Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 29, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118205186
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118205186.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: SMSCREDITS s.r.o., so sídlom
v Žiline, na ul. Dlhej č. 95C, právne zastúpeného HRONČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Žiline,
na ul. Národnej č. 10, proti žalovanému: M. R., T.. XX.XX.XXXX, H. D. C., T. O.. W. S. Č.. XXXX/X,
o zaplatenie sumy 150 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
26.09.2018 č.k. 11 Csp 88/2018 - 40 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Ďalej vyslovil, že žalobca nemá nárok
na náhradu trov konania a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 22.04.2015 došlo prostriedkami diaľkovej
komunikácie k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ktorou žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 150
eur. Žalovaný ani časť svojho dlhu doposiaľ nezaplatil.

3. V uzatvorenej zmluve absentuje termín konečnej splatnosti úveru, ktorý nemožno nahrádzať nejakým
matematickým výpočtom a nie sú uvedené predpoklady, z ktorých veriteľ vychádzal pri výpočte RPMN,
čo vedie k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalobca zrejme pod vplyvom rozhodovacej
praxe súdov si bol vedomý daného záveru, a preto neuplatňuje dohodnutú odplatu, ale len istinu pôžičky,
teda žiada o zaplatenie sumy 150 eur. Existencia tejto pohľadávky žalobcu voči žalovanému preukázaná
bola, avšak uplatnený nárok je premlčaný, čo napokon nespochybnil ani žalobca.

4. Podľa zmluvy lehota splatnosti bola stanovená uplynutím 15-tich dní od poskytnutia pôžičky. Pôžička
bola poskytnutá 22.04.2015, pričom 15-dňová lehota podľa dohody strán začala plynúť od 22.04.2015 a
uplynula 06.05.2015. Žalovaný sa dostal do omeškania od nasledujúceho dňa, t.j. od 07.05.2015, čomu
napokon zodpovedá aj žalobný petit, keďže žalobca žiadal priznať úroky z omeškania od 07.05.2015.
Trojročná premlčacia lehota tak uplynula 07.05.2018, čo nebol štátny sviatok, ani sobota alebo nedeľa
a keďže žaloba bola podaná až 09.05.2018, bola podaná oneskorene.

5. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktorébránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

6. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, Ústava Slovenskej
republiky, ústavné a ostatné zákony Národnej rady Slovenskej republiky, nariadenia vlády Slovenskej
republiky a vyhlášky, výnosy a opatrenia ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
Slovenskej republiky, iných orgánov štátnej správy, ak tak ustanovuje osobitný zákon, Národnej banky
Slovenska, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o nesúlade medzi právnymi predpismi,

návrhy prijaté v referende podľa článku 98 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodné zmluvy
sa vyhlasujú uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

7. Nález Ústavného súdu SR zo dňa 07.02.2018 vydaný vo veci PL. ÚS 11/2016 doposiaľ zverejnený
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky nebol. V tejto súvislosti sa poukázalo na článok 125 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého ak Ústavný súd SR svojim rozhodnutím vysloví, že medzi

právnymi predpismi uvedenými v ods. 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne
niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do 6 mesiacov
od vyhlásenia rozhodnutia Ústavného súdu SR uviesť ich do súladu s Ústavou SR, s ústavnými zákonmi
a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy
uvedené v ods. 1 písm. b) a c) aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v ods. 1 písm. d) aj s

nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po
6 mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

8. Keďže ku dňu rozhodovania súdu v tejto veci vyššie uvádzaný nález Ústavného súdu SR nebol

zverejnený v Zbierke zákonov SR, až jeho zverejnením stratí sporné ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. účinnosť a platnosť stratí až po 6 mesiacoch. Uvedené zákonné ustanovenie teda stále
platí a je účinné. Sudcovia pri výkone svojej funkcie sú viazaní zákonom, ako to vyplýva z článku 144
ods. 1 Ústavy SR. Preto tvrdenie žalobcu, že súd sa nedôvodne zaoberal premlčaním bez námietky
dlžníka je nesprávne.

9. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žalobe žalobcu bolo v celom rozsahu vyhovené. Podľa Nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky zo dňa 07.02.2018 vydaného pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 ustanovenie § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisoch, nie je v súlade s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Tento nález bol zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 271/2018 dňa
27.09.2018. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. bolo a je v rozpore s Ústavou SR a princípmi

právneho štátu. Vzniesť námietku premlčania v zmysle platných a účinných právnych predpisov môže
len dlžník, ktorý tak v tejto veci neurobil.

11. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

12. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

13. V konaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. Pokiaľ ide o Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým bol vyslovený nesúlad ustanovenia

§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je potrebné dodať, že v čase vyhlásenia rozsudku prvoinštančným
súdom, tento nález v Zbierke zákonov vyhlásený nebol a povinnosťou prvoinštančného súdu bolo riadiťsa v tom čase platnou a účinnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa. V čase rozhodovania o žalobcom uplatňovanom nároku platný a účinný právny
predpis ukladal orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu

na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. K aplikácii právnej normy umožňujúcej aj bez návrhu prihliadať na premlčanie
uplatneného nároku došlo teda v čase, keď vyššie uvedený Nález Ústavného súdu SR nebol vyhlásený

v Zbierke zákonov. Aktiváciou premlčania z úradnej povinnosti došlo k oslabeniu práva a tento proces
už zvrátiť nemožno.

15. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že
úspešnému žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).