Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 26Pc/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218204981
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Prutkay

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:2218204981.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci

navrhovateľky: M. A. A.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, K., zastúpená: JUDr. Ondrej Nagy, advokát,
so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, proti odporkyni: T.. U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, K.
na U., o určenia výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa j e p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľky M. A. A., nar. XX.XX.XXXX, výživným
vo výške 180,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa predchádzajúceho mesiaca a to odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke nedoplatok na výživnom za obdobie od 14.11.2018
do 30.10.2019 v celkovej výške 2.070,- Eur. Nedoplatok na výživnom sa odporkyni povoľuje splácať
v mesačných splátkach po 50,- Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

III. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na súd dňa 14.11.2018 sa navrhovateľka domáha určenia výživného voči svojej
matke a to sumou 250,- Eur mesačne a to odo dňa podania návrhu na súd. Navrhovateľka vo svojom
návrhu ďalej uviedla, že odporkyňa, ktorá je jej matkou, sa na jej výžive podieľala v rámci striedavej
starostlivosti až do jej plnoletosti. V súčasnosti je študentkou fakulty architektúry na Vysokom učení
technickom v K., kde sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Odporkyňa jej neposkytuje žiadne
finančné prostriedky a ani jej neposkytuje žiadne vecné plnenie.

2. Odporkyňa k návrhu uviedla, že navrhovateľka sa s ňou nechce stretávať odkedy podala návrh na
určenie výživného. Nesúhlasila s tým, aby išla študovať do K., nakoľko na toto štúdium jej nepostačovali
finančné prostriedky. Od roku 2008 sa starala sama o dve deti od roku 2008. Na obe deti bolo
určené výživné rozsudkom sp. zn. 27P/343/2009-52 a to vo výške minimálneho výživného, ktoré otec
navrhovateľky riadne neuhrádzal. V čase keď bola navrhovateľka v striedavej starostlivosti odporkyňa sa
na jej výžive podieľala. Potom, ako navrhovateľka začala študovať v K. styky s odporkyňou obmedzila.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu taktiež uviedla, že v súčasnosti býva s maloletou dcérou Z. a

synom C. v prenajatom dome, kde uhrádza nájom vo výške 420 Eur mesačne. Na náklady spojené s
bývaním a stravou jej prispieva jej C. sumou 200,- Eur.3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä
rodným listom navrhovateľky, potvrdením o návšteve školy maloletého dieťaťa, potvrdeniami o príjmoch
matky, potvrdeniami o príjmoch otca, nákladmi na maloleté dieťa ako i ďalším obsahom spisového

materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z potvrdenia o návšteve školy súd zistil, že navrhovateľka je študentkou denného štúdia Fakulty
architektúry Vysokého učenia technického v K..

5. Z potvrdenia o príjme odporkyne od zamestnávateľa Ústredný kontrolný a skúšobný ústav
poľnohospodársky v Bratislave s.r.o. vyplýva, že priemerný mesačný príjem za obdobie roku 2018
predstavuje sumu 977,93 Eur netto a v období od 01/2019 - 05/2019 sumu 1.022,31 Eur.

6. Svoje výdavky navrhovateľka vyčíslila sumou 500,- Eur (ubytovanie v K. 160,- Eur, náklady na študijné
pomôcky 30,- Eur, náklady na stravovanie 150,- Eur, náklady na drogériu 30,- Eur, oblečenie 30,- Eur,

cestovné 40,- eur, náklady na voľný čas 60,- Eur).

7. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

10. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

12. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

13. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb

spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,
ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri
rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery

rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v
akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie
je schopné samé sa živiť.

15. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb

navrhovateľky,aleizmožností,schopnostíakoajmajetkovýchpomerovobochrodičovanajmäprihliadal
na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch
vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia §
75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej
životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti,
možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok,ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať
možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami
podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor,

prax, skúsenosti v odbore atď.).
Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie
rovnakej pozície. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to výškou mesačných
nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných
prostriedkov ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón, či výška hypotekárnych úverov, nakoľko

samotná banka neposkytne záujemcovi vyšší hypotekárny úver, ako je sám schopný splácať.

16. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd po vykonanom dokazovaní súd vychádzal
z terajších potrieb navrhovateľky, ktorá je v súčasnosti študentkou Fakulty architektúry VÚT v K. a to
hlavne náklady na stravu, drogériu, oblečenie ale hlavne v súvislosti s nákladmi spojenými so školskou
dochádzkou, nakoľko je v súčasnosti študentkou strednej školy. Súd pri určovaní výšky výživného

vychádzal z príjmov matky, ako aj z jej výdavkov, pričom prihliadol na skutočnosť, že zabezpečuje
starostlivosť o svoju maloletú dcéru Z. - sestru navrhovateľky. Súd pri určovaní príjmu vychádzal aj z
prímov otca. Aj napriek tomu, že príjmy otca sú pomerne nízke 180,- Eur ročne, je nepochybné, že v
prípade svojho aktívneho prístupu by aj otec navrhovateľky bol schopný dosiahnuť príjmy približujúce
sa k príjmom odporkyne. Súd preto nemohol zohľadňovať rozdielnosť príjmov oboch rodičov.

17. Sumu 180,- Eur súd považoval za primeranú aj s ohľadom na náklady, ktoré navrhovateľka v konaní
vyčíslila. Priznaná suma výživného zohľadňuje náklady navrhovateľky, ktoré sú podmienené najmä jej
vekom, štúdiom na vysokej škole a voľnočasovými aktivitami.

18. Za situácie kedy sa odporkyňa na týchto nákladoch nepodieľa, bez ohľadu na príčinu tohto stavu, súd
mal za to, že je v schopnostiach a možnostiach odporkyne poskytovať výživné navrhovateľke v sume
180,- eur mesačne. Súd z vyššie uvedených dôvodov určil vyživovaciu povinnosť odporkyne majúc za
to, že výživné v uvedenej výške je postačujúce a zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky.

19. Súd určil vyživovaciu povinnosť odporkyne voči navrhovateľke počnúc dňom podania návrhu na súd,
t. j. odo dňa 14.11.2017, čím vzniklo zročné výživné celkovo vo výške 2.070,- Eur. Súd uložil odporkyni
povinnosť zaplatiť zročné výživné v splátkach po 50,- Eur.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie matky a kolízneho opatrovníka nie je prípustné, pretože sa tohto práva
po vyhlásení rozsudku vzdali písomne do zápisnice o pojednávaní.

Proti tomuto rozsudku môže otec podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide
o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná

povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.