z druhého úveru a čiastočne z prostriedkov nadobudnutých predajom
hnuteľných vecí nadobudnutých spoločne za trvania manželstva. Žalobkyňa uvedené poprela. Uviedla,

že jednému z bratov a to prvému vyplatila jeho podiel dcéra Jana, na vyplatenie druhého použila
finančné prostriedky, ktoré jej darovala matka pred smrťou a následne uviedla, že na vyplatenie jej
požičal žalovaný sumu 2 000,- Eur, z ktorých 1 000,- Eur mu už vrátila. V prvom rade súd poukazuje na
to, že žalobkyňa v priebehu konania menila svoje vyjadrenia týkajúce sa pôvodu finančných prostriedkov
na vyplatenie dedičských podielov. Čo sa týka jej tvrdenia, že jedného z bratov vyplatila jej dcéra,

toto tvrdenie potvrdila aj vypočutá svedkyňa G. W., ktorá uviedla, že v čase keď mala asi 16 rokov
poskytla matke za účelom vyplatenia dedičského podielu sumu 1 500,- resp. 2 000,- Eur a to zo svojich
finančných prostriedkov, ktoré mala nasporené. Svedkyňa dosiahla 16 rokov v roku 2010, čo súhlasí
s obdobím vyplatenia prvého z bratov žalobkyne. Je však málo pravdepodobné, aby 16-ročné dieťamalo nasporenú tak vysokú sumu, zvlášť keď síce brigádnicky dcéra strán sporu si privyrábala, avšak
podľa jej vyjadrenia až od jej 16-tich rokov. Taktiež v tom čase ešte nemohla mať k dispozícií finančné
prostriedky z predaja motorového vozidla zn. Octavia, ktoré bolo predané až neskôr, podľa vyjadrenia

žalobkyne v roku 2015. Ďalej súd poukazuje na to, že pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie žalobkyne o tom,
že brata vyplatila z finančných prostriedkov darovaných jej matkou pred jej smrťou, je otázne prečo tieto
finančné prostriedky nevyplatila bratovi už po dedičskom konaní resp. v lehote určenej v dedičskom
rozhodnutí, ale až po 4 resp. 7 rokoch. Okrem toho v konaní vedenom pod sp. zn. 2C/52/2017 uviedla,
že matka jej zanechala sumu 47 000,- Sk, kým v tomto konaní to mala byť už suma 87 000,- Sk. K

tvrdeniu žalobkyne o požičaní si sumy 2 000,- Eur od žalovaného z úveru, ktorý bol čerpaný za trvania ich
manželstva s jej vedomím a následnom vrátení sumy 1 000,- Eur žalovanému, súd uvádza, že finančné
prostriedky z úveru sú spoločnými financiami a teda nemohlo sa jednať o pôžičku medzi manželmi a
taktiež žalobkyňa nepreukázala, aby suma 1 000,- Eur patrila výlučne jej, keďže aj príjmy manželov
patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vzhľadom na uvedené a na to, že čerpanie úverov,
z ktorých podľa žalovaného mali byť bratia žalobkyne vyplatení z dedičských podielov, čo bolo približne

v období, kedy mali byť podľa žalobkyne bratia aj vyplatení, súd zohľadnil sumu spolu 6 000,- Eur ako
spoločné finančné prostriedky, ktoré boli vynaložené na nadobudnutie výlučného majetku žalobkyne.

57. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva súd stanoví, ktoré z vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zostanú vo výlučnom vlastníctve jedného z bezpodielových

spoluvlastníkov a ktoré vo vlastníctve druhého, prípadne, ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve,
s určením rozsahu podielu každého zo spoluvlastníkov. Obsah vyporiadania teda predpokladá
predovšetkým rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí tvoriacich predmet bezpodielového
spoluvlastníctva. Zákon výslovne nestanovuje presné kritéria pre rozhodnutie o tom, ktoré z veci
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva majú pripadnúť tomu - ktorému z bývalých manželov.

Určujúcim pre rozhodnutie súdu je hľadisko účelného využitia veci. Súd pri vyporiadaní spoločných
vecí prihliada aj na hľadiska v zmysle citovaného ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka a to
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa
zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

58. Do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patrí nehnuteľnosť - byt, ktorý strany sporu
nadobudli kúpou počas trvania ich manželstva vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a podielu na pozemku. Žalobkyňa, ako aj žalovaný navrhli, aby pri vyporiadaní bol
byt prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa predmetný byt aj užíva a to spolu s už
dospelou dcérou Janou. Okrem toho práve žalobkyňa sa v prevažnej miere zaslúžila o nadobudnutie

predmetného bytu, keďže na jeho kúpu prispela z vlastných finančných prostriedkov, ktoré tvorili cca
91 % z nadobúdacej hodnoty bytu. Vychádzajúc z uvedeného súd prikázal nehnuteľnosti patriace do
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu do výlučného vlastníctva žalobkyne. Pri rozhodovaní o
hnuteľných veciach súd vychádzal z toho, že byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne
a na účelné využitie vecí. Hnuteľné veci, ktoré boli predmetom tohto konania sa nachádzajú v byte

užívanom žalobkyňou, žalovaný byt a teda ani tieto hnuteľné veci neužíva cca 3 roky. Preto súd prikázal
do výlučného vlastníctva žalobkyne aj všetky hnuteľné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.

59. Kompletné riešenie majetkových vzťahov bývalých manželov predstavuje nie len rozdelenie

vecí tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj ich rozdelenie vrátane pohľadávok
a dlhov, ktoré za trvania manželstva vznikli. Je však potrebné opätovne zdôrazniť, že vyporiadanie
záväzkov medzi manželmi nezasahuje do práv a povinností tretích osôb. V konaní boli vyporiadané
záväzky z úverových zmlúv uzatvorených za trvania manželstva. Zostatok týchto dlhov ku dňu zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavoval sumu 5 540,05 Eur. Po zániku bezpodielového

spoluvlastníctva jeden z úverov splatila žalobkyňa (refinancovaním úveru) a druhý spláca, a preto tieto
zostatky úverov boli prikázané žalobkyni.

60. Poukazujúc na vyššie uvedené súd konštatuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva sporových
strán patria aktíva vo výške 60 650,- Eur (nehnuteľnosť v hodnote 60 000,- Eur, a hnuteľné veci

v hodnote 650,- Eur) a pasíva spolu v sume 5 540,05 Eur (1 935,86 Eur plus 3 604,19 Eur). Pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd zohľadnil sumu, ktorú vynaložila žalobkyňa
z jej finančných prostriedkov na kúpu bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva a preto od
aktív bola odpočítaná suma 41 000,- Eur. Na druhej strane bolo zohľadnené, čo zo spoločného majetkubolo vynaložené na výlučný majetok žalobkyne a to v sume 10 340,- Eur (4 340,- Eur investície do
nehnuteľnosti a 6 000,- Eur na vyplatenie ustupujúcich spoludedičov). Keďže nehnuteľnosti, hnuteľné
veci, ale aj záväzky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli prikázané žalobkyni,

táto pri rovnosti podielov oboch bývalých manželov by mala žalovanému vyplatiť sumu 12 224,98 Eur
po zaokrúhlení sumu 12 225,- Eur t.j. 60 000,- Eur hodnota nehnuteľnosti mínus 41 000,- Eur investície
žalobkyne plus 650,- Eur hodnota hnuteľných vecí mínus 5 540,05 Eur pasíva plus 10 340,- Eur spoločné
investície t.j. 24 449,95 Eur delene dvoma.

61. V súlade s ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka platí, že podiely oboch bývalých manželov
pri vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva sú rovnaké. Zákonná úprava vo výnimočných
prípadoch pripúšťa porušenie zásady rovnosti podielov bývalých manželov. Výnimočné priznanie
väčšieho podielu prichádza do úvahy v prípadoch, ak jeden z manželov nevyužíval pri nadobúdaní a
udržiavaní spoločných veci, pri starostlivosti o deti a rodinu a pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti
svoje možnosti a schopnosti a svoje povinnosti neplnil riadne. Ak jeden z manželov svoje povinnosti

týkajúce sa rodiny a spoločného majetku bez dôvodu prijateľného z hľadiska dobrých mravov
zanedbával,potomjeprípustnérozhodnúťodisparitepodielov.Môžeísťoprípady,keďjedenzmanželov
si počínal nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť
za trvania manželstva uhradená a druhý manžel ju pritom nespôsobil, alebo ak sa o nadobudnutie
spoločných vecí zaslúžil len v podstatne menšej miere.

62. V konaní vykonaným dokazovaním nebol jednoznačne preukázaný nezodpovedný prístup
žalovaného k potrebám rodiny. Je pravdou, že žalobkyňa, ako aj vypočuté svedkyne - dcéry strán sporu
poukázali na agresívne správanie sa žalovaného, jeho nezodpovedný prístup k udržaniu spoločného
majetku, vyčleňovanie financií na potreby rodiny, aj to, že žalovaný počas manželstva nadviazal

známosť s inou ženou. Tieto skutočnosti sú potvrdené len vypočutými svedkyňami, ktoré momentálne
majú k matke bližší vzťah, s otcom nekomunikujú, neboli podložené inými dôkazmi napr. výsluchom
nestranných svedkov, doložením lekárskych správ a pod. Napokon je potrebné poukázať na to,
že len samotná nevera jedného z manželov sama o sebe nezakladá dôvod na disparitu podielov
bývalých manželov. Dôvodom pre uplatnenie disparity podielov samo o sebe nie je ani pričinenie sa o

nadobudnutie veci tým, že niektorý z manželov použil svoje peniaze na nadobudnutie spoločnej veci.
Tátoskutočnosťtotižbolazohľadnenáužprisamotnomvyporiadaníodpočítanímvýlučnýchprostriedkov
z aktív patriacich do bezpodielového spoluvlatstníctva.

63. Súd preto pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu vychádzal z rovnosti

podielov strán sporu a preto bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov
sumu 12 225,- Eur.

64. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

65. Žalobkyňa bola zaviazaná zaplatiť žalovanému pomerne vysokú sumu. Súd jej preto uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 12 225,- Eur v dlhšej než 3-dňovej lehote, keďže nemá tieto
finančné prostriedky v hotovosti resp. na jej účte, a to v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

66. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

67. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

68. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

69. Konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je sporovým konaním, preto
pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné vychádzať zo zásady úspechu. V danom prípade nie je
možné konštatovať úspech ani jednej zo strán sporu, keďže vyporiadanie sa neuskutočnilo v zmyslenávrhu ani jednej zo strán, preto im náhrada trov konania priznaná nebola. Dôvodom nepriznania
náhrady trov konania je aj charakter tohto konania, ktoré sa mohlo začať na návrh ktorejkoľvek strany
a súd nie je v tomto konaní viazaný navrhnutým spôsobom vyporiadania.

70. Opovinnostiuhradiťsúdnypoplatokzvyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovbude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.