Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. august 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/67/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918010359

Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6918010359.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov
JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Jána Deáka, na verejnom zasadnutí dňa 14. augusta 2019, v trestnej veci
obžalovaného N. C. a spol. za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr.zák.

s poukazom na § 138 písm. b) Tr.zák., § 139 ods. 1 písm. c) Tr.zák. a iné, o odvolaniach obžalovaných
N. C., F. C., A. C. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa
25.04.2019, sp.zn. 3T/88/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu u obžalovaného A. C..

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por.

o d s u d z u j e

obžalovaného A. C., nar. XX.XX.XXXX v Q. K., trvalým pobytom C. XXX

podľa § 201 ods. 2 Tr.zák., § 36 písm. j) Tr.zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo
výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. obžalovaného A. C. na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr.por. odvolania obžalovaných N. C., F. C. a A. C. z a m i e t a .

Vo zvyšných častiach zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu n e z m e n e n ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu boli obžalovaní uznaní za vinných

- N. C. zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s
poukazomna§138písm.b)Tr.zák. a§139ods.1písm.c)Tr.zák. azprečinusúložemedzipríbuznými
podľa § 203 ods.1, ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,

- F. C. zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písm. b) Tr. zák.,- A. C. zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písm. b) Tr. zák.,

- R. Q. zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1 Tr. zák.

na tom skutkovom základe, že obžalovaní N. C., F. C., A. C. a R. Q. v rodinnom dome v D. č.
XXX, v rodinnom dome v D. č. XXX, okres Q. K. a na ďalších miestach v okrese Q. K., minimálne
od roku 2013 do 2015 vykonávali sexuálne praktiky s maloletými deťmi, a to sexuálne stimulácie za

účelom ukájania vlastnej osoby, vo forme odhaľovania sa pred dieťaťom, odhaľovania genitálií dieťaťa,
hladkania, sexuálneho obťažovania formou dotýkania sa intímnych častí tela rukou, genitáliami, nútenia
dieťaťa k podobným dotykom, vniknutia do pošvy prstami, pohlavným údom, orálneho sexu, análneho
sexu, pričom obvinení sexuálne zneužívali vlastné maloleté deti alebo deti svojich príbuzných, a to
maloletú F.Q., nar. XX.XX.XXXX a maloletého N.Q., nar. XX.XX.XXXX, a to tým spôsobom, že

- obžalovaný N. C. prvý krát vykonal pohlavný styk so svojou vlastnou maloletou dcérou F.Q. keď mala
XX rokov tým spôsobom, že jej do úst dal svoj pohlavný úd tak, že jej z toho bolo zle, že ju napínalo na
vracanie, musela otca orálne uspokojiť, potom jej strkal svoj úd do jej vagíny, alebo ju „vyprstoval“, otcov
pohlavný úd musela masírovať, pričom vlastný otec maloletú psychicky k týmto sexuálnym praktikám
nútil tak, že sa pred ňou rozplakal a dal sa jej oľutovať, a v nasledujúcom období opakovane spával

medzi svojou dcérou F.Q. a svojím synom N.Q. nahý, pričom bol nahým zadkom opretý k N.Q. alebo v
polohe rozkročmo mal jednu nohu vyloženú na N.Q. a keď F.Q. spala v nohavičkách na jeho pokyn sa
musela vyzliecť a jazykom sa dotýkal jej genitálií a vkladal jej prsty do vagíny, pričom F.Q. mu na jeho
pokyn musela oholiť genitálie,

- obžalovaný F. C. svojej neteri, maloletej F.Q. dával svoj pohlavný úd do jej
úst, tak že ju z toho napínalo na vracanie, že keď sa nechcela podriadiť jemu na takéto sexuálne praktiky,
tak ju veľmi bil, že musela F. C. ukájať ústami, „honiť“ ho, a on jej tiež strkal svoj úd do jej vagíny, dotýkal
sa jej genitálií, F.Q. sexuálne zneužíval, do jej vagíny pľul sliny, aby mu to išlo lepšie, kde správanie
F. C. bolo veľmi agresívne, že si ju dal na seba a točil ju, potom ale keď sedeli v kuchyni na stoličke,

tak jej pohlavný úd strkal zozadu do vagíny, raz keď tam ležali, tak jej stiahol legíny a hladkal ju po jej
pohlavnom orgáne,

- obžalovaný A. C. zneužíval maloletú F.Q., tak že jej strkal pohlavný úd do vagíny a maloletú F.Q.
„prstoval“ a jazykom jej oblizoval vagínu za účelom jej sexuálneho uspokojenia, alebo že F. Q. ho musela

orálne uspokojiť,

- obžalovaná R. Q. sexuálne zneužila maloletého N.Q., tým spôsobom, že si
na neho nahá ľahla a že ho nahého pritiahla k sebe a šúchala mu jeho pohlavný orgán,

kde obžalovaní N. C., F. C., A. C. a R. Q. takto konali aj napriek tomu, že mali vedomosť o tom, že všetky
deti v čase vykonania sexuálneho zneužívania a sexuálnych praktík nedovŕšili XX. rok svojho veku,

za to boli odsúdení

- obžalovaný N. C. podľa § 201 ods. 2 Tr.zák., § 37 písm. h) Tr.zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr.zák., § 41
ods. 1 Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne,

podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,

- obžalovaný F. C. podľa § 201 ods. 2 Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák. k trestu odňatia slobody vo výmere
8 rokov nepodmienečne,

podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,

podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.zák. bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci - 1 ks notebook
zn. N. K., K. farby,podľa § 60 ods. 5 Tr.zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát,

- obžalovaný A. C. podľa § 201 ods. 2 Tr.zák., § 36 písm. j) Tr.zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.zák., § 39 ods.
1, ods. 3 písm. d) Tr.zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne,

podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,

- obžalovaná R. Q. podľa § 201 ods. 1 Tr.zák., § 36 písm. j), písm. l) Tr.zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.zák.,
§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr.zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky,

podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. bol obžalovanej výkon trestu podmienečne odložený,

podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. bola obžalovanej určená skúšobná doba 2 roky,

podľa § 288 ods. 1 Tr.por. bola poškodená B. Q., nar. XX.XX.XXXX s nárokom na náhradu škody
odkázaná na civilný proces.

Rozsudok napadli odvolaniami obžalovaní N. C., F. C. a A. C. vo výrokoch o vine a o treste, odvolanie
podal taktiež okresný prokurátor, a to v neprospech obžalovaného A. C., vo výroku o treste.

Obžalovaný N. C. podal odvolanie na hlavnom pojednávaní a následne ho odôvodnil prostredníctvom

svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 30.05.2019. Argumentoval tým,
že spáchanie skutku kladeného mu za vinu popiera, necíti sa byť vinným, zároveň poukázal na to, že
neboli dodržané procesné ustanovenia Trestného poriadku, okresný súd sa nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie, taktiež existujú pochybnosti o správnosti skutkových zistení
a naviac neboli prvostupňovým súdom dôsledne vyhodnotené získané dôkazy, vzhľadom k tomu nebola

jeho vina jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dokázaná. On nemusel preukazovať svoju
nevinu,alejehovinumalipreukázaťOČTK,ktorétaknekonali,naviac,neboliprijaténávrhynavykonanie
viacerých dôkazov z jeho strany.

V prvom rade sa okresný súd nevysporiadal dostatočne s dôkazmi vykonanými ohľadne zneužívania

mal. G.C., hoci v tomto smere bolo vznesené obvinenie, obžaloba už za tento skutok nebola podaná.
Táto svedkyňa ho najprv so spoluobžalovanými usvedčovala z trestnej činnosti, neskôr to poprela. Zo
znaleckého posudku vyplýva, že táto má sklon ku klamstvám a vymýšľaniu si, ak má z toho zisk. Táto
mal. svedkyňa o sexuálnom zneužívaní a domácom násilí prehovorila na prelome augusta a septembra
2016 pri jej vyšetrení, pričom vyšetrujúca odborníčka považovala jej vyjadrenia za dôveryhodné. Ďalším

znaleckým posudkom bolo zistené, že nemala vaginálny pohlavný styk, hoci podľa svedeckej výpovede
B. Q. mala byť na nej vykonaná súlož. Z tohto možno vyvodiť záver, že mal. svedkyňu na je prvú
usvedčujúcu výpoveď naviedla B. Q.. Okresný súd pochybil, keď na jednej strane tejto mal. svedkyni
uveril,alenadruhejstranevurčitejčastijejsvedeckávýpoveďnebolapovažovanázadostatočnú,pričom
sa dostatočne nevysporiadal so zmenami v jednotlivých výpovediach tejto svedkyne.

O nevieryhodnosti svedeckej výpovede B. Q. svedčí aj to, že si navymýšľala, že mal. G.C. mali
znásilňovať aj v Krízovom centre vo N.. Mal. svedkyňa potvrdila, že práve B. Q. chcela, aby sa jej
rodičia dostali do väzenia, a preto si začala vymýšľať takéto lži na celú rodinu. O nepravdivosti výpovede
svedkyne B. Q. hovorí aj výpoveď svedka M. X., ktorého navádzala, aby vypovedal v neprospech

obžalovaných.

Gynekologické vyšetrenie poškodenej mal. F.Q. bolo vykonané Z.. T. H. až po značnom časovom
odstupe dňa 19.10.2017, avšak aj táto konštatovala, že maloletá má panenskú blanu, a síce zriasené
okraje, avšak znaky poranenia nezistila. Nebolo teda možné potvrdiť, ani vylúčiť, či došlo k prieniku do

pošvy maloletej, hoci podľa jej vyjadrenia sa panenská blana zrásť nemôže. Takéto závery sú v rozpore
s lekárskou správou zo Všeobecnej nemocnice N. zo dňa 27. a 29.02.2016, ktorú zabezpečila B. Q.,
a preto o dôveryhodnosti správy vznikli značné pochybnosti. Je však takmer nemožné, ak by bolamal. F.Q. dlhodobo zneužívaná viacerými mužmi, viackrát za deň, aby bolo zistené, že má neporušenú
panenskú blanu. Návrh na nové vyšetrenie maloletej v tomto smere bol však zamietnutý.

Pokiaľ ide o domovú prehliadku vykonanú u neho, na žiadnych zaistených veciach napriek
analýze, nebol nájdený žiadny materiál, ktorý by poukazoval na výrobu detskej pornografie, ani
žiadny iný pornografický materiál, taktiež nebola zaznamenaná žiadna komunikácia medzi ním a
spoluobžalovanými, ktorá by nasvedčovala páchaniu trestnej činnosti.

Ku znaleckému posudku KEÚ PZ Bratislava uviedol, že počas domovej prehliadky u spoluobžalovaného
F. C. bolo zaistené rôzne posteľné prádlo a plachty, pričom zhoda jeho DNA profilu nebola pri
porovnávaní so zaistenými biologickými stopami zistená. Haplotyp v tomto smere určuje len možný
stupeň príbuzenstva po predkoch, a nie zhodu DNA.

V jeho prospech vyznieva aj svedecká výpoveď detskej lekárky maloletých poškodených Z.. M. Q., ktorá

na nich nezbadala podozrivé správanie, pričom mal. F.Q. bola dosť nízkeho vzrastu a hmotnosti a
nie je možné, aby sa pri takej detskej postave neobjavili dôsledky zneužívania. Aj svedkyňa Z.. G. E.,
riaditeľka školy, ktorú mal. poškodení navštevovali, nemala žiadnu vedomosť o ich údajnom zneužívaní.
O zvláštnom správaní, ani u neho, ani u spoluobžalovaných, nevedel nikto z príbuzných, známych a
susedov, ktorí boli vypočutí ako svedkovia a zvláštne správanie si nevšimli ani na mal. F.Q., práve

naopak, potvrdili, že žili spolu normálnym spôsobom života, po tom ako matka detí odišla do N. a starala
sa o ne stará matka.

Nesprávne okresný súd vyhodnotil aj znalecký posudok Q.. Z.. M. E. týkajúce sa výsledkov PPG
vyšetrenia, ktorým sa zisťuje reaktivita vyšetrovaného na jednotlivé sexuálne podnety. Z jeho záverov

vyplýva, že ide u neho o heterosexuálne orientovaného jedinca a zároveň aj to, že neboli preukázané
žiadne sklony k trestnej činnosti, ktorú mal páchať, naopak takýto druh trestnej činnosti predmetné
vyšetrenie u neho takmer vylúčilo, pretože jeho odozvy na podnety s maloletými osobami boli na
pohlavných orgánoch minimálne. Závery tohto znalca ohľadne dôvodov, ktoré ho prípadne viedli ku
konaniu kladeného mu za vinu, sú len úvahami vo všeobecnosti.

Z hľadiska procesného nesúhlasil s tým, že na hlavnom pojednávaní boli prečítané výpovede
spoluobžalovanej R. Q. a vykonanie týchto dôkazov namietal, pretože takýto postup bol nezákonný,
keďže sa malo vykonávať v tomto smere dokazovanie len o jej treste. Ust. § 257 ods. 8 Tr.por. totiž hovorí
iba o možnosti výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na trestnej činnosti a nie o čítaní zápisníc o

jej skorších výpovediach, najmä, ak na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať. Odhliadnuc od tohto
pochybenia poukázal na to, že spoluobžalovaná najprv usvedčovala z trestnej činnosti len F. C., o ňom
sa vyjadrila, že je dobrý otec, pričom svoju trestnú činnosť popierala. V ďalšej výpovedi ho usvedčovala
už aj so spoluobžalovaným A. C. a v poslednej výpovedi už pripustila, že ju mal donútiť, aby zneužila
mal. N.Q. Pri všetkých výpovediach uvádzala, že sú pravdivé, avšak je evidentné, že sú v nich viaceré

rozpory, preto možno považovať výpovede spoluobžalovanej za nevieryhodné a účelové.

Ďalším procesným pochybením OČTK v prípravnom konaní a okresného súdu na hlavnom pojednávaní
bolo to, že ako poškodená vystupovala matka maloletých detí F.Q. a N.Q., a to B. Q., ktorá bola
ich zákonnou zástupkyňou, pričom je zrejmé, že došlo ku kolízii záujmov zákonných zástupcov mal.

detí, keďže on je ich otec, teda maloletým deťom mal byť opatrovník ustanovený na výkon práv už v
prípravnom konaní, a nie až v priebehu hlavného pojednávania, čo bol taktiež nezákonný postup. Výrok
o vine nemôže byť založený len na indíciách, domnienkach a pravdepodobných skutkových záverov,
ale len na nepochybnom ustálení toho, že nie je možné vylúčiť, že skutok spáchal. Do úvahy mali
byť vzaté len dôkazy získané zákonným spôsobom a mali byť vykonané aj ďalšie dôkazy, ktoré by

nespochybniteľne preukazovali jeho vinu.

Pokiaľ ide o trest uložený mu vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne, síce ide o dolnú hranicu
zvýšenej zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle ust. § 38 ods. 4 Tr.zák., napriek tomu ide o
trest neprimerane vysoký, a to najmä s ohľadom na trest uložený spoluobžalovanému A. C., keďže u

tohto bolo okresným súdom aplikované ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 Tr.zák.,
pričom takýto postup bol odôvodnený len všeobecne. Nemôže byť na jeho ťarchu posudzované to, že
nemá partnerku, resp. manželku, s ktorou by žil usporiadaným životom.Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr.por. napadnutý
rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a
rozhodol, alternatívne, aby podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sám rozhodol vo veci tak, že ho oslobodí spod

obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr.por.

Obžalovaný F. C. podal odvolanie na hlavnom pojednávaní, a následne ho odôvodnil prostredníctvom
svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 07.08.2019. Najprv poukázal na
výrokovú časť napadnutého rozsudku a potom aj na jeho odôvodnenie, s ktorým sa však nestotožnil,

a ktoré nemalo náležitosti vyplývajúce z ust. § 168 ods. 1 Tr.por. Absentovalo vysporiadanie sa s jeho
obhajobou, ako aj uvedenie úvah pri hodnotení dôkazov, taktiež dôvod, prečo nebolo vyhovené jeho
návrhom na vykonanie ďalších dôkazov, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu a
na spravodlivý proces, nestačí totiž len uvedenie a popis vykonaných dôkazov.

Ďalej argumentoval rozpormi vo svedeckých výpovediach mal. F.Q. v prípravnom konaní a na hlavnom

pojednávaní, zároveň aj rozpormi medzi jej svedeckými výpoveďami a výpoveďami svedkyne B. Q..
Naviac z výpovedí mal. F.Q. nevyplýva, že by jej mal strkať pohlavný úd do vagíny, a že by ho
musela ukájať ústami, teda v nadväznosti na to je nesprávne aj konštatovanie znalca S.. P. X., že táto
vypovedala v zásade totožne, keď aj pri jeho vyšetrení evidentne vypovedala odlišne. Taktiež neobstojí
záver okresného súdu, že poškodení vypovedali obdobne a zotrvali na svojich výpovediach. Dôležitá

svedkyňa mal. F.Q. vo viacerých podstatných okolnostiach nehovorila pravdu, napr. to, že jej mal zlomiť
kľúčnu kosť, nebolo objektivizované výpoveďou svedkyne Z.. M. Q., jej ošetrujúcej lekárky, ani listinnými
dôkazmi.

Prvostupňový súd sa nevysporiadal ani s tým, že za údajné sexuálne zneužívanie jeho dcéry mal.

G.C., nebola podaná obžaloba, hoci mu bolo za skutok vznesené obvinenie. Rozporným bolo aj to, že
svedkyňa B. Q. hovorila o zneužívaní detí už pri podávaní trestného oznámenia, t.j. oveľa skôr, ako jej
o tom mali povedať samotné poškodené deti. Podstatné rozpory existujú aj v tom smere, kedy mali tieto
o zneužívaní prvýkrát prehovoriť, keďže iné dátumy uvádzali svedkovia B. E. a F. C..

Ďalej poukazuje na rozdielne závery ambulantnej správy Všeobecnej nemocnice N. a závery svedkyne
Z.. T. H., tak ako ich napádal vo svojom odvolaní spoluobžalovaný N. C.. Nebolo dokázané ani to, že
zaistený notebook bol použitý na spáchanie trestného činu, pretože on žiadne stránky s nevhodným
obsahom nepozeral, a ak sa v histórii nachádzali, súviselo to s konaním predchádzajúceho vlastníka.
Okrem toho opakovane nesúhlasil s tým, že neboli vykonané viaceré ním navrhnuté dôkazy, ktoré by

prispeli k objasneniu veci a vyvrátili jeho zavinenie.
Pokiaľ ide o výrok o treste, tento nebol taktiež dostatočne odôvodnený, a to ani vo vzťahu k uloženému
trestu odňatia slobody, ale ani k trestu prepadnutia veci. Trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený, bol
neprimeraný, keďže rovnakej trestnej činnosti sa dopustil aj spoluobžalovaný A. C., ktorému bol však
uložený podstatne nižší trest.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento bol taktiež nesprávny, a to aj z dôvodov neskorého ustanovenia
opatrovníka maloletým poškodeným. C. J. nemohla práva poškodených vykonávať, a tak isto ich
nemohol vykonávať jej splnomocnenec, čo svedčí o ďalšom nezákonnom procesnom postupe. Okresný
súd nemal C. J. ako poškodenú vôbec pripustiť na hlavné pojednávanie, a už vôbec nie ako poškodenú,

ktorá si mohla uplatniť nárok na náhradu škody. Ak už tak urobil, nemal o jej (ne)uplatnenom nároku
vôbec rozhodovať, a to ani odkazom poškodeného podľa § 288 ods. 1 Tr.por. na civilné konanie.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), e) Tr.por. napadnutý rozsudok
zrušil vo výroku o vine a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný A. C. podal prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie písomným podaním doručeným
okresnémusúdudňa30.04.2019,ktoréodôvodnilďalšípísomnýmpodanímdoručenýmokresnémusúdu
dňa 31.05.2019. Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa však nestotožnil,

nakoľko ho celý považoval za nezákonný, nespravodlivý a neodôvodnený. Okresný súd sa totiž
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, predchádzali mu podstatné chyby
konania a vzhľadom na neakceptovanie návrhov na doplnenie dokazovania pretrvali aj pochybnosti osprávnosti skutkových zistení. Namietal aj právnu kvalifikáciu ust. § 201 Tr.zák., ktorá už vôbec nemala
byť podľa ods. 2 písm. a) tohto ustanovenia Trestného zákona.

Je nelogické, keďže mal súčasne zneužiť nielen mal. F.Q. ale aj mal. G.C., aby prokurátor sexuálne
zneužívanie mal. G.C. vypustil a obžalobu podal len vo vzťahu k mal. F.Q. Vyhodnotenie dôkazov v
tomto smere je taktiež nesprávne, pretože výpoveď mal. E.B. bola už v prípravnom konaní vyhodnotená
ako nie vierohodná, akceptovaná bola jej zmenená výpoveď, z ktorej vyplývalo, že ju na predchádzajúcu
výpoveď naviedla svedkyňa B. Q., a preto nie je možné neakceptovanie tejto zmenenej výpovede mal.

E.B. vo vzťahu ku skutku týkajúceho sa mal. F.Q. Naviac skutok bol ustálený inak, ako vypovedala v
prípravnom konaní samotná poškodená mal. F.Q. V jej výpovediach je viacej nejasností, napr. absentuje
miesto a čas údajného sexuálneho zneužitia, dokonca to malo byť v Q., pričom je preukázané, že po
odchode mal. do Q. sa s ňou nestretol, absentuje aj presný popis spáchania údajného skutku.

Nesporným je aj to, že svedkyňa B. Q., matka mal. F.Q. sa ju snažila ovplyvniť a aj medzi ich výpoveďami

sú viaceré rozpory, ktoré sú bližšie uvedené na str. č.l. 4 a 5 odvolania. Vznikajú viaceré pochybnosti
ohľadneviacerýchskutkovýchokolností,vrátanetoho,kedysaprvýkrátmalidetizmieniťoichsexuálnom
zneužívaní. Z konania svedkyne B. Q. je zrejmé, že ho začala nepravdivo obviňovať a útočiť po ostrej
výmene názorov v komunikácii z 05.08.016, pretože v predchádzajúcich komunikáciách nebola žiadna
zmienka o tom, že by sa deti sťažovali na nejaké zlé zaobchádzanie. V tomto smere mala byť svedkyňa

B. Q. podrobená znaleckému skúmaniu z odboru psychológie, nakoľko z jej konania je evidentná jej
snaha získať jej deti do svojej starostlivosti pre výhody, ktoré z toho v Q. plynú, a taktiež jej motívom
mohla byť pomsta rodine C..

Taktiež poukázal na rozdielne závery vyplývajúce z výpovede Z.. T. H., ktorá potvrdila, že mal. F.Q.

bola ešte v A. XXXX panna, teda v žiadnom prípade nemohla byť zneužívaná vykonaním pohlavného
styku. Závery vyplývajúce z lekárskej správy z N., boli v tomto nedôveryhodné. Okrem toho okresný súd
nedostatočne zvážil a vyhodnotil dôkazy, ktoré svedčili v jeho prospech, najmä svedecké výpovede, z
ktorých jednoznačne vyplývalo, že sa nemohol dopustiť skutku v rodinných domoch v D..

Ďalej namietal postup vyšetrovateľky v prípravnom konaní, ktorá položila jeho manželke N. C. kapcióznu
otázku, keď najprv tejto predložila ľúbostné listy, ktoré mu mala poslať iná žena do väzby, o ktorých
nevedela a následne sa je pýtala, ako môže vedieť o tom, že nemal sexuálny styk s maloletými
poškodenými, keď nevedela ani o vzťahu s touto inou ženou. Malo ísť o C. C., ktorá však síce potvrdila,
že ich písala, ale posielala ich menovcovi, ktorý sa nachádzal vo väzbe v inej trestnej veci. Takýto postup

vyšetrovateľky bol nezákonný, pričom bolo z neho zrejmé, že chcela narušiť ich dlhoročný citový vzťah
a dobré spolužitie.

Ďalším porušením zákona bolo neustanovenie opatrovníka maloletým poškodeným už v prípravnom
konaní, keď ako poškodená vystupovala svedkyňa B. Q., ktorá síce bola ich matkou, ale vzhľadom na

to, že spoluobžalovaným bol v tej veci ich otec, došlo evidentne ku kolízii záujmov, a hoci okresný súd
dodatočne tento nedostatok odstránil, možno prípravné konanie, ako aj časť hlavného pojednávania
považovať za vykonanú v rozpore so zákonom, keďže B. Q. mohla zasahovať do konania takým
spôsobom, na ktorý nemala právo.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c),
d) Tr.por. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa s právnym názorom, aby ho oslobodil spod obžaloby z
dôvodu § 285 písm. a) Tr.por.

Krajský prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaného A. C. vo výroku o treste písomným

podaním doručeným okresnému súdu dňa 09.05.2019, ktoré odôvodnil ďalším písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 07.06.2019. Najprv poukázal na výrok napadnutého rozsudku o treste,
z ktorého vyplynulo, že obžalovanému A. C. bola pri ukladaní priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36
písm. j) Tr.zák., t.j., že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, priťažujúcu okolnosť u neho
okresný súd nevzhliadol. Vzhľadom na okolnosti prípadu a vzhľadom na pomery páchateľa však dospel

k záveru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne
a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, preto použil ust. § 39 ods.
1, ods. 3 písm. d) Tr.zák.S priznaním uvedenej poľahčujúcej okolnosti sa stotožnil, v dôsledku čoho bola sadzba ohľadne
tohto obžalovaného pri súčasnom aplikovaní § 38 ods. 3 Tr.zák. 7 rokov až 10 rokov a 4 mesiace.
Keďže okrem jednej poľahčujúcej okolnosti neboli ustálené žiadne iné okolnosti, ktoré by mohli byť

považované za výnimočné, preto nebolo mimoriadne zníženie trestu v súlade so zákonom (na rozdiel
od spoluobžalovanej R. Q.). Pomery obžalovaného možno hodnotiť kladne, keďže žil usporiadaným
rodinným životom a po istú dobu bol zamestnaný, avšak tieto neodôvodňujú tak radikálne zníženie trestu
odňatia slobody. Uložený trest možno teda v konečnom dôsledku považovať za neprimerane miery, ktorý
nezodpovedá kritériám ukladania trestov.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. po zrušení časti
napadnutého rozsudku vo výroku o treste uloženom obžalovanému A. C., sám rozhodol rozsudkom a
uložil mu primeraný trest.

Krajský prokurátor sa vyjadril aj k odvolaniam obžalovaných N. C. a A. C. písomnými podaniami

doručenými okresnému súdu dňa 20.06.2019. Rozsudok okresného súdu, na rozdiel od obžalovaných,
považoval za zákonný a správny, tento sa v rozsiahlom odôvodnení náležite vysporiadal so všetkými
vykonanými dôkazmi. Zdôraznil, že obžalovaní boli zo spáchania skutku usvedčovaní výpoveďami
maloletých poškodených, ktorí vnímali ich trestnú činnosť vlastnými zmyslami, naopak, svedkovia
vypovedajúci v prospech obžalovaných sa ku skutku bližšie vyjadriť nevedeli a pozitívne hodnotili len

osoby obžalovaných.

Ku skutočnosť, že vo vzťahu k mal. G.C. po vznesení obvinenia nebola podaná obžaloba, poukázal
na to, že trestné konanie predstavuje určitý proces pozostávajúci z viacerých štádií, v rámci ktorých sa
postupne ustaľuje skutkový dej, a tak bolo tomu aj v tomto trestnom konaní.

Svedkyňa B. Q. len popísala, čo sa dozvedela od svojich detí, pričom ich správanie u nej vyvolalo
podozrenie, že boli sexuálne zneužívané. Takéto jej konanie, ako matky, bolo správne a bolo normálnou
reakciou na vzniknutú situáciu, preto nie je namieste spochybňovať jej výpovede a obviňovať ju dokonca
z krivej výpovede, resp. z krivého obvinenia. Nepresvedčivá je aj obhajoba obžalovaných v tom smere,

že motiváciou jej výpovedí bola skutočnosť, aby mala deti pri sebe natrvalo, a preto si vytvárala aj
personálne podmienky spočívajúce vo výbere vhodného partnera a advokáta. Práve naopak, svedkyňa
nemala záujem, aby sa obžalovaní dozvedeli, že iniciovala začatie trestného konania.

Zo strany obžalovaných je zavádzajúca aj interpretácia výpovede Z.. T. H., ktorá sa nikdy nevyjadrila,

že by u mal. F.Q. nemohlo dôjsť k sexuálnym stykom takým spôsobom, ako to vyplývalo z ustáleného
skutkového stavu. Táto konštatovala, že nemožno jednoznačne potvrdiť, ani vylúčiť možnosť prieniku
do pošvy pri pohlavnom styku. Panenská blana môže byť tvarovaná rôzne, je elastická a môže umožniť
prienik aj bez súčasného poranenia. Vyšetrenie ukázalo aj to, že u maloletej bol pohlavný styk možný
napriek tomu, že evidentné znaky poranenia nájdené neboli. Maloletá mala výrazné zriasené okraje

panenskej blany a v čase jej vyšetrenia neboli zistené len čerstvé poranenia, pričom staršie poranenia
sa mohli po čase zhojiť. Takéto závery nevylučujú závery vyšetrenia maloletej vo N., čo napokon
skonštatovala samotná Z.. T. H.. Okrem toho, Všeobecná nemocnica mesta N., ktorá vypracovala
lekársku správu, je najväčšou nemocnicou v Q. a je sídlom medicínskej univerzity.

Taktiež spochybňovanie výpovedí spoluobžalovanej R. Q. je účelové, pretože táto skutok vnímala
čiastočne vlastnými zmyslami a čiastočne sa o ňom dozvedela od mal. F.Q., pričom logicky odôvodnila
určité odlišnosti vo svojich výpovediach, ktoré pramenili z vyhrážok zo strany obžalovaných, resp. ich
rodinnýchpríslušníkov.NesprávnymjeajhodnotenieznaleckéhoposudkuZ..E.obžalovanými,žeunich
takmer vylučuje trestnú činnosť, nakoľko tento síce u nich nezistil znaky typické pre deviáciu v zmysle

pedofílie, avšak zároveň uviedol, čo mohlo byť motiváciou ich konania. Pokiaľ neboli u obžalovaných
počasdomovejprehliadkyzaistenézáznamy,ktorébysúviselistrestnoučinnosťou,resp.nebolizaistené
žiadne veci za účelom odobratia biologických stôp, dôležitým bolo to, že tento procesný úkon bol
realizovaný so značným časovým odstupom, keďže obžalovaní už boli pred ním vypočutí v procesnom
postavení svedkov a mali vedomosť, čo je predmetom trestného stíhania. Pokiaľ ide o listy predložené

vyšetrovateľkou
obžalovanému A. C., došlo k zámene osôb, keďže boli adresované inej osobe s tým istým
menom a priezviskom umiestnenej v tom istom ústave, a táto skutočnosť bola potvrdená pisateľkou
inkriminovaných listov.Prečítanie výpovedí spoluobžalovanej R. Q. z prípravného konania na hlavnom pojednávaní bolo v
súlade so zákonom prihliadajúc na ust. § 257 ods. 8 Tr.por., § 258 ods. 4 Tr.por. Taktiež skutočnosť, že

na začiatku hlavného pojednávania bol súdom mal. F.Q. a N.Q. ustanovený opatrovník, za súčasného
zachovania práv oznamovateľky B. Q., ktorej boli priame obete trestnej činnosti zverené do osobnej
starostlivosti, nedošlo k žiadnemu porušeniu práv obžalovaných.

Pokiaľ ide o výšku trestov uložených N. C. a F. C., tieto boli uložené na spodnej hranici upravenej trestnej

sadzby a vo vzťahu k obžalovanému A. C., bolo v jeho neprospech podané odvolanie. Vzhľadom k tomu
navrhol, aby boli odvolania N. C. a A. C. zamietnuté.

K odvolaniu obžalovaných A. C. a N. C., ako aj k odvolaniu krajského prokurátora sa vyjadrila
prostredníctvom svojho splnomocnenca B. Q., matka maloletých poškodených, ktorým už bol v tom
čase na výkon ich práv ako poškodených ustanovený opatrovník. Argumentovala tým, že Z.. H.

nikdy nevylúčila, že poškodená mala porušený hymen následkom pohlavného styku. Takéto závery
konštatovalo aj odborné vyšetrenie Fakultnej nemocnice vo N., pričom maloletá poškodená bola
opakovanevyšetrenáajdňa04.03.2019,kedyboloopätovnekonštatované,žeunejdošloužknarušeniu
hymenu. Vykonané dokazovanie preukázalo vinu obžalovaných a ich odvolania sú účelové, podané s
cieľom vyhnúť sa trestnému stíhaniu, prípadne dostať čo najnižší trest. Vzhľadom k tomu navrhol, aby

krajský súd odvolania všetkých troch obžalovaných, ako nedôvodné zamietol a vyhovel len odvolaniu
prokurátora, v dôsledku čoho by sprísnil obžalovanému A. C. nepodmienečný trest odňatia slobody, tak
aby bol uložený v hraniciach trestnej sadzby.

Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor zotrval na dôvodoch uvedených v písomnom vyhotovení

odvolania, taktiež na vyjadrení sa k odvolaniam obžalovaných. Rozsudok, okrem trestu uloženému
obžalovanému A. C., považoval za zákonný a správny, preto navrhol odvolania všetkých troch
obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovanému A. C. navrhol sprísniť trest odňatia slobody
bez použitia zmierňovacieho ustanovenia podľa ust. § 39 Tr.zák.
Opatrovník maloletých poškodených M. K.. B., krízové centrum sa pripojil k návrhu krajského

prokurátora.
Splnomocnenec matky poškodených B. Q., ktorá nebola prítomná, zdôraznil, že mal. F.Q. bola vyšetrená
v Q. aj dňa 04.03.2019, kde bolo jednoznačne preukázané porušenie panenskej blany.
Obžalovaný N. C. a jeho obhajca sa pridržiavali písomných dôvodov odvolania, zdôraznili, že jeho vina
nebola jednoznačne preukázaná, preto navrhli, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne aby bol podľa
§ 285 písm. a) Tr.por. spod obžaloby oslobodený. Obžalovaný uviedol, že dcére by v živote neublížil
takým spôsobom, ako mu bol kladený za vinu.
Obžalovaný F. C. a jeho obhajca sa pridržiavali písomných dôvodov odvolania, rozsudok považovali
za nepreskúmateľný, pretože jeho odôvodnenie nezodpovedá príslušným ustanoveniam Trestného

poriadku. Navrhli, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne aby bol podľa § 285 písm. a) Tr.por. spod
obžaloby oslobodený. Obžalovaný zdôraznil, že má vlastné deti, ktoré ho potrebujú a ku ktorým sa chce
vrátiť, nikdy by nebol schopný dopustiť sa takého konania, ako mu je kladené za vinu.
Obhajca obžalovaného A. C., ktorý nebol na verejnom zasadnutí prítomný, sa plne pridržiaval

písomných dôvodov odvolania, zdôraznil, že prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal s
obhajobou obžalovaného, preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne aby bol
obžalovaný podľa § 285 písm. a) Tr.por. spod obžaloby oslobodený. Odvolanie krajského prokurátora
navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd ako súd odvolací zistil, že odvolania boli podané všetkými tromi obžalovanými a okresným
prokurátorom ako oprávnenými osobami, a to v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému
boli prípustné. Následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, t.j. výrokov o vine a
o treste, prihliadajúc na obsah podaných odvolaní, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo a zistil, že odvolania všetkých troch obžalovaných neboli podané dôvodne. Len odvolanie
krajského prokurátora proti výroku o treste a spôsobe jeho výkonu u obžalovaného A. C. podané v
jeho neprospech bolo možné posúdiť ako dôvodné, keďže napadnutým rozsudkom bolo porušené
ustanovenie Trestného zákona a súčasne mu bol uložený neprimeraný trest. Výrok o náhrade škodyodvolací súd nepreskúmaval, hoci z obsahu a odôvodnenia odvolania obžalovaného F. C., podaného
písomne prostredníctvom jeho obhajcu vyplýva, že napadol aj tento výrok, nakoľko zo zápisnice o
hlavnom pojednávaní bolo preukázateľne zistené, že obžalovaný v spojení s vyjadrením svojho obhajcu

podali odvolanie len proti výrokom o vine a o treste, a tomu zodpovedá aj uvedenie týchto dvoch
napadnutých výrokov v úvode už zmieneného, písomne podaného odvolania.
Súd prvého stupňa stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si
navzájom čiastočne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými

právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke viny obžalovaných zo spáchania skutku kladeného im za
vinu. Odôvodnenie síce zodpovedá základným hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168, avšak malo
byť nepochybne podrobnejšie, vrátane dôslednejšieho a náležitého vysporiadania sa s viacerými
skutočnosťami a okolnosťami, ktoré vyplývali z obsahu odolania jednotlivých procesných strán, najmä
z obhajoby obžalovaných. Napriek tomu krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie

napadnutého rozsudku, predovšetkým na str. 23 až 26, s ktorým sa v podstate stotožnil.
Druhostupňový súd však považoval za potrebné reagovať v rámci odvolacieho konania, pokiaľ ide o
otázku viny, na niektoré z odvolacích námietok obžalovaných, ktoré však nebolo možné akceptovať v
takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o vine ohľadne všetkých
troch obžalovaných a k zmene, v tomto smere, by neviedli ani ďalšie odvolacie námietky, ktorými

argumentovali obžalovaní.
Podľa § 257 ods. 8 Tr.por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, prijíma, zároveň
vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná
dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochrannom opatrení.
To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.

K odvolacím námietkam procesného charakteru týkajúcich sa správnosti konania krajský súd podotýka,
že z tohto ustanovenia síce vyplýva, že zákon výslovne uvádza len možnosť výsluchu obžalovaného, čo
však automaticky neznamená, že ak tento odmietne vypovedať, nemôžu byť prečítané jeho výpovede
z prípravného konania týkajúce sa žalovanej trestnej činnosti ohľadne účasti inej osoby (spravidla
spoluobžalovaného),pretožeanalógiajetrestnomprocesnompráveprípustná. Samozrejmezasplnenia

ďalších procesných podmienok vyplývajúcich najmä z ust. § 258 ods. 4, prvá veta Tr.por., čo v danom
prípade zachované bolo, a takýto procesný postup sám o sebe nemožno považovať za nezákonný.
Možno súhlasiť s námietkami obžalovaných v rámci ich obhajoby, že došlo k procesnému pochybeniu
OČTK a následne aj okresného súdu, týkajúceho sa toho, že maloletým poškodeným, ktorých
spôsobilosť na právne úkony, vzhľadom na ich nízky vek, bola zo zákona obmedzená, mal byť už v

prípravnom konaní na výkon ich práv ako poškodených ustanovený opatrovník, čo napravil okresný
súd až následne v priebehu hlavného pojednávania. Takéto pochybenie bolo predovšetkým na ujmu
dotknutých maloletých poškodených, ale žiadnym zásadným spôsobom nemalo vplyv na zachovanie
práv ani jedného z obžalovaných, ktoré im v trestnom konaní prislúchajú.
Opatrovníkom nemala byť B. Q., ale na druhej strane, táto je matkou poškodených, ktorí sú v jej faktickej

starostlivosti, preto krajský súd, keďže evidentne prejavila aj prostredníctvom svojho splnomocnenca
záujem dozvedieť sa výsledok tohto trestného konania, túto nad rámec zákona upovedomil o verejnom
zasadnutí.
Aj prípadné procesné pochybenie vyšetrovateľky v prípravnom konaní súvisiace s korešpondenciou
určenou menovcovi obžalovaného A. C. nebolo takého charakteru, ktoré by spôsobilo zásadné

porušenie jeho práv v tomto konaní. Iná situácia by mohla nastať z pohľadu civilného, resp. občianskeho
práva.
Odvolací súd naviac poznamenáva, že na naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty zločinu
sexuálneho násilia podľa § 200 Tr.zák., za splnenia ďalších zákonom stanovených podmienok,
postačuje vykonanie len jedného z tam uvedených spôsobov útoku voči poškodenému, a to len jeden

takýto útok. Okrem toho, keďže bolo skutkovo ustálené, že každý z obžalovaných donútil poškodenú
mal. F.Q. vykonať aj súlož, konanie každého z nich malo byť súčasne právne kvalifikované aj ako zločin
znásilnenia podľa § 199 Tr.zák. (tomu zodpovedá aj časť tzv. právnej vety), avšak túto nesprávnosť
krajský súd ako súd odvolací nemohol odstrániť, pretože proti výroku o vine podali odvolania len
obžalovaní, a takáto zmena by bola v ich neprospech, čo je neprípustné. Z tohto istého dôvodu nemohol

ani napraviť nesúlad medzi ustáleným skutkovým stavom a časťou tzv. právnej vety, v ktorej absentovalo
uvedenieorálnehoaanálnehostyku(tietopochybeniaužobsahovalaajobžaloba),pretožeajtátozmena
právnej vety by bola v neprospech obžalovaných. Na druhej strane, ak by aj došlo k úprave skutkového
stavu v prospech obžalovaných (napr. vypustenie análneho sexu), takáto zmena by nemala podstatnývplyv na právnu kvalifikáciu skutku ako takú, vzhľadom na vyššie uvedené. V každom prípade sa všetci
traja obžalovaní dopustili najmenej takého konania, ktoré bolo možné právne kvalifikovať minimálne tak,
ako to vyplýva z výroku napadnutého rozsudku.

V danom prípade nepochybne existujú dve skupiny dôkazov, prvá z nich vyznieva v prospech
obžalovaných, ktorí od začiatku trestného stíhania spáchanie skutku kladeného im za vinu popierajú,
a zároveň druhá skupina, vyznievajúca v ich neprospech, ktorá ich naopak zo spáchania trestnej
činnosti usvedčuje. Krajský súd po komplexnom zhodnotení dôkaznej situácie dospel k záveru, že súhrn
vykonaných priamych a nepriamych dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovaných tvorí logickú

a vzájomne sa dopĺňajúcu sústavu, ktorá vcelku spoľahlivo a jednoznačne preukazuje nielen to, že sa
skutok kladený obžalovaným za vinu, ako taký stal, ale aj to, že ho spáchali práve všetci traja obžalovaní,
ktorí ako trestne zodpovedné subjekty konali z hľadiska zavinenia v tzv. priamom úmysle, a to vopred
pojatom, a súčasne naplnili všetky zákonné znaky skutkových podstatách uvedených trestných činov,
t.j. svojím konaním naplnili aj ich objektívnu stránku.
Dôkazy v prospech obžalovaných, ani v súhrne, nemajú takú dôkaznú silu a hodnotu, ktoré by

v dostatočnom rozsahu spochybnili spáchanie skutku obžalovanými, napr. ani jeden zo svedkov
vypovedajúci v ich prospech nebol nielenže priamym svedkom, ale sa ani nevedel prijateľným
spôsobom vyjadriť ku skutkovým okolnostiam, pričom sa prevažne vyjadrovali len pozitívne o osobách
obžalovaných.
Obhajobu obžalovaných vyvracia výpoveď priamej svedkyne poškodenej mal. F.Q., ktorá bola nosným

a rozhodujúcim dôkazom, a ktorej vieryhodnosť možno spochybniť len v určitej miere. Jej výpovedi
protirečia samotní obžalovaní, čo je logické, pretože nemajú žiadny záujem a dôvod niesť trestnú
zodpovednosť za skutok, ktorý im bol kladený za vinu, ak by ho aj spáchali, jej výpoveď však
spochybňuje aj časť ďalších vykonaných dôkazov tak ako sú vyššie rozvedené v napadnutom rozsudku
avodvolaniachobžalovaných.Naprotitomuďalšiačasťdôležitýchvykonanýchdôkazovzasepotvrdzuje

v určitých častiach jej výpoveď a súčasne vyvracia obhajobu obžalovaných. To, že poškodená je jedinou
priamou svedkyňou celého skutku, nie je rozhodujúce, pretože vzhľadom na charakter trestnej činnosti
je pochopiteľná snaha každého z obžalovaných vykonať skutky v súkromí, t.j. v neprítomnosti ďalších
osôb, ktoré by ich prípadne mohli usvedčovať a tým zhoršiť dôkaznú situáciu v ich neprospech.
Je logické, že svedkyňa poškodená si, vzhľadom na rozsah trestnej činnosti a taktiež aj pre odstup

času, nespomenula na všetky detaily pri jednotlivých útokoch, resp. ich popísala čiastočne inak. V čase
skutku bola maloletou, nezrelou osobou, fyzicky podstatne slabšou ako obžalovaní a je pochopiteľné,
že sa bála niekomu zdôveriť aj vzhľadom na bezprostredné hrozby obžalovaných, s ktorými bola v tej
dobe často v kontakte. Je pochopiteľné, že sa s prežitým zdôverila až neskôr svojej matke, a to v čase,
keď už nebola v priamom dosahu obžalovaných a z tohto dôvodu mala väčší pocit bezpečia. Výpoveď

svedkyne poškodenej potvrdili nepriami svedkovia, ktorým sa s odstupom času zdôverila, a to najmä
B. Q., B. E. a F. C.. Títo svedkovia síce neboli ani v jednom prípade priamymi svedkami pri žiadnom
z čiastkových útokov, poškodená im tieto udalosti oznámila až s odstupom času, u každého z nich v
inom rozsahu a každému z nich nespomenula všetky podrobnosti, napriek tomu možno konštatovať, aj
vzhľadom na počet týchto svedkov, že ich potvrdzujúce výpovede podporujú a zvyšujú dôveryhodnosť

samotnejsvedkynepoškodenej.Tomutozáveruzodpovedáajvýpoveďsvedkamaloletéhopoškodeného
N.Q., ale zodpovedajú mu predovšekým výpovede spoluobžalovanej R. Q. z prípravného konania,
ktorá naviac priamo videla, ako obžalovaný F. C. vykonával s maloletou poškodenou F.Q.. orálny sex,
pričom akceptovateľne odôvodnila určité čiastočné zmeny vo svojich jednotlivých výpovediach, ktorými
postupne usvedčovala všetkých troch obžalovaných.

Pokiaľ ide o dôveryhodnosť tvrdení svedkyne poškodenej, je potrebné doplniť, že podľa aktuálnych
odbornýchzistenísúpremaloletéosoby,ktorésúsexuálnezneužívanéblízkymiosobamitypickéviaceré
znaky. K najdôležitejším patrí pasivita obete, oneskorené podanie trestného oznámenia, nekonzistentná
výpoveď, prípadne aj úplná zmena pôvodnej výpovede, takáto obeť dokonca nemusí vykazovať ani
symptómy traumy a dokonca môže mať aj pozitívny postoj k páchateľovi. Väčšina týchto znakov je

charakteristická pre svedkyňu poškodenú a jej výpovede, čo vysvetľuje najmä určité rozdiely v jej
výpovediach, a nepresnosti pokiaľ ide o presný čas, miesta a popis priebehu jednotlivých čiastkových
útokov, ide totiž o špecifickú skupinu osôb - svedkov, teda v konečnom dôsledku nemožno konštatovať,
že by tieto naznačené okolnosti svedčili o nepravdivosti výpovedí takýchto osôb v celom resp.
podstatnom rozsahu, práve naopak, tieto okolnosti sú pre takúto skupinu svedkov typické. Svedkyňa

poškodená na rozhodujúcich a zásadných skutočnostiach, ktoré tvorili podstatu konania obžalovaných,
kladeného im za vinu, zotrvala, resp. vypovedala o nich obdobne. Jej schopnosti realitu správne vnímať,
zapamätať si a interpretovať spôsobom zodpovedajúcim jej veku a intelektu potvrdil znalecký posudok
z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých, z ktorého súčasne vyplýva, že sa u nej nezistil sklonku konfabuláciám a je nepravdepodobné, že by mala, vzhľadom na opakovanie, svoju výpoveď vopred
naučenú. Napokon odvolací súd nenašiel žiadny rozumný a relevantný dôvod, aby svedkyňa poškodená
vypovedala v neprospech všetkých troch obžalovaných v takej miere a chcela by im priťažiť až v takom

rozsahu.
Je nesporné, že určité vyššie rozvedené dôkazy, či už v napadnutom rozsudku (str. č. 8 až 23), alebo v
odvolaniach obžalovaných a vo vyjadrení krajského prokurátora k nim, možno hodnotiť do určitej miery
rozdielne, avšak aj pri ich vyhodnotení v prospech obžalovaných, by podľa názoru odvolacieho súdu,
neviedli k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o vine obžalovaných, a neviedlo by k nemu ani

vykonanie ďalších, obhajobou navrhnutých, dôkazov.
Obžalovaní v podaných odvolaniach neuviedli bližšie dôvody, pre ktoré napádali zákonnosť a
odôvodnenosť uložených trestov, pokiaľ ide o ich druh a výmeru. Akurát obžalovaní N. C. a F. C.
poukázali na to, že im uložené tresty sú neprimerane prísne, keďže obžalovaný A. C. bol uznaný
za vinného z rovnakej trestnej činnosti, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody v podstatne
nižšej výmere. Obžalovaný F. C. taktiež namietal, že okresný súd vôbec neodôvodnil uloženie trestu

prepadnutia veci. Naproti tomu krajský prokurátor argumentoval v odvolaní vyššie uvedenými dôvodmi,
pre ktoré žiadal uložiť obžalovanému A. C. prísnejší trest.
Odvolací súd sa stotožnil s výrokom prvostupňového súdu vo výroku o trestoch uložených obžalovaným
N. C. a F. C., preto ich odvolania považoval za nedôvodne podané. K inému záveru dospel, pokiaľ išlo
o trest uložený A. C., keď akceptoval argumentáciu krajského prokurátora uvedenú v odvolaní, a preto

považoval zároveň odvolanie tohto obžalovaného za nedôvodné.
Pokiaľideohodnotenieosôbobžalovanýchaichpomery,akoajpomeramieruzávažnostipoľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku na str. č. 27
a 28. V konečnom dôsledku mohli byť obžalovaným uložené tresty odňatia slobody v rozpätí trestných
sadzieb, a to N. C. od 8 rokov a 8 mesiacov až do 12 rokov, F. C. od 7 rokov až do 12 rokov a

A. C. od 7 rokov až do 10 rokov a 4 mesiacov. Úhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému
N. C. na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov, ako
aj trest odňatia slobody uložený F. C. vo výmere 8 rokov, t.j. rok nad dolnou hranicou zákonom
ustanovenej trestnej sadzby, možno považovať za tresty uložené v súlade so zákonom, avšak skôr za
tresty mierne, prihliadajúc na okolnosti prípadu, najmä na časové obdobie, ako aj početnosť, spôsob a

intenzitu jednotlivých čiastkových útokov tvoriacich skutok. V tomto smere je potrebné konštatovať, že
ako najrozsiahlejšie a najzávažnejšie možno hodnotiť konanie obžalovaného F. C., potom nasledovalo
konanie obžalovaného N. C. a ako najmiernejšie možno posúdiť konanie obžalovaného A. C.. Pokiaľ
ide o tohto obžalovaného, okresný súd len všeobecne konštatoval, že vzhľadom na okolnosti prípadu a
pomery páchateľa by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo neprimerane prísne

a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a preto mu mimoriadne znížil
výmeru uloženého trestu odňatia slobody aplikujúc ust. § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr.zák.
Na nesprávne použitie tohto ustanovenia poukázal v odvolaní krajský prokurátor a druhostupňový
súd sa s jeho argumentáciou stotožnil. V danom prípade totiž ani pomery obžalovaného, a už vôbec
nie okolnosti prípadu, neodôvodňovali mimoriadne zníženie výmery uloženého trestu odňatia slobody

obžalovanému, pričom v tomto smere nebola zistená žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť.
Vzhľadom k tomu krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a o spôsobe jeho výkonu
a rozhodujúc sám uložil obžalovanému A. C. trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo
výmere 7 rokov. Išlo o trest skôr mierny, avšak musel brať na zreteľ aj výmery trestov odňatia slobody
uložených jeho spoluobžalovaným.

Keďže ani jeden zo spoluobžalovaných nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody, preto boli všetci
zhodne zaradení na výkon uložených trestov do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.
Uloženie trestu prepadnutia veci - notebooku zn. N. K., K. farby obžalovanému F. C. bolo
primerané prihliadajúc na závery znaleckých posudkov z odvetvia riadiacej a výpočtovej techniky a z

odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých, nakoľko boli na ňom prehliadnuté webové stránky s
pornografickým materiálom (tzv. tvrdá pornografia) zobrazujúcim osoby v čase pokročilého pohlavného
dospievania, teda išlo o vec, ktorá priamo súvisela so súdenou trestnou činnosťou, zohľadňujúc jej
charakter.
Uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody zabezpečia v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu

a zároveň obsahujú v primeranom rozsahu aj prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej
prevencie a takéto tresty zodpovedajú všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, 4 Tr.zák.,
ako aj ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.Výrok o náhrade škody druhostupňový súd nepreskúmaval, pretože ho zákonným spôsobom nenapadla
odvolaním žiadna z procesných strán.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr.por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým

rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona a uložený trest bol neprimeraný.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti
napadnutých výrokov o vine a o treste, o podaných odvolaniach procesných strán rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.