Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. október 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7Csp/164/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208750
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Krasňan

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717208750.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd E., v konaní pred sudcom, JUDr. B. U., v právnej veci žalobcu D. I., nar. XX.X.XXXX, bytom

H., J. XXX/XX, práv. zastúpený N. kancelária G.. M. J., H.. hrdinov XXX/XX proti žalovanému: E., s.r.o.
so sídlom Y., Pribinova XX, M.: XX XXX XXX, právne zast. G.. U. L., advokátkou so sídlom Y., D. X/A, M.:
XXXXXXXX, o vydanie bezdôvodného obohatenia 1.133,92 eur a o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 86,30 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 86,30 eur od 25.8.2018 do zaplatenia sumy 86,30 eur, to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX z X.XX.XXXX uvedená vo J.
podmienkach poskytnutia úveru - bod 13) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny zahŕňajúce
nákladynavypracovanieauzatvorenieZmluvyoúverespoluso všetkouadministratívoustýmspojenou,
je neprijateľná.

III. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške

ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 25.8.2017 sa žalobca domáhal určenia, že zmluvná podmienka v
zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach o
tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3-iny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalobu
odôvodnil tým, že príslušnou úverovou zmluvou mu bol poskytnutý úver vo výške 331,94 eur (10.000,-
Sk) za poplatok vo výške 86,30 eur s tým, že celkovú sumu vo výške 418,24 eur zaplatí žalovanému
v 2 splátkach po 209,12 eur. Uviedol, že za sporný poplatok žalovaný mu neposkytol žiadne reálne

plnenie. Navyše zo zmluvy nie je možné zistiť o aké administratívne plnenie ide. Predstavuje podmienku,
ktorá ako súčasť formulárovej zmluvy nebola individuálne dojednaná a znamená hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zároveň žalobca si uplatnil aj nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 86,30 eur s úrokmi z omeškania 5 % ročne odo dňa nasledujúceho
po doručení žaloby žalovanému. Poukázal na to, že z predmetnej úverovej zmluvy zaplatil sumu 418,24
eur, hoci vzhľadom na absenciu náležitosti zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) a k) zákona č.
258/2001 Z. z. je úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 4 ods. 3 písm. b)

citovaného zákona.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku žalobe s touto nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť,
napádal procesnú neprípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky s poukazom na§ 137 C.s.p.. Ďalej na to, že u žalobcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože žalobca plnil na
základe platne uzavretej zmluvy a právny dôvod na jej plnenie ani dodatočne neodpadol. Ďalej žalovaný
má za to, že nárok žalobcu je premlčaný, keďže k premlčaniu podľa jeho názoru došlo v subjektívnej

premlčacej lehote dňa 16.1.2010, pretože posledná splátka bola žalobcom uhradená dňa 16.1.2008
a žalobca svoj návrh na súde uplatnil až dňa 25.8.2017. Nárok žalobcu je premlčaný aj v trojročnej
objektívnej premlčacej lehote, a to ku dňu 16.1.2011.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania mal z obsahu žaloby a z pripojených listinných dôkazov,

najmä zo zmluvy o úvere, prehľadu úhrad vykonaných žalobcom a ostatných listinných dôkazov zistil
nasledovný skutkový stav: sporové strany uzavreli dňa 5.12.2007 formou predtlače písomnú úverovú
zmluvu č. XXXXXXX. Žalovaný na základe zmluvy poskytol žalobcovi úver vo výške 331,94 eur za
poplatok 86,30 eur, ktorý žalobca sa zaviazal uhradiť 2 mesačných splátkach po 209,12 eur. Celkovo sa
zaviazal zaplatiť žalovanému 418,24 eur. Žalobca preukázal súdu, že uhradil na účet žalovaného platby
v celkovej výške 418,20 eur, pričom skutočná výška úveru bola 331,94 eur, a preto žaluje bezdôvodné

obohatenie vo výške rozdielu medzi jeho platbami a výškou úveru. O bezdôvodnom obohatení a o tom,
kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil sa dozvedel až od V. na ochranu občana spotrebiteľa L. dňa
27.3.2017. Podľa prehľadu o vykonaných splátkach žalobca uhradil žalovanému celkom 418,24 eur, a
to dvoma platbami vo výške 209,12 eur.

4. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom k 5.12.2007,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

5. Podľa ods. 2 cit. ust., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

6. Podľa ods. 3 cit. ust., spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

8. Podľa § 53 ods. 3 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré:
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

9. Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.10. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

11. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona, proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany
svojho práva.

12.Podľačl.4ods.2smernice,hodnotenienekalejpovahypodmienoksanevzťahujekdefiníciihlavného

predmetu zmluvy, ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané
výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.

13. Podľa čl. 3 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

14. Pri žalobe o určenie o neprijateľnej zmluvnej podmienky súd neskúma naliehavosť právneho
záujmu, keďže ide o osobitný druh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu, v danom prípade z § 3
ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd zastáva názor, že sporný poplatok
nie je vylúčený zo súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 ods. 1 OZ,

pretože nepredstavuje hlavný predmet plnenia. Za hlavný predmet plnenia v zmysle európskej judikatúry
sa považujú podmienky, ktoré upravujú základné plnenia zmluvy, a ktoré ju ako také charakterizujú
(napr. rozsudok W.,EÚ:C:XXXX:XXX, bod 34). Administratívny poplatok dohodnutý v úverovej zmluve
rozhodne nie je základným plnením zmluvy, a preto nepredstavuje jej hlavný predmet plnenia. Druhý
prípad vylúčenia súdnej kontroly je nie samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej strane a tovaru a

služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. rozsudok C-26/13 zo dňa 30.4.2014 vo veci. Podmienky
týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu,
ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto druhej kategórie podmienok
vylučujúcich súdnu kontrolu s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá
v zmluve, primeraná službe veriteľa (rozsudok C-XXX/XX z 26.2.2015 vo veci Y. D., M. A. D. proti SC

J. Z. SA bod 55, 56).

15. Súd preskúmal v danom prípade administratívny poplatok v intenciách posúdenia neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, teda či spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Zo zmluvy ani z všeobecných obchodných podmienok pritom nevyplýva, za

čovlastnesatentopoplatokplatí,pretoabsentujepožiadavkajehourčitosti.Spotrebiteľtakplatízaniečo,
čo po materiálnej stránke mu nie je dodané. Pri spotrebiteľských úveroch je pritom nevyhnutné, aby
dohodnutými poplatkami sa platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti
súd poukazuje na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa
3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského

úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu
dojednaniu o cene. Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka
odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru, Vrchný krajinský súd odmietol
a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať

nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu
poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje
zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez
toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd dodáva, že tento záver si osvojil
aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn. 18Co 109/2011.

16. Napokon možno poukázať aj na aktuálnu právnu úpravu Občianskeho zákonníka v znení jeho
novely účinnej od 13.6.2014, a to novelou č. 102/2014 Z. z.. Vyššie citovanou novelou totiž bol § 53
ods. 4 doplnený o ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky a konkrétne pod písm. t), bola uvedená
zmluvná podmienka, ktorá požaduje od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom

v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Podľa prechodného ustanovenia v tejto úprave § 879p
ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s/ a t/, § 53 ods.7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 13.6.2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13.6.2014 sa však
posudzujú podľa predpisov účinných do 12.6.2014,ak nie je ustanovené inak.17. Súdu je z jeho činnosti známe, že v úverových zmluvách žalovaného sa výška administratívneho
poplatku odvíja od výšky úveru. V tomto spore pri úvere 331,94 eur bol poplatok 86,30 eur. Poplatok,

ktorý má pokryť náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, však nemôže byť ovplyvnený
výškou úveru a to vedie k záveru o tom, že žalovaný týmto pomerne sofistikovaným spôsobom sa snažil
opticky vyvolať dojem nižšej úrokovej sadzby, aj keď v skutočnosti administratívny poplatok odvíjajúci
sa od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje úrok. Poplatok 86,30 eur predstavuje 26 % z úveru.
Splatnosť úveru pritom bola dohodnutá na tri mesiace, čo znamená, že v skutočnosti úroková sadzba by

predstavovala pri úvere poskytnutom so splatnosťou na jeden rok 104 % p. a., čo by niekoľkonásobne
prevýšilo priemernú úrokovú sadzbu obdobných úverov v bankách, keďže podľa internetovej stránky
NBS v decembri 2007 pri spotrebiteľskom úvere od 1 do 5 rokov činila priemerná úroková sadzba
13,88 % p.a.. Išlo by nepochybne o dohodu o úrokoch v rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobilo jej
neplatnosť zo zákona s poukazom na § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zrejme to bolo motívom
pre žalovaného vyhnúť sa takémuto posúdeniu cez stanovenie administratívneho poplatku.

18. Podľa názoru súdu spotrebiteľ by mal platiť administratívny poplatok za dodané skutočné plnenie,
preto predmet administratívneho poplatku má byť určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto
atribúty nie sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejedná sa totiž o prípad

vylúčeniasúdnejkontrolyvzmysle§53ods.1vetydruhej,keďžeadministratívnypoplatoknepredstavuje
hlavný predmet plnenia úverovej zmluvy (hlavný predmet je poskytnutie úveru za úrok, ako to vyplýva z
§497 Obchodného zákonníka), navyše nebol individuálne dojednaný (jeho výšku stanovil žalovaný bez
možnosti ovplyvnenia žalobkyňou).

19. Pre posúdenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo potrebné vyhodnotiť úverovú
zmluvu podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (v danom prípade v znení účinnom do 31.12.2007).

20. Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

21. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.

23. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

24. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa

§ 4 ods. 2 cit. zákona, medzi obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú okrem iných
vymenované:
g) je konečná splatnosť spotrebiteľského úveru;
h) ročná úroková sadzba;
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom,
k) priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov.

25. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluvy o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.26. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j),
k) a l) poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

27. Súd zistil, že žiadna z vyššie uvedených náležitostí požadovaných zákonom v § 4 ods. 2 uvedená
pod písm. g), h), j) a k) v zmluve uvedená nie je, preto s poukazom na § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001
Z.z. spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd má za to, že pod konečnou
splatnosťou úveru nemožno považovať počet mesačných splátok, pretože táto náležitosť je uvedená
pod písm. i) § 4 ods. 2, kde sa uvádza aj počet splátok. Konečná splatnosť úveru musí byť určená

dátumovo (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline 5Co/286/2014 zo dňa 27.5.2014).

28.Vyššieuvedenézáverytedaznamenajú,žežalobcabymalžalovanémuvrátiťlensumuposkytnutého
úveru t.j. 331,94 eur, a keďže doposiaľ zaplatil 418,24,- eur, žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie
vo výške 86,30 eur.

29. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

30. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

32. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

33. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
zatri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

34. Súd posúdil vec právne tak, že bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1 tu vzniklo, žalovaný
je povinný ho vydať žalobcovi v zmysle § 456 OZ a v tomto prípade sa jedná o bezdôvodné obohatenie
titulom plnenia bez právneho dôvodu. Zároveň sa súd musel zaoberať aj námietkou premlčania
vznesenou žalovaným. Tu je potrebné uviesť, že pre začiatok behu subjektívnej premlčacej lehoty sa
vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný

majetkový prospech, a o tom, kto ho získal. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť
pri vynaložení potrebnej starostlivosti skôr(rozsudok Najvyššieho súdu 2CZ 35/77 zo dňa 17.12.1978).
Žalobca sa dozvedel o tom, že plnil viac ako podľa zákona mal až v marci 2017, a teda dvojročná
subjektívnapremlčacialehotamuuplynieažvmarci2019.Objektívnapremlčacialehotaplynieodvzniku
bezdôvodného obohatenia t.j. v danom prípade od úhrad žalobcu žalovanému. Súd nemá dôvod neveriť,

že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel dňa 27.3.2017 od združenia na ochranu občana
spotrebiteľa L. a taktiež žalovaný nepreukázal, že sa o tomto žalobca dozvedel skôr. Podľa názoru súdu
v danom prípade je potrebné vychádzať z desaťročnej premlčacej lehoty. Žalovaný má totiž v predmete
činnosti poskytovanie úverov, a preto sa vyžaduje, aby dodržiaval príslušné právne normy vzťahujúce sa
naichposkytovanie.Žalovanýpretominimálnemuselbyťuzrozumenýstým,žepokiaľvúverovejzmluve

neuviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú citované v tomto rozsudku,
napriek tomu, že musel si byť vedomý toho, že ide o spotrebiteľa a nebude môcť od žalobcu žiadať úroky
a iné poplatky a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený. Minimálne
teda na jeho strane išlo o nepriamy úmysel získať majetkový prospech. Keďže posledné úhrady boli
vykonané dňa 15.1.2008 a 15.2.2008, desaťročná premlčacia lehota uplynie až 15.1.2018 a 15.2.2018.

Právny názor o desaťročnej premlčacej lehote bol vyslovený už vo viacerých súdnych rozhodnutiach v
obdobných sporoch, napr. rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co84/2011 zo dňa 12.12.2011,
sp. zn. 3Co 41/2012 zo dňa 6.3.2013, sp. zn. 2Co 9/2012 zo dňa 21.1.2013,sp. zn. 5Co 134/2012 zo dňa
26.11.2013, sp. zn. 3Co 89/2012 zo dňa 8.2.2012, alebo Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co 648/2013
zo dňa 20.2.2014 alebo Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co301/2011 zo dňa 4.7.2012.

35. Dlh, ktorý vznikol z bezdôvodného obohatenia, je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym
predpisom, alebo rozhodnutím súdu a nevyplýva ani z dohody účastníkov, preto je dlžník, v tomto
prípade žalovaný, podľa § 563 Obč. zák. povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ oplnenie požiadal. Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie
žaloby žalovanému, a to dňa 24.8.2018. Splatnosť záväzku žalovaného teda nastala nasledujúci deň,
t. j. 25.8.2018, vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zákonných úrokov z

omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ v nadväznosti na § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., vo výške
5,00 % ročne zo sumy 86,30 eur od 25.8.2018 do zaplatenia.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď
žalobca mal v konaní plný úspech. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti rozsudku pre zmeškanie nie je prípustné odvolanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
Proti výroku rozsudku o trovách konania je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia
rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.