Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/123/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317217485
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317217485.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: BL Management, s.r.o., IČO: 44 905
122, so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, zastúpeného splnomocnencom: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o.,
IČO: 36 862 711, so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti žalovanej: I. Y., nar. X.X.XXXX, bytom S. X.
XXX,zastúpenejAK:Mgr.PeterMagdálik,sosídlomGalanta,Vajanského1520,ozaplatenie54,50Eurs

príslušenstvom,naodvolaniežalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduGalantač.k.26Csp/251/2017-101
zo dňa 15. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom žalovanej
priznal 100 % náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003
Z. z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, s poukazom na procesné ustanovenia 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalovaná uzavrela s právnym

predchodcom žalobcu ako poskytovateľom Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie
elektronickejkomunikačnejslužbyžalovanej,najmäumožniťpripojenie aposkytovanieverejných
služieb retransmisie prostredníctvom satelitu v sieti káblovej televízie a služby sprostredkovania prístupu
do siete internet vzhľadom na typ zvolenej služby a udržiaval sieť nepretržite v
prevádzkovom stave, servisné služby a ďalšie služby v zmysle Zmluvy a Všeobecných podmienok.
Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať služby elektronickej komunikácie, a to najmä riadne a včas
poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb. Právny predchodca

žalobcu za riadne poskytnuté služby vyčíslil ich cenu faktúrami č. 1406139489 splatnej dňa 31.8.2014
na sumu 10,90 Eur, č. 1407167230 splatnej dňa 30.9.2014 na sumu 10,90 Eur, č. 1408165762
splatnej dňa 31.10.2014 na sumu 10,90 Eur, č. 1409164722 splatnej dňa 30.11.2014 na sumu 10,90
Eur, č. 1410165523 splatnej dňa 31.12.2014 na sumu 10,90 Eur. Kúpnou zmluvou zo dňa 4.11.2009
(spísaná v notárskej zápisnici N 134/2009, NZ 39341/2009, NCRIs 39942/2009 zo dňa 4.11.2009) byt, v
ktorom bol v minulosti nainštalovaný satelit a poskytovaná služba DIGI TV na základe zmluvy, od ktorej

žalobca odvodzuje svoj nárok v tomto konaní, bol ešte dňa 4.11.2009 predaný a žalovaná prestala byť
jeho vlastníčkou.4.Zvykonanéhodokazovaniasúdprvejinštancievnapadnutomrozsahuprávneuzavrel,žežalovanánie
je pasívne legitimovanou, žalobu zamietol. Predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou (§
52ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomkudňuuzatvoreniaspotrebiteľskejzmluvy).Žalovaná

nepreukázala, že písomne zmluvu vypovedala (na čo mala právo bez udania dôvodu podľa bodu 14.5
VOP), ani nepreukázala, že zariadenie poskytnuté jej na základe zmluvy žalobcovi vrátila, žalobca však
napriek procesnému návrhu žalovanej neposkytol okresnému súdu kompletnú spisovú dokumentáciu
týkajúcu sa predmetného záväzkového vzťahu, ktorej obsahom by mala podľa vyjadrenia žalovanej aj
listina svedčiaca o oznámení predaja nehnuteľnosti a odovzdávací protokol. Okresný súd mal za to, že

žalobca ako dodávateľ má povinnosť kompletný spisový materiál zákonom prepísanú dobu archivovať
a na základe návrhu spotrebiteľa tento predložiť. Žalobca zaslal súdu Všeobecné obchodné podmienky
a reklamačný poriadok, ktorý mal byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, avšak v znení účinnom až od
1.11.2011, pričom zmluva bola uzatvorená dňa 20.12.2007. V čl. 15 VOP je osobitne zmluvne upravená
zmena v osobe na strane užívateľa, pričom bod 15.3 VOP udáva, že k zániku pôvodnej zmluvy a
uzavretiu novej zmluvy dôjde vždy, keď nastane zmena na strane užívateľa (okrem prípadu v bode 15.1,

osobitne upravujúci úmrtie manžela). Vzhľadom na žalovanou preukázaný prevod vlastníctva bytu dňa
4.11.2009 na tretiu osobu, vychádzajúc z výkladu bodu 15.3 VOP podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, zmenou v osobe užívateľa by bol prípad nevypovedania zmluvy, len oznámenie o zmene
užívateľa, pričom podľa bodu 15.3 VOP, by tak došlo k zániku zmluvy so žalovanou. Uplatnené nároky sú
z obdobia po predaji predmetného bytu (poukaz na faktúry predložené žalobcom), a následnom zániku

zmluvy (či už podľa bodu 14.1.4 VOP alebo 15.3 VOP). Ďalej uzavrel, že námietka premlčania vznesená
žalovanou je irelevantná, žalobca si uplatnil žalobou doručenou dňa 22.8.2017 svoje právo v trojročnej
premlčacej lehote na súde.

5. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalovaná

ako plne procesne úspešná strana sporu má právo na plnú náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, priznať

mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 31,68 Eur, s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f), h)
Civilného sporového poriadku. Žalovaná mala povinnosť oznámiť akúkoľvek zmenu údajov právnemu
predchodcovi žalobcu, čo žalovaná nevykonala. Podľa čl. 14.1. Zmluva zaniká: 14.1.1. uplynutím
času, na ktorý bola uzavretá, 14.1.2. písomnou dohodou oboch zmluvných strán, 14.1.3. odstúpení od
zmluvy, 14.1.4. výpoveďou alebo 14.1.5. ak tak ustanovuje osobitný predpis. Podľa čl. 14.4. Užívateľ

je oprávnený vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania
dôvodu. V zmysle čl. 14.6. výpovedná doba je rovnaká pre obe zmluvné strany, a to jeden mesiac
a začína plynúť prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola písomná
výpoveď riadne doručená druhej zmluvnej strane. V zmysle čl. 14.9. zánik zmluvy nemá vplyv na právo
spoločnosti DS na zaplatenie pohľadávok spoločnosti DS voči užívateľovi vzniknutých v súvislosti so

zmluvou. Žalovaná nepreukázala, že by prišlo k zániku zmluvy alebo že by vypovedala zmluvu. V
konaní uviedla, že po predaji bytu, na ktorý bolo viazané poskytovanie elektronickej služby, riadne
zrušila poskytovanie elektronickej služby, zariadenie (satelit) bolo demontované a vrátené spolu s
príslušenstvom satelitu právnemu predchodcovi žalobcu, čo však nepreukázala, naopak preniesla
dôkaznú povinnosť na žalobcu. Žalobca v konaní uviedol, že od právneho predchodcu obdržal

odpoveď, že žalovaná neodstúpila od zmluvy ani neoznámila zmenu vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti (poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 6/2010). Žalovaná v konaní
predložila kúpnu zmluvu spísanú notárskou zápisnicou zo dňa 4.11.2009, na základe ktorej prestala
byť vlastníčkou bytu, že zrušila poskytovanie elektronickej služby. Avšak podľa článku 4 ods. 3
tejto zmluvy, vyplýva, že žalovaná ako účastníčka zmluvného vzťahu aj naďalej užívala predmetnú

nehnuteľnosť. Zmena v osobe vlastníka automaticky neznamená zánik Zmluvy o pripojení, nakoľko
účastník predmetnej zmluvy môže naďalej predmetnú nehnuteľnosť využívať či už vo forme nájmu,
vecného bremena alebo akejkoľvek inej forme, čo vyplýva z Kúpnej zmluvy predloženej žalovanou.
Ak žalovaná chcela ukončiť zmluvný vzťah mohla kedykoľvek bez udania dôvodu v zmysle zmluvy a
Podmienok predmetnú zmluvu vypovedať, čo však neučinila, resp. nepreukázala svoje tvrdenia. Právny

predchodca žalobcu sa v mailovej komunikácií zo dňa 10.4.2018 jednoznačne vyjadril, že zmluva o
pripojení zo strany žalovanej vypovedaná nebola, zmluva bola ukončená odstúpením od zmluvy zo
strany právneho predchodcu žalobcu vzhľadom na čl. 14.3.2 Podmienok pre neplnenie povinnosť i
uhrádzať odplatu za poskytované služby k 31.1.2014. Samotná služba/karta bola odpojená ku dňu12.11.2014. Súčasne oznámil, že zariadenie mu bolo vrátené až vo februári 2016. Ukončenie zmluvného
vzťahu upravuje zmluva a Všeobecné podmienky, pričom žalovaná v zmysle uvedeného nezrealizovala
žiadenpríslušnýprávnyúkonsmerujúcikzánikutýchprávapovinností,ktorésastýmtojejprejavomvôle

spájajú. Nepoprel, že právny predchodca má povinnosť predpísanú dobu archivovať kompletný spisový
materiál, avšak ak súčasťou spisového materiálu nie je žalovanou tvrdené odstúpenie, nakoľko nebolo
právnej predchodcu žalobcu doručené, v spisovom materiály sa predsa nachádzať nebude. Nesúhlasil
so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, ktorá preukázateľným spôsobom
neoznámila právnej právnemu predchodcovi žalobcu zmenu vlastníctva a ani nepožiadala o zrušenie

zmluvy, resp. zmenu účastníka zmluvného vzťahu v zmysle ust. § 5 ods. 7 zákona o elektronických
komunikáciách.

7. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila a uviedla, že
napadnutý rozsudok navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Žalobca kompletnú zmluvnú dokumentáciu
nepredložil. V odvolaní sa žalobca odvoláva na vypovedanie zmluvy zo strany právneho predchodcu

žalobcu, ako aj na vyjadrenie právneho predchodcu ohľadom toho, že žalovaná mu nezaslala žiadnu
písomnú výpoveď. Uvedené písomnosti však v priebehu konania žalobca do spisu nezaložil. Je zrejmé,
že žalobca disponuje aj inými dokladmi týkajúcimi sa zmluvy so žalovanou, ktoré však ani s odvolaním
nepredložil. Do konania založil Všeobecné obchodné podmienky (účinné od 1.11.2011) a cenník (účinný
od15.11.2013),ktoréneboliúčinnéaplatnévčaseuzatvoreniazmluvysožalovanou,načopoukázalauž

v odpore. Samotný žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď ani na výzvu okresného súdu nepreukázal
obsah zmluvného vzťahu so žalovanou, ako ani vznik, dôvodnosť a výšku žalovaných nárokov. Žalobca
nepreukázal riadne postúpenie pohľadávky, tj. aktívna vecná legitimácia žalobcu nebola preukázaná.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej

„len CSP“), CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach

daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez
potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na

verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a
dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok je vecne správny,
v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu

bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne ak žalobcu zamietol v sume 54,50 Eur, úroku z
omeškania 5,15 % ročne zo sumy 10,90 Eur od 1.9.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania 5,05 %
ročne zo sumy 10,90 Eur od 1.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 10,90 Eur od 1.11.2014 do zaplatenia,
zo sumy 10,90 Eur od 1.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 10,90 Eur od 1.1.2015 do zaplatenia (I. výrok)
a žalovanej priznal náhradu trov konania (II. výrok), z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie

žalovanej.

10. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného
dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní
dostatočným spôsobom preukázané, že návrh žalobcu je nedôvodný, i keď z iného dôvodu a na základe

odlišného právneho posúdenia, keď podľa odvolacieho súdu je na daný prípad potrebné aplikovať ust.
§ 132, § 150 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú pre posúdenie veci potrebné.

11. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh.12. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

13. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

14. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

15. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

16. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy
na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani
povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť

strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o
veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného
práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť

preukázaná vôbec).

17. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho
je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe

navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

18. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a
dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný

hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a
povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

19. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou
tvrdenia ( (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou
nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu

strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na strane, ktorá tvrdí, že jej
práva boli dotknuté, aby preukázala, že jej nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré dávajú jasný a
zrozumiteľný doklad o jeho práve, možno žalobe vyhovieť.

21. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených
skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie

dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv.
bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.

Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na
základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Súd musí
teda zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia žalobcu sú dôvodné, a pokiaľ ich žalobca v konaní
jednoznačne nepreukáže, nemôžu sa na základe skutkového stavu uvedeného v žalobe domáhať
zaplatenia požadovanej sumy. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem

na výsledku konania, povinnosť tvrdenia (§ 150 CSP) a povinnosť dôkazná (§ 132 CSP) pre obe strany
sporu sú teda odlišné a celkom samostatné.

22. Z obsahu spisu bolo zistené, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 20.12.2007
Zmluvu o pripojení a poskytovaní verejných služieb retransmisie prostredníctvom satelitu - DIGI TV

uzatvorená podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. ktorou si žalovaná objednala programový balík (typ
služby): základný balík, za mesačnú platbu 330,- Eur/10,95 Eur, spôsob úhrady: bankový prevod,
číslo SIPO: 8043896064, žalovaná sa zaviazala využitím akcie, že zvolenú službu poskytovateľa po
uzatvorení zmluvy o pripojení využije najmenej 12 mesiacov. Účastníci zmluvy sa dohodli, že súčasťou
tejto zmluvy sú aj Zmluvné dokumenty, a to Všeobecné podmienky poskytovania verejnej služby

retransmisie prostredníctvom satelitu (ďalej len podmienky). Preberací (montážny) protokol, Tarifa,
Všetky ceny/odplaty uvedené v tejto zmluve sú vrátane DPH. a právny predchodca žalobcu zaviazal
zriadiť, pripojiť, poskytovať ale sprístupniť špecifikované služby a produkty za podmienok stanovených
zmluvou, účastník sa zaväzuje plaziť cenu za zriadenie a poskytovanie týchto služieb podľa platnej
tarify. Žalovaná kúpnou zmluvou zo dňa 4.11.2009 (spísaná v notárskej zápisnici N 134/2009, NZ

39341/2009, NCRIs 39942/2009 z dňa 4.11.2009 byt, v ktorom bola poskytovaná služba DIGI TV na
základe predmetnej zmluvy predala. Žalovaná suma pozostáva z cien za poskytnuté služby za obdobie
od 19.6.2014 do 19.10.2014.

23. Na preukázanie žalovanej sumy predložil žalobca spolu so žalobou Zmluvu o pripojení a poskytovaní

verejných služieb retransmisie prostredníctvom satelitu - DIGI TV uzatvorená podľa § 43 zákona č.
610/2003 Z. z. zo dňa 20.12.2007, preberací protokol zo dňa 20.12.2007, faktúru č. 1406139489, faktúru
č. 1407167230, faktúru č. 1408165762, č. 1409164722, faktúru č. 1410165523,
Cenníky pre poskytovanie verejných služieb účinný od 15.11.2013, Všeobecné podmienky a reklamačný
poriadok spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o. účinné od 1.11.2011, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo

dňa 28.12.2016 vrátane Prílohy č. 1, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2016.

24. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že predmetná zmluva bola uzavretá v zmysle § 43 zákona č.
610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorá je zároveň podľa § 52 Občianskeho zákonníka
spotrebiteľskou zmluvou, ktorá podľa odvolacieho súdu spĺňa aj všetky znaky typovej zmluvy podľa

zákona o ochrane spotrebiteľa. Ďalej síce správne uzavrel, že žalovaná nepreukázala, že zmluvu
písomne vypovedala, avšak nesprávne poukázal na bod 14.5 Všeobecných obchodných podmienok,
keďže tie, ktoré založil žalobca boli účinné od 1.11.2011 t. j. neskôr ako bola dňa 20.12.2007 uzavretá
predmetnázmluva,vktorejsaúčastnícizmluvydohodli,žesúčasťouzmluvysúajZmluvnédokumenty,ato Všeobecné podmienky poskytovania verejnej služby retransmisie prostredníctvom satelitu. Súd prvej
inštancie vec však nesprávne právne posúdil, keď neskúmal unesenie dôkazného bremena na strane
žalobcu, ktorý podľa odvolacieho súdu toto neuniesol. Odvolací súd má za to, že v prvom rade bolo

na žalobcovi preukázať nielen existenciu zmluvného vzťahu ale aj jeho obsah s poukazom na znenie
predmetnej zmluvy ako obsah Všeobecných zmluvných podmienok, na ktoré odkazuje predmetná
zmluva, ktoré boli účinné ku dňu jej uzavretia. Napriek uvedenému, žalobca obsah zmluvného vzťahu
okrem predmetnej zmluvy preukazoval obsahom (iba) Všeobecných zmluvných podmienok účinných,
však až od 1.11.2011, ktoré obsahujú článok 14 (zánik zmluvy), na ktoré nedôvodne poukazoval

súd prvej inštancie ale aj žalobca v odvolaní. Keďže Všeobecné obchodné podmienky účinné ku
dňu uzavretia predmetnej zmluvy neboli žalobcom predložené, hoci ho k tomu zaťažovala povinnosť
dôkazného bremena ohľadom preukázania obsahu zmluvné vzťahu vyplývajúceho z predmetnej zmluvy,
nebolo možné posúdiť ich obsah, konkrétne pokiaľ ide o možnosti zániku predmetnej zmluvy, tým skôr,
že žalovaná v konaní preukázala, že byt, v ktorom boli poskytované služby v zmysle predmetnej zmluvy
predala už pred obdobím, za ktoré si žalobca uplatňuje cenu za poskytnuté služby. Odvolací súd má za

to, že ak žalobca chce byť v konaní úspešný, musí súdu dôvodnosť pohľadávky preukázať s ohľadom
na obsah zmluvného vzťahu, a až v prípade, ak by žalobca dôvodnosť uplatnenej pohľadávky súdu
preukázal, bolo by na žalovanej, aby predložila dôkazy preukazujúce opak. S ohľadom na uvedené
sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno
ohľadom skutočností popierajúcich nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy.

25. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právo, musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V

priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

26. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nemožno v
zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje § 366 CSP). V civilnom procese sa uplatňuje
tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana

môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané
námietky boli už predmetnom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len
ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré
v prvoinštančnom konaní neboli produkované.

27. Podľa § 366 písm. a) CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

28. Podľa § 384 ods. 3 CSP, odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.

29. S ohľadom na uvedené v odsekoch 27 a 28 odvolací súd v súvislosti s jeho tvrdeniami v odvolaní,

že predmetná zmluva bola ukončená odstúpením zo strany právneho predchodcu žalobcu k 31.1.2014,
že zariadenie bolo vrátené vo februári 2016, že mailovou komunikáciou zo dňa 10.4.2018 mu právny
predchodca oznámil, že zmluva o pripojení zo strany žalovanej vypovedaná nebola nepostupoval podľa
384 ods. 3 CSP, keďže neboli splnené predpoklady § 366 CSP.

30. Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu (článok 6 CSP). Rovnosť pred súdom je výrazom rovnosti strán civilného sporového konania.
Rovnosťpredzákonom arovnosťpredsúdomznamenajúrovnaképostavenieobochprocesných

strán pri aplikácii hmotných aj procesných predpisov ktorýmkoľvek súdom voči každej strane sporu.
Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a
rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje civilný súd
(m. m. PL. ÚS 43/95).31. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným v odseku 24, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I.
výroku, ako aj v napadnutom II. výroku o náhrade trov konania (nenapadnutého osobitnou odvolacou

argumentáciou), podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

32. Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej
inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. I podľa už
konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každújednupoznámku,čipripomienkuúčastníkakonania,ktorýjunastolil.Jevšaknevyhnutné,abybolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia
ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

33. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (v zmysle § 255 ods. 1 § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto
rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle §

262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).