Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/98/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617212896
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6617212896.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocnenou
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 81 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO :
47 233 516, proti žalovanej: V. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D., A. XX, o zaplatenie
996,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec číslo konania
6Csp/265/2017-52 zo dňa 18.04.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec číslo konania 6Csp/265/2017 - 52 zo dňa 18. 04. 2018

vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie sčasti žalobe vyhovel a výrokom I.
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 700,80 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od
05.07.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. súd v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol o trovách prvoinštančného konania a vyslovil, že žalobca má voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,70 %. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval,

že predmetom sporu bol nárok žalobcu, ktorý sa domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 996,12,43
eur s príslušenstvom, ako peňažného nároku vyplývajúceho z uzatvorenej Zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca ako veriteľ žalovanej ako dlžníčke úver vo
výške 900,- eur za dojednaných zmluvných podmienok. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou
splátok úveru už pri splátke č. 1, do uplatnenia práva žalobcu na vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru
zaplatilažalovanálensumu199,20eur.Vzhľadomnato,žežalovanábolavomeškanísúhradousplátok,
žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa 05.07.2015. Uplatnený nárok žalobcu súd posudzoval

podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa ustanovení § 52 a násl. Občianskeho
zákonníka upravujúceho spotrebiteľské zmluvy, ako aj podľa osobitnej právnej normy § 1, § 2 a § 9
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi skúmal
predovšetkým,čivôbecvzniklaplatnázmluvapísomnouformou(ktorájepridanomtypezmluvypovinná)
a to s poukazom na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 37 ods. 1, § 43a ods. 1, §
43c ods. 1 a § 44 ods. 1 a 2 a § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd následne konštatoval,

že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná dňa 27.10.2014 podpísala žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru a vyplnila údaje v bode 5 a teda predložila žalobcovi návrh na uzavretie zmluvy.
Následne žalobca dňa 29.10.2014 podpísal zmluvu a doplnil ju v časti bodu 6 predmetnej žiadosti
a zároveň vystavil žalobkyni oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré malo byť prijatímnávrhu a teda uzatvorením zmluvy. Súd mal za to, že aj keď bola podpísaná žiadosť, resp. zmluva,
ide len o Žiadosť o uzatvorenie zmluvy. K uzatvoreniu zmluvy medzi účastníkmi konania dochádza na
základe prejavu vôle jedného účastníka zmluvy smerujúceho k uzavretiu zmluvy určený ďalšej osobe,

alebo viacerým subjektom, pričom však druhým právnym úkonom nevyhnutným pre vznik zmluvy je
jej prijatie, resp. akceptácia. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý adresát návrh akceptuje v celom
rozsahu a tým prejavuje súhlas s jej uzavretím. Súd prvej inštancie však mal za to, že samotná žiadosť
vyplnená a podpísaná žalovanou nezakladá právny nárok na poskytnutie úveru, nakoľko k uzavretiu
zmluvy nedochádza okamihom spísania žiadosti, resp. okamihom doručenia druhej zmluvnej strane,

ale až okamihom prijatia návrhu do dispozície druhej strany a jeho doručením späť navrhovateľovi t.j.
žalovanej. Súd zároveň konštatoval, že z dôkazov jednoznačne vyplýva, že v čase podpisu žiadosti
o poskytnutie úveru žalovaná vyplnila len bod 5. žiadosti a nemohla akceptovať resp. doplniť bod 6.
žiadosti, pretože tieto údaje boli do zmluvy doplnené následne žalobcom. Táto skutočnosť vyplýva zo
samotnej žiadosti a jej výslovnej formulácie, keď v bode 5 žiadosti je výslovne uvedené „vyplňte“ a v
bode 6. žiadosti je výslovne uvedené „nevypĺňajte“. Súd v odôvodnení rozsudku zdôraznil, že údaje

uvedené v bode 5. a bode 6. žiadosti nie sú úplne zhodné napr. v časti RPMN, keď v bode 5 je uvedená
výška RPMN 26,17 % a v bode 6. je výške 26,03 %. Z uvedeného mal tak súd za zrejmé, že žalobca
nesúhlasil so znením zmluvy ako mu bola predložená žalovanou a túto v časti zmenil. Zmena návrhu
resp. dodatky k návrhu nemožno považovať za prijatie návrhu, ale ide o odmietnutie návrhu zo strany
žalobcu a predloženie nového návrhu. Žalobca v konaní súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že nový

návrh zmluvy o revolvingovom úvere bol prijatý žalovanou. Na základe uvedeného potom súd prvej
inštancie zhrnul, že v konaní nebolo preukázané, že by medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu
zmluvyospotrebiteľskomúverevpísomnejforme,t.j.žalobcaneuniesoldôkaznébremeno.Nedodržanie
písomnej formy nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy, ale ako to vyplýva z ustanovenia § 11 ods.
1 písm. a) zákona č.129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa v takom prípade považuje za

bezúročný a bez poplatkov. Veriteľovi teda prináleží len právo na to, čo reálne dlžníkovi poskytol.
Následne súd konštatoval, že pokiaľ bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver
vo výške 900,--eur, z ktorého zaplatila žalobcovi sumu 199,20 eur, má žalobca nárok len na vrátenie
poskytnutej sumy pôžičky a vyhovel žalobe v časti rozdielu medzi poskytnutou sumou a sumou vrátenou
žalovanou vo výške 700,80 eur (900 eur - 199,20 eur). Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s

vrátením peňažných prostriedkov, vznikol žalobcovi nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle
ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády
č.87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy vo výške 5% vyššej než základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vo
zvyšnej časti súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd rozhodol

podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP keď vyhodnotil procesný úspech strán sporu a vyslovil, že žalobca
má právo na náhradu trov konania v rozsahu 40,70 %, keďže bol úspešný na 70,35 % a neúspešný na
29,65%, t.j. čistý procesný úspech žalobcu predstavuje 40,70 %, preto mu súd priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanej v tomto rozsahu a vyslovil, že o výške trov rozhodne po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a to proti
výrokom II. a III. rozsudku. Uviedol v ňom, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
vychádzal zo záveru, že medzi sporovými stranami nebola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, pretože sa jej účastníci nedohodli na RPMN, nakoľko návrh na uzavretie zmluvy

a jeho prijatie obsahujú odlišné hodnoty tohto údaju. Po právnej stránke potom konajúci súd odkázal
na ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že nedošlo k vzniku zmluvy. Závery
súdu a rozhodnutie nadväzujúce na tieto závery žalobca napadol odvolaním preto, že súd nezdôvodnil,
na základe akých skutočností a z akých dôvodov mal za to, že údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov by si účastníci zmluvy vôbec legálne mohli dohodnúť. Vzhľadom na špecifickosť tohto údaju,

spôsob jeho určenia a kogentné pravidlá stanovené zákonom pre jeho výpočet odvolateľ namieta, že
takýto formalistický prístup súdu je predčasný. Z povahy niektorých náležitostí uvedených v § 9 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že nemôžu byť predmetom konsenzu a zákon takýto konsenzus ani
nepredpokladá (čo je na prvý pohľad zrejmé pri údajoch ako adresa a označenie kontrolného orgánu,
ktorý je určený zákonom, priemerná hodnota RPMN, ktorý údaj určuje Ministerstvo financií SR). Súd

prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, či ide o dohodnuteľný údaj alebo nie, teda či aj RPMN nepatrí
medzi údaje, ktoré nie je možné dohodnúť. Odvolateľ namieta, že hodnota RPMN úveru sa medzi
stranami úverovej zmluvy nikdy nedojednáva a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť
ani nemôžu. To, že RPMN sa dohodnúť objektívne nedá (nedá sa teda navrhnúť, akceptovať a pod.)vyplýva v prvom rade z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaju. Ak má byť údaj o RPMN
určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že
pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto však patrí aj dátum prvého

čerpania úveru, ktorý je však známy až v čase uzavretia zmluvy, nie v čase, kedy sa podáva žiadosť o
poskytnutieúveru.Odvolateľpretonamieta,žezákonnáúpravaurčeniaRPMNtedanielensvojímtextom
(vpodobespojenia„vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvyospotrebiteľskom
úvere“), ale aj spôsobom jeho určenia (vzhľadom na údaje, ktoré sú rozhodujúce pre určenie RPMN)
vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Ak by žalobca

neurčil údaj RPMN schváleného úveru či revolvingu postupom podľa zákona č. 129/2010 Z. z., teda by
tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol
hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN“ uvedenou v bode 5 každej zmluvy, práve tým by porušil
zákon, pretože v takom prípade by takto určená RPMN nebola vypočítanou podľa zákona č. 129/2010
Z.z.. Žalobca ďalej namieta, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel
k záveru o tom, že žalovaná navrhla údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny

návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Na základe uvedeného
odvolateľ tvrdí, že otázka „dohody“ o RPMN nebola zo strany súdu ani len posúdená v tom smere, či
zákonná úprava takúto dohodu pozná a predpokladá. Zákon č. 129/2010 Z. z. vôbec nepredpokladá,
že by sa náležitosti vymenované v § 9 ods. 2 mali dohodnúť, vyžaduje len, aby boli v zmluve uvedené.
RPMN nepredstavuje predmet záväzku; je to iba informácia určená spôsobom, ktorý predpisuje zákon.

Na základe uvedených skutočností žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku vzniku
zmluvných vzťahov a pokiaľ dospel k záveru, že nedošlo k vzniku zmluvy z dôvodu, že zmluvné strany
sa nedohodli na hodnote RPMN, potom tento záver súdu je vecne nesprávnym. Ak by odvolací súd
prijal záver súdu o dohodovaní RPMN, potom jeho dôsledkom okrem iného by bolo to, že napríklad pri
uzatváraní zmlúv dištančným spôsobom by nikdy nemohlo dôjsť vlastne k vzniku zmluvy. Ak by hodnota

RPMN mala byť vždy potvrdzovaná (ako predpoklad vzniku zmluvy), tak zmluva by vznikala okamihom,
kedy by nastali účinky úkonu každej zo strán, s ktorými zákon spája vznik zmluvy. Tým by bolo doručenie
prijatia návrhu (návrhu hodnoty RPMN). Ak by však dohoda o RPMN bola podmienkou vzniku zmluvy,
potom až uvedeným okamihom by dochádzalo k vzniku zmluvy, čo by ale znamenalo, že by sa hodnota
RPMN znovu musela počítať a takto vypočítaná hodnota opätovne oznámiť dlžníkovi. Celý proces by

takto pokračoval vlastne do nekonečna. Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania podáva žalobca
z dôvodu, že ide o závislý výrok od rozhodnutia vo veci samej. Na základe uvedených dôvodov potom
odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v
celom rozsahu vyhovie a žalovanú zaviaže k náhrade trov konania žalobcu v celom rozsahu.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného

súdu v odvolaním napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2
CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Žalobca, ako úverový veriteľ, si žalobou datovanou dňa 06.12.2017 uplatnil voči žalovanej, ako
úverovej dlžníčke, nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 996,12 eur na tom skutkovom a

právnom základe, že dňa 29.10.2014 bola podľa tvrdenia žalobcu uzatvorená Zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, prostredníctvom ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 900 eur. Tento
sa žalovaná v zmysle dojednaných zmluvných podmienok zaviazala zaplatiť v 42 mesačných splátkach
vo výške 28,46 eur, v termínoch podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaná
sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1, do vyhlásenia okamžitej splatnosti

úveru celkovo na úver zaplatila len sumu 199,20 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v omeškaní
s úhradou splátky viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho
zákonníka a vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa 05.07.2015. Žalovaná suma 996,12 eur pozostávala
z nesplatenej sumy úveru a úroku. V súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si
žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení

účinnom k prvému dňu omeškania, teda odo dňa 05.07.2015 do zaplatenia.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vo veci najmä oboznámením sa s predloženými
listinnými dôkazmi - Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvou o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 27.10.2014, zmluvnými dojednaniami spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., oznámením veriteľa o schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 29.10.2014, oznámením veriteľa o zosplatnení úveru zo dňa 14.06.2015, fotokópiou doručenky

preukazujúcou doručenie oznámenia o zosplatnení žalovanej, prehľadom platobnej histórie žalovanej a
písomnými stanoviskami žalobcu (žalovaná bola v spore nečinná a žiadne prostriedky procesnej obrany
neprodukovala) a po ich zvážení a vyhodnotení následne na podklade takto zisteného skutkového
stavu zaujal právne stanovisko obsiahnuté v rozsudku, ktorým súd meritórne rozhodol. Je potrebné
zdôrazniť, že žalobca, ako odvolateľ, neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli

známe súdu prvej inštancie, ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ustanovení
§ 384 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť
prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolaním len spochybnil vyvodený právny názor súdu prvej
inštancie na podklade vykonaného dokazovania a namietal dôvody a právne posúdenie veci, pokiaľ
prvoinštančný súd uviedol, akými úvahami sa spravoval a na podklade ktorých skutočností zaujal právny
názor vyslovený vo výrokoch rozsudku.

7. Súd prvej inštancie, pokiaľ skúmal dôvodnosť a zákonnosť uplatneného nároku žalobcu, správne
právne posúdil vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľský vzťah a následne správne
venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok v kontexte obligatórnych zákonných požiadaviek
obsahovýchnáležitostíspotrebiteľskéhoúveruvyplývajúcichzosobitnejprávnejúpravyspotrebiteľských

úverov. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. vyžaduje pre platnosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere obligatórne písomnú formu (§ 9 ods. 1 veta prvá ZoSÚ). Samotný kontraktačný
proces uzatvárania zmluvy, ako výsledku spravidla dvojstranného konsenzu zmluvných strán, upravuje
Občiansky zákonník vo svojich všeobecných ustanoveniach.

8. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne,
určito a zrozumiteľne, inak je neplatný.

9. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

10. Podľa ustanovenia § 43a ods. 1, ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k
uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy
(ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade
jeho prijatia. Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

11. Podľa ustanovenia § 43c ods. 1 a ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie
urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej
súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu
s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.

12. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie návrhu.

13. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky,
výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

14. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej
Zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

15. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že z obsahu zamýšľanej Zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, podpísanou dňa 27.10.2014 žalovanou a dňa 29.10.2014
žalobcom, je bez pochýb zrejmé, že na právny vzťah, ktorý mal vzniknúť na podklade predmetnej
zmluvymedzižalobcomažalovanou,jenutnéaplikovať príslušnéustanovenia§52anásl.Občianskeho

zákonníka zaoberajúce sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa a
súčasne je nutné poznamenať, že v prípade preukázania jeho existencie, by bolo nutné podriadiť
predmetný zmluvný vzťah z hľadiska jeho obsahových náležitostí aj právnemu režimu osobitnej právnej
normy upravujúcej spotrebiteľské úvery a to zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v zneníúčinnomkudňuuzatvoreniazmluvyorevolvingovomúvere(zapredpokladu,akbyplatneavpredpísanej
forme uzavretá bola). Odvolací súd poznamenáva, že právne posúdenie charakteru zmluvného vzťahu
medzi žalovanou, ako spotrebiteľkou a žalobcom, ako dodávateľom, ani samotným žalobcom v odvolaní

spochybnené a namietané nebolo. Aj napriek procesnej pasivite žalovanej, spotrebiteľovi, ako spravidla
slabšej zmluvnej strane, vždy v právnom vzťahu so silnejším a právne erudovanejším a zbehlejším
dodávateľom prináleží zvýšená ochrana jeho spotrebiteľských práv, ktorú mu súd je povinný poskytnúť
ex offo, z úradnej povinnosti.

16. Predmetom odvolania, ktoré podal žalobca, je spochybnenie záveru súdu, podľa ktorého platne
k uzavretiu zamýšľanej zmluvy o revolvingovom úvere medzi žalobcom a žalovanou nedošlo a to z
dôvodu nedodržania zákonom predpísaného postupu (návrh zmluvy od oferenta - akceptácia návrhu
zmluvy oblátom bez výhrad, zmien či doplnkov), pričom súd prvej inštancie zmenené a doplnené údaje
v bode 6 zmluvy oproti bodu 5 zmluvy (konkrétne v údaji o „predpokladanej RPMN“ a „RPMN za úver“)
považoval za nový návrh na uzavretie zmluvy, ktorý podliehal schváleniu a akceptácii žalovanej, ako

úverovej dlžníčky. Odvolací súd, reagujúc na konkrétne odvolacie argumenty žalobcu, pri povinnosti
vysporiadať sa s nimi (rešpektujúc ustanovenie § 387 ods. 3 CSP), konštatuje, že nemožno nič
namietať voči odvolacej námietke žalovaného, že údaj o RPMN je údaj vypočítavaný na základe
presne špecifikovaného vzorca obsiahnutého v osobitnej právnej norme - zákone č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, pričom spôsob výpočtu RPMN, teda ako a kedy sa tento údaj o RPMN

vypočítava, je taktiež presne osobitným zákonom ustanovený. Je však nutné zdôrazniť, že týmto
osobitným zákonom je súčasne tento údaj o výške RPMN (okrem množstva iných údajov, ktoré musia
byť jasne, zreteľne, nezameniteľne a jednoznačne uvádzané priamo v texte zmluvy o spotrebiteľskom
úvere), považovaný za jeden z nosných, základných a najdôležitejších údajov, ktorý slúži spotrebiteľovi
pre jeho informáciu v zásadných otázkach o jeho úvere a je výslovne zákonom, konkrétne ustanovením

§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z., požadovaný za obligatórnu náležitosť každej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

17. Odvolací súd v nadväznosti na obsah konkrétnej Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/
Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že

nemožno mať za to, že v danom prípade platne došlo k dojednaniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to z
hľadiska platnej akceptácie návrhu - žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zo strany žalovanej. V
danomprípadežiadalažalovaná podľabodu5(Údajeopožadovanomrevolvingovomúvere)zmluvného
formulára úver vo výške 900,- eur s tým, že úver bude splácať v 42 mesačných splátkach vo výške
po 28,46 eur mesačne, pričom v tomto bode žiadosti je obsiahnutý aj údaj o celkovej čiastke, ktorú

musí dlžník zaplatiť 1285,32 eur, údaj o predpokladanej RPMN za úver, ktorá mala byť vo výške
26,17 %, ročná úroková sadzba úveru mala byť vo výške 18,08 %, priemerná RPMN za úver mala
byť vo výške 44,06 %, „poskytnutá“ čiastka revolvingu vo výške 900 eur, predpokladaná RPMN po
poskytnutí revolvingu mala byť vo výške 26,17 %, ročná úroková sadzba revolvingu bola uvedená vo
výške 18.08 % a poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu mal byť 90 eur. Takto vyplnený formulár

žiadosti o požadovanom úvere žalovaná podpísala dňa 27.10.2014. Na formulári sa v bode 6 zapisujú
údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným usmernením pre dlžníka "nevypĺňať." Tento bod
celkom zjavne vypĺňa veriteľ a súdy majú v množstve obdobných prípadoch svedeckými výpoveďami tak
dlžníkov, ako aj viazaných finančných agentov (ktorí v mene veriteľa uzatvárajú zmluvy) verifikované,
že táto časť žiadosti vyplňovaná pri jej podpise úverovými dlžníkmi nie je, ale je doplnená až neskôr, po

tom, čo viazaní finanční agenti zašlú vyplnené žiadosti v bode 5 do sídla veriteľa za účelom schválenia
požadovaného úveru a doplnenia žiadosti/zmluvy o úvere v bode 6. Obsahom tohto bodu je schválená
výška úveru/úverového limitu vo výške 900,- eur s podmienkami splácania s počtom splátok 42, vo výške
mesačnej splátky 28,46 eur, s uvedenou celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 1285,32
eur, RPMN za úver bola vypočítaná vo výške 26,03 %, ročná úroková sadzba úveru bola určená vo

výške 18,08 %, priemerná RPMN za úver bola určená vo výške 44,06 %, poskytnutá čiastka revolvingu
900 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 1285,32 eur, predpokladaná
RPMN za úver po poskytnutí revolvingu vyplnená v tlačive bola v bode 6. Uvedená 26,13% a ročná
úroková sadzba revolvingu bola určená vo výške 18,08 %. V bode 6. formulára je navyše oproti bodu 5.
určená aj ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %. Poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu

je uvedený vo výške 90 eur. Žalobca, ako veriteľ, formulár podpísal dňa 29.10.2014 a preukázateľne
do formulára v bode 6 doplnil zmenené údaje oproti bodu 5 týkajúce sa RPMN za úver, predpokladanej
RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu a doplnil aj nový údaj - ročnú
úrokovú sadzbu úrokov z omeškania 5,05 % ročne a to až po podpísaní formulára žalovanou.18. Z uvedeného je tak zrejmé, že žalovaná vyplnením časti 5. formulára žalobcovi len navrhla, aby
s ňou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom z ustanovení § 37 ods. 1 a § 43a ods.

1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že predpokladom platného uzatvorenia zmluvy je dostatočne
jasný, určitý, vážny a zrozumiteľný návrh jednej zmluvnej strany (oferenta) a účinné, konkrétne a
včasné prijatie návrhu (oferty) druhou stranou, ktorej je tento návrh určený (oblátom) a to bez výhrad,
zmien či doplnkov v zásadných údajoch. Odvolací súd práve s poukazom na osobitnú právnu úpravu
spotrebiteľských úverov, na ktorú v odvolaní poukazuje a ktorou argumentuje práve žalobca, zdôrazňuje,

že časť 5. vyplneného formulára celkom zjavne neobsahovala všetky obligatórne vyžadované náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako ich požadovalo ustanovenie § 9 ods. 2 písm. a/ až y/
Zákona o spotrebiteľských úveroch v čase vyplnenia formulára žalovanou a je teda otázne, či by
návrh - žiadosť o uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere vyplnená žalovanou právne obstála z
hľadiska naplnenia zákonnej požiadavky určitosti a úplnosti zamýšľaného právneho úkonu (návrhu
na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Odhliadnuc od neúplnosti obsahových náležitostí už

samotného „návrhu“ na uzavretie zmluvy je však nesporné, že zmluva, ako spravidla dvojstranný
konsenzuálny právny úkon v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1, v spojení s ustanovením § 37 ods. 1 a
§ 43c ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka, je platne uzavretá až okamihom dôjdenia vyjadrenia
súhlasu s obsahom návrhu oferentovi. V danom prípade však z hľadiska naplnenia bezpodmienečnej
požiadavky zachovania písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere so všetkými jej obligatórne

požadovanými zákonnými náležitosťami nemožno prijať záver, že veriteľ návrh na uzavretie zmluvy
bez výhrad a doplnkov v zásadných údajoch akceptoval a to vyplnením časti 6. zmluvy v údajoch o
schválenom revolvingovom úvere. Údaje sa rozchádzajú v už konštatovaných častiach, pričom pokiaľ
žalobca zmenil aj údaj o RPMN, ktorý síce nie je dojednávaným (teda dohodnutým) údajom, ako
správne argumentuje žalobca, ale údajom vypočítaným, ide o zásadnú zmenu pôvodného návrhu

žalovanej, ako žiadateľa o úver. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je pritom zásadným údajom
vzťahujúcim sa k spotrebiteľskému úveru, ktorý musí byť zreteľne, jasne, pravdivo a zrozumiteľne aj
pre priemerného spotrebiteľa obsiahnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere a ktorý má práve potenciál
napomôcť rozhodnúť sa spotrebiteľovi zvážiť podmienky čerpania a splácania úveru a čo je podstatné,
aj podmienky jeho výhodnosti či nevýhodnosti pre neho. Preto pokiaľ tento údaj, ako jeden zo zásadných

z hľadiska zabezpečenia ochrany práv spotrebiteľa, ako aj údaj o výške úroku z omeškania, boli po
podpise zmluvy spotrebiteľom neskôr veriteľom zmenené, ide jednoznačne o zásadnú skutočnosť, z
ktorej vyplýva, že išlo nie o akceptáciu oferty - návrhu na uzavretie zmluvy, ale o zmenu návrhu a teda
o nový návrh zmluvy (aj tu sa však žiada dodať, že nie úplný z hľadiska obligatórne požadovaných
obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a/ až y/

ZoSÚ), ktorý mal opätovne v rámci kontraktačného a schvaľovacieho mechanizmu uzatvárania zmluvy
(ako dvojstranného právneho úkonu a výsledku vzájomného konsenzu zmluvných strán), podliehať
schváleniu druhou zmluvnou stranou a jej verifikovaniu nových údajov v zmluve o spotrebiteľskom
úvere jej podpisom. Odvolací súd okrajovo poznamenáva, že nie je pritom zásadné ani to, že nový
údaj v časti 6. formulára o RPMN je nižší, ako bol údaj o RPMN požadovaného úveru obsiahnutý v

časti 5. formulára, ktorý podpísala žalovaná. Okrem týchto konštatovaných skutočností odvolací súd
pre úplnosť poznamenáva ďalšiu okolnosť, ktorá nesvedčí v prospech transparentnosti a zákonnosti
kontraktačného procesu a naopak svedčí v prospech správnosti prijatého záveru súdu. Z obsahu
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru vyplýva, že žalovaná požadovala výšku úveru 900 eur a
žiadosť podpísala dňa 27.10.2014. Formulár zmluvy o revolvingovom úvere doplnil v časti 6. a podpísal

žalobca dňa 29.10.2014. Z prehľadu klientského účtu žalovanej (č.l. 25 spisu) je zrejmé, že žalobca
poukázal v prospech žalovanej sumu 810 eur už toho istého dňa 29.10.2014, teda celkom zjavne ani
nemienil dať žalovanej priestor na zákonom požadovanú akceptáciu jeho protinávrhu (novej oferty)
na uzavretie zmluvy (vzhľadom na doplnenie jej obsahových náležitostí v bode 6 formulára). Potom
aj výzva súdu prvej inštancie, aby žalobca preukázal zaslanie nového návrhu na uzavretie zmluvy o

spotrebiteľskom úvere žalovanej na jej akceptáciu nového návrhu veriteľa, je potom nadbytočná, pretože
aj pokiaľ by veriteľ preukázal, že skutočne zaslal nový návrh na uzavretie zmluvy o úvere na jeho
akceptáciu dlžníčke a táto ho aj akceptovala a opätovne zaslala späť žalobcovi, ani táto skutočnosť
by nemohla spochybniť záver, že plnenie, ktorého sa žalobca domáha v danom spore, bolo celkom
zjavne poskytnuté žalovanej bez právneho dôvodu, ešte v čase, kedy (aj v prípade platnej akceptácie

doplneného a zmeneného návrhu veriteľa dlžníčkou), žiadny právny vzťah medzi stranami sporu ešte
neexistoval. Zmluva je (v súlade s ustanovením § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka) platne uzavretá
až okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť a včasné prijatie návrhu
nadobúda účinnosť až okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi (§43c ods. 2 Občianskeho zákonníka). Aj pokiaľ by teda hypoteticky došlo k platnej (neskoršej) akceptácii
nového návrhu žalobcu žalovanou, aj v tomto prípade by bolo nutné plnenie prijaté žalovanou ešte
pred zavŕšením kontraktačného procesu právne posúdiť len ako plnenie prijaté bez právneho dôvodu,

pretože nárok žalovanej na prijatie plnenia od žalobcu v čase jeho prijatia (dňa 29.10.2014 - teda v
čase novej oferty žalobcu) ešte neexistoval. Prijaté plnenie v sume 810 eur dňa 29.10.2014 by bolo aj
v takomto prípade nutné právne kvalifikovať výlučne len ako bezdôvodné obohatenie sa žalovanej na
úkor žalobcu podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a to z titulu prijatého plnenia
bez právneho dôvodu, teda zhodne so záverom prijatým súdom prvej inštancie by mal žalobca nárok

len na vydanie rozdielu medzi poskytnutou peňažnou čiastkou žalovanej a žalovanou doposiaľ vrátenou
čiastkou žalobcovi.

19. Pokiaľ tak v čase vypĺňania časti 5. formulára žalovaná, ako žiadateľka úveru a súčasne ako
spotrebiteľka nemala k dispozícii všetky obligatórne požadované údaje o úvere tak, ako ich v
písomnej podobe a v čase uzatvárania a teda podpisovania konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom

úvere požadovala zákonná úprava, nemožno mať za to, že platne uzatvorila so žalobcom zmluvu o
úvere. Správny bol potom záver súdu prvej inštancie, že tvrdenú zmluvu o revolvingovom úvere je
nutné kvalifikovať z dôvodu nedodržania jej obligatórne požadovanej písomnej formy podľa ustanovenia
§ 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch ako bezúročnú a bezpoplatkovú, no súčasne aj ako
absolútne neplatný právny úkon, pričom je nutné zdôrazniť, že absolútna neplatnosť tohto právneho

úkonu vyplynula z ustanovení lex generalis a to jednak pre nedodržanie zákonom požadovanej písomnej
formy, ako aj pre jej neurčitosť a neúplnosť, s poukazom na ustanovenia § 37 ods. 1 a § 40 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

20. Súd prvej inštancie tak rozhodol vecne správne, keď vyslovil, že žalobca má voči žalovanej nárok len

na vrátenie sumy poskytnutej žalovanej spolu s úrokom z omeškania. Súd priznal výrokom I. rozsudku
žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 700 eur spolu s úrokom z omeškania, ako rozdielu medzi žalobcom
žalovanej poskytnutého úveru 900 eur, po odpočítaní sumy, ktorú reálne žalovaná žalobcovi doposiaľ
zaplatila (199,20 eur) a súd prvej inštancie nárok žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol. Následne potom
súdsprávnevyhodnotilmieruprocesnéhoúspechuaneúspechuobochstránsporuarozhodolonáhrade

trov prvoinštančného konania v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 255 ods. 1 a 2 CSP. Len
pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že správne mal súd prvej inštancie vychádzať zo skutočne a
reálne poskytnutej sumy žalobcom žalovanej a to len vo výške 810 eur tak, ako to vyplýva z výpisu z
klientskeho účtu žalovanej, pretože celkom zjavne veriteľ poukázal v prospech žalovanej len túto sumu,
po jednorazovom odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru vo výške 90 eur a žalovanej by tak správne

mala vyplynúť povinnosť vrátiť žalobcovi len sumu 610,80 eur. Keďže však výrok I. rozsudku súdu
prvej inštancie odvolaním napadnutý nebol a v tomto výroku už rozsudok okresného súdu nadobudol
právoplatnosť,odvolacísúddoprávoplatnéhovýrokurozsudkuzasahovaťnemôžeanivprípadezistenia
jeho vecnej nesprávnosti.

21. Odvolací súd preto, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a po zvážení všetkých relevantných
skutočností rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom meritórnom výroku II., ktorým súd
vo zvyšku žalobu zamietol, ako aj v závislom výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 ods.
1 CSP) a vyslovil, že žalovanej, ktorej by ako procesne plne úspešnej strane v odvolacom konaní inak
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči procesne neúspešnému žalobcovi, náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva, nakoľko jej celkom zjavne žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli

(bola pasívna aj v odvolacom konaní).

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).