Rozsudok Judgement was issued on Friday, September 28, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/265/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222967
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117222967.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: N. Y., nar. XX. XX.

XXXX, bytom I. XX, XXX XX Ľ., štátny občan SR, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr.
Igor Šafranko, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: Poštová
banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, v konaní právne zastúpený
Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o. Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47232471, o
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 925 EUR a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu uplatnenú titulom bezdôvodného obohatenia z a m i e t a .

II. Žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z a m i e t a .

III. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.11.2017 sa žalobca domáhal na žalovanej vydania
bezdôvodné obohatenie vo výške 925 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne to sumy
925 EUR a určenia, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere, č. XXXXXXXXXX, z 24.1.2014, v

obchodných podmienkach, v článku 4. zmluvy o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia - bod
4.11., v znení: „Zmluvné strany sa, dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z tejto
ZoúpredložianaprerokovaniearozhodnutieStálemurozhodcovskémusúduzriadenémuprispoločnosti
Rozhodcovská a mediačná a.s., so sídlom Dunajská 15 v Bratislave, IČO: 46 023 151, a to podľa
jeho štatútu a rokovacieho poriadku v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Dlžník, Spoludlžník a Vlastník nehnuteľnosti berú na vedomie, že doručený, rozhodcovský rozsudok má
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, je pre Účastníkov rozhodcovského konania záväzný a

ako exekučný titul môže byt' podkladom pre nútený výkon splnenia povinnosti uloženej rozhodcovským
rozsudkom. Rozhodcovské konanie je jednostupňové, a preto proti rozhodcovskému rozsudku nemožno
podať riadny opravný prostriedok (napr. odvolanie). Rozhodcovský rozsudok možno napadnúť len zo
zákonom vymedzených dôvodov, a to v lehote do 30 dní od jeho doručenia.“, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere, č. XXXXXXXXXX, z 24.1.2014, mu

bol poskytnutý úver vo výške 7.350 EUR, ktorý sa zaviazal žalovanej zaplatiť v 120 mesačných
splátkachvovýške121,80EUR,skonečnousplatnosťouúveru20.1.2024.Vzmluvebolauvedenáročná
úroková sadzba vo výške 12,90 %, RPMN vo výške 14,28 % a priemerná RPMN vo výške 13,88 %.
Jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere mal obsahovať náležitosti podľa 9 ods.2/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy (ďalej len ZoSÚ) - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm.u ZoSÚ), - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov (§ 9 ods. 2 písm. 1/ ZoSÚ), - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
(§ 9 ods. 2 písm. ld ZoSÚ).

3.Vsúvislostispovinnosťoužalovanéhouvádzaťvzmluveospotrebiteľskomúvereajpredpoklady,ktoré
boli použité na výpočet RPMN, poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 360/7/2017,
zo 6.4.2017. Namietal, že zmluva o úvere, č. XXXXXXXXXX, z 24.01.2014 neobsahuje správny údaj o
výške RPMN, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 14,28 %, Hodnota RPMN sa vypočítava zo vzorca
na výpočet RPMN. Správna výška RPMN podľa internetovej kalkulačky vychádzala 16,89 %. Ďalej
namietal, že v zmluve o úvere, č. XXXXXXXXXX, z 24.01.2014, je uvedená nesprávne celková výška

nákladov 5.794,48 EUR. Celková výška nákladov predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú má spotrebiteľ
na úver skutočne zaplatiť (výška mesačnej splátky x počet splátok), čo predstavuje v danom prípade
sumu 14.616 EUR (121,80 EUR x 120) a výškou poskytnutého úveru (7.350 EUR). Skutočná celková
výška nákladov je preto správne 7.266 EUR (14.616 EUR - 7.350 EUR = 7.266 EUR), uviedol, že preto
je predmetný úver podľa § 11 ods. 2 písm. b) a d) ZoSÚ, bezúročný a bez poplatkov. Bezdôvodné

obohatenie žaloval vo výške rozdielu medzi platbami, t. j. 8.275 EUR a výškou úveru 7.350 EUR, teda
925 EUR.

4. V ďalšom poukázal na to, že zmluva obsahuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku, v Obchodných
podmienkach, v článku 4. Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia - bod 4.11.,

v znení: „ Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z
tejto ZoÚ predložia na prerokovanie a rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri
spoločnosti Rozhodcovská a mediačná a.s., so sídlom Dunajská 13 v Bratislave, IČO : 46 023 151 , a
to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku v súlade so zákonom č. 2442002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Dlžník, Spoludlžník a Vlastník nehnuteľnosti berú na vedomie, že doručený rozhodcovský

rozsudoknič[rovnakéúčinkyakoprávoplatnýrozsudoksúdu,jepreúčastníkovrozhodcovskéhokonania
záväzný a ako exekučný titul môže byt podkladom pre nútený výkon splnenia povinnosti uloženej
rozhodcovským rozsudkom. Rozhodcovské konanie .je .jednostupňové, a preto proti rozhodcovskému
rozsudku nemožno podať riadny opravný prostriedok (napr. odvolanie). Rozhodcovský rozsudok možno
napadnúť len zo zákonom vymedzených dôvodov, a to v lehote do 30 dní od jeho doručenia.“ Žalobca

uviedol, že cieľom žalovaného je dosiahnuť, aby sa bez možnosti voľby podriadil jeho rozhodcovskému
konaniu. Poukázal na to, že je neprijateľným dojednanie, ktorým sa zmluvné strany dohodnú riešiť
všetky spory vyplývajúce z úverovej zmluvy výlučne pred rozhodcovským súdom, vopred vybraným
dodávateľom, a následne by rozhodnutie tohto rozhodcovského súdu malo slúžiť ako exekučný titul.
Uviedol, že rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch spôsobuje, že o právach a právom chránených

záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou
inštitúciou, teda bez súdnej kontroly zmluvných podmienok.

5. Žalobca súdu predložil v rámci svojho procesného útoku ako prostriedky procesného útoku
predovšetkým písomne podanú žalobu, ako aj listinné dôkazy, a to: zmluvu o úvere, č. XXXXXXXXXX z

24.1.2014, výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver pomocou internetovej kalkulačky, výpis z úverového
účtu, výpis z úverového účtu.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril a uviedol, že žalovaná zmluva nie je spotrebiteľského charakteru.
Poskytnutý úver nebol spotrebiteľským úverom, žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 24.01.2014 zmluvu

o úvere - pôžička na bývanie. V zmysle ust. § 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení
platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere úver - pôžička na bývanie bol vylúčený spomedzi
spotrebiteľských úverov. Žalovaný uviedol, že pôžička na bývanie je bankový produkt pri ktorom si
klient požičiava na vopred stanovený účel a vopred stanovené obdobie konkrétnu výšku finančných
prostriedkov a zaväzuje sa tieto peňažné prostriedky vrátane úrokov pravidelnými mesačnými splátkami

vrátiť. Poukázal na to, že na zmluvný vzťah zmluvy o úvere sa podporne použijú len ustanovenia
zákona o bankách, Obchodný zákonník a Občiansky zákonník. Tieto právne predpisy nevyžadovali,
aby zmluva o poskytnutí úveru na rekonštrukciu nehnuteľnosti obsahovala také obsahové náležitosti,
ako uvádzal zákon o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na skutočnosť, že úver bol splatený ku dňu02.12.2014, zanikol úverový vzťah medzi žalobcom a žalovaným a tým aj dôvodnosť požadovať určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Takýmto určením sa totiž vzhľadom na neexistenciu zmluvného
vzťahu nedospeje k riešeniu žiadnej spornej situácie medzi žalobcom a žalovaným. Tým, že súd v

konaní nebude posudzovať celú zmluvu, ale len jej časť, neodstráni sa tým stav neistoty strán sporu,
pretože rozhodnutie danej určovacej žaloby nebude znamenať úplné vyriešenie obsahu spornosti
právneho vzťahu. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania. Poukázal na to, že žalobca pri každom
plnení vedel komu plní a vedel, v akej výške plnenie poskytuje, teda mal o týchto skutočnostiach svoju
subjektívnu vedomosť. Napríklad podľa názoru Okresnému súdu Martin v právnej veci 10Csp/59/2017

je právne irelevantné, že žalobca v tom čase ešte titul plnenia vyhodnotiť nevedel a nepovažoval ho
za bezdôvodného obohatenie na strane žalovaného a domnieval sa, že plní na splatenie záväzku
úverovej zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že k poslednej úhrade zo strany žalobcu došlo 02.12.2014,
subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nárokov z bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný v
plnom rozsahu popiera, uplynula 02.12.2016.

7. Žalovaný predložil listinný dôkaz v podobe výpisu aktuálneho stavu úveru.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu.

9. Zo zmluvy o úvere - pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX, zo dňa 24.01.2014, mal súd zistené,

že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ na základe žiadosti žalobcu uvedenej v bode 3 dojednali
podmienky poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy bol dohodnutý úver v sume 7.350 EUR, vo výške
mesačnej splátky 121,80 EUR, s výškou úrokovej sadzby 12,90 %, RPMN 14,28 %, priemernou RPMN
13,88 %, s celkovou výškou nákladov 5.794,48 EUR, komplexným súborom poistenia, dátumom každej
ďalšej splátky k 20. dňu v mesiaci, s dátumom konečnej splatnosti 20.01.2024, s počtom mesačných

splátok 120.

10. Na pojednávaní konanom dňa 28.09.2018 bol vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že predmetný úver
použil na splatenie iných menej výhodných úverov, sčasti použil na bežnú spotrebu. Uviedol, že sa
informoval o tom, kde môže použiť úver, na aký účel. O poistení bol informovaný, mal o poistenie záujem

a súhlasil s ním. Úver splatil predčasne z vlastného rozhodnutia. Pokiaľ ide o poučenia o rozhodcovskej
doložke,žalobcavoveciuviedol,ževäčšinoupriinýchúverochbolinformovanýotýchtorozhodcovských
doložkách, v tejto konkrétnej zmluve sa vyjadriť nevedel.

11. Súd vec právne posúdil nasledovne:

12. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vzniesol námietku premlčania k uplatnenému nároku, súd
predtým, ako sa začal zaoberať samotným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia skúmal, či
nárok žalobkyne nie je premlčaný.

13. Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

14. Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto v
zákone ustanovenej (§ 100 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

17. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo.18. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinný
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

19. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, ktoré v súlade s ustanovením
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka podlieha premlčaniu. Pri práve na vydanie bezdôvodného
obohatenia občiansky zákonník upravuje subjektívnu ako aj objektívnu premlčaciu dobu. Ak sa
povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného

obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.

20. Subjektívna premlčacia doba je upravená v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
začiatok jej plynutia sa odvíjala od okamihu, kedy sa oprávnený z bezdôvodného obohatenia dozvedel,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil.

21. Premlčacie doby (tak subjektívna ako aj objektívna) pri bezdôvodnom obohatení a začínajú spravidla
plynúť rôzne v závislosti od druhu bezdôvodného obohatenia. K bezdôvodnému obohateniu získaného
plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom
poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna
premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plní bez právneho dôvodu

a komu plnil. Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol (§
452), vzniká a objektívna doba na premlčanie práva na jeho vydanie preto začína plynúť okamihom
odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia. Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje
s okamihom, keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu plnenia. Ak
ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu, treba rozlišovať prípady

relatívnej a absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa plnilo.

22. V prípade relatívne neplatného právneho úkonu o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť len od
okamihu úspešného dovolania sa relatívnej neplatnosti, t. j. keď prejav oprávneného (dotknutého) došiel
druhému účastníkovi, právneho úkonu. Tento deň treba zásadne považovať za rozhodujúci okamih na

určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. Úspešným dovolaním sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu začína súčasne plynúť aj objektívna premlčacia doba. Do času dovolania sa neplatnosti
takéhoto právneho úkonu, treba právny úkon považovať za platný (§ 40a Občianskeho zákonníka).
Na tom nič nemení skutočnosť, že účinky neplatnosti právneho úkonu nastávajú od jeho vzniku.
Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká spravidla od samého

vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne plynúť teda od vzniku takéhoto právneho
úkonu. Prípadne od poskytnutia plnenia na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Subjektívna
premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné
obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku absolútne
neplatného právneho úkonu respektíve vtedy, kedy na základe takéhoto úkonu poskytol plnenie, tu

súd poukazuje na rozhodnutie sp.zn. III. ÚS 158/99: „ak je právny úkon neplatný od samého počiatku
(absolútna neplatnosť), tak akékoľvek plnenie na jeho základe poskytnuté je od tohto okamihu plnením z
neplatnéhoprávnehoúkonu,t.j.bezdôvodnýmobohatenímatýmtookamžikomzačínaplynúťobjektívna
lehota na jeho vydanie. “

23. V tejto právnej veci žalobca odvodzuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo do úrokov a
poplatkov podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.. Na základe týchto ustanovení označil
úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkovú.

24. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

25. Na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie neoprávnene
získaného majetkového prospechu sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť

oprávneného o tom, kto sa na jeho úkor obohatil - získal majetkový prospech. Nie je rozhodujúce,
že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Skutočná vedomosť
oprávnenéhootom,žesanajehoúkorzískalmajetkovýprospechavakejvýškepredstavujevedomosťo
rozhodujúcich skutkových okolnostiach. Žalobca uhradil celý úver dňa 02.12.2014. Vo veci po vznesenejnámietke premlčania sa nevyjadril, kedy sa dozvedel o tom, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne
obohatil, ani nepoprel tvrdenia žalovaného vo vzťahu k dátumu, ku ktorému došlo k splateniu celého
úveru. Naopak vo svojej výpovedi uviedol, že sa informoval o úvere, sám si úver zabezpečil, aby splatil

iné menej výhodné úvery, vedel o poistení neschopnosti zaplatiť úver a vedel aj o rozhodcovských
doložkách, nejde teda v danej právnej veci o spotrebiteľa, ktorý by bol ľahostajný k informáciám, ktoré
mu boli poskytované, resp. práve naopak, v danej veci ide o uvedomelého spotrebiteľa, ktorý sa o svoje
veci stará.

26. O prípadných v dôvodoch, prečo je zmluva bezúročná bezpoplatková, vzhľadom na nevyvrátiteľnú
právnu domnienku znalosti právnych predpisov mal žalobca vedomosť už pri podpise zmluvy o úvere.
Rovnako mal vedomosť už pri podpise úverovej zmluvy o tom, kto je jeho veriteľom a o tom, komu
a kedy jednotlivé splátky úveru spláca. Na základe týchto skutočností súd uzatvára, že subjektívna
lehota na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia začala plynúť zaplatením príslušnej splátky
úveru nad rámec zákonom ustanovenej povinnosti a pretože žalobca poslednú splátku úveru zaplatil

dňa 02.12.2014, subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula
najneskôrdňa02.12.2016,žalobabolapodanádňa03.11.2017,tedapouplynutísubjektívnejpremlčacej
doby.

27. Pre úplnosť súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 143/2016,

ktorý sa vyjadril k právnemu záveru Krajského súdu Banskej Bystrici č.k. 14Co/1009/2014-236 zo dňa
23.9.2014, ohľadom momentu začatia plynutia premlčacej doby z právneho titulu prijatia bezdôvodného
obohatenia, že je zásadné, kedy sa sťažovateľka preukázateľne mohla o bezdôvodnom obohatení
žalovaného dozvedieť. Ústavný súd konštatoval, že tento právny záver Krajského súdu nepovažuje za
svojvoľný ani za prijatý v zjavnom omyle, respektíve ako výsledok formalistického výkladu aplikovaných

právnych noriem.

28. Vzhľadom na túto skutočnosť, že súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku premlčania pre uplynutie
subjektívnej premlčacej doby, posudzovanie dĺžky objektívnej premlčacej doby a ani samotného nároku
už nebolo právne relevantné.

29. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/383/2017 zo
dňa 11.4.2018 - Súd posudzoval nárok na bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo z dôvodu preplatenia
istiny čerpaného spotrebiteľského úveru. K preplateniu istiny došlo v dôsledku sankcionovania veriteľa
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru podľa ustanovenia § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch,

pretože v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýbali niektoré náležitosti požadované vyššie uvedeným
zákonom.

30. V zmluve boli splátky úveru dojednané tak, že obsahovali aj splátku istiny, aj splátku úveru. S
ohľadomnatútoskutočnosťvznikliurčiténejasnostiohľadomskutočnosti,kedyvlastnenastraneveriteľa

vzniklo bezdôvodné obohatenie v dôsledku prijatia plnenia zo strany dlžníka. V nadväznosti na to vznikli
aj nejasnosti ohľadom otázky, kedy začala plynúť premlčacia doba nároku na vrátenie bezdôvodného
obohatenia. Krajský súd Trenčín v tejto súvislosti pre potreby praxe uviedol, že v podobných prípadoch
môže vznikať bezdôvodné obohatenie vždy až pri prijatí prvého plnenia, ktorým dlžník preplatí istinu
úveru (teda nie pri každej jednotlivej splátke zaplatenej na predmetný úver). Všetky platby dlžníka je však

potrebné s ohľadom na sankciu bezúročnosti započítavať len na istinu úveru. Od uvedeného momentu
začne zároveň plynúť objektívna premlčacia doba a podľa súdu tiež zároveň subjektívna premlčacia
doba, a to s ohľadom na zásadu „neznalosť práva neospravedlňuje“; dlžník teda v súlade s uvedenou
zásadou už od začiatku preplácania istiny musí vedieť, že platí bez právneho dôvodu.

31. Právna veta: I. Odvolací súd sa domnieva, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných z
dôvodu preplatenia istiny čerpaného úveru žalobkyňou vzniklo až v okamihu, kedy žalobkyňa prvýkrát
preplatila istinu čerpaného úveru, teda nie osobitne pri každej žalobkyňou zaplatenej splátke úveru
ale až prvou platbou na čerpaný úver, ktorá presiahla splatenú istinu úveru. Splátky úveru boli síce v
zmluve o spotrebiteľskom úvere dojednané tak, že obsahujú tak splátku istiny ako aj úroku (bez ich

rozčlenenia), ale toto dojednanie bolo prelomené zákonnou sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru.Všetkyplatbyžalobkyne,atovcelomichrozsahu,jepretopotrebnézarátavaťnaistinučerpaného
úveru a bezdôvodné obohatenie žalovaných vzniklo až v momente, kedy žalobkyňa začala svojimi
platbamipreplácaťistinučerpanéhoúveru.Odmomentu,kedyžalovaníprijaliuvedenéplatbyžalobkyne,tak vzniklo v rozsahu platieb žalovaným bezdôvodné obohatenie, a od tohto momentu začala plynúť
objektívna trojročná premlčacia doba práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Do dňa
uplatnenia práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde tak objektívna premlčacia

doba ohľadne žiadnej z týchto platieb žalobkyne neuplynula.
32. II. Od rovnakého momentu, teda od okamihu platieb žalobkyne nad zaplatenú istinu čerpaného
úveru, možno podľa odvolacieho súdu rátať aj začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby
práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa, s ohľadom na právnu zásadu, že
neznalosť práva neospravedlňuje, musela od okamihu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vedieť, že zmluva, ktorú uzatvorila s právnym predchodcom žalovaných neobsahuje náležitosť podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch, teda rozpis splátky úveru na splátku istiny, splátku úroku a prípadnú
splátku poplatkov. Od uvedeného momentu si tak musela byť vedomá, že úver, ktorý od právneho
predchodcu žalovaných bude čerpať je bezúročný a bez poplatkov a ona je povinná vrátiť len sumu
rovnajúcu sa jeho istine. Od momentu, kedy žalobkyňa splatila celú istinu čerpaného úveru a napriek
tomu platila právnemu predchodcovi žalovaných na čerpaný úver ďalej, mala žalobkyňa vedomosť o

všetkých skutočnostiach, ktoré ju mali viesť k záveru o vzniku bezdôvodného obohatenia právnym
predchodcomžalovanýchaojehovýške.Vedela,žeistinučerpanéhoúveruužsplatila,vedela,žeprávny
predchodca žalovaných nemá právny dôvod na ďalšie peňažné plnenie, pretože úver je bezúročný a
bez poplatkov, vedela, že peňažné platby poukazuje právnemu predchodcovi žalovaných a nakoniec
pri znalosti výšky istiny čerpaného úveru a výšky svojich platieb vedela aj o tom, o akú sumu istinu

čerpaného úveru prepláca.

33. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy) -
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

34. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

35. Podľa ustanovenia § 298 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“), súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných

dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie
vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal

plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej
podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

36. Podľa ustanovenia § 137 písm. c), d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c)
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to
vyplýva z osobitného predpisu.

37. Podľa citovaných zákonných ustanovení žalobou možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súdna prax ustálila,
že určovacou žalobou sa možno domáhať aj platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov. Súd sa preto v
prvom rade musel zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tejto súvislosti aj otázkou danosti

naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. Ak totiž
súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že
nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto
žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania.38. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie
naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to

znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho
záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe
meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo resp. právny
vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav
neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno ochrániť inak, len určovacím výrokom a jestvuje

potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny
záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa
bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Súd v každom štádiu konania musí mať za
doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez skúmania vecnej stránky žaloby), musí žalobný
návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t. j. z úradnej povinnosti.
Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu

určovacej žaloby.

39. Súd konštatuje, že nakoľko zákonodarca nestanovil osobitnú výnimku pre spotrebiteľské vzťahy, súd
musí vždy ex offo skúmať naliehavý právny záujem u spotrebiteľa na určení neplatnosti neprimeranej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

40. Z gramatického i logického výkladu vyššie citovaných zákonných ustanovení totiž vyplýva, že
spotrebiteľ sa môže domáhať vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy
za neplatnú, prípadne tak môže urobiť súd i bez návrhu vtedy, ak sa v podanej žalobe zároveň
domáha ochrany svojich individuálnych spotrebiteľských práv resp. žalobou sa dodávateľ domáha od

spotrebiteľa plnení na základe neplatných neprimeraných zmluvných podmienok (ustanovenie § 298
ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z.). Jednotliví spotrebitelia sa môžu domáhať v rozsudku
určenia neplatnosti neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve iba za
splnenia podmienky, že zároveň súd rozhoduje o spore vyplývajúcom z tejto spotrebiteľskej zmluvy,
kedy je zároveň fakticky vždy daný naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení. Ak súd

v takomto konaní rozhoduje o neplatnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve bez návrhu
- ex offo, skúmanie naliehavého právneho záujmu neprichádza do úvahy, keďže žalobcom nebola
podaná takáto určovacia žaloba, ktorej podmienkou naliehavý právny záujem je, osobitne, ak spotrebiteľ
je v konaní žalovaným. Individuálny spotrebiteľ ale už nemôže mať naliehavý právny záujem výlučne
na určení neplatnosti neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve bez toho, aby sa zároveň

domáhal ochrany svojich individuálnych spotrebiteľských práv. Vyhovením takejto žalobe individuálneho
spotrebiteľa by sa naplno nevyriešil stav neistoty jeho právneho postavenia, ohrozenie jeho práva by tým
nebolo odstránené a rozhodnutie o danej určovacej žaloby by zvyčajne neznamenalo úplné vyriešenie
obsahu spornosti právneho vzťahu medzi daným dodávateľom a spotrebiteľom.

41. V danej právnej veci však bolo nepochybne zistené, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným
bol ukončený, žalobca uhradil v decembri 2014 (viac ako do podania žaloby takmer tri roky) celú
istinu úveru a príslušenstvo, došlo tak ku skončeniu záväzkového vzťahu, plnením zo strany dlžníka.
To znamená, že za daného stavu veci už žalobcovi reálne nemôže ísť o docielenie skutočnej rovnosti
medzi stranami zmluvného vzťahu, resp. opačne, že by táto zmluvná podmienka v tomto čase vytvárala

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, už žiadna zo strán zmluvného vzťahu nemá totiž z
tohto pozmluvného vzťahu žiadne práva a povinnosti.

42. Táto určovacia žaloba neslúži potrebám praktického života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu
sporov. Spornosť vzťahu medzi žalobcom - spotrebiteľom a dodávateľom - žalovaným neexistuje.

Vzhľadomnaoneskorenéuplatneniesvojhosubjektívnehoprávazostranyžalobcu-spotrebiteľa žiadne
plnenie už očakávať ani nemôže. Obdobný právny názor ako v predmetnej veci zaujal i Krajský súd v
Trenčíne v rozhodnutí sp.zn. 5Co/326/2015-68 z 28.3.2017.

43. Pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcom súd žalobu o určenie neprijateľných

zmluvných podmienok ako nedôvodnú zamietol.

44. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.45. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. V danej právnej veci žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov
konania, o výške trov sa však bude rozhodovať samostatným uznesením súdu prvej inštancie, ktoré
vydal vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobkyňa podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.