Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/96/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217201308
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2217201308.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902,
so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, konajúci na území Slovenskej republiky
prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO 47 258
713, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr.
Marek Czompoly, s. r. o., IČO 47 234 547, so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanej: K. V.,
narodená XX.X.XXXX, bytom D. M. XX, o zaplatenie 1.556,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14Csp/25/2017-70 zo dňa 12. januára
2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku II. v napadnutej časti m e n
í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 3,00 % ročne zo sumy
719,65 eur od 22.5.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku napadnutú časť
zamietajúceho výroku II. p o t v r d z u j e.

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 719,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 719,65 eur od 22.5.2015 až
do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom 2. vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom
III. žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, 5, §
517 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2 písm. c), f), k), § 11 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 18.8.2012 bola medzi právnym
predchodcomžalobcuažalovanouuzatvorenáZmluvaospotrebiteľskomúvereč.263007734461828na
nákup spotrebného tovaru. V časti 2. uvedenej zmluvy zmluvné strany uzavreli zmluvu o revolvingovom

úvere a vydaní kreditnej karty s výškou úverového rámca 5.000 eur, aktuálnou výškou úverového
rámca 600 eur, výška mesačnej splátky min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší
násobok 300 eur, splatnosť mesačnej splátky 10. deň v mesiaci, poplatok za správu revolvingového
úveru podľa Sadzobníka poplatkov, výška úrokovej sadzby 28,68% p.a., RPMN 45,94%, splatnosť 1.mesačnej splátky 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie
revolvingového úveru, zvolený súbor poistenia: Základný súbor poistenia, Poplatok za poistenie: 4,99%.
Dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN: výška čerpania revolvingového úveru 600 eur, s výškou

mesačnej splátky 58,10 eur, s poplatkom za správu úveru 2,99 eur, a splatenie revolvingového úveru
v 12 rovnakých mesačných splátkach. Pre výpočet RPMN nebola zohľadnená suma určená na úhradu
poistného, pretože nie je podmienkou poskytnutia revolvingového úveru. Celková čiastka k zaplateniu
732 eur. Priemerná hodnota RPMN 23,63%. Z prehľadu splátok a úhrad s variabilným symbolom
1034484582, ako aj z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a potvrdenia o prijatých

splátok, je zrejmé, že žalovaná čerpala za obdobie od 31.1.2013 do 29.9.2014 sumu vo výške 2.758,26
eur a zaplatila za obdobie od 26.2.2013 do 12.11.2014 sumu vo výške 2.038,61 eur na splátkach, žiadne
iné splátky nevykonala. Z oznámenia o zosplatnení úveru z 25.5.2015 je zrejmé, že žalovaná bola
vyzvaná na zaplatenie zosplatnenej úverovej sumy k 21.5.2015 v sume 1.556,11 eur, z toho 1.333,9 eur
naistine,187,31eurnaúrokoch,poplatkochapoistnoma34,9eurnanákladochspojenýchsuplatnením
pohľadávky.

4. Vecne argumentoval tým, že pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť, ktorá je uvedená v § 9 ods. 2 písm.
f) zákona o spotrebiteľských úveroch, túto nie je možné nahradiť určením počtu splátok. Počet splátok
je totiž ďalšou obligatórnou náležitosťou zmluvy, ktorá je uvedená pod písm. k). Obe tieto náležitosti
teda nie je možné stotožniť a iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť

dátumovo, neprichádza do úvahy. Nepochybne tento údaj v predmetnej zmluve chýba. V zmluve však
chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť, ktorá je zakotvená pod písm. k) vyššie citovaného zákonného
ustanovenia, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov,
teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Takisto v zmluve chýba údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu

alebo sťažnosť. V zmluve, v jej hlavičke je síce uvedená adresa žalobcu, nikde však nie je uvedené, že
táto adresa je adresou, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Absencia týchto
obligatórnych náležitostí v predmetnej zmluve, a to prípadne aj len jednej z nich, spôsobuje dôsledok
uvedený v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Vyplýva z toho, že žalobca by mal právo na vrátenie skutočne poskytnutého

plnenia, teda poskytnutého úveru a nemá právo žiadať úroky z úveru, prípadne iné sankcie. Súd prvej
inštancie zistil, že žalovaná na revolvingovom úvere čerpala sumu 2.758,26 eur, pričom na splátkach
uhradila len 2.038,61 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť je žaloba dôvodná v časti neuhradenej úverovej
istiny vo výške 719,65 eur. Žalovaná sa dostala do omeškania, keď výška základnej úrokovej sadzby k
uvedenému dňu bola 0,05%. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania

vo výške 5,05% počnúc od 22.5.2015, nakoľko splatnosť revolvingového úveru nastala k 21.5.2015.

5. Súd prvej inštancie v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne
trovy konania nevznikli.

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II., v ktorom bola žaloba zamietnutá, okrem
uplatneného úroku z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48% ročne od 22.5.2015 do zaplatenia,
podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že predmetom zmluvy o revolvingovom

spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty je poskytnutie revolvingového úveru, tzn. že žalobca
poskytuje žalovanej určitý úverový rámec, z ktorého môže žalovaná čerpať podľa svojho uváženia
peňažné prostriedky maximálne do výšky poskytnutého úverového rámca, pričom záleží výlučne na vôli
žalovanej, či, kedy a koľko peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca vyčerpá. Žalobca
nevie vôľu žalovanej ani predpokladať, ani ovplyvniť, preto nemohol v zmluve uviesť presný termín

konečnej splatnosti úveru a ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov inak, než
to urobil na úverovej zmluve, tzn. že výška splátky je 5 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší
násobok 300,00 eur a že je splatná 10. deň v mesiaci. Žalobca rovnako poukazuje na skutočnosť, že
výšku povinnej mesačnej splátky vypočítanú podľa úverovej zmluvy oznamoval žalovanej vo výpise z
úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných peňažných prostriedkov a teda, že žalovaná mala

presnú vedomosť, aká je jej aktuálna výška. Žalobca má za to, že výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov a doba trvania úveru je v zmluve uvedená. Žalobca poukazuje na skutočnosť,
že údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nie je možné v zmluve o revolvingovom úvere
uviesť, keďže táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú ako to vyplýva z bodu 2.1. časti 2. úverovejzmluvy. Tiež nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v úverovej zmluve chýba údaj o adrese
predávajúceho, na ktorej si môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, keďže v bode 11. časti
3. úverovej zmluvy je uvedené, že klient si môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť na adrese sídla

Cetelemu, ktorá je uvedená v pravej hornej časti prvej strany predmetnej úverovej zmluvy. S poukazom
na ustanovenie § 3 ods. 1, § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. má žalobca nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 22.5.2015 do zaplatenia a nie vo výške 5,05 % ročne,
ako mu priznal súd prvej inštancie v napádanom rozhodnutí. Navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Žalovaná odvolanie nepodala, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v
odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného
sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím

ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného
sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď deň vyhlásenia
rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu

(§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu
je možné priznať čiastočný úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre čiastočnú zmenu
napadnutej časti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie (§ 388 Civilného sporového poriadku) a pre
čiastočné potvrdenie napadnutej časti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie inštancie (§ 387 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

9. Už právoplatným (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku) výrokom I. preskúmavaného
rozsudku súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 719,65 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 719,65 eur od 22.5.2015 až do zaplatenia a výrokom II.
preskúmavaného rozsudku žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 27,48 % ročne zo sumy 1.333,90

eurod22.5.2015dozaplateniazamietol.Predmetomodvolaciehoprieskumutakzostalzamietajúcivýrok
II. v napadnutej časti o zaplatenie sumy 836,46 eur, úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy
801,56 eur od 22.5.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 3,00 % zo sumy 719,65 eur od
22.5.2015 do zaplatenia. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho
konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým

zisteniam a či správne právne posúdil jeho nárok.

10. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.556,11 eur s príslušenstvom. Súd
prvej inštancie žalobu v časti zamietol z dôvodu, že v zmluve o úvere absentujú náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, a to údaj o konečnej splatnosti úveru, údaj o adrese predávajúceho, na

ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a údaj o výške splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca nesúhlasil
s posúdením veci súdom prvej inštancie a mal za to, že žalovanej bol poskytnutý určitý úverový
rámec, z ktorého mohla čerpať podľa vlastného uváženia peňažné prostriedky maximálne do výšky
poskytnutého úverového rámca, preto nie je možné v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ďalej dôvodil, že zmluva o spotrebiteľskom úver
nebola uzatvorená na dobu neurčitú a klient môže reklamáciu alebo sťažnosť uplatniť na adrese sídla
Cetelemu, ktoré skutočnosti sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Taktiež žalobca namietal,
že mu prináleží nárok na úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne, keďže v zmysle ustanovenia §
10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k

31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013.11. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 18.8.2012 bola medzi pôvodným veriteľom CETELEM SLOVENSKO
a.s., IČO 35 787 783, so sídlom Panenská 7, Bratislava (ďalej aj „pôvodný veriteľ“) ako poskytovateľom
úveru a žalovanou ako klientom uzatvorená Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, na základe

ktorej zmluvy sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový revolvingový úver vo výške
úverového rámca 5.000 eur a žalovaná sa zaviazala zaplatiť predmetný úver v mesačných splátkach
vo výške minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur splatnými 10.
deň v mesiaci. Ročná úroková sadzba predstavovala 28,68 %, RPMN predstavovala 45,94 %. Zmluva
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená na dobu neurčitú. Žalovaná za obdobie od

31.3.2013 do 29.9.2014 vyčerpala peňažné prostriedky vo výške 2.758,26 eur a za obdobie 26.2.2013
do 12.11.2014 zaplatila pôvodnému veriteľovi sumu 2.038,61 eur. Listom zo dňa 25.5.2015 pôvodný
veriteľ oznámil žalovanej, že ku dňu 21.5.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť revolvingového úveru a
vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 1.556,11 eur do 14 dní od doručenia tohto oznámenia. S účinnosťou
ku dňu 30.6.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu pôvodného veriteľa so žalobcom, ktorý žalobca sa
stal jeho právnym nástupcom.

12. Súd prvej inštancie správne posúdil nárok žalobcu podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“)
upravujúceho zmluvu o spotrebiteľskom úvere (§ 1 ods. 2), keďže v prejednávanom prípade právny

vzťah medzi žalobcom a žalovanou je od svojho vzniku vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý
je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy (§
52 a nasl.). Právny predchodca žalobcu ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania
úver žalovanej, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom
zmluvného vzťahu bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru za podmienok dojednaných v zmluve o

úvere. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto
neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny
vzťah medzi účastníkmi zmluvy o úvere ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o

spotrebiteľských úveroch, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex
specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon
o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť
pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah

posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch.

13. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.
slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.

silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ
nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z
toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník -
"profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

14. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia preskúmavaného rozsudku správne vyslovil bezúročnosť a
bezpoplatkovosť predmetného spotrebiteľského úveru s odkazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a)
zákona o spotrebiteľských úveroch, keď mal preukázané zo zmluvy o úvere, ktorú podrobil kontrole, že
v zmluve o úvere nie je uvedená výška splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia v zmysle zákonnej požiadavky na obsah zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Odvolací súd považuje tieto závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení rozhodnutia za náležité.

15. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom

nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť
právnych služieb dodávateľa a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádzaspravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii
je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia

autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho
štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany
tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný
skutkový stav. Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj zákon č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak,
aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom
informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej
zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré
ustanovené náležitosti, a to práve tie uvedené v ustanovení § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch,
zákonodarcavprospechochranyspotrebiteľapreferovalaždotakejmiery,žeichneuvedenievpísomnej

forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý
nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

16. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá

písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y) a § 10 ods. 1. Pre spotrebiteľský úver na rozdiel od úveru bežného zákon o spotrebiteľských
úveroch v ustanovení § 9 ods. 1, 2 predpisuje ďalšie formálne a obsahové náležitosti. Z hľadiska
formálnych náležitostí ide o písomnú formu, ktorá sa pri bežnom úvere nevyžaduje. Obsahové náležitosti
sú vymedzené v ustanovení § 9 ods. 2 citovaného zákona. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o

spotrebiteľských úveroch vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Výklad a aplikácia ustanovenia § 11 ods. 1 citovaného zákona musí byť v súlade so zmyslom a účelom
citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj
písomnej formy, postihuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné
podstatné obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predpísaná písomná forma musí

byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatným obsahovým náležitostiam zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyplývajúcimi jednak z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka a jednak vo
vzťahu k tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v ustanovení § 9 ods. 2 citovaného zákona a zároveň
aj v ustanovení § 11 ods. 1 citovaného zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi účastníkmi niektorú
z náležitostí vymenovaných v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch

neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

17. Účelom náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenej v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) zákona
o spotrebiteľských úveroch je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá

na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože inak by
nebolo dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil (ako bude s jeho platbou naložené) a akú časť úveru
platí na úroky a ďalšie poplatky, teda i na odplatu žalobcu. To nemožno nahradiť uvedením len výšky
mesačnej splátky. Zmyslu zákonnej úpravy zodpovedá, ak sa každý z atribútov vyjadrený v zákone
slovami„suma,početatermínysplátok“viažekukaždejztamuvedenýchzložiekspotrebiteľskéhoúveru,

majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným
poplatkom (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo 128/2016, sp. zn. 7Sžo 61/2015). Stanovenie rozsahu
splácania istiny, úrokov a iných poplatkov (tzv. rozčlenenie splátky), bolo možné napr. vymedzením
percentuálnej časti označenej splátky, ktorá pripadá na jednotlivé jej súčasti (istinu, úrok a iné poplatky),
prípadne spôsobu (pravidiel) jej zmeny.

18. Je preto potrebné stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere neobsahuje
výšku splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že výška mesačnej splátky je uvedená údajom min. 5

% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur a jednotlivé splátky spotrebiteľského
úveru sú splatné vždy k 10. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka je splatná dňa 10. deň v mesiaci
nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru. Vychádzajúc z
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch odvolací súd dopĺňa, že zákon ukladáuviesť výšku mesačnej splátky priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere a rozdeliť splátku úveru na tri
samostatné časti - splátku istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov, a to za účelom zabezpečenia
dostatku čo najširších informácií pre spotrebiteľa. Zákonodarca s poukazom i na gramatické znenie

citovaného ustanovenia výslovne vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala presné
číselné vymedzenie výšky, počtu a termínov splátok osobitne istiny, tak úrokov, tak aj iných poplatkov,
pričom absencia už len jednej z týchto náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Účel zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť
spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru. Spotrebiteľ musí byť pred

uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol
rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho
povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Rozhodne nepostačuje a nie je v súlade s citovaným
znením zákona, ak hoci jednoduchou logickou úvahou, či jednoduchým aritmetickým výpočtom, je
možné zistiť, že v zmluve stanovená mesačná splátka zahŕňa okrem istiny úverovej splátky, aj splátku

úrokov a poplatkov (v neznámej výške). Účel sledovaný zákonodarcom by sa tým nedosiahol a zmysel
tejto úpravy právnej normy by nebol naplnený. Zákonom požadované uvedenie výšky mesačnej splátky
a uvedenie jednotlivých čiastok splátky úveru nie je svojvoľné, ale prestavuje prehľadné vymedzenie
povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ
vočidlžníkoviuplatňovalajnároky,naktorénemáprávo.Obsahustanovenia§9ods.2písm.k)zákonao

spotrebiteľských úveroch je teda nepochybný a je nesporné, že jeho účelom zabezpečiť pre spotrebiteľa
možnosť vykonať si kontrolu splácania úveru z jeho strany v rámci plnenia svojich zmluvných povinností
tak, aby takáto možnosť bola zabezpečená vo vzťahu k jednotlivým splátkam tak, aby spotrebiteľ mal
možnosť kontrolovať stav svojho nesplateného úveru podľa týchto položiek. Uvedenie konkrétnej výšky
mesačnej splátky so súčasným rozlíšením jednotlivých častí splátky na istinu, úrok a iné poplatky

nesporne poskytuje celkový sumár povinností spotrebiteľa z konkrétneho spotrebiteľského úveru.

19. Naviac odvolací súd poznamenáva, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva
je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a že má podobu štandardnej formulárovej zmluvy,
ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení

vzhľadom na formulárovú pretlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ
sám v predstihu, teda zjavne „v kľude a bez časového stresu“ podľa svojej predstavy naformuloval alebo
zmluvný vzťah nevznikne. Nemali by byť tiež pochybnosti, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska
informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu.

20. Ďalej žalobca nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere neobsahuje v
zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
f) zákona o spotrebiteľských úveroch dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, keďže v Časti 3. v bode 11. zmluvy o úvere je uvedené, že klient si

môžereklamáciualebosťažnosťuplatniťnaadresesídlaCetelemuavČasti2.vbode2.1zmluvyoúvere
je uvedené, že táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Hoci súd prvej inštancie vo vzťahu k nároku
vo veci samej zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, aplikoval na danú
vec príslušné právne normy a ich obsah správne interpretoval, na základe vykonaných dôkazov dospel
k nie celkom správnym skutkovým zisteniam. Z obsahu zmluvy o úvere je totiž zrejmé (ako náležite

namietal žalobca v odvolaní), že je v nej uvedená adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a je v nej uvedené, že sa uzatvára na dobu neurčitú, čo zároveň
vylučuje určiť termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Obe podstatné náležitosti zmluvy o
úvere, ktorých existenciu postrádal súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku, sú v predmetnej
zmluve o úvere uvedené. I keď súd prvej inštancie čiastočne pochybil v skutkových zisteniach, nemení to

nič na správnosti záveru súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplakovosti spotrebiteľského úveru
z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona
o rodine, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

21. Ak teda súd prvej inštancie považoval úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanej
v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o
spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, dospel k správnemu právnemu záveru.Žalovaná z poskytnutého úveru čerpaného vo výške 2.758,26 eur zaplatila sumu 2.038,61 eur, a preto
je opodstatnená požiadavka žalobcu na zaplatenie zvyšku poskytnutého úveru v sume 719,65 eur.

22. Napokon žalobca namietal priznanú výšku úroku z omeškania 5,05 % ročne, keď podľa jeho názoru
má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne.

23. Dlžník, ktorý nesplní svoj dlh riadne a včas, je v zmysle ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v omeškaní. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie

s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania,
ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a
poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „nariadenie vlády").

24. Podľa § 10c nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013.

25. Podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Z vyššie citovaného ustanovenia § 10c nariadenia je zrejmé, že jasne definuje rozhodnú skutočnosť
určujúcu právnu úpravu výšky úroku z omeškania, ktorou je deň vzniku záväzkového vzťahu s tým, že
ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, čo je aj prípade v preskúmavanej veci (zmluva o
úvere bola uzatvorená dňa 18.8.2012), tak sa výška úrokov z omeškania riadi podľa predpisov účinných
k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Pri zmluvách uzavretých do 31.1.2013 sa

tak aj pri omeškaní vzniknutom po 1.2.2013 aplikuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.1.2013,
teda t. j. maximálny úrok z omeškania bude tvorený súčtom základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a 8 percentuálnych bodov.
Žalovaná sa dostala do omeškania dňa 22.5.2015, keď výška základnej úrokovej sadzby Európskej

centrálnej banky k uvedenému dňu bola 0,05 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine i nárok na zaplatenie
úrokuzomeškaniavovýške8,05%(8,00%+0,05%)ročnezdlžnejsumyododňaomeškaniažalovanej
splnenímpeňažnéhodlhu.Akoužbolokonštatovanévyššie,opodstatnenájepožiadavkažalobculenna
zaplatenie istiny v sume 719,65 eur, z ktorej sumy má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
8,05 % ročne od 22.5.2015 do zaplatenia, a preto súd prvej inštancie pochybil, keď žalobcovi priznal

nárok na zaplatenie úroku z omeškania len vo výške 5,05 % ročne zo sumy 719,65 eur od 22.5.2015 do
zaplatenia. Na základe uvedeného považoval odvolací súd požiadavku žalobcu na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 8,05 % ročne za dôvodnú, a preto bolo v prejednávanej veci nevyhnutné rozsudok
súdu prvej inštancie v tejto časti zmeniť.

27. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať, keďže poskytnutý úver je pre absenciu
podstatnej náležitosti zmluvy potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. I podľa už konštantnej
judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
strany, ktorý ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie,

odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

28. S poukazom na vyššie uvádzané odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. v
napadnutej časti s použitím ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že žalovaná jepovinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 3,00 % ročne zo sumy 719,65 eur od 22.5.2015
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku napadnutú časť výroku II. rozsudku súdu
prvej inštancie s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

29. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

30. Podľa § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj

o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

33. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia
§ 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer

úspechu oboch strán vo veci a od úspechu strany odčítať jej neúspech (t. j. mieru úspechu druhej strany).
Vo výške rozdielu má strana právo, aby jej druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložila
pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu
nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.

34. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 396 ods. 1
Civilného sporového poriadku v spojení s citovaným ustanovením § 255 Civilného sporového poriadku
tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde
právo. Žalobca žiadal o zaplatenie sumy 1.556,11 eur s príslušenstvom a úspešný bol v časti jeho

požiadavky o zaplatenie sumy 719,65 eur s príslušenstvom. Potom podľa výsledku konania ako celku
bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 46 % (719,65 eur : 1.556,11 eur x 100) a hrubý úspech žalovanej
v rozsahu 54 % (100 % - 46 %), teda pomer úspechu a neúspechu u oboch strán je približne rovnaký,
čo odôvodňovalo rozhodnúť o nepriznaní práva na náhradu trov konania žiadnej zo strán.

35. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).