Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/222/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117226220
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117226220.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu: Ing. W. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Q. č.XXX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o.,
so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, proti žalovaným: 1/ S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Q. č.
XXX, 2/ K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Q. č. XXX, o určenie hranice medzi susediacimi pozemkami,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 13C/57/2017-83 zo dňa 18.1.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1/ a 2/ rade voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 13C/57/2017-83 zo dňa 18.1.2018 zamietol žalobu žalobcu proti
žalovaným o určenie hranice medzi susediacimi pozemkami. Žalovaným proti žalobcovi priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že podanou žalobou sa žalobca proti žalovaným domáhal určenia

hranice medzi nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX kat. územie J. Q. ako C KN 2029 - orná pôda
o výmere 1118 m2 vlastníka žalobcu a nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXX kat. územie J. Q. ako C
KN 2038/1 - záhrady o výmere 609 m2 patriaci vlastnícky žalovaným tvorí priamka v bodoch A a B medzi
parcelami C KN 2029 kat. územie J. Q. a C KN 2038/1 kat. územie J. Q., vedená na geometrickom pláne
č.30604974-71/2017z13.08.2017 anáhradytrovkonania.Uvedenéžiadalnatomskutkovomzáklade,
že je výlučným vlastníkom pozemku na LV č. XXX kat. územie J. Q. ako C KN 2029 - orná pôda o výmere
1118 m 2 a žalovaní sú vlastníkmi susediacej parcely C KN 2038/1 - záhrady o výmere 609 m2, zapísanej

na LV č. XXX pre kaz. územie J. Q.. Žalovaní si požiadali o vydanie stavebného povolenia, ktoré je
vedené v obci J. Q. pod Výst. 445/2017/Ča. Keďže došlo medzi žalobcom a žalovanými k nezhode o
priebehu hranice medzi uvedenými pozemkami, žalobca bol odkázaný na podanie žaloby. Žalobca sa
pokúsil so žalovanými dohodnúť ešte 7.12.206. Žalovaní si nesprávne zahradili svoj pozemok parc. č.
C KN 2038/1 a zabrali žalobcovi 64 m do svojho pozemku. Okrem toho zbúrali pôvodný plot a dali
zbúrať medzu, ktorá jasne oddeľovala predmetné parcely, čím zasiahli do stavu, ktorý bol minimálne od
roku 1941, kedy nehnuteľnosť kúpil starý otec A. I. zmluvou č. D 6941/41. Terajšia nesprávna hranica je

vyznačená prerušovanou čiarou, avšak správna hranica je vyznačená bodmi A a B medzi parcelami C
KN 2029 kat. územie J. Q. a C KN 2038/1 kat. územie J. Q., vedená na geometrickom pláne č. 30604974
- 71/2017 z 13.08.2017.Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť, keď poukázali na to, že predmetný pozemok si riadne kúpili od
pôvodných vlastníkov, v podiele 1/2 v roku 2016 a v podiele 1/2 v roku 2017. Na pozemok si dali
vyhotoviť geometrický plán firmou SYKO s.r.o. dňa 27.04.2016, číslo plánu 36442500- 113/2015. Na

základe tohto geometrického plánu a ohlásenia drobnej stavby - oplotenie, pozemok oplotili 14.06.2016.
S novým oplotením nebol stotožnený žalobca, ktorý dal preveriť hranicu medzi predmetnými pozemkami
na katastrálnu inšpekciu. Na základe preverenia katastrálnej inšpekcie bola zistená odchýlka na
juhozápadnej strane parcely o 1,33 m. Geodet hranicu opravil a bol vyhotovený protokol o vytýčení
hranice č. 7/2016 DL. S týmto posunom žalovaní súhlasili, čím stratili 20 m2 z pozemku. Plot chceli

posunúť, no nesúhlasil s tým žalobca a požadoval posun ešte o ďalšie 2,10 m na juhozápadnej strane
a o 1 m na severnej strane, pričom vychádzal z geometrického plánu č. 241 - 2 241 - 179 - 79 z roku
1980. Chce, aby jeho pozemok mal šírku 3,6 m na juhozápadnej strane a pozemok žalovaných, aby
mal šírku 16,6 m, pričom na geometrickom pláne z roku 1980 je šírka jeho pozemku 2,45 m a pozemok
žalovaných má šírku 16,6 m, ako mal 37 rokov až do súčasnosti. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že
zbúrali plot, tak uvádzajú, že sa jednalo o torzo starého plotu a ten odstránili z vlastného pozemku,

nakoľko v minulosti si rodina V. postavila tento plot len tak "od oka", čo priznala aj matka pána žalobcu na
rokovaní na obecnom úrade dňa 21.06.2016. Celý problém vidia žalovaní v tom, že žalobca mal veľký
záujem o parcelu 2038/1, o čom svedčia jeho návštevy a telefonáty pôvodnej majiteľke s návrhom, aby
ho spätne odkúpila a následne predala žalobcovi.
Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil viazanosťou súdu žalobným návrhom žalobcu, keď

súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 216 ods. 1,2 CSP). V
súdenej veci však žalobca žalobe nevymedzil konkrétny nárok, ktoré mu žiadal priznať súdnu ochranu
a v neposlednom rade absentovali aj podstatné skutkové tvrdenia žalobcov s tým, že súd nie je povinný
tieto vyvodzovať z pripojených listinných dôkazov, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaným proti žalobcovi priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkal súdu, že jeho rozsudok
patrímedziprekvapivé,ženebraldoúvahyskutkovéokolnostianitvrdeniažalobcu,najmälistvlastníctva

č. XXX k.ú. Q., kde je vlastníkom parcely C KN 2029 - orná pôda o výmere 1118 m2, nebral do
úvahy odborné vyjadrenie geodeta K. z 31.8.2018, odmietol vypočuť navrhnutých svedkov a nevykonal
dôkazy, ktoré žalobca navrhol. Okresný súd tvrdí, že spory o určenie hranice sú vo svojej podstate
vždy sporom o určenie vlastníckeho práva k spornej ploche. Toto tvrdenie je nepravdivé, nakoľko spor o
určenie hranica je sporom o určenie hranice a nie sporom o určenie vlastníckeho práva k spornej ploche,

pretože spornou bola zo strany Obecného úradu J. Q. hranica, a tak žiada i žalobca. Preto nesúhlasí s
konštatovaním súdu, že žalobca nevymedzil konkrétny návrh, ktorému žiadal priznať súdnu ochranu a
že absentovali jeho podstatné skutkové tvrdenia. Podľa odvolateľa žaloba bola jasne zdôvodnená a bola
podávaná na základe výzvy Obce J. Q.. Súd teda pochybil, keď túto hranicu neurčil v zmysle odborného
vyjadrenia geodeta K.. Ak okresný súd mal nejaké námietky voči žalobe, mal ju zamietnuť ako zjavne

neopodstatnenú, prípadne mal ich vyzvať na doplnenie alebo mal uviesť svoj predbežný právny názor,
pričom by boli tieto skutočnosti korigované. Takýmto spôsobom podľa odvolateľa súd porušil jeho práva
na spravodlivý proces a zvýhodnil jednu stranu konania, čo je v rozpore s Civilným sporovým poriadkom.
Je zrejmé, že okresný súd postupoval v rozpore s § 220 ods. 2 CSP, keď sa nevysporiadal so žiadnymi
skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie a neuviedol, z akého dôvodu nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy. Navyše pri ústnom odôvodnení uviedol, že neuznáva odborné vyjadrenie ako dôkaz, z toho
dôvodu si žalobca dal vypracovať znalecký posudok na určenie hranice súdnou znalkyňou Ing. Annou
Šobichovou č. 1/2018, ktorý v rámci odvolacieho konania predkladá a ktorý je totožný ako odborné
vyjadrenie Ing. K.. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil alebo zmenil a žalobe
vyhovel. Zároveň žiada priznať trovy prvostupňového a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

3. Žalovaní k podanému odvolaniu uviedli, že trvajú na svojich doterajších vyjadreniach, ktoré predložili
do spisu a poukazujú na listinné dôkazy, ktoré pripojili. Navrhujú, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu potvrdil.

4. Žalobca v podanej replike uviedol, že ich rodina užíva pozemok s dnešným označením parc. č. C
KN 2029 od nepamäti, o čom doložil aj kúpnopredajnú zmluvu starého otca z roku 1941. Starý otec
kupoval pozemky, ktoré predtým vlastnila jeho mama N.. Na danom území majú aj ďalšie pozemky a
jeho rodičia tam postavili v 70-tych rokoch rodinný dom, kde doteraz žije. Počas celého obdobia nemaližiaden spor o hranicu, spor o hranicu medzi ich pozemkami začal v júni 2016, kedy si žalovaní označili
stĺpiky na plot krížom cez ich pozemok a z južnej strany zabrali takmer celú jeho šírku a na severnej
strane cca 1 m. Žalovaní si ešte predtým dali vypracovať geometrický plán a posunuli fyzickú hranicu

bez jeho vedomia. Pozemky boli oddelené od seba starým plotom a medzou, teda žalovaní jasne videli,
čo kupujú, avšak hranicu si dali zamerať nie tak, ako uvádzajú v teréne skutkových stav, teda zameranie
tohto neudržiavaného pozemku, ale krížom cez ich udržiavaný pozemok. Daný spor sa snažil riešiť
mimosúdne aj za pomoci iných orgánov, t.j. obecný úrad, stavebný úrad, katastrálna inšpekcia, no bol
odkázaný na riešenie súdnou cestou.

5.Žalovanívpísomnejduplikeuviedli,žežalobcauvádza nepravdivéazavádzajúceinformácie.Žalobca
vlastní pozemok C KN 2029 od 28.7.2017, nie od nepamäti ako píše. Čo sa týka návrhu žalobcu na
výsluch svedkov, poukazujú na vyjadrenie súdu, že tento dôkaz, t.j. výsluch navrhovaných svedkov,
nevykoná z toho dôvodu, že v danej veci priebeh hranice je otázka odborná a podľa názoru súdu sa
svedkovia môžu vyjadrovať iba k reálnemu užívaniu pozemkov, ale nie k otázke odbornej, akou je

priebeh hranice. Oni kúpili neudržiavaný pozemok ale pozemky neboli od seba oddelené plotom ako
tvrdí žalobca, bolo tam iba torzo plota, ku ktorému sa žalobcova matka vyjadrila, že ho postavili svojvoľne
a „od oka“. Preto nemôže žalobca chcieť, aby oni tento plot (torzo) brali ako označenie hranice. Ako už
uvádzali, žalobca dal preveriť hranicu medzi pozemkami 2038/1 a 2029 na katastrálnu inšpekciu a na
základe preverenia bola zistená odchýlka na juhozápadnej strane parcely o 1,33 m a geodet I. hranicu

parcely opravil a bol vyhotovený protokol o vytýčení hranice č. 7/2016 DL. S týmto posudkom súhlasili,
pričom prišli o 20 m2 z pozemku. No žalobca chce, aby hranicu posunuli ešte o ďalšie 2,10 m. Im geodet
vymeral len tie metre, ktoré boli aj sú na liste vlastníctva a nemajú ani o meter viac ako kúpili. Majú
akurát menej o spomínaných 20 m2. Ak by sa mala hranica posunúť tak ako chce žalobca tak by prišli
o ďalších 52 m2, ktoré kúpili.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu ustanovenom v § 379 CSP a postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplynulo, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd určil, že
hranica medzi nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX k.ú. J. Q. ako CKN 2029 - orná pôda o výmere
1118 m2 vlastníka Ing. W. V., nar. XX.X.XXXX a nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXX k.ú. J. Q.
ako CKN 2038/1 - záhrady o výmere 609 m2 patriaci vlastnícky žalovaným, tvorí priamka v bodoch A
a B medzi parcelami CKN 2029 k.ú. J. Q. a CKN 2038/1 k.ú. J. Q. vedená na geometrickom pláne č.

30604974-71/2017z13.8.2017.Žalobcatvrdil,žežalovanísinesprávnezahradilisvojpozemokazabrali
mu 64 m2 do svojho pozemku. Žalovaní tieto tvrdenia žalobcu popierali. Z uvedeného nepochybne
vyplýva, že obidve strany sporu sa cítia byť vlastníkmi spornej plochy. Správne potom súd prvej inštancie
konštatoval,žesporyourčeniehranicesúvosvojejpodstatevždysporomourčenievlastníctvakspornej
ploche. Obidve strany svoje tvrdenia preukazovali rôznymi geometrickými plánmi, ktoré si dali vyhotoviť

u rôznych geodetov.

8. Ak sa poruší vlastnícke právo, vlastník má nepochybne právo domáhať sa na súde jeho ochrany. Ide
o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a sporové strany potom musia preukázať,
ktorá časť zo spornej parcely patrí tomu - ktorému vlastníkovi susediacich pozemkov. Žalobca takto

nepostupoval a ani v rámci predbežného právneho posúdenia veci na pojednávaní dňa 18.1.2018
neupravil žalobný petit.

9. Súd v sporovom konaní sa nemôže vecne zaoberať iným právnym vzťahom, iným právom ani iným
plnením (čo do druhu alebo výšky), než sú uvedené v žalobe a nemôže priznať iné plnenie ako je

žiadané v petite. Civilné sporového konanie ako konanie, ktorého účelom je poskytovanie ochrany
súkromno-právnym vzťahom je ovládané dispozičným a prejednávacím princípom. Konanie sa začne
len na základe podanej žaloby. Je to žalobca, ktorý vymedzuje predmet sporového konania, a to pokiaľ
ide o konkrétny právny vzťah, o ktorom tvrdí, že existuje a je ohrozený alebo porušený alebo konkrétnynárok z tohto právneho vzťahu, ktorému žiada poskytnúť súdnu ochranu, resp. výška alebo rozsah
plnenia, ktoré z daného nároku žiada priznať. Nemôže preto súd rozhodnúť a žalobcovi priznať niečo iné
než požaduje v žalobnom petite, inak povedané v civilnom sporovom konaní sa súdy nezaoberajú iným

právnym vzťahom, iným právom, iným plnením, než aké sú uvedené v žalobe. Opačný postup by bol v
rozpore s ústavnými princípmi činnosti súdu a v rozpore s princípom rovnosti sporových strán, ktoré majú
v konaní rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany (čl. 6 CSP). Ak by súdy poučili žalobcu ohľadne naformulovania
správneho znenia petitu žaloby, a teda vymedzili by inak predmet tohto konania, takéto poučenie by

prekročilo poučovaciu povinnosť súdu (§ 160 CSP) a bolo by to v rozpore so zásadou rovnosti strán
sporu.

10. Ani v rámci odvolacieho konania žalobcom predložený znalecký posudok o priebehu hranice medzi
parcelami CKN 2029 a 2038/1 nič nemení na správnom závere súdu prvého stupňa.

11. Nemožno súhlasiť s odvolateľom, že postupom súdu prvého stupňa, ktorý z vyššie uvedeného
dôvodu zamietol jeho žalobu, že porušil jeho právo na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý súdny
proces je jedným so základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných
subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť domáhať svojich práv na nezávislom
a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované

právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej
právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a
požiadavkami (sp.zn. IV.ÚS252/04, I.ÚS50/04, II.ÚS3/97, II.ÚS251/03).

12. Keďže žalobca nevymedzil konkrétny nárok, ktorému žiadal priznať súdnu ochranu, súdu prvého
stupňa neostávalo iné ako žalobu zamietnuť. Odvolací súd v tomto rozhodnutí nezistil pochybenie, preto
nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil odvolanie, a tak rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správny.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v
spojení s § 396 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní úspešným žalovaným v prvom a druhom rade
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a o výške tejto peňažnej náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)