Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 10, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6CoE/108/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309222114
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2309222114.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny
Batisovej a JUDr. Vladimíra Tencera, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so
sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. XXXX/XX, H., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Romanom Liščákom, Exekútorský úrad so
sídlom Nám. sv. Michala 5, Hlohovec, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, o vymoženie 66,38 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 26Er/1030/2009-29 zo dňa 31.
augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd odvolanie oprávneného v časti proti výroku o náhrade trov exekúcie vo výške 39,83

eur o d m i e t a .

III. Povinnému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v I. výroku zastavil exekúciu pod spisovou značkou
4813/2009. V II. výroku zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov

exekúcie vo výške 39,83 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: Na návrh oprávneného sa dňa 01.12.2009 začalo exekučné
konanie,kdevykonanímexekúciesúdpoverilsúdnehoexekútoraJUDr.Ing.RomanaLiščákapoverením
vydaným Okresným súdom Galanta, č. k. 5202 062526* zo dňa 21.12.2009 na uspokojenie pohľadávky
oprávneného vo výške 66,38 Eur a trov exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného
rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ v Seredi, č. k. AA 2380386 zo dňa 18.06.2008. Ďalej súd

uznesením č. k. 26Er/1030/2009-12 zo dňa 04.11.2016 pripustil zmenu účastníka konania na strane
oprávneného. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2016. Dňa 03.01.2017 doručil
súdnyexekútorPodnetnazastavenieexekúciezdôvodu,že26Er/1030/2009majetokpovinnéhonestačí
ani na úradu trov exekúcie. Na základe výzvy súdu zo dňa 10.01.2017 zaslal oprávnený súhlas so
zastavením exekúcie. Došlo teda k naplneniu skutkovej podstaty zastavenia exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku. Vzhľadom na súhlas oprávneného so zastavením exekúcie súd

prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené v I. výrokovej časti tohto uznesenia. V zmysle ust. §
203 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde
k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, z dôvodu nedostatku majetku povinného, ktorý by
postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie alebo z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený
konkurz. Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu úvahy súdu.
Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho

predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie,
prípadne že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V danom prípade však bola 26Er/1030/2009exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, súd preto v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok označený
ako odvolanie. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poznamenal, že v predmetnej právnej veci súd prvej inštancie zastavil exekučné konania podľa ust. §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd konanie zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a v nadväznosti na uvedené v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného

poriadku súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávneného. Podľa
ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom do 31. 08. 2008, t. j. v čase
vydania exekučného titulu - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2380386 vydaný Obvodným
oddelením PZ SR v Seredi dňa 18.06.2008, právoplatný dňa 18.06.2008 a vykonateľný dňa 04.07.2008,
bolo rozhodnutie možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Lehota
na vykonanie exekučného titulu začala v zmysle uvedeného plynúť dňa 04.07.2008 a skončila dňom

04.07.2011. Na plynutie tejto lehoty prihliada súd ex offo, bez vznesených námietok. Vychádzajúc z
uvedeného, mal oprávnený za to, že je daný postup súdu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného
poriadkuzdôvodu,žeexekučnýtitulsastalpočasexekúcieneúčinnýmvdôsledkuuplynutiaprekluzívnej
lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený navrhol, aby súd v zmysle ust. § 376 Civilného sporového
poriadku vyhovel podanému odvolaniu.

3. Vyjadrenie súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka k odvolaniu oprávneného bolo doručené
súdu prvej inštancie dňa 10.01.2018. Nakoľko oprávnený vo svojom odvolaní uviedol, že exekučné
konanie by malo byť zastavené z dôvodu preklúzie, dal do pozornosti, že v tomto prípade sa nejedná o
preklúziuspoukazomna§88ods.1zákonač.372/1990Z.z.opriestupkoch.Súčinnosťouod1.09.2008

sa však v ustanovení § 88 zákona č. 372/1990 Z. z. ods. 1 vo vyššie citovanom znení nenachádza,
nakoľko bol zákonom č. 298/2008 Z. z. zrušený. Vzhľadom na to, že prechodné ustanovenia zákona
o priestupkoch neupravujú spôsob ako postupovať pri výkone rozhodnutia vydaného pred účinnosťou
novely vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z., na výkon rozhodnutia, ktorým bola uložená sankcia za
priestupok, je potrebné použiť ustanovenie § 51 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v platnom

znení, v mysle ktorého, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na
konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. V zmysle ust. § 71 ods. 3 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom znení, výkon rozhodnutia možno nariadiť
najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie určenej povinnosti. Súdny exekútor
teda zastáva názor, že nakoľko k novele zákona o priestupkoch, ktorou bolo ust. § 88 ods. 1 zrušené,

došlo skôr, akoby uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia obsiahnutá v tomto
ustanovení, je potrebné postupovať podľa novelizovanej právnej úpravy, a teda, výkon rozhodnutia
možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.
Tento názor podopiera aj skutočnosť, že v novelizovanom zákone o priestupkoch nie sú obsiahnuté
žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by v prípadoch, ako je tento, umožňovali postupovať podľa

právnej úpravy, ktorá bola novelou zákona o priestupkoch č. 298/2008 Z. z. zrušená. V tomto prípade
totiž treba mať na zreteli zásadu, že vznik právneho vzťahu je potrebné posudzovať podľa právnej
úpravy účinnej v čase jeho vzniku, avšak obsah tohto právneho vzťahu (kam patrí aj otázka preklúzie)
je už potrebné, aj vzhľadom na spomínanú absenciu intertemporálnych ustanovení, posudzovať podľa
novelizovanej právnej úpravy. Uvedený názor zastáva aj Najvyšší súd SR v Uznesení 2 Cdo 4/2008 z

31.03.2009, v ktorom okrem iného uvádza, že treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že vznik právneho
vzťahu sa posudzuje podľa predpisov pred novelou a jeho obsah podľa predpisov novely. Najvyšší
súd potvrdil, že prekluzivita nároku štátu vzniknutého z rozhodnutia, ktoré je podkladom exekúcie
(exekučného titulu), patrí do obsahu právneho vzťahu. Treba preto posúdiť plynutie prepadnej lehoty
tak, že exekúciu treba nariadiť (nie ukončiť) pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty. Exekučným

titulom v tomto konaní je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2380386 vydaný Obvodným
oddelením Policajného zboru Sereď dňa 18.06.2008. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
18.06.2008 a vykonateľnosť dňa 04.07.2008. Zákonná trojročná lehota, dokedy bolo možné exekúciu
nariadiť, tak uplynula dňom 04.07.2011. Avšak oprávnený spracoval návrh na vykonanie exekúcie dňa
30.11.2009 a na jeho podklade sa exekučné konanie proti oprávnenému začalo. Poverenie pre súdneho

exekútora č. 5202 062526 vydal Okresný súd Galanta dňa 21.12.2009. Z vyššie uvádzaných skutočností
je teda zrejmé, že exekúcia bola nariadená pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty tak, ako to
vyžaduje platná legislatíva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že právo vymáhané
oprávneným nezaniklo a exekučné konanie nie je možné zastaviť z dôvodu preklúzie. Toto tvrdeniepodporuje aj niekoľko judikátov. Nakoľko však existuje iný dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného. Na záver zdôraznil, že dňa 04.12.2015 bola uzatvorená zmluva o postúpení
pohľadávok č. 1/2015/ MV SR, teda v čase, kedy podľa názoru súdu už bola pohľadávka prekludovaná.

V prípade ak by v predmetnej exekučnej veci skutočne šlo o prekludovanie vymáhanej pohľadávky a
následne rozhodnúť o pripustení účastníka konania na strane oprávneného z pôvodného oprávneného
SR Ministerstvo vnútra SR, Bratislava na Slovenskú konsolidačnú a.s., zo strany exekučného súdu.

4. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa

tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p."), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 C.s.p.) a zistení, že odvolanie spĺňa
náležitosti (§ 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 až § 381 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie proti I. výroku napadnutého rozhodnutia nie
je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 31. augusta 2017 podľa ust. § 387 ods.
1 CSP, v časti I. výroku o zastavení exekúcie potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i s

odôvodením napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie. Pri skúmaní podmienok odvolacieho
konania v prípade odvolania oprávneného proti II. výroku (priznanie nároku súdnemu exekútorovi na
náhradu trov konania voči oprávnenému) uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 31. augusta 2017 č. k.
26Er/1030/2009-29, odvolací súd zistil, že proti tomuto výroku odvolanie prípustné nie je. S poukazom
na túto skutočnosť dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku o nároku

súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému je potrebné podľa ust. § 386 ods. c/
CSP odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu (výroku), proti ktorému nie je prípustné.

7. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo
dňa 01.12.2009, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, a to na základe

exekučného titulu - bloku Obvodného oddelenia PZ v Seredi na pokutu nezaplatenú na mieste č.
AA 2380386 zo dňa 18.06.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2008 a vykonateľnosť dňa
04.07.2008. Dňa 16.12.2009 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora zo dňa
10.12.2009 o udelenie poverenia na vykonanie. Dňa 21.12.2009 poveril súd prvej inštancie súdneho
exekútora vykonaním exekúcie na základe vyššie uvedeného exekučného titulu.

8. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 26Er/1030/2009-12 zo dňa 04.11.2016 pripustil zmenu účastníka
konania na strane oprávneného a to tak, že do exekučného konania na miesto pôvodného oprávneného
SR Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava vstupuje
Slovenská konsolidačná, a.s. IČO:35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, Bratislava.

9. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

12. V citovanom ustanovení (§ 57 ods. 1 písm. h)) Exekučného poriadku je zakotvený princíp ochrany
povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje,
že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp
je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná
právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s

náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové
pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať
podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v
exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.13. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza,
ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti.

Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

14. V súvislosti s odvolaním oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie (I. výrok napadnutého

uznesenia) odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto
zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver o potrebe zastavenia predmetnej exekúcie
podľa ust. § 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017. Súd prvej
inštancie teda správne zistil, že povinný nedisponoval majetkom, resp. majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, pričom na základe takéhoto zistenie nemal inú možnosť než predmetnú
exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podnet na zastavenie exekúcie z

dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, podal súdny exekútor v podaní zo
dňa 19.12.2016, doručené súdu prvej inštancie dňa 03.01.2017, na základe zistenia jeho majetkových
pomerov (je spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a XXXX v kat. úz. F. ktoré sú
blokované inými exekútormi so skorším poradím, je vlastníkom motorového vozidla Škoda, r. výr. 1978,
ktoré je blokované inými súdnymi exekútormi so skorším poradím, nemá vedený žiadny účet v banke,

nie je poberateľom žiadnej mzdy ani príjmu, ktorý podlieha exekúcii s nie je reálny predpoklad zmeny
majetkových pomerov povinného, akékoľvek ďalšie úkony by boli v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania a neúčelné navyšovanie trov). Súd prvej inštancie vyzval prípisom zo dňa 10. januára 2017
oprávneného, aby sa k podaniu súdneho exekútora písomne vyjadril v lehote 10 dní. V podaní
doručenom súdu prvej inštancie dňa 21.02.2017 oprávnený vyjadril svoj súhlas so zastavením exekúcie

č. EX 4813/2009 z dôvodu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

15. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol o zastavení exekúcie. Oprávnený
bol aj súdom prvej inštancie, či súhlasí so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku. Oprávnený s takýmto zastavením podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súhlasil.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
postupoval správne, ak exekúciu proti povinnému v I. výroku zastavil. Odvolanie oprávneného je preto
v tomto smere nedôvodné.

17. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému do 31.
decembra 2012 zodpovedal § 58 ods. 5 Exekučného poriadku) proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 bolo odvolanie prípustné. Avšak novelou Exekučného poriadku zákonom č.
299/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. novembra 2013 zákonodarca prípustnosť odvolania voči výroku o
náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku vylúčil.

18. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

19. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

20. Vzhľadom na to, že v danom prípade odvolanie proti II. výroku napadnutého uznesenia smerovalo
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté
odvolaním preskúmať a meritórne rozhodnúť, ale musel odvolanie v súlade s § 386 písm. c) CSP

odmietnuť. Prípustnosť podať odvolanie v danom prípade nemôže vzniknúť ani na základe nesprávneho
poučenia súdu.

21. Výsledok odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinil oprávnený. Principiálne by preto bolo
namieste priznanie náhrady trov konania ich protistrane (v tomto prípade povinnému), v prejednávanej

veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že povinnému v tomto konaní preukázateľne žiadne
účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§ 256 ods. 1 C.s.p. a contrario i za použitia
analógie podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p.).22. Toto rozhodnutie bolo prijaté počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, ž e dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).