Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. august 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/66/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417200661
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8417200661.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka,
a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti
povinnému: Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, N. G., o vymoženie 1.919,40 eur s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 2Er/44/2017-42 zo dňa
22.02.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Z. I. o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod č. EX 160/2017.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 41 ods. 2 písm. d); 44 ods. 2 Exekučného poriadku, §
52 ods. 1; 53 ods. 1, 3 až 5 Občianskeho zákonníka, § 93b Zákona o bankách.

3. Konštatoval, že rozhodcovská doložka tak, ako je formulovaná ako zmluvná podmienka, ktorá je
súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, teda ani nie podmienok ku konkrétnemu produktu

banky, a teda nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, je neprijateľnou podmienkou a spôsobuje
hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. V zmysle uvedenej rozhodcovskej doložky má síce spotrebiteľ možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa (oprávneného), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo
podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd pri zisťovaní,

či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského konania,
ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv, alebo pravidlá rozhodcovského konania,
ktoré ukladajú povinnosti, ktoré predpisy upravujúce občianske súdne konanie neupravujú, a ktoré
sú v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu všeobecných obchodných

podmienok, ktoré oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania
zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej
zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve sa považuje za neplatnú, a teda rozhodcovský súd
nemal právomoc takýto spor rozhodovať. Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľnázmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto
odporuje dobrým mravom. Pre rozhodnutie exekučného súdu nie je relevantná ani skutočnosť, že
oprávneným je banka (Poštová banka, a.s.). Z ustanovenia § 93b Zákona o bankách vyplýva povinnosť

banky a pobočky zahraničných bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak,
aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy.Bankaapobočkazahraničnejbankysúpripredloženínávrhunauzavretierozhodcovskejzmluvy

tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy
na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálnu negociáciu
rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia.
Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľne
poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka
uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných podmienok. Podstatou všeobecných obchodných

podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme
tieto podmienky, alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé,
že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti
dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).

4. Z obsahu spisu nevyplýva, že by si spotrebiteľ individuálne rozhodcovskú doložku dojednal. Rovnako
z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona a že by príslušný
zamestnanec banky s odbornou starostlivosťou poučil povinného o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej
zmluvy a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno
nesplnil.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovské konanie vykonané na základe rozhodcovskej doložky,
ktorá je neprijateľná, nemohlo riadne prebehnúť, tak rozhodnutie v ňom vydané nemôže byť riadnym
exekučným titulom, na podklade ktorého možno vykonať exekúciu.

6. Preto súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

8. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho
posúdenia veci a zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, účastník konania ich nemohol bez svojej
viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu, odňal účastníkovi - oprávnenému možnosť konať

pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného
poriadku. Uviedol, že nie je možné zakladať oprávnenia štátnemu orgánu len na základe judikatúry
najvyššieho súdu alebo na základe súdnej praxe. Ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať ako súd vyššej

inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Zatiaľ čo rozhodcovia pri postupe
v zmysle § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní môžu preskúmať rozhodcovský rozsudok v plnom
rozsahu, súd v konaní o neplatnosť rozhodcovského rozsudku tento preskúmava z dôvodov podľa § 40
Zákona o rozhodcovskom konaní. Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah
vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové,

logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj pramene historického výkladu. Súd prvej inštancie
prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu a prekážku rozsúdenej veci, a to skúmaním
rozhodcovskej doložky. Zákonodarca pamätal na procesnú situáciu, v ktorej bude exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok a expressis verbis určil rozsah oprávnenia exekučného súdu ustanovením §
44 ods. 3 Exekučného poriadku. Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré predchádzalo vydaniu

rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je arbitrárnym a svojvoľným postupom v rozpore s
ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku a tým čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Exekučný súd je oprávnený
skúmať rozhodcovský rozsudok len v zákonom určených medziach. Z ustanovení CSP, Zákona o
rozhodcovskom konaní a z Exekučného poriadku nevyplýva, že by exekučný súd mohol vo vzťahu krozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej. Exekučný súd nie je oprávnený
skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný.
Jetuprekážkaresiudicatae.ExekučnýsúdnesprávneaplikovalustanoveniaObčianskehozákonníka-§

53 ods. 4 a porušil ustanovenie § 215 CSP. Vylúčil možnosť riešiť spory podľa Zákona o rozhodcovskom
konaní. Exekučný súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávnenému a odňal mu možnosť
konaťpredsúdom.Porušilprávnuistotualegitímneočakávania,keďexekučnésúdyvskutkovoaprávne
obdobných veciach poverenia vydávajú aj zamietajú. Súd tiež neprimerane zvýhodnil povinného pred
exekučným súdom na základe jeho postavenia.

9. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
vyhovie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alternatívne aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vychádzajúc z ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 v spojení s ust. § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného
poriadku, preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

11. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

12. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP") súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané
na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z,. o štátnej pomoci v
znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §
41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

13. Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

14. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej
spotrebiteľskej zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné
podmienky).

15.Vustanovení§53ods.3OZsaďalejlendemonštratívne(zákonodarcapoužilslovo"najmä")uvádza,
čo konkrétne možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. V tomto výpočte je s účinnosťou
od 01.01.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka, ktorá požaduje od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 sankcionuje neprijateľnú podmienku jej absolútnou

neplatnosťou. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré oprávnený predložil k zmluve o úvere dostupná
pôžička priamo obsahujú znenie rozhodcovskej doložky, a to v článku 10 bod 10.2.2. písm. a), podľa
ktorého zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento
spor na prejednanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa Štatútu a rokovacieho poriadku,
ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, podľa písm. b) uvedeného článku

pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prejednanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa Štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné
v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.16. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

17. Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, banky a pobočky zahraničných
bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
88j)o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal
možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka

a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné
preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich
vzájomných sporov z obchodov.

18. Oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj odôvodnením uznesenia v jeho napadnutej časti
odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ zamietol žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
uvedeným súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení a na doplnenie správnosti napadnutého
rozhodnutia uvádza, že je nepochybné, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je
spotrebiteľskou zmluvou. Je zrejmé, že obsah zmluvy (vrátane všeobecných obchodných podmienok)
si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal ani možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť

jej obsah.

19. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa samotného oprávnenia exekučného súdu preskúmavať
exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011, podľa ktorého exekučný súd

je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor je obsiahnutý aj v uznesení Najvyššieho súdu SR zo
dňa 21.11.2012 sp. zn. 6Cdo 207/2011, podľa ktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu

na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou
na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie
(iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak
určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej

povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi
iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.
Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi
zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec

prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol
nikdy uzavretý (obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 6Cdo 143/2011, sp. zn. 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011).

20. Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka,
ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, pričom nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

21. Súd prvej inštancie odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ

osobitne nevyjednal a poukázal na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Ide o zásadné
rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

22. Postup súdu bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.
V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvej inštancie nemalo za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto
následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné konanie zastavené. Právne
posúdenie neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.23. Uvedeným postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom
konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu

ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.

24. Naopak, dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je spotrebiteľ nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej
republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. §

54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv
sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

25. Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre
jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a

vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď
formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve akýkoľvek rozhodcovský rozsudok

nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

26. Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v

rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť
miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08
Asturcom).

27. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka

konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,
odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka oprávneného nie je dôvodná. Postup exekučného
súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného. Obsah listín predložených oprávneným
bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového stavu.
Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom.

Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky
a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel z
predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno
bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013).

28. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-

I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

29. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté

uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.

30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).